Posledné príspevky

„Pane, nauč nás modliť sa...“ (Lukáš 11,1)

Milé sestry a bratia vo viere v Ježiša Krista, nášho Pána,

v dňoch 8. až 17. januára 2025 organizuje naša cirkev na celom svete Desať dní modlitieb za vyliatie Ducha Svätého. Modlitebná téma pre túto príležitosť znie: Keď sa modlíte… (Ježišove modlitebné princípy)

Zamyslenia na jednotlivé dni pripravil Dr. Pavel Goia, redaktor časopisu „Služba“. Používa príbehy zo svojej vlastnej služby, aby preskúmal „Modlitbu Pána“ a ďalšie body Ježišovho učenia.

Môžeme sledovať, ako odhaľuje hlbší duchovný význam známych riadkov. Čo znamená „posvätiť“ Božie meno? Ako vyzerá Božie kráľovstvo tu na zemi? Ako môže odpustenie druhým zmeniť náš vzťah s Bohom? A vedie Boh niekedy ľudí do pokušenia? Či sa modlíte celý život, alebo len pár dní, tieto zamyslenia plné príbehov vo vás prebudia pocit potreby a túžby stretávať sa s Ježišom na kolenách každý deň.

V rámci modlitebných stretnutí sa môžeme zamerať aj na príhovorné modlitby za vaše osobné i zborové potreby.

Každý deň dostanete e-mailom text na zamyslenie. Materiál v elektronickej podobe a ďalšie potrebné informácie nájdete na stránkach cirkvi: https://www.casd.sk/desat-dni-modlitieb-2025/

Stretnutia začnú v stredu 8. januára prostredníctvom linku: https://meet.google.com/txm-affy-fpy

Následne budú pokračovať každý deň do 17. januára so začiatkom vždy o 18:00 hod.

Spoločné modlitby

Budeme sa modliť krátke konverzačné modlitby  (1-3 vety). To umožňuje modliť sa viacerým a viackrát.

Nemodlime sa ako v osobnej súkromnej modlitbe!!!

V prípade keď sa niekto z Vás chce modliť dlhšiu modlitbu za niečo čo je dôležité a aktuálne, tak mi to povedzte vopred, alebo počas stretnutia pred modlitbami.

Ak sa napriek tomu bude niekto modliť dlhú všeobecnú modlitbu tak sa môže stať, že ukončím tu modlitbu hlasným Amen. Dlhé, všeobecné modlitby, v ktorých sa často myšlienky dookola opakujú vedú ostatných k pasivite a k strate modlitebného ducha.

„Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia.“ (Ef 4,30) „Ducha neuhášajte.“ (I.Tes 5,19)

UČME SA MODLIŤ!!!

Ďalšie návrhy na modlitby

Poďakovanie a chvály: Poďakujte za konkrétne požehnanie a chváľte Boha za jeho dobrotu.

Vyznanie: Venujte niekoľko minút osobnému vyznaniu hriechov a ďakujte Bohu za jeho odpustenie.

Pokyny: Požiadajte Boha, aby vám dal múdrosť pri riešení aktuálnych problémov a rozhodnutí.

Naša cirkev: Modlite sa za potreby regionálnej a celosvetovej cirkvi.

Miestne žiadosti: Modlite sa za aktuálne potreby členov zboru, rodiny a susedov.

Načúvanie a odpoveď: Urobte si čas, aby ste počúvali Boží hlas a odpovedali chválou alebo spevom.

Karol Badinský

Prvý deň (8.1.)

„Zostaňte vo mne.“

„Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Ján 15,5)

Nepretržité spojenie – nevyhnutná podmienka pre prinášanie ovocia.

Po promóciách som začal pracovať v obvode, kde boli tri malé zbory. Bola zima. V jednom zbore boli zväčša starší  členovia. Ak bola dobrá sobota, napríklad nejaký výnimočný program, prišlo asi 40 ľudí. Ak bola zlá sobota, prišlo ich desať. V jednu sobotu bolo veľmi chladno, okolo mínus 35°C, a prišli deviati: moja štvorčlenná rodina a päť ďalších bratov a sestier. Pomyslel som si: „Mám vôbec kázať?“ Jedna staršia, asi deväťdesiatročná sestra povedala: „Dávame desiatok, tak musíš kázať.“ A tak som kázal.

Kázal som na text z Jána 15,4-8. V štyroch veršoch Ježiš trikrát opakuje „zostaňte vo mne“. Keď sa niečo v hebrejskej kultúre trikrát opakuje, je to veľmi dôležité, podstatné. Zdôraznil som, že v kresťanskom živote nejde ani tak o to, čo robíme. Hoci sme povolaní slúžiť, výsledky nikdy nedosiahneme sami. Ježiš sľúbil, že ak zostaneme v ňom, stane sa všetko, o čo budeme prosiť. Žiadna dvojznačnosť. Stopercentná záruka úspechu. „Takže,“ povedal som poslucháčom, „nie je to o tom, čo robíme my, ale o tom, čo koná Boh. A to je zásadný rozdiel.“

Ellen G. Whiteová napísala: „Úspech nám nezaručia naše terajšie či budúce schopnosti. Boh nám ho však ponúka. Mali by sme sa teda menej spoliehať na svoje schopnosti a oveľa viac dôverovať tomu, čo pre každého veriaceho môže vykonať Boh.“ (Mnoho rúk – jedno poslanie, s. 247)

Svojmu malému zhromaždeniu som povedal, že modlitba „je tajomstvom duchovnej moci“. (Modlitba, s. 12) Spája nás so „Zdrojom moci“. (Modlitba, s. 272) Modlitba nám otvára prístup k Božiemu „bezmedznému zdroju“. (Cesta ku Kristovi, s. 98) Je najúčinnejšou zbraňou proti satanovým útokom. (Svedectvo pre cirkev, zv. 1, s. 295, 296, 345, 346)

Pripomenul som im Ježišov prísľub zaznamenaný v Matúšovom evanjeliu 18,19.20: „Opäť vám hovorím: Ak dvaja z vás budú na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Nehovorí: „Ak bude prosiť 200 alebo 300 ľudí,“ ale „ak budú dvaja alebo traja prosiť“ o niečo v zhode, v jednote. A nehovorí: „Mohol by som to urobiť,“ ale jasne hovorí: „Urobím to.“ Svojim niekoľkým poslucháčom som povedal: „Nie je možné nerobiť nič. Musíme sa modliť a pracovať a Boh sa postará o výsledky, ako sľúbil.» Bola to silná kázeň o sile modlitby.

