Modlitby

Každý štvrtok o 19:00 hod. sa stretávame na spoločné modlitby online.

Link na pripojenie:  meet.google.com/pyy-kdcf-tcz

65. Dážď Ducha v živote súčasných učeníkov III

V knihe Túžba vekov je napísané: „Kto chce získať nebo vlastným skutkárskym úsilím o zachovanie zákona, pokúša sa o nemožné. Zákonnícke náboženstvo a formálna zbožnosť nikoho nezachránia. Kresťanský život nie je úpravou či vylepšením starého života, ale úplnou zmenou prirodzenosti. Je to smrť sebectva a hriechu a súčasne nový život. Túto zmenu môže uskutočniť len mocné pôsobenie Svätého Ducha.“ (Túžba vekov s. 172)

„Duch má prísť ako znovuzrodzujúci činiteľ, bez ktorého by Kristova obeť zostala bez účinku… Odolať hriechu a zvíťaziť nad ním môže len mocné pôsobenie tretej božskej Osoby, ktorá mala prísť v neobmedzenej sile a v plnosti božskej moci.“ (Túžba vekov s. 671)

Ak sa dnes neodvolávame na víťaznú moc Svätého Ducha, samých seba ukracujeme o niečo veľmi dôležité. Môžeme žiť víťazným životom. Nemusíme skončiť ako porazení!

Hovorili sme o tom, ako Svätý Duch napĺňal Ježiša a učeníkov. Za zmienku stojí, že Ježiš aj učeníci boli vystavení neústupným a bezohľadným nepriateľom. Na mieste je teda otázka, či budú podobnému nepriateľstvu čeliť Duchom naplnení kresťania aj dnes. Ako sme si pripomenuli túto skutočnosť už skôr, útoky prídu.

Zdrojom útokov a pokušenia bude nielen neprekonané zlo hriešnej prirodzenosti v nás samých, ale aj diabolské sily okolo nás. Apoštol Pavol však hovorí, že vďaka Bohu môžeme v Kristovi víťaziť (I.Kor 2,14).

Dostávame sa do cieľovej rovinky histórie. Apoštol Jakub prepája terminológiu dažďa s druhým príchodom Ježiša Krista. „Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil.“ (Jak 5,7.8)

Jakub nám radí trpezlivo čakať. Obdobie pozdného dažďa bude jedno z najstrhujúcejších období pozemskej histórie. Svätý Duch bude pôsobiť v životoch ľudí tak mocne, ako ešte nikdy predtým. Jedným z dôvodov je, že na zemi budú ľudia, ktorí sa Bohu úplne podriadia. Budú Bohu takí odovzdaní, že by radšej zomreli, než konali vedomý hriech. Prostredníctvom Božej milosti budú odrážať Ježišov charakter.

Satan naplnený hnevom sa ich bude snažiť svojím konaním znechutiť a zničiť. Ale pravý Boží ľud sa zhromaždí zo všetkých denominácií, náboženstiev a kultúr. S radostným očakávaním, odvolávajúc sa len na Ježišovu spravodlivosť, budú s očakávaním hľadieť v ústrety záverečnej „žatve“.

Poďakovanie a prosba

Očakávame významné udalosti v dejinách spásy aj vo svojom osobnom duchovnom živote. Nespoliehajme sa na seba. Máme zasľúbenú pomoc a poznávame Božiu vôľu. Pane vďaka za to.

64. Prosme a prijímajme dážď Ducha

„Môžeme síce mať určitú mieru Božieho Ducha, ale modlitbou a vierou sa máme usilovať o väčšie naplnenie Duchom. Nikdy v tomto úsilí neprestávajme. Ak nebudeme napredovať, ak sa nerozhodneme prijať skorý aj neskorý dážď, prídeme o svoje spasenie – a to len našou vlastnou vinou. Proste Hospodina o dážď v čase jarného dažďa! (Zach 10,1) Neuspokojte sa s tým, že dážď príde, lebo je na to správne ročné obdobie. Proste oň… Všetky cirkevné stretnutia – táborové zhromaždenia, biblické týždne, stretnutia rodinných spoločenstiev – a všetky príležitosti, kde osobne pracujeme na záchrane ľudí, to všetko si Boh vybral, aby nám mohol dať skorý aj neskorý dážď.“ (Testimonies to Ministers and Gospel Workers 508)

E.G. White ďalej píše: „Musíme Boha prosiť, aby otvoril studnicu vody života. Prichádzajme s kajúcim srdcom a úprimne prosme, aby na nás mohli byť vyliate prúdy milosti práve teraz, v čase pozdného dažďa. Nech na každom stretnutí, na ktorom sa zúčastníme, stúpajú k nebu modlitby, aby nám práve teraz Boh udelil teplo a vlahu.“ (Testimonies to Ministers and Gospel Workers 509)

Závisí naše prijatie Svätého Ducha od toho, či ho prijmú všetci ostatní okolo nás? Zdá sa, že Ježiš bol často jediný, kto bol každodenne naplnený Svätým Duchom.

Keď boli učeníci na Letnice naplnení Svätým Duchom, tiež museli čeliť otvorenému nepriateľstvu. Apoštol Ján bol na ostrove Patmos naplnený Svätým Duchom, hoci väčšina zborov, ktorým písal, potrebovali činiť pokánie (Zj 2,3).

