Rozlúčka so sestrou A. Dananaiovou a básnička

S hlbokým zármutkom, no zároveň s nádejou na stretnutie vo večnosti oznamujeme, že nás 11. apríla 2025 opustila naša milovaná sestra Alexandra Dananaiova. Poslednú rozlúčku sme mali 15. apríla 2025, keď sme ju odprevadili na miesto odpočinku.

Básnička

Keď pri rozlúčke v dome smútku stojíme,
nad krehkosťou ľudského bytia sa zamýšlame .
Pane, utkal si niť zo zeme do Večnosti
z pozemského trápenia do neba radosti.
Vymedzuješ každému človeku čas
koľko sa mu zmestí do života krás?
Narodiť sa ako bábo na tento svet
a nevedieť koľko príde ešte liet.
Detské hry na tráve v lete,
koľko kopčekov zmrzliny chcete?
Dúhu na oblohe obdivne zrieť
1 x zaľúbiť sa smieť.
Vyjadriť jedným slovom ÁNO láske
skúsiť životom kráčať na prechádzke.
Tešiť sa, že som sa stala rodičom,
 úsmev, pozornosť, čas venovať deťom.
Saška naplno lásku deťom odovzdávala
rozprestrielala krídla, ich ochraňovala,
Rozumela, krásne zvonivo sa smiala
a až do konca statočne zápasila.
Pane, aké ťažké bremeno dokáže človek niesť?
A ako dlho? Ako dlho sa to dá zniesť?
A prečo choroby na svet prichádzajú?
Prečo niektorí mlčia a iní odchádzajú?
Toľko otázok máme k Tebe Pane…
Saške ich zodpovieš, raz sa tak stane.
Tak ako baránok ona mlčala
v izbičke chorobu schovávala.
Deti sa jej stali statočnou oporou
starali sa ako vedeli – s nehou.
Priateľkou vzácnou si mi bola
Tvoja statočnosť nás zobudila.
Pán Boh Ťa vzal do láskavej náruče
kde nieto bolesti a viac sa neplače.
Starosti, bôlu vzdychy sa pominuli
keď tvoje hodiny v izbičke zastali.
Láskavý Otec nahradí, čo si tu nemala
čo mohla si mať a v čo si dúfala.
Tvoju dcérenku i chlapcov posilní
bude s nimi stále – po všetky dni.
Život z izbičky odišiel
a mrak čohosi dom zastrel.
Samota sa v ňom rozhostí
časom však lúč Svetla vpustí.
Rozlúčka znamená aj odpustiť
Ak malo, mohlo niečo lepšie byť.
Máš toho Spravodlivý Pane na práci dosť
odpúšťaš naše hriechy a čo ľahostajnosť?
Ráta sa každý úsmev, povzbudenie
podanie pohára vody, pohladenie.
Zatriasol nami Saška príbeh tvoj,
a vzbudil v srdci silný nepokoj,
že isto viac sme mali pre Vás urobiť,
aby sa ti aj s deťmi  mohlo  lepšie žiť.
Každý deň je márnosťou čo žijeme
ak súcit trpiacemu neprejavíme.
Každý deň skúsiť využiť darovaný čas
nech zakvitne v srdci pravej lásky jas.
Tvoj život Saška z izbičky odišiel
a mrak čohosi dom zastrel.
Samota sa v ňom rozhostí
časom však lúč Svetla vpustí.
Zložila Zlatka Jungova.