Keď sme sa s manželkou vracali domov, povedal som jej: „Musíme sa presťahovať. V tomto zbore nie je žiadna nádej na rast. A v podstate na nič.“ Zopakovala mi moje kázanie s Ježišovým zasľúbením a spýtala sa ma: „Prečo ich nevyzveš modliť sa?“ Váhavo som to urobil. Tých niekoľko žien prišlo každé ráno o 6:30 hod., aby sme sa spolu modlili za vyliatie Ducha Svätého, rast cirkvi, za rodiny, mesto, Boží plán pre náš zbor a jasnú predstavu o tom, čo by sme mali robiť. O tri mesiace zbor navštevovalo približne 120 ľudí.

Boh vás vyzýva, aby ste v ňom zostali, aby ste sa neprestajne modlili, nikdy sa od neho neodpojili a chodili s ním. Pozýva vás, aby ste v ňom prebývali. Denne ho musíte pozývať, aby prebýval vo vás. To je váš jediný zdroj skutočnej sily. To je vaša istota. Kým ste zjednotení s Bohom, satan nemá nad vami žiadnu moc. Kristus vo vás a vy v ňom je jediná cesta k rastu a úspechu.

Modlime sa spoločne.

Budeme sa modliť krátke konverzačné modlitby  (1-3 vety). To umožňuje modliť sa viacerým a viackrát. Uvádzame niekoľko príkladov modlitieb prostredníctvom textov z Písma na základe danej témy. Môžete sa modliť aj prostredníctvom iných textov a do svojej modlitby zahrnúť aj iné témy.

Modlitba prostredníctvom Božieho slova. „Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Ján 15,5)

„Kto zostáva vo mne a ja v ňom“ Pane Ježišu, nauč nás, ako máme každý deň prebývať v tebe. Bez teba sme ako mŕtve ratolesti oddelené od životodarného viniča. Kráčaj s nami, pôsob v nás, hovor skrze nás. Prosím, prebývaj v našich srdciach a miluj svet skrze nás.

„Prináša veľa ovocia“ Pane, vieme, že každá spravodlivosť pochádza od teba. Pestuj v našom živote ovocie Ducha. Naplň nás svojou láskou, radosťou, pokojom, trpezlivosťou, láskavosťou, dobrotou, vernosťou, miernosťou a sebaovládaním. Nech náš život odráža tvoj bezúhonný charakter každému, koho stretneme.

„Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ Pane, naša spravodlivosť je ako špinavé rúcho. Porušujeme svoje sľuby, urážame svojich nepriateľov a zrádzame tých, ktorých milujeme. Bez teba sme bezmocní a stratení. Každý deň potrebujeme tvoju lásku, tvoju trpezlivosť a tvoju milosť v našich srdciach. Drž nás blízko pri sebe.

Druhý deň (9.1.)

„Nauč nás modliť sa.“

„Raz sa Ježiš na niektorom mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov...“ (Lukáš 11,1)

Srdce kresťanského života

Modlitba je nevyhnutná, dokonca životne dôležitá. „Každé ráno si nájdite čas a začnite svoju prácu modlitbou. Nemyslite si, že je to stratený čas; je to čas, ktorý bude trvať naveky. Takto dosiahnete úspech a duchovné víťazstvo.“ (Svedectvo pre cirkev, zv. 7, s. 194) Učeníci boli často svedkami toho, ako sa Ježiš modlil. Všimli si, že jeho modlitebný život je iný než ich. Učeníci boli dobrí a zbožní ľudia. Mali oddané srdcia a chceli slúžiť Bohu. Chodili do zboru, zachovávali sobotu, verne odovzdávali desiatok a jedli čisté jedlá. Všetci v Izraeli, a najmä učeníci, sa určite vedeli modliť. My si myslíme, že sa vieme modliť. Aj deti sa vedia modliť. Keď učeníci pozorovali Ježiša, ako sa modlí, a porovnávali svoje modlitby s jeho modlitbami, uvedomili si, že sa nevedia modliť. Preto povedali: „Nauč nás modliť sa...“ (Lk 11,1) Predpokladáme, že modliť sa nie je nič ťažké a zložité. Boh vypočuje aj tú najjednoduchšiu modlitbu. Vo svojom modlitebnom živote by sme však mali neustále napredovať. Učeníci vedeli, že budú kázať, ale ich kázanie nikoho neohromilo. Snažili sa uzdravovať a vyháňať démonov, ale chýbala im moc. Prišli za Ježišom a spýtali sa ho: „Ako to robíš?“ Ježiš odpovedal: „Modlitbou a pôstom.“ Ježiš v podstate povedal, že nemôžeme robiť veci vo svojej vlastnej múdrosti, jedine v Božej moci. Ak chcete uspieť, musíte sa vrúcne modliť. V liste Rimanom Pavol napísal, že Duch Svätý sa za nás prihovára, pretože my ani nevieme, ako sa modliť. (Rim 8,26) „Modlitba je dýchanie duše. Je to tajomstvo duchovnej sily... Ak budete zanedbávať modlitbu alebo sa modliť len z času na čas, ako sa vám to hodí, stratíte spojenie s Bohom.“ (Modlitba, s. 12.13) Ježiš viedol bohatý modlitebný život. Často strávil na modlitbách celú noc. „Sám Ježiš sa za svojho pobytu medzi ľuďmi často modlieval... Je nám príkladom vo všetkom... Modlitba bola nutnosťou i prednosťou jeho ľudskej prirodzenosti. V spoločenstve s Bohom nachádzal útechu i radosť. Ak si teda potrebu vrúcnej a stálej modlitby uvedomoval Spasiteľ sveta, Boží Syn, o čo viac by sme si ju mali uvedomovať my, slabí, hriešni smrteľníci.“ (Cesta ku Kristovi, s.  7.98) Pre Ježiša bola modlitba prioritou, bola to prvá vec na začiatku každého dňa. „Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil.“ (Mar 1,35) Ježiš si našiel čas a miesto na modlitbu. Keď učeníci povedali: „Nauč nás modliť sa...,“ Ježiš im nepovedal: „Modlite sa týmito slovami,“ ako keby to bola mantra. Povedal im, aby zbytočne neopakovali tie isté slová (Mat 6,7). Sám Ježiš sa v Jánovi 17 modlil úplne inak, podľa toho, ako si to vyžadovala situácia. „Modlitba je otvorením srdca Bohu ako priateľovi.“ (Cesta ku Kristovi, s. 96) V modlitbe otvárame svoje srdce Bohu ako v úprimnom rozhovore. Ak budete pri každej modlitbe opakovať tie isté slová, stane sa z nej rutina a nebudete ani premýšľať o tom, čo hovoríte. Modlitba a štúdium Božieho Slova by mali ísť ruka v ruke. Prostredníctvom modlitby sa rozprávame s Bohom, prostredníctvom Slova sa Boh prihovára nám. Ježiš žil životom modlitby. Skoro ráno odišiel na tiché miesto a rozprával sa s Bohom. Je nám príkladom. Vyzýva nás, aby sme sa modlili ako on.   Modlime sa spoločne. Modlitba prostredníctvom Božieho slova. „Raz sa Ježiš na niektorom mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov...“ (Luk 11,1)   „Ježiš sa na niektorom mieste modlil“ Otče, nauč nás modliť sa, ako sa modlil Ježiš. Vyznávame, že sa vyhovárame, sme roztržití a zaneprázdnení. Pomôž nám zvoliť si najlepší čas a miesto na každodenné stretnutie s tebou. Zmeň naše priority a pomôž nám vytvoriť si nové návyky, ktoré nás privedú do tvojej prítomnosti.   „Pane, nauč nás modliť sa“ Pane, ukáž nám, ako sa máme modliť, ako si to ukázal učeníkom. Ďakujeme ti za krásny príklad modlitby. Ukáž nám, ako sa máme podľa teba modliť a žiť. Naplň nás Duchom Svätým a použi naše modlitby na premenu našich domovov, zborového spoločenstva i cirkvi.  