Duchom naplnená služba Jána Wesleyho spôsobila, že mu jeho vlastná cirkev zabuchla dvere, preto musel kázať na lúkach – a inicioval malé skupinky a spoločenstvá, ktoré viedli k vzniku metodizmu.

Je veľmi dôležité, aby sme vlastné naplnenie Svätým Duchom neodsúvali alebo nepodmieňovali záverečným, prorockým vyliatím pozdného dažďa Svätého Ducha na celú cirkev. Musí vari celá cirkev prežívať dokonalú jednotu, kým bude môcť Svätý Duch začať konať svoje dielo vo mne?

Nie. Jednotu cirkvi môžeme dosiahnuť, len ak bude každý osobne naplnený Svätým Duchom. Apoštol Pavol to nazýva jednotou Ducha (Ef 4,3). Láska, ktorá je základom jednoty, je ovocím Ducha.

V starom kresťanskom časopise bola takáto myšlienka: „Veľmi úprimne a opravdivo by sme sa mali usilovať o jednotu, o spoločný cieľ. K tomu nás nemôže priviesť nič iné, len krst Svätým Duchom.“ (Review and Herald, 10. Jún, 1902)

To isté sa týka aj otázky hriechu. Boh vylial svojho Ducha na nedokonalých ľudí, ktorí však nežijú svojvoľne. Práve pôsobenie Ducha nám dáva silu víťaziť nad hriechom. Apoštol Peter to nazýva posvätenie Duchom a poukazuje na to, aké je dôležité podriadiť sa pravde (I.Pet 1,2.22).

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za zasľúbenie „dažďa“. Uč nás prosiť oň a prijímať ho, aby sme mohli rásť vo viere osobne aj k jednote cirkvi.

63. Dážď Ducha v živote súčasných učeníkov

Ako bola skúsenosť skorého a neskorého dažďa realitou v Ježišovom živote a v živote učeníkov, tak môže byť aj realitou dnešných pravých kresťanov. Môžeme ju prežiť aj teraz – a ja sa modlím, aby to tak bolo.

Ako sme študovali v predchádzajúcich kapitolách, pri obrátení začína v človeku prebývať Svätý Duch (Ef 1,13.14; Rim 8,9). Ako po dlhom a suchom lete prinesie skorý dážď život a rast, tak aj vyliatie Svätého Ducha prináša prostredníctvom darov milosti život a rast. „Lebo vylejem vodu na smädnú pôdu a vodné toky na súš. Vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvojich potomkov. Vyrastú ako tráva uprostred vôd, ako vŕby na brehoch potokov.“ (Iz 44,3.4)

Apoštol Pavol vysvetľuje Títovi: „Zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás štedro vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.“ (Tít 3,5.6; Iz 44)

Naše prijatie Svätého Ducha pri obrátení potvrdzujeme navonok krstom vodou, keď sme pochovávaní do vodného hrobu v mene Otca, Syna a Svätého Ducha (Mat 28,19.20). A tak, ako bol Kristus vzkriesený, aj my pri krste vstávame k novému životu mocou Ducha (Rim 6,3.4; Kol 2,12).

Nový život, ktorý žijeme, je ako malé semienko, čo vyklíčilo z pôdy. Znovuzrodenie je teda nové stvorenie. Sme stvorení „podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy.“ (Ef 4,24)

Zamyslime sa nad tým pozornejšie. Tak, ako Ježiš zjavil Boží charakter a učeníci prekvapili svojich nepriateľov zjavením Ježišovho charakteru, aj my sme znovustvorení, aby sme odzrkadľovali svätosť a spravodlivosť nášho Pána.

V ľudskej sile a v ľudskom uvažovaní je to niečo také nemožné a žiadny úprimný kresťan sa nikdy necítil hodný takejto cti. Ale pre tých, ktorí sa každodenne podriaďujú Ježišovi, je skutočná svätosť zmyslom života. Túto svätosť (podobnosť Kristovi) dosahujeme v moci Svätého Ducha.

Keď niekto v nás túto svätosť rozpozná, určite budeme prekvapení a podobne ako apoštol Pavol povieme: „Len z Božej milosti som to, čo som, a jeho milosť nebola vo mne márna.“ (I.Kor 15,10)

Ako sa postupne rozvíja náš vzťah s Kristom, v našom živote sa prejavuje hlbšie pokánie a čoraz väčšia nenávisť k hriechu. Alergie znepríjemňujú život. Niektorí ľudia trpia alergiami na prach, peľ, glutén alebo citrusové ovocie. Ich organizmus sa s týmito látkami neznáša, a preto sa im potrebujú vyhýbať. Prostredníctvom pôsobenia Svätého Ducha sa v nás rozvíja alergia na hriech.

Na Blízkom východe sa môže stať, že jeseň je bez potrebnej vlahy, ktorá by zvlhčila pôdu alebo dala vzklíčiť zasiatym semienkam. V takom prípade neskorý dážď nespraví viac, než že na jar umyje stvrdnutú pôdu. Výsledkom pre ľudí by bolo, že zostanú bez potravy a čakal by ich tragický hladomor.

V duchovnom živote to znamená, že potrebujeme, aby v nás skorý dážď Svätého Ducha vykonal svoje dielo, pretože bez toho nezačneme rásť.

Každodenné naplnenie života kresťana Svätým Duchom môžeme pripodobniť osobnému pozdnému dažďu. A hoci to samozrejme ešte nie je naplnenie prorockého záverečného vyliatia Svätého Ducha, náš život môže byť každý deň vrchovato naplnený Božím Duchom.