Tretí deň (10.1.)

Buďte konkrétni

„Pri modlitbe nehovorte priveľa ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.  Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte.“ (Matúš 6,7.8)

Modlite sa konkrétne

Náš syn Ovidiu si kúpil dom za veľmi nízku cenu, ale bol v zlom stave a bol dosť malý. Musel ho prerobiť a rozšíriť, aby vyhovoval potrebám jeho rodiny. Ceny materiálov však odrazu výrazne stúpli. Preto stále opakoval, že pravdepodobne nebude môcť dokončiť stavebné práce pre nedostatok finančných prostriedkov. Poradil som mu, aby o svojich potrebách povedal Bohu, pretože Boh sa o nich stará. Odpovedal mi, že tento problém bežne spomína vo svojich modlitbách. Potom som ho požiadal, aby bol veľmi konkrétny a modlil sa postupne za veci, ktoré potrebuje vyriešiť. Nie aby sa dnes modlil za to, čo bude potrebovať zajtra alebo o mesiac, ale aby sa dnes modlil za to, čo potrebuje dnes. Boh odpovedá na konkrétne prosby. Boh neodpovedá na všeobecné modlitby. Keď prichádzate k Bohu, nehovorte: „Pane, zachráň mojich blížnych.“ Namiesto toho povedzte: „Náš Otče, prihováram sa za Jána. Prosím, dotkni sa jeho srdca. Prosím ťa, daj mi múdrosť a príležitosť vybudovať si s ním priateľstvo a osloviť ho dobrou správou evanjelia.“ Mar 10,47 predstavuje slepca menom Bartimej, ktorý požiadal Ježiša o pomoc. Kričal: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ To bola všeobecná prosba. V 51. verši ho Ježiš žiada, aby bol konkrétny: „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ A Bartimej povedal: „Pane, chcem vidieť.“   A teraz späť k môjmu príbehu. Náš syn sa začal modliť konkrétne. Prosil Boha, aby mu pomohol nájsť firmu, ktorá vykope základy. Potom začal hľadať. Všetky firmy, ktoré oslovil, už mali plány na niekoľko mesiacov dopredu a všetky si účtovali od 18 000 do 22 000 dolárov. Nakoniec sa mu podarilo vyjednať s jednou firmou cenu 16 000 dolárov a prísľub, že prídu kopať na budúci týždeň. Vedúci prišiel, ale bez strojov a techniky. Čakal celé dopoludnie. Potom stratil trpezlivosť a povedal, že najbližšie tri mesiace nemá čas – a odišiel. Náš syn bol sklamaný. Nemal žiadne riešenie. Nakoniec Ovidiu požiadal Boha, aby mu pomohol nájsť firmu, ktorá vykope základy rýchlo a za dobrú cenu. Keď skončil modlitbu, prišiel k nemu sused a spýtal sa: „Ako sa máš?“ Ovidiu mu odpovedal: „Máme sa dobre. Akurát hľadám firmu, ktorá by mi vykopala základy.“ Sused na to: „Práve teraz kope jedna firma základy pre náš dom. Spýtaj sa ich. Možno by vykopali základy aj tebe.“ Ovidiu sa okamžite rozbehol k susedom za vedúcim. Ten mu odpovedal: „No, keďže tu máme všetky stroje, hneď ako skončíme tu, môžeme prísť a kopať u vás.“ Ovidiu sa spýtal: „Môžete sa prísť pozrieť a povedať mi, čo to bude stáť?“ Keď si to vedúci pozrel, povedal: „Urobíme vám to za 2 500 dolárov.“ To bola radosť! Ovidiu pochopil, že Boh mal pripravené riešenie, len čakal, kým ho oň požiada. „Modlitba je otvorením srdca Bohu ako priateľovi.“ (Cesta ku Kristovi, s. 96) Boh vás vyzýva, aby ste sa s ním otvorene rozprávali, aby ste mu jasne a konkrétne predstavili svoje potreby. Chce, aby ste mu dôverovali a čakali odpoveď založenú na jeho láske, múdrosti a zasľúbeniach. Boh vám odpovie vo svojom čase a svojím spôsobom. Ak na neho čakáte vo viere, môžete si byť istí, že jeho odpoveď je tou najlepšou odpoveďou..   Modlime sa spoločne. Modlitba prostredníctvom Božieho slova. „Pri modlitbe nehovorte priveľa ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte.“ (Matúš 6,7.8)   „Nehovorte priveľa“ Bože, nauč nás rozprávať sa s tebou ako s priateľom. Niekedy naše modlitby upadajú do monotónnych schém. Zdá sa, že naše slová nedosahujú vyššie ako k stropu. Prebuď nás duchovne! Pomôž nám vnímať realitu tvojej prítomnosti vedľa nás.   „Váš Otec vie, čo potrebujete“ Drahý Pane, ty vieš o nás všetko. Poznáš naše obavy, naše nádeje, naše silné a slabé stránky. Často ťa prosíme o jednoduché veci, ako je jedlo, peniaze alebo úspech, ale ty poznáš naše najhlbšie potreby. Ďakujeme ti, že Duch sa nám prihovára spôsobom, ktorý naše slová nedokážu vyjadriť. Veríme, že odpovieš spôsobom, ktorý si ani nevieme predstaviť!    

Štvrtý deň (11.1.)

Nevypočuté modlitby (a viera)

„Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí.“ (Matúš 6,16-18)

Čakanie...

Čakanie nie je zábava. Kto rád čaká? Čakanie u lekára, čakanie v rade, čakanie na meškajúce lietadlo, čakanie na niekoho, kto neprišiel načas na stretnutie.

Abrahám musel čakať 25 rokov, kým bola jeho modlitba vypočutá. Mojžiš čakal 40 rokov, kým Boh konečne zasiahol. Jozef bol niekoľko rokov otrokom a potom sedel niekoľko rokov vo väzení... To veru nie je príjemné miesto na čakanie na Boží zásah! V Biblii je mnoho príbehov o tom, ako ľudia čakali na pomoc.

Čakanie je výzvou pre našu trpezlivosť. Biblia hovorí, že jednou z vlastností Božieho ľudu je trpezlivosť. To isté platí aj pre modlitbu. Často sa totiž stáva, že na odpoveď musíme čakať.

„Boh odpovedá na každú úprimnú modlitbu. Odpoveď nemusí byť presne taká, akú si želáte, ani nemusí prísť vtedy, keď si to želáte. Boh však odpovie spôsobom a v čase, ktorý najlepšie vyhovuje vašim potrebám. Na modlitby, ktoré vyslovujete, keď ste sami, keď ste unavení, keď prežívate skúšky, Boh neodpovedá vždy podľa vašich očakávaní, ale vždy tak, aby to bolo pre vaše dobro.“ (Posolstvá mladým, s. 250)

Keď sa pokoríme a jasne a konkrétne predstavíme Bohu svoje potreby a zároveň si uvedomíme svoju úplnú závislosť od neho, Boh nám odpovie. Často však musíme čakať. Často musíme vyčerpať všetky svoje zdroje a možnosti, aby sme s istotou vedeli, že to bol on, kto zasiahol. Keby zareagoval okamžite, mohli by sme si pripísať zásluhy.

Keď nevidíme žiadnu možnosť, ako vyriešiť problém, Boh povie slovo a stane sa niečo, čo sme ani netušili. „Volaj ku mne a odpoviem ti, oznámim ti veľké a neprístupné veci, ktoré nepoznáš.“ (Jer 33,3)

Ak Boh neodpovie v čase a spôsobom, o ktorý prosíme, môžeme si myslieť, že vôbec neodpovedal. Ale Boh odpovedá na úprimné a pokorné modlitby a jeho odpoveď predstavuje najlepšie možné riešenie.

Ste povolaní poznať Božiu lásku (Ef 3,19). To je všetko, čo potrebujete. Čím lepšie ho poznáte, tým viac mu dôverujete, tým viac pokoja prežívate a tým viac ste ochotní čakať na jeho vedenie a zásah. Upriamte svoj pohľad na neho, na jeho lásku a jeho zasľúbenia. Nezabudnite, ako vám pomohol v minulosti.

„Človeka, ktorého myseľ je opretá na teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na teba.“ (Iz 26,3)

Boh pozná budúcnosť. Záleží mu na každom z nás. Možno vám teraz neodpovie, pretože má lepšie riešenie. Možno ešte nenastal ten správny čas. Možno ešte nie ste pripravení na jeho plán. Možno má inú odpoveď, ktorá rieši veci, na ktoré nemyslíte. Môže tiež niečo vo vašom živote dopustiť, pretože to je jediný spôsob, ako osloviť niekoho, kto by inak nebol oslovený. Je veľa vecí, ktoré sa dejú a ktoré pochopíme až v nebi.

Nezabúdajte, že Ježiš neprišiel a nezomrel, aby nám zabezpečil pohodlný život na zemi. V skutočnosti povedal, že na tomto svete budeme mať súženie (Ján 16,33). Často používa skúšky na to, aby nám dal lekcie potrebné pre rast charakteru a spasenie. „Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy.“ (2Kor 4,17)

Namiesto toho, aby ste Boha prosili o odstránenie problémov, požiadajte ho, aby vám prostredníctvom nich pomohol rásť a učiť sa. Naše najväčšie potreby nie sú tie, za ktoré sa modlíme, aj keď to zrejme sú skutočné potreby. Našou najväčšou potrebou je poznať nášho Boha. Čím viac ho poznáte, tým viac mu dôverujete a tým viac mu dovolíte konať.

Boh vás vyzýva, aby ste sa modlili a hľadali ho, aby ste hľadali jeho prítomnosť, jeho plán, jeho vedenie. Snažte sa ho spoznať skôr, ako budete hľadať odpovede a pomoc. Potom mu zverte všetky svoje starosti a čakajte, ako bude konať.

Modlime sa spoločne.

Modlitba prostredníctvom Božieho slova. „Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu...“ (Iz 40,31)

 

„Tí, čo očakávajú Hospodina“

Otče, neradi čakáme. Čakanie v nás vyvoláva úzkosť a strach, preto sa ponáhľame a hľadáme vlastné riešenia. Nauč nás spočinúť v tebe, ako dieťa spočíva v náručí svojho otca. Daj nám vieru, aby sme vedeli, že zajtrajšok držíš vo svojich mocných rukách. Pomôž nám žiť vierou, nie tým, čo vidíme.

„Dostávajú novú silu“

Pane, niekedy sme unavení zo života v tomto skazenom svete. Sme vyčerpaní chorobami, zápasmi, chudobou, nespravodlivosťou a osamelosťou. Prosím, zdvihni náš zrak k nebu a obnov nám silu. Nauč nás oprieť sa o teba a nájsť silu v tvojich nekonečných zasľúbeniach. Keď sme slabí, naplň nás svojou silou.

Piaty deň (12.1.)

„Posväť sa tvoje meno.“

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca,

ktorý je v nebesiach!“ (Matúš 5,16)

Sme otvorený list

Raz sa členovia zboru spolu s kazateľom rozhodli pozvať susedov na jedno stretnutie. Viacerí odmietli. Kazateľ sa niekoľkých z nich spýtal, prečo nechcú prísť. Rôznym spôsobom vyjadrili v podstate to isté: „Ak tam bude pán xxx, radšej neprídeme. Nie je to milý a láskavý človek. Nedokáže nikoho rešpektovať. Nikdy si nechce priznať chybu. Podvádza a týra svoje domáce zvieratá. Stále je mrzutý.“

Modlitba „Otče náš“ sa začína slovami: „Otče náš, ktorý si na nebesiach.“ Boh je nielen Bohom vesmíru, ale chce byť aj naším osobným Bohom. Chce mať s nami blízky, dôverný vzťah. Ďalej sa hovorí: „Posväť sa tvoje meno.“ Použité grécke slovo nie je hagios – čo znamená „svätý, posvätný, úctyhodný“, ale hagiazo – čo znamená „posvätiť“. Ako môžeme posväcovať alebo robiť Boha svätým, keď On je svätý?