Poďakovanie a prosba

Pane, pomôž nám, by sme neodkladali naplnenie Svätým Duchom na neskôr.

62. Dážď Ducha v živote Ježišových učeníkov

Hoci pre cirkev bolo vyliatie Svätého Ducha na Letnice skorým dažďom, nie je ťažké vidieť, že pre učeníkov boli tieto udalosti a všetko, čo po Letniciach nasledovalo, zároveň skúsenosťou neskorého dažďa.

Kedy učeníci prežili skúsenosť skorého dažďa? Zdá sa, že to bolo v deň vzkriesenia. „A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého.“ (Ján 20,22)

Ovocie prijatia Svätého Ducha je jasne vidieť v radosti, ktorú učeníci prežívali pred Letnicami. „Oni sa mu (Ježišovi) klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.“ (Luk 24,52.53)

Potom pokračovali v modlitbách v Duchu a práve Duch ich viedol k jednote, ktorá zvíťazila nad hádkami a rozdelením (Sk 1,14; 2,1). Už sme hovorili o udalostiach neskorého dažďa, ktoré sa odohrali na Letnice. Duch sa prejavil ako mocný vietor a ďalším jeho symbolom boli ohnivé jazyky. Učeníci dostali nadprirodzené duchovné dary. Keď Peter vysvetľoval, čo sa dialo na Letnice, odvolával sa na posolstvo proroka Joela (Joel 2; Sk 2,1–21).

Službu učeníkov – podobne ako Ježišovu službu – úplne ovládla moc Svätého Ducha. Michael Green vo svojej knihe Hlásanie evanjelia a raná cirkev napísal: „Na vyjadrenie istoty, ktorú mali učeníci v hlásaní evanjelia, používa Pavol zaujímavé slovo – pléroforia. Tento výraz naznačuje, že tí, čo kázali, boli tak plní Svätého Ducha, tak presvedčení o pravde a o dôležitosti svojho posolstva, že tým úplne prekypovali. Poslucháči od nich prijali posolstvo nielen v slove, ale aj v moci, v Duchu Svätom a v úplnej istote (I.Tes 1,5).

Táto úplná, Duchom inšpirovaná istota spôsobila, že učeníci boli schopní prevrátiť svet hore nohami (Sk 17,6). Svet však nezmenilo len kázanie a učenie na verejnosti či v domácnostiach. Išlo o oveľa viac. Podobne ako Ježiš zjavil svojím životom charakter Otca, aj učeníci svojimi životmi odrážali Ježišov charakter. „Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom.“ (Sk 4,13)

Aj Michael Green píše o zázraku tejto premeny: „Ak bolo láskyplné spoločenstvo jedným nevyhnutným predpokladom účinnej evanjelizácie, potom ďalšou podmienkou bola zmena charakteru. Novozmluvný záznam kladie na túto zmenu veľký dôraz. Zmena Jána, syna hromu, na apoštola lásky alebo Petra, človeka s horúcou hlavou, na muža pevného ako skala je neodmysliteľnou súčasťou dôsledkov evanjelia. To je presne to, čo robí s človekom vzťah s Kristom. Začína sa meniť na Kristovu podobu. A to všetko pôsobením Pána, ktorý je Duch.“

Z dejín kresťanstva a z biblického záznamu môžeme vidieť aj ďalšiu podobnosť medzi Ježišovou skúsenosťou a skúsenosťou cirkvi. Ježišovi učeníci čelili násiliu zo strany židovských predstaviteľov i rímskych autorít. Obe skupiny sa snažili kresťanstvo zničiť. Väčšina učeníkov zomrela mučeníckou smrťou, podobne ako mnoho prvých kresťanov. Nič však nemohlo zastaviť rozvíjajúce sa hnutie Duchom naplneného kresťanstva. Podľa apoštola Pavla kresťanstvo v tom období zasiahlo celý svet a bolo hlásané „každému stvoreniu pod nebom“ (Kol 1,6.23).

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za zmeny, ktoré si vykonal v živote učeníkov a prosíme, aby si nám dal silu prijať zmeny aj v našom živote.

61. Dážď Ducha v živote Krista

Apoštol Jakub tiež spája neskorý dážď s príchodom Krista: „Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď.“ (Jak 5,7). Zlo bude rásť, ale v tom istom čase bude mocne konať aj Boh. Modlime sa, aby sme v budúcich mesiacoch a rokoch videli neskorý dážď, dážď požehnania, prívaly z nebies na všetky kontinenty – pred Pánovým príchodom.

Historicky sa v kresťanskej cirkvi odohralo vyliatie Svätého Ducha v Jeruzaleme na deň Letníc. Táto udalosť sa nazýva aj ako skorý dážď.

Veľké prebudenecké hnutie medzi znovuzrodenými kresťanmi po celom svete sa uskutoční pred príchodom Ježiša Krista. Nazývame to pozdný dážď. Skôr, než sa sústredíme na dôležité skutočnosti týkajúce sa prorockého vyliatia neskorého dažďa, chceme sa spolu pozrieť na tri iné, čiastočné naplnenia skorého a neskorého dažďa, ktoré nám pomôžu pochopiť podstatu mocného záverečného diela Svätého Ducha.

Duch svätý v živote Ježiša Krista

Ježiš bol splodený v Márii prostredníctvom Svätého Ducha (Luk 1,35). Lukáš o Ježišovi hovorí: „Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním.“ (Luk 2,40) Ježiš mal nielen moc Ducha, ale aj duchovný dar múdrosti (I.Kor 12,8). Odkazuje to na moc Svätého Ducha, ktorý napĺňal Ježiša už od narodenia.

Tri a pol roka Ježišovho obdobia „neskorého dažďa“ sa začalo jeho krstom. „Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh pomazal Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dobre robil a liečil všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s ním.“ (Sk 10,38)

V Ježišovej službe sa naplno prejavilo, že prijal Ducha v plnosti, nie len v nejakej obmedzenej miere (Ján 3,34; Luk 4,18). A práve vďaka Duchu, ktorý v ňom prebýval, mohol Ježiš dokonale zjaviť Otca všetkým, ktorí ho hľadali úprimným srdcom (Ján 14,9).

Čo sa stalo ako výsledok mocného pôsobenia Svätého Ducha v Ježišovom živote? Tri skupiny ľudí (farizeji, saduceji a herodiáni), ktorí si boli navzájom úhlavnými nepriateľmi, sa spojili, aby Spasiteľa zničili. To veľmi jasne ukazuje, že Boží nepriateľ si uvedomoval akú silu predstavuje spojenie Ježiša a Ducha v boji proti zlu. A preto spojil tých, ktorí by sa za žiadnych iných okolností nespojili, aby bojovali proti Kristovi.

V deň vzkriesenia bol Ježiš oživený v Duchu (I.Pet 3,18) – na veľké zdesenie jeho nepriateľov. A napokon, vyliatie Svätého Ducha bolo pre učeníkov znamením, že Ježiš bol opäť vyvýšený a dostal moc a autoritu, ktorá mu v nebi patrila (Sk 2,33).

To, čo sa dialo s Ježišom, je predobrazom toho, čo sa bude diať s jeho cirkvou. Vzájomný vzťah medzi novozmluvnými udalosťami a históriou kresťanstva je ohromujúci.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme  za Tvojho Syna. Pomôž nám denne poznávať Jeho život a dielo v Písme a našich skúsenostiach s Ním.

V príprave na dnešné modlitby prosím uvažujte nad nasledujúcimi myšlienkami:

60. Keď padá dážď

V Biblii sa často hovorí o modlitbe za dážď: „Žiadajte od Hospodina dážď v čas pozdného dažďa jarného…“ (Zach 10,1) V Biblii sa mnoho symbolov týka poľnohospodárskych období a dažďa v starovekom Izraeli. Dnes to nepovažujeme za také dôležité, ale ak sa tejto téme budeme chvíľu venovať, pochopíme niektoré zásadné veci súvisiace so Svätým Duchom.

V starovekom Izraeli po dlhom suchom lete nasledovala jeseň (október – november) sprevádzaná dažďami, ktoré zmäkčili a zľahčili pôdu. Práve vtedy mohli hospodári zapriahnuť svoje zvieratá a poorať zem. Potom, počas týchto prvých (alebo skorých) dažďov, zasadili do pôdy semienka. Dažde pokračovali v priebehu zimy a vyvrcholili silnými jarnými dažďami (marec – apríl).

To bolo obdobie začiatku židovského náboženského kalendára. Tieto dažde prvých mesiacov roka boli známe ako neskorý alebo pozdný dážď, po ktorom prichádzalo teplé leto. Vtedy dozrievala úroda, ktorú bolo možné neskôr zbierať. „Dám dážď vašej krajine v pravý čas dážď jesenný i jarný a budeš zbierať obilie, mušt a olej.“ (5.Moj 11,14)

Keď bola všetka úroda pozbieraná, leto vrcholilo radostnou oslavou Boha za bohatú úrodu a starostlivosť, ktorú Boh prejavil svojmu ľudu. V Biblii je viditeľná súvislosť medzi obrazmi z roľníckeho života rastom v Bohu prostredníctvom moci Svätého Ducha.

Takto napríklad Ježiš používa symbol žatvy: „On im odpovedal: Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého, nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.“ (Mat 13,37.39)

Keď Ján v knihe Zjavenie opisuje druhý príchod Ježiša Krista, je použitý podobný obraz: „Potom som videl biely oblak a hľa, na oblaku sedel ktosi podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. A z chrámu vyšiel iný anjel a volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: Vrhni svoj kosák a žni, lebo nadišla hodina žatvy a úroda zeme dozrela.“ (Zj 14,14.15)

Práve počas prípravy na žatvu sa odohráva záverečné prebudenie, veľké vyliatie Svätého Ducha. O tom hovorí staroveký prorok ako o jarnom (neskorom) daždi. „Synovia Siona, jasajte a tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv, takže humná budú plné obilia, lisy budú pretekať vínom a olejom.“ (Joel 2,23.24)

Je poučné premýšľať o daždi Svätého Ducha. Tento jarný dážď bude na zem vyliaty pred druhým príchodom Ježiša Krista.

Znamenia ukazujú, že práve teraz žijeme v období začiatku neskorého dažďa. Billy Graham vo svojej záverečnej reči na veľkej evanjelizačnej konferencii zdôraznil svoju vieru v to, že začína pršať. „Verím, že ako sa približujeme k posledným dňom pred Pánovým príchodom, budeme môcť byť svedkami veľkého oživenia. Nesmieme zabudnúť na toto zasľúbené oživenie vplyvom neskorého dažďa a posilnenie do neskorých dní, o ktorom hovorí prorok Hozeáš (Hoz 6,3) alebo na vyliatie Ducha zasľúbené u Joela 2,28 a zopakované v Sk 2,17.