Pavol hovorí, že sme listom, ktorý čítajú všetci ľudia (2Kor 3,2). V 1.Kor 4,9 napísal: „Stali sme sa divadlom svetu...“

Ľudia nevidia Boha, ale nás. Naše každodenné správanie môže Boha oslavovať a ctiť, ale môže aj zneucťovať jeho meno, predstavovať cirkev v zlom svetle a negatívne ovplyvňovať jej činnosť (Mat 5,13-16).

Vstupujme do Božej prítomnosti s chválou a vedomím, že je vaším milujúcim Otcom. Nebuďme sústredení na seba a svoje potreby, ale na Boha, jeho meno a jeho česť. „Boh chce, aby sme usilovali o to, čo bude slúžiť na česť jeho mena. Nemáme oslavovať seba. Máme hľadať milosť a duchovné požehnania od Boha, aby sme svojím charakterom oslavovali Jeho meno. Boh je oslávený a Jeho meno je posvätené, keď jeho deti svojím životom predstavujú Kristov charakter.“ (Manuscript 34, 1903, ods. 15)

ModliMe sa takto: „Otče, pomôž mi, aby som ťa ctil vo všetkom, čo dnes budem robiť. Pomôž mi, aby som ťa správne reprezentoval a svedčil o tvojom mene, aby keď ma ľudia uvidia, chválili teba. Pomôž mi správať sa tak, aby v každom mojom konaní a slove ľudia videli Ježišov charakter.»

Vo svojej modlitbe usilujme len o to, čo ctí Boha a slúži na jeho česť. V 1.Jánovej 5,14 čítame, „že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle.“

Musíme sa modliť v Ježišovom mene. Ale to znamená niečo viac než len povedať „v tvojom mene“. V biblickej dobe meno predstavovalo charakter. Modliť sa v Ježišovom mene znamená modliť sa podľa jeho vôle, prosiť o veci, ktoré budú predstavovať Jeho charakter. V Jakubovom liste 4,3 je napísané: „...prosíte, ale nedostávate, lebo prosíte zle...“ „Prosiť v Kristovom mene znamená mnoho. Zaväzuje nás to, aby sme prijali Jeho povahu, zjavovali Jeho ducha a konali Jeho skutky.“ (Túžba vekov, s. 468)

Ježiš sľúbil, že odpovie na naše modlitby, ak budeme prosiť v Jeho mene, podľa Jeho vôle a o to, čo poslúži na slávu a česť Boha (Ján 14,13.14; 1Ján 5,14).

Keď Boh odpovie, nezabudnite ho za to chváliť a ctiť. Nesmieme si prisvojovať žiadne zásluhy. Satan sa snaží privlastniť si Božiu slávu. V pokore vďačne vyznávajte a oslavujte Boha svojimi slovami, skutkami a modlitbami.

Keď sa sťažujeme, vydávame zlé svedectvo o našom Bohu. Svojím spôsobom hovoríme, že Boh nie je dobrý, že sa o nás nestará, že nedodržiava svoje sľuby. Vždy sa radujme (1Tes 5,16; Fil 4,4). Modlime sa, hovorme a správajme sa tak, aby sme ctili Boha. Ako môžeme motivovať druhých, keď sami pochybujeme? Ako môžeme žiadať iných, aby chválili Boha, keď sami sa sťažujeme?

Naša úprimná modlitba by mala znieť asi takto: „Môj milujúci nebeský Otče, pomôž mi dnes hovoriť a konať tak, aby som ťa správne reprezentoval pred ostatnými ľuďmi. Daj mi len to, čo bude slúžiť na tvoju česť. Pomôž mi používať to spôsobom, ktorým ti budem slúžiť. Pomôž mi dnes oslavovať tvoje meno.“

Modlime sa spoločne.

Modlitba prostredníctvom Božieho slova.

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ (Matúš 5,16)

„Nech tak svieti vaše svetlo“

Pane, ty si zdrojom všetkého svetla. Svieť cez nás, aby ostatní videli krásu tvojho charakteru. Pomôž nám svietiť jasne a odvážne, aby prostredníctvom našej lásky mohli byť aj ďalší priťahovaní do tvojho kráľovstva.

 

„Aby videli vaše dobré skutky“

Bože, niekedy zabúdame, že ľudia okolo nás sledujú všetko, čo robíme. Pomôž im vidieť v našom živote lásku, nie nenávisť. Pomôž im vidieť štedrosť, nie sebectvo. Pôsob v našich životoch, aby sme boli požehnaním pre naše deti, našich susedov, a dokonca aj pre našich nepriateľov.

 

„A oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“

Bože, ty musíš byť viditeľný a my sa musíme stiahnuť do úzadia. Pokor nás a pomôž našim blížnym vidieť v našom láskavom správaní tvoju moc a súcit.

Šiesty deň (13.1.)

„Príď kráľovstvo tvoje.“

„Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“  (Lukáš 17,21b)

Prišla spása

V Lukášovom evanjeliu 19. kapitole Ježiš ponúkne Zachejovi, že ho navštívi. Potom Ježiš skonštatuje: „Dnes prišla spása do tohto domu“ (verš 9). Keď Ježiš býva tam, kde žijete, je tam nebo. Skôr ako vstúpite do Božieho kráľovstva, Božie kráľovstvo musí vstúpiť do vášho srdca. V 17. kapitole Jánovho evanjelia sa Ježiš nemodlil, aby boli jeho nasledovníci fyzicky oddelení od sveta, ale aby neboli zo sveta (Ján 17,15.16).

Už tu a teraz si musíme zvyknúť žiť tak, akoby sme už žili v nebi. Ak sa zameriame na veci tohto sveta, budeme podobní svetu. „Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce“ (Mat 6,21). Ak sa však zameriame na Boha a jeho kráľovstvo, nebeské kráľovstvo sa bude prejavovať v nás a okolo nás. „V tvári tých, čo žijú podľa Božej vôle a pracujú v Božom diele, badať nebeský pokoj. Žijú v nebeskom ovzduší. Týmto ľuďom sa Božie kráľovstvo začalo už tu.“ (Túžba vekov, s. 212)

Jedno z mojich evanjelizačných stretnutí na Kube navštívilo veľa rodičov s deťmi. Od kazateľa som sa dozvedel, že všetci títo návštevníci prišli vďaka jednej žene. Spýtal som sa jej, čo im povedala, že prišli. Odpovedala: „Nepovedala som im nič.“ Táto žena nás pozvala, aby sme ju na ďalší deň navštívili a všetko videli na vlastné oči. Tak sme tam šli.

Mala veľmi malý domček, podobal sa kôlni na náradie. Vo vnútri nebol žiadny nábytok okrem dvoch postelí, malého stolíka, dvoch malých stoličiek a kempingového variča. Hneď popoludní vyšla pred svoj dom. A potom prišlo takmer dvesto detí! Povedala im, aby si posadali na zem a ukázali jej papier podpísaný rodičmi. Potom deti vytvorili rad a ona im všetkým naberala ryžu. Deti si sadli si a jedli.