Toto všetko sa uskutoční pred príchodom Pána Ježiša Krista.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme  za Ducha svätého, za dážď, aj za výzvu k príprave. Prosíme o Tvoje vedenie a pomoc, aby sme neodmietali, to, čo vedie k nášmu rastu. Chceme byť pripravení.

59. Neodpustiteľný hriech II

Útoku na Ježiša Krista a Ducha svätého sa dopustili náboženskí predstavitelia (Mat 12,21.22). Dnes je to veľmi podobné. Nikdy som nepočul, že by ateista alebo kritik kresťanstva povedal, že Ježiš alebo Svätý Duch sú v službách moci zla, ale počul som veľa ľudí, ktorí o sebe tvrdili, že sú kresťania, ako nad druhými vynášajú podobné súdy.

Jackie vyrástla v denominácii, v ktorej neverili v božstvo Ježiša Krista. Keď ju Svätý Duch viedol, aby prijala Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa a nechala sa pokrstiť v meno Otca, Syna a Ducha Svätého, niektorí z jej bývalých spoluveriacich povedali, že ju k tomuto hriešnemu učeniu priviedol sám diabol.

Skupinka kazateľov strávila niekoľko dní pri štúdiu Písma o diele Svätého Ducha a na spoločných modlitbách. Keď potom vo svojich zboroch radostne hovorili o zázračnej moci Ducha a o požehnaní, ktoré prežili počas stretnutia, niektorí kritici povedali, že kazatelia sa nechali ovládnuť emóciami a že ide o falošné oživenie, za ktorým stojí diabol.

Takýto postoj nie je nový. V deň Letníc, keď bol na veriacich vyliaty Svätý Duch, kritici, ktorých sa Svätý Duch nedotkol, obvinili učeníkov, že sú opití (Sk 2,13).

John Wesley vo svojom liste zo dňa 10. mája roku 1739, ktorý adresoval svojmu bratovi Samuelovi, píše o ohromnom pôsobení Svätého Ducha na jednom z ich stretnutí. Potom poznamenáva: „John Haydon, jeden z prísediacich, bol dosť rozzúrený tým, čo videl. Nemohol nijako poprieť, že ide o duchovné dielo. Urobil však všetko preto, aby svojich známych presvedčil, že ide o diabolský blud.“

Ellen White potvrdzuje vážnosť takýchto obvinení: „Čo je to hriech proti Svätému Duchu? Dopúšťame sa ho, keď vedome označíme konanie Svätého Ducha za satanovo dielo.“ (5T s. 634)

Znamená to, že máme prijať každé učenie a nadprirodzený jav, akoby boli od Boha? Určite nie! V minulých kapitolách sme už uviedli niekoľko dôležitých spôsobov, ako odlíšiť pravdu od bludu. Je však dosť zrejmé, vynášanie súdov na základe predsudkov alebo náboženskej zaujatosti je proti učeniu Písma a teda aj proti tomu, k čomu sme vedení Duchom.

Niektorí ľudia  pohŕdajú Svätým Duchom, a tým spôsobujú v jeho srdci zármutok.

Iní uhášajú oheň Svätého Ducha vo svojich vlastných životoch a robia všetko preto, aby svojím kriticizmom a skepsou liali prúdy vody na zapálené srdcia iných veriacich.

Niektorí Ducha odmietajú a snažia sa Ho vytlačiť zo svojho života. Spoliehajú sa na vlastné schopnosti.

Otvorme každý deň svoje srdcia na vedenie Svätým Duchom. Prosme Boha, aby nás urobil vnímavými na signály, ktoré ukazujú, že zarmucujeme Svätého Ducha. Ak máme každodenné spoločenstvo so Svätým Duchom, potom určite ideme po správnej ceste a môžeme prežívať radosť z prítomnosti Ducha.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme  za všetko čo v nás koná Duch svätý. Nechceme žiť bez Jeho vplyvu a moci.

58. Neodpustiteľný hriech

Mladá žena plakala tak zúfalo, že sa nedokázala ovládať: „Viem, že som zhrešila neodpustiteľným hriechom. Viem, že som stratená. Nikdy nebudem spasená.“ Jej cudzoložstvo prispelo k rozpadu rodiny a spôsobenú škodu sa už nepodarilo napraviť.

Muža, ktorý pri prepade obchodíka zabil predavača, mučila otázka, či to, čoho sa dopustil, je neodpustiteľný hriech. Bol na tom podobne ako Dávid, ktorý povedal: „Svoj hriech mám stále na mysli.“ (Ž 51,5)

Je cudzoložstvo, vražda alebo prestúpenie niektorého ďalšieho prikázania Desatora hriechom, ktorý nie je možné odpustiť?

Apoštol Ján vo svojom liste píše, že je hriech, ktorý vedie k smrti a hriech, ktorý k smrti nevedie (I.Ján 5,16.17). Už predtým však veľmi jasne definoval hriech, ktorý k smrti nevedie. Je to hriech, ktorý sme vyznali a od ktorého sme boli očistení Ježišovou krvou (I.Ján 1,7–9).

Svätý Duch nás usvedčuje z hriechu (Ján 16,8) a ponúka nám víťaznú moc nad hriechom. Na základe toho môžeme konštatovať, že jediný hriech, ktorý vedie k smrti, jediný hriech, ktorý nemôže byť odpustený, je hriech, ktorý sme nevyznali a nezavrhli.

1. L. Moody povedal: „Ak človeka znepokojujú jeho hriechy, je to dielo Svätého Ducha. Satan nám totiž nikdy nepovie, že sme hriešnici. Satan sa nám snaží nahovoriť, že sme na tom celkom dobre, že aj bez Boha sme  dosť dobrí, že aj bez Krista sme v bezpečí a že nepotrebujeme spasenie. Keď ale človek precitne a uvedomí si, že je stratený, že je hriešnikom, ide o dielo Ducha. Ak by však Duch svätý človeka opustil, ten sa nikdy s hriechom trápiť nebude.“

Človek, ktorý sa odvráti od Božej lásky a odpustenia a odmietne Svätého Ducha, necíti žiadne obavy, ľútosť alebo výčitky svedomia – minimálne, kým nepríde súdny deň. To je ako by ste si vypli telefón a potom sa k vám nikto nedovolá.

Keď Ježiš mocou Svätého Ducha konal zázraky a znamenia, jeho protivníci (náboženskí predstavitelia!!!) ho obvinili, že to koná v moci satana (Mat 12,21.22). Teda dielo, ktoré Ježiš konal označili za dielo satana. Na tomto základe Ježiš povedal o hriechu proti Duchu svätému (Mat 12.31.32). Hriech proti Duchu svätému je teda v primárnom význame označenie diela Ducha svätého za dielo satana.

V našom osobnom živote viery je hriechom to keď odmietame Jeho rady, vedenie a napomenutia. Keď to robíme a potom to oľutujeme a konáme pokánie, tak to je hriech, ale nie hriech, ktorý vedie k smrti. Keď to robíme trvalo (bez pokánia), tak to vedie k smrti – lebo neposlúchame Ducha svätého, ktorý jediný môže ovplyvniť naše rozhodnutia.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že sa nám prihováraš. Ďakujeme, že smieme počúvať hlas Tvojho Ducha. Niekedy nás to zabolí, lebo nám to pripomenie, na čo sme chceli potajomky zabudnúť. Tvoj Duch to však vrátil späť do našej mysli, aby sme sa s tým vysporiadali podľa toho, ako je to možné bez tragických dôsledkov.

57. Nezarmucujte Ducha III

Svätý Duch prežíva zármutok nielen vtedy, keď si hriechom zatvrdzujeme srdce, ale aj keď znižujeme svoju odolnosť voči hriechu alebo keď oslabujeme svoje telo nesprávnym spôsobom života.

Juhoafrický spisovateľ a kazateľ Andrew Murray v jednej zo svojich kníh napísal, že Boh v nás nebude držať svojho Ducha proti našej vôli. „Keď Ježiš prichádza, aby prostredníctvom Ducha prebýval v mojom srdci a v mojom živote, bude prinášať požehnanie a celý môj vnútorný život bude pod jeho osobitnou starostlivosťou. Ten, kto verí tejto pravde, vidí, že život naplnený požehnaním Letníc je oslobodený od úzkosti. Mal by byť preto charakterizovaný neustálou radosťou, hoci musí byť vždy spojený s bdelosťou. Hospodin vstúpil do svojho svätého chrámu (tela veriaceho človeka, ktorý sa odovzdal Bohu). Bude v ňom prebývať a bude konať všetko potrebné. Túži aby ho človek poznal a uctieval ako svojho verného Pastiera, svojho mocného ochrancu. Ježiš, ktorý prináša požehnanie Turíc, ho v nás uchová.“

Apoštol Pavol hovorí, že ducha možno nielen zarmútiť, ale aj uhasiť (I.Tes 5,19). Hasenie sa nám automaticky spája s vodou a ohňom. Pavol zámerne používa slovo, ktoré odkazuje na hasenie ohňa. Na deň Letníc na učeníkov zostúpil Svätý Duch v podobe ohnivých jazykov (Sk 2,3).

Keď Duch proroctva zostúpil na Jeremiáša, Boh vložil svoje slová do úst mladého proroka (Jer 1,4–10). Tento svätý Boží muž hovoril pod vedením (z vnuknutia) Svätého Ducha (II.Pet 1,21).

Keď sa neskôr zdalo, že Jeremiáš nebude môcť pokračovať vo svojej prorockej službe, povedal: „Nebudem ho pripomínať a nepoviem už ani slovo v jeho mene. V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň, zadržiavaný v mojich kostiach. Snažil som sa ho v sebe zadržať, ale nevládal som.“ (Jer 20,9)

Hneď po výzve, aby sme neuhášali Svätého Ducha, apoštol Pavol napísal: „Proroctvami nepohŕdajte.“ (I.Tes 5,20) Je zrejmé, že apoštol sa obával, že veriaci odmietnu duchovné dary. V Tesalonike bol podľa všetkého problém s duchovnými podvodmi, takže ľudia radšej začali liať vodu na všetok oheň – aj na ten, ktorý pochádzal od Svätého Ducha. Pavol im však ukazuje lepšiu cestu: „Všetko skúmajte; dobrého sa držte!“ (5,21)

Aj naša cirkev prešla obdobiami mocného pôsobenia Svätého Ducha. Ale v niekoľkých prípadoch sa stalo, že oheň Svätého Ducha bol takmer uhasený.