Kým jedli, vysvetlila mi, že väčšina jej susedov nemá prácu. Ona je však požehnaná, pretože má prácu. Jej plat nestačí na to, aby si mohla kúpiť rôzne potraviny, ale môže si kúpiť ryžu. A potom povedala: „Sme povolaní byť ako Ježiš, ukázať, aké je Božie kráľovstvo, aby po ňom ľudia zatúžili. Máme používať Ježišovu metódu. Máme sýtiť druhých a priateliť sa s nimi . Ak žijem len pre seba, nie som ako Ježiš. Ale keď ľuďom dám len fyzický chlieb, naozaj im pomáham? Používam ryžu, aby som týmto deťom prejavila lásku. Potom im ponúknem aj duchovný chlieb. Deti sa rýchlo rozptýlia. Aby dokázali, že ma počúvali, musia svojim rodičom povedať príbeh a pieseň, ktorú sa v ten deň naučili.

Takýmto spôsobom sa posolstvo dostane aj k rodičom. Už to robím nejaký čas. Všetci ma majú radi, dôverujú mi a sú ochotní počúvať.“

Keď deti dojedli, začala im rozprávať o Jonášovi a potom ich naučila pieseň. Deti ju objali a poďakovali jej. Počul som, ako hovorili : „Máme ťa radi, teta!“ Na jej tvári sa objavil veľký úsmev. Povedala: „Ja sa im snažím ukázať Božie kráľovstvo a ony mi prinášajú požehnanie a radosť. Veľmi sa teším, keď prídu do zboru, modlia sa a učia o Bohu. Ale najväčšiu radosť budem mať, keď ich uvidím v nebi. Preto chcem, aby už teraz pocítili malú predchuť neba.“

Ježiš čoskoro príde! Aby ste boli pripravení vstúpiť do jeho kráľovstva, musíte mať jeho kráľovstvo už teraz vo svojom srdci. Musíte sa denne modliť: „Pane, vstúp dnes do môjho srdca so svojím kráľovstvom.“ Boh vás vyzýva, aby sa už dnes stalo jeho kráľovstvo pre vás realitou. Prostredníctvom každodennej modlitby, štúdia Slova a radostnej služby môžete už dnes žiť ako v nebi. Buďte tu Božími rukami tak, ako boli ľudia viery jeho rukami v minulosti.

Boh so svojím kráľovstvom sa chce dnes a každý deň „nasťahovať“ do vášho srdca a domova. Chce, aby ste si zvykli žiť v jeho prítomnosti ako občania neba. Každý deň pozvite nebo do svojho srdca a dovoľte, aby sa prostredníctvom vašich slov a činov Božia láska dotkla druhých.

Modlime sa spoločne.

Modlitba prostredníctvom Božieho slova. „Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ (Lukáš 17,21b)

 

„Božie kráľovstvo“

Pane, vieme, že tvoje kráľovstvo nie je o svetskej moci a sile. Prosíme, daj nám múdrosť, aby sme už dnes pochopili a zažili tvoje pokorné kráľovstvo v našich životoch. Premeň nás, aby sme slúžili iným, potešovali a povzbudzovali tvoje deti na zemi .

 

„Je medzi vami“

Bože, pomôž nám, aby sme od dnešného dňa žili ako občania neba. Aby sme odvrátili zrak od seba a zamerali sa na druhých. Aby sme si všimli, kto v našom okolí potrebuje, aby sme ho vypočuli. Kto potrebuje teplé jedlo alebo oblečenie pre svoje deti Kto potrebuje počuť naše svedectvo o tvojej premieňajúcej moci. Dotkni sa nášho srdca a vstúp už dnes so svojím kráľovstvom do nášho života.

 

Ôsmy deň (15.1.)

„Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“

„Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. A tak teda, kým máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.“ (List Galatským 6,9.10)

Boh sa postará

Jedného dňa som si povedal, že dám do poriadku finančné záležitosti. Dal som bokom desiatok a určité malé percento na misiu a iné potreby. Potom som zaplatil všetky účty a odložil niečo na školné pre našich synov. Zostala mi pomerne malá suma na stravu a ďalšie výdavky, ktorá nám mala vydržať do konca mesiaca. Nasadol som do auta a vybral sa do školy, aby som zaplatil školné. Silno pršalo.

Tesne pred vjazdom na príjazdovú cestu k škole som si všimol viditeľne zúfalú pani. Zastavil som. Zistil som, že je to mladá žena, ktorú som pred niekoľkými mesiacmi krstil. Plakala.

„Čo sa stalo?“ spýtal som sa. Po chvíľke mi povedala, že ona a mnohí ďalší prišli o prácu, pretože zatvorili neďalekú továreň. Pretože nedokázala platiť nájomné, ju a jej dve malé deti vysťahovali z bytu. A teraz nemali ani na jedlo.

Vzal som ju do obchodu. Nákupný vozík sme naplnili potravinami, za ktoré som zaplatil zo svojho školného. Keď som ju odviezol späť do školy, zavolal som majiteľovi bytu. Horko-ťažko sa mi podarilo vyjednať dohodu – polovicu jej dlhu som zaplatil zvyšnými peniazmi určenými na školné a druhú polovicu jej majiteľ bytu odpustil. Potom som obvolal členov zboru a oni zaplatili účet za elektrinu. Nakoniec som jej povedal: „Keď na tom budeš finančne lepšie, pomôž niekomu ďalšiemu, kto bude v núdzi.“ Bola mi veľmi vďačná.

Keď som sa vrátil domov, povedal som manželke, že mám obavy, ako zaplatíme školné. Ona bezstarostne povedala: „Boh sa postará.“ Keď som sa neskôr popoludní šiel pozrieť do poštovej schránky, našiel som v nej obálku so šekom. Bola na ňom suma, akú som vynaložil na pomoc mladej žene.