Najdesivejšie však znie text, ktorý hovorí o rúhaní sa proti Svätému Duchu. Tento hriech sa nazýva aj ako neodpustiteľný. Zmienku o tom nájdeme v Matúšovom evanjeliu 12,31.32. Mnohí veriaci sú ovplyvnení strachom, že ich hriech nemôže byť nikdy odpustený. Uvažovanie nad tým čo to je, si necháme na budúci týždeň.

Poďakovanie a prosba

Pane, Ty sa nám svojim Duchom neustále prihováraš. Radíš nám, povzbudzuješ, vedieš ale aj napomínaš. Ďakujeme a prosíme o múdrosť, aby sme ho vedeli počúvať a prijímať Jeho rady.

56. Nezarmucujte Ducha II

Ako sa takéto zatvrdenie a neviera môžu prihodiť veriacemu človeku? Satan má pre každého z nás na mieru pripravené pokušenie a spôsob, ako nás odviesť od viery. A hoci pre každého má pripravené niečo iné, v zásade môžeme všetky jeho snahy rozdeliť do niekoľkých základných oblastí.

Duchovný život mnohých ľudí ovplyvňuje napríklad dĺžka času, ktorý presedia pred televízorom alebo počítačom. Pravdepodobne nič tak neovplyvnilo svet, ako televízne vysielanie a internet. Žiadny iný produkt sa nerozšíril tak rýchlo ako tieto dve médiá. Veľa sa diskutuje o vplyve televízie a internetu na morálku a spoločnosť. Samozrejme tieto médiá majú aj pozitívny vplyv na informovanosť, vzdelanosť a určitý druh oddychu.

Rovnako však niet pochýb o tom, že mnohých kresťanov priviedli k materializmu a vyhľadávaniu zábavy. Televízia a internet vedú často k zľahčovaniu hriechu a sebectva, keď ich označujú len za ľudské „neresti“ a násilie predstavujú ako „zábavu“. Televízor a počítač nás okrádajú o drahocenný čas, ktorý nám potom chýba na modlitbu a čítanie Písma. A čo je ešte horšie, rozptýlení všetkou tou zábavou dokonca strácame chuť tráviť čas v spoločenstve s Bohom.

Skúsme stráviť s Bohom na modlitbe a pri štúdiu Písma aspoň toľko času, koľko trávite pred televízorom. Skúste to a uvidíte ako sa napr. zmení váš pohľad na to, čo v TV alebo na internete pozeráte.

TV a internet nie sú jediné pokušenia v súčasnosti. Sú aj iné, na ktoré musíme dávať pozor v súvislosti s naším duchovným životom. Medzi záležitosťami sveta a záležitosťami Ducha je len veľmi ťažké nájsť súlad.

Keď hovorím o svete, nemám na mysli ľudí, ani miesta. Mám na mysli princípy, zásady. Hovorím o svete, ako to vidí apoštol Ján: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete – žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom –, nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pomíňa aj so svojou žiadostivosťou. Kto však plní Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (I.Ján 2,15–17) V zábavnom priemysle je toho dosť veľa, čo nás môže viesť cestou tak, že napokon zarmútime Svätého Ducha alebo sa o neho celkom prestaneme zaujímať.

Albert Barnes (kazateľ a učiteľ Biblie) našiel v Písme šesť spôsobov, ktorými môžeme zarmútiť Svätého Ducha: (1) ťažký verejný hriech; (2) hnev; (3) neviazané myšlienky a túžby; (4) nevďačnosť; (5) zanedbávanie Ducha a (6) vzdor voči Duchu.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za Tvoje slovo možnosť rozprávať sa s Tebou v modlitbe. Pomôž nám, aby sme nezamieňali Tvoje dary za niečo čo nemá žiadnu hodnotu.

55. Nezarmucujte Ducha

„Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia.“ (Ef 4,30) „Ducha neuhášajte.“ (I.Tes 5,19) „Vy vždy odporujete Duchu Svätému.“ (Sk 7,51)

Po štúdiu o tom, ako byť naplnený Svätým Duchom a prijímať každodenne jeho požehnania, musíme sa zamyslieť aj nad možnosťou, že niekto príde o Ducha Svätého alebo ho odmietne. Žiaľ, takéto veci sa nielen môžu stať, ale sa aj stávajú! Uveďme niekoľko prvých varovných signálov, ktoré naznačujú, že ľudia, ktorí mali so Svätým Duchom blízky vzťah, sa o neho postupne prestávajú zaujímať.

Zdá sa, že jednoducho nadobudnú pocit, akoby mohli v tomto svete žiť uspokojujúco aj bez Božej pomoci. Myslia si, že ich talent, prirodzené schopnosti alebo iní ľudia im stačia na úspešný život. Mnohí si dokonca držia pomerne vysokú formálnu úroveň vzťahu k náboženstvu – chodia do zboru, zachovávajú cirkevné tradície, vedome neprestupujú prikázania – a to všetko preto, aby uľahčili svojmu svedomiu. Predsa len, ide o večný život. Je dôležité strhnúť satanovi masku a vidieť, akými rafinovanými spôsobmi nás postupne oddeľuje od pokoja a moci Svätého Ducha (II.Kor 2,11).