Boh sa o nás stará viac, ako my o svoje deti. Sľubuje, že nám dá chlieb. (Iz 33,16) Všimnite si slovo „nám“ v texte: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Ježiš naznačuje, že by sme nemali prosiť len za seba, ale aj za ľudí v našom okolí. Biblia jasne hovorí, že máme milovať druhých ako seba samých (Mar 12,31) a máme sa za nich modliť. (Jak 5,16)

Učeníci v prvom storočí to tak robili a vo všetkom, čo robili, boli jednotní. (Sk 4,32)

„Modlitbu by sme nemali obmedziť iba na sebeckú žiadosť týkajúcu sa vlastného prospechu. Prosme, aby sme mali čo dávať. Kristus sa riadil zásadou, ktorá má ovládať aj náš život... Nebeského Otca máme žiadať o dary, ktoré potom budeme odovzdávať ďalej. Možnosť prijímať sa zväčšuje len dávaním. Nemôžeme prijímať bohatstvo nebeského pokladu bez toho, aby sme ho nerozdávali ľuďom okolo nás.“ (Kristove podobenstvá, s. 106)

Všimnite si, že v modlitbe „Otče náš“ sa nehovorí o chlebe na zajtra, ale len na dnes. Izraeliti si mali nazbierať len toľko manny, koľko potrebovali na jeden deň. (2Moj 16,4) Boh nechce, aby ste boli ustarostení kvôli zajtrajšku. (Mat 6,34) Proste o chlieb na dnes. Proste, aby ste sa mohli podeliť. Hľadajte požehnanie. Skôr ako budú Kristovi nasledovníci kázať, svoju lásku k Bohu by mali prejaviť tým, že budú požehnaním pre svoje okolie.

Na súde sa Ježiš nebude pýtať, či ste chodili do zboru alebo robili iné dobré veci, aj keď na bohoslužbách by sme nemali chýbať. (Heb 10,25) Povie: „Bol som nahý, hladný a smädný. To, ako ste milovali svoje okolie, ukazuje vašu pravú lásku ku mne.“ (pozri Mat 25,31-45)

Boh vás vyzýva, aby ste sa modlili za blížnych, milovali ich a boli požehnaním pre ľudí okolo vás.

Modlime sa spoločne.

Modlitba prostredníctvom Božieho slova. „Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. A tak teda, kým máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.“ (List Galatským 6,9.10)

„Neúnavne konajme dobro“

Otče, služba nás niekedy vyčerpáva. Príliš sa sústredíme na plány a výsledky a zabúdame, že ty si zdrojom všetkej sily. Prosím, upriam náš zrak na teba. Oživ nás a naplň svojou neochvejnou láskou k trpiacemu svetu.

„Ak neochabneme, v určenom čase budeme žať“

Pane, ďakujem ti za zasľúbenie, že deň žatvy sa blíži. Pomôž nám verne zasievať semienka viery do iných a zalievať ich. Za výsledky si zodpovedný ty!

„Robme dobre všetkým“

Bože, otvor nám oči, aby sme videli príležitosti k službe. Ukáž nám, ako môžeme prejavovať lásku svojim deťom, manželom, manželkám, susedom a členom cirkvi. Sme veľmi radi, že sme súčasťou Božej rodiny!

 

Deviaty deň (16.1.)

„A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“

„Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec.“ (Matúš 6,14)

Necítil som to.

Bol to starší pán, ktorý dlhé roky slúžil ako starší v mojom zbore. Teraz bol v nemocnici. Keď som ho navštívil, povedal mi: „Nemodli sa za mňa. Ja som stratený.“ „Prečo si to myslíš?» spýtal som sa ho. „Brat kazateľ, zhrešil som. V mladosti som spáchal veľký hriech.“ „Prosil si Boha o odpustenie?“ „Áno. Každý deň som ho o to prosil, ale nikdy mi neodpustil.“ „Ako to vieš?“ „Nuž,“ odvetil, „necítil som to.“ Tak som mu to vysvetlil. Na konci nášho rozhovoru bol pokojný a šťastný.

Dá sa odpustenie „cítiť“? Je to hrejivý pocit v tele? Alebo zimomriavky na chrbte či šteklenie v zátylku? Cítite ho?

Biblia jasne hovorí: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ (1Jn 1,9) Nehovorí, že Boh odpúšťa len malé hriechy alebo obmedzený počet hriechov. Jasne hovorí, že keď vyznávame svoje hriechy, odpustí nám VŠETKY hriechy. Podmienka – musíme ich vyznať. Zasľúbenie – Boh odpustí. Urobte svoj diel a Boh urobí svoj.

Odpustenie nie je niečo, čo sa dá pocítiť alebo vedecky dokázať. Odpustenie je vec viery. Beriete vážne Božie slovo a veríte, že Boh neklame. Nemôžete to vysvetliť, nezaslúžite si to, ale viete, že Boh to zasľúbil a jeho zasľúbenia sú stopercentne isté, pretože sú založené na Jeho charaktere a Jeho slove. Nič nie je bezpečnejšie ako Božie slovo.

V momente, keď hriechy vyznáme, sú nám odpustené. Ježiš na kríži zaplatil za náš hriech. On je „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“. (Ján 1,29) Jeho krv je dostačujúca; v jeho krvi máme odpustené všetky hriechy. (Ef 1,7)

Keď hriech vyznáme, musíme veriť, že Boh urobí, čo sľúbil. „Abrahám uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť.“ (Rim 4,3) Pamätajme, že „spravodlivý bude žiť z viery“. (Rim 1,17) Keď veríme, Boh koná a nám je odpustené. Nesnažme sa to vysvetliť alebo si to zaslúžiť. „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.“ (Ef 2,8)

„Týmto jediným skutkom viery v Boha Duch Svätý roznietil v tvojom srdci nový život. Si ako novorodeniatko v Božej rodine a on ťa miluje tak, ako miluje svojho Syna.“ (Cesta ku Kristovi, s. 55). Odpustenie, spravodlivosť, spasenie – to všetko prijímame vierou ako dar.

„Aj ty si v moci hriechu. Nemôžeš odčiniť svoje už spáchané hriechy. Nemôžeš si zmeniť srdce a stať sa svätým. Boh však sľubuje, že to všetko pre teba vykoná prostredníctvom Krista. A ty veríš tomuto sľubu... Ak veríš zasľúbeniu, Boh svoj sľub splní... Nečakaj, kým pocítiš, že si uzdravený, ale povedz: ´Verím tomu, je to tak, a to nie preto, že to cítim, ale preto, že to Boh zasľúbil.´“ (Cesta ku Kristovi, s. 54).

Ak uprieme pohľad na Ježišov kríž, uvidíme úžasný prejav lásky: Ježiš, Stvoriteľ, ten, ktorý povie a stane sa, ten, pred ktorým si aj anjeli zakrývajú tvár, Boh vesmíru, ktorý zostúpil, aby vzal na seba ľudskú podobu. On, Svätý, vzal na seba moje hriechy a zomrel osobne za mňa. Boh zomrel za mňa.

Upriamme svoj pohľad na jeho kríž. Potom zistíme, že tí, ktorí prežívajú milosť, štedro sa o ňu delia. Tí, ktorým je odpustené, budú odpúšťať. „Dôvod každého odpustenia je v nezaslúženej Božej láske. Zo spôsobu, akým zaobchádzame s inými, je zrejmé, či sme túto lásku prijali.“ (Kristove podobenstvá, s. 194)

Modlime sa spoločne.

Modlitba prostredníctvom Božieho slova. „Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec.“ (Matúš 6,14)

„Ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia“

Otče, priznávame, že niekedy nechceme odpustiť. Zbav nás zatrpknutosti a zloby. Zmeň naše srdcia a pomôž, aby tvoja milosť prúdila cez nás k druhým. Zmeň našich nepriateľov na priateľov a zjednoť naše srdcia v službe pre tvoje kráľovstvo.

„Aj vám odpustí váš nebeský Otec“

Ďakujeme ti, Pane, za nezaslúžené dary pokánia a vykúpenia. Pomôž nám s radosťou prijať tvoje odpustenie a šíriť túto milosť na druhých.

 

Desiaty deň (17.1.)

„A neuveď nás do pokušenia.“

„Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.“ (Jakub 1,13)

Naozaj to Boh robí?

Boh je svätý, je láska. On nikoho nepokúša, to my pokúšame sami seba. (Jak 1,14.15) Rozmýšľali ste niekedy o tom, čo mal Ježiš na mysli, keď v modlitbe „Otče náš“ povedal: „Neuveď nás do pokušenia“? Ježiš tým nenaznačil, že Boh nás pokúša k hriechu a my ho musíme prosiť, aby nás tam netlačil.

Tak čo to znamená? Ako vo väčšine jazykov, ak nie vo všetkých, aj v gréčtine môžu mať slová viac ako jeden význam. Musíme sa preto pozrieť na pôvodné slovo a jeho kontext. Grécke slovo pre „neuveď“ možno preložiť ako „nedovoľ nám tam ísť, nenechaj nás tam, nedovoľ nám tam vstúpiť“. Neznamená to viesť alebo lákať tam.

Grécke slovo pre pokušenie môžeme preložiť aj ako „skúška, test, protivenstvo“ atď. Takže veta „neuveď nás do pokušenia“ môže znamenať: „Prosím, neopúšťaj ma, lebo skĺznem do hriechu,“ alebo „zostanem v hriechu, v ktorom už som,“ alebo „ak ma skúšaš, nenechávaj ma samého,“ prípadne „nenechaj to trvať príliš dlho, aby som neupadol do hriechu“.

Boh niekedy dovolí alebo nás priamo postaví do konkrétnych situácií, aby nám pomohol uvedomiť si náš duchovný stav, aby nám otvoril oči a ukázal nám, kde sa nachádzame a čo potrebujeme. Biblia hovorí: „Nevieš, že si úbohý a biedny, slepý a nahý.“ (Zj 3,17) Keď vieme, že sme chorí, ideme k lekárovi. Ale ako môžeme riešiť niečo, o čom nevieme?

Keď poznáme svoj stav a svoju hriešnosť, uvedomíme si, že potrebujeme Ježiša. „Ľudia, ktorí žijú v blízkosti Pána Ježiša, najlepšie vedia, aký je človek krehký a hriešny. Ich jedinou nádejou sú zásluhy ukrižovaného a vzkrieseného Spasiteľa.“ (Veľký spor vekov, s. 340)

Boh podrobil kráľa Cidkiju (Cedekiáša) skúške. (2.Krn 32,31) Príslovia 17,3 hovoria, že Boh skúša naše srdcia. Dávid sa modlil: „Skúmaj ma, Hospodin, …“ (Ž 26,2) Peter hovorí, že sa nemáme nechať zaskočiť ohňom skúšky, ktorý na nás dolieha. (1Pt 4,12)

„Pohľad na našu hriešnosť nás usmerňuje k tomu, ktorý nám môže odpustiť. Keď človek vo svojej bezmocnosti prichádza ku Kristovi, on mu zjaví svoju moc.“ (Cesta ku Kristovi, s. 67)

Preto sa „náš úhlavný nepriateľ stále snaží udržať naše strápené srdce ďaleko od Boha“. (Modlitba, s. 270) Vie, že ak sa oddelíme od Boha, skĺzneme do hriechu.

V poslednej časti modlitby sa Ježiš snaží zdôrazniť tajomstvo moci a víťazstva. Hovorí, že našou jedinou nádejou je byť vždy pri Ježišovi a mať Ježiša v sebe, nikdy sa od neho neoddeliť, nikdy ho neopustiť. „Kristus vo vás, nádej slávy.“ (Kol 1,27)

Sami nemáme silu zmeniť seba ani svoje srdce. Ale zasľúbenie jasne hovorí: „Kto je v Kristovi, je nové stvorenie.“ (2Kor 5,17)

Ako teda zistiť, kde sa nachádzame na svojej duchovnej ceste? Ježiš hovorí, že to zistíme podľa ovocia. (Mat 7,16) Ako prinášame ovocie? Tým, že sme neustále spojení s Kristom (Ján 15,1-5) a naplnení jeho Duchom. (Gal 5,22.23)

„Vyznaním viery sa ľudia dostávajú do cirkvi, ale len povaha a správanie ukážu, či sú skutočne spojení s Kristom.“ (Túžba vekov, s. 475) Ak v ňom stále zostávame, nemusíme chápať, ako pôsobí; stačí, že mu dôverujeme. On zachraňuje všetkých, ktorí k nemu prichádzajú. (Heb 7,25)

„Jedinou obranou proti zlu je Kristova prítomnosť v srdci na základe viery v jeho spravodlivosť.“ (Túžba vekov, s. 221)

Boh vás vyzýva, aby sme sa neprestajne modlili, aby sme neustále vzývali Pánovo meno, aby sme s ním chodili, aby sme si neustále uvedomovali jeho prítomnosť a závislosť od Neho a aby sme od Neho nikdy neodchádzali. To je naša jediná sila. Sľubuje, že keď sa priblížime k Bohu, «aj on sa priblíži k nám». (Jak 4,8)

Modlime sa spoločne.

Modlitba prostredníctvom Božieho slova. „Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.“ (Jakub 1,13)

„Boha nemožno pokúšať na zlé“

Otče, ďakujeme ti, že si poslal Ježiša, aby namiesto nás bojoval so zlom a zvíťazil nad ním. V tvojej prítomnosti nie je žiadna tma, iba dobro a svetlo. Vieme, že si už porazil hriech a smrť a že nás premieňaš na svoju podobu. Nech je náš pohľad stále upretý na Teba!

„On sám nikoho nepokúša“

Pane, prosíme ťa, aby si nás chránil pred pokušeniami, ktoré by nás mohli od Teba oddeliť. Pomôž nám utekať pred sebeckými túžbami, ktoré nás pokúšajú. Upriam náš pohľad na Tvoj nepoškvrnený charakter. Pomôž nám nenávidieť to, čo Ty nenávidíš, a milovať to, čo Ty miluješ.