Rozpoznajme varovné signály čo najjasnejšie, aby sme mohli prostredníctvom Ježišovej uzdravujúcej moci čo najskôr opraviť všetky „trhliny“.

Je naozaj možné prísť o Svätého Ducha? Keď sa kráľ Dávid modlil, veľmi jasne si uvedomoval toto nebezpečenstvo. „Neodnímaj mi svojho svätého ducha!“ (Ž 51,13) (Tento žalm napísal potom ako bol usvedčený z hriechu.) Dávid od Boha odišiel, čo vyústilo do jeho hrozných hriechov. Až teraz spoznal, ako ďaleko zašiel a ako ďaleko je od naplnenia Svätým Duchom. Stratil spojenie s Bohom a znova túžil, aby ho Duch svätý naplnil. „Vráť mi radosť z tvojej spásy a podopri ma duchom poslušnosti!“ (Ž 51,14)

Aj kráľa Saula zmenil Svätý Duch na iného človeka (I.Sam 10,6), ale jeho pýcha a neposlušnosť ho napokon viedli až do bodu, kde sa od neho Hospodinov Duch odvrátil (I.Sam 16,14).

Vo svetle Dávidovej a Saulovej skúsenosti môžeme lepšie pochopiť Pavlovo naliehavé varovanie: „Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia.“ (Ef 4,30) Na základe zmienky o tom, že boli zapečatení Svätým Duchom, vidíme, že Pavol sa prihovára obráteným ľuďom. Slovo „nezarmucujte“ znamená aj tieseň, bolesť v srdci. Keď sa Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade, povedal svojim učeníkom, že jeho duša „je smutná až na smrť“ (Mat 26,38).

Všetky tieto vyjadrenia sú prekladom rovnakého slovesa. Aké konanie v živote veriaceho človeka spôsobí, že Svätý Duch sa zarmúti a bude prežívať bolesť? Sám Svätý Duch nás varuje: „Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to ,dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.“ (Žid 3,12.13)

Poďakovanie a prosba

Pane, prosíme „neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého“, – aby sme sa sami nevzdali pomoci Ducha svätého.

54. Blahoslavená nádej

Jeden z kľúčových rečníkov na významnej a pamätnej konferencii cirkvi v Minneapolise (1888) E. J. Waggoner napísal: „Ak namiesto toho, aby sme si namýšľali, že sme dosť silní na to, aby sme konali podľa zákona, dovolíme Svätému Duchu, aby nás naplnil spravodlivosťou zákona, bude v nás prebývať živá nádej. Nádej Ducha, nádej spravodlivosti z viery, neobsahuje žiadnu neistotu. Je to uistenie. V ničom inom niet nádeje. Kto nemá spravodlivosť, ktorá je od Boha prostredníctvom viery, nemá vôbec žiadnu nádej. Len Kristus v nás je nádej slávy.“ (E. J. Waggoner, The Glad Tidings – Radostná zvesť)

Čo je teda nádej slávy? Apoštol Pavol napísal Rimanom: „Vieme totiž, že všetko stvorenstvo až podnes spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti. A nielen ono, ale aj my sami, ktorí máme Ducha ako prísľub Božích darov, aj my vnútri vzdycháme a očakávame synovstvo, vykúpenie svojho tela.“ (Rim 8,22.23)

Pri obrátení dostávame závdavok Svätého Ducha, ktorý je zárukou toho, čo má Boh pripravené pre svoje deti (Ef 1,14; 4,30; I.Kor 1,22; 5,5). To je prvotina Ducha. Kedy prichádza deň vykúpenia? Kedy príde vykúpenie tela? Niet pochybností o tom, že Biblia ukazuje na druhý príchod Ježiša Krista. To bude tá slávna chvíľa, keď sa pri vzkriesení naplnia všetky nádeje Božích detí. „Lebo vo chvíli, keď zaznie povel, hlas archanjela a Božia poľnica, sám Pán zostúpi z neba a prví vstanú tí, čo zomreli v Kristovi; potom my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi a budeme tak navždy s Pánom.“ (I.Tes 4,16.17)

Horlivý a erudovaný  študent a učiteľ Božieho slova Christopher Wordsworth. napísal ohľadom nádeje v Gal 5,5: „Pod pôsobením Svätého Ducha sa pozeráme vpred vierou, ktorá je naším základom, a čakáme na blahoslavenú nádej, nádej, ktorá nám leží odložená v nebesiach ako ovocie a odmena ospravedlnenia, ktoré sme dostali, keď sme prijali Krista. A teraz prijímame vždy nové posvätenie každodennou obnovou Svätým Duchom , ktoré sa zavŕši, keď prídu nové nebesia a nová zem, v ktorých prebýva spravodlivosť (II.Pet 3,13).“

To všetko sa udeje počas príchodu slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Všetkým, ktorí sú vedení Svätým Duchom, bude nádej na Ježišov príchod horieť v ich srdciach. Keď jednotlivec alebo cirkev stratia túžbu po druhom príchode a vzkriesení, je to znamenie, že Svätý Duch nemá úplný prístup do ich životov. Tá najdôležitejšia otázka znie: Kto alebo čo ťa dnes vedie? Máš to namierené domov, aby si sa stretol so svojou rodinou? „Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží Synovia.“ (Rim 8,14)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za Tvoje  prijatie aj každodennú obnovu a posvätenie. Pomáhaj nám, aby sme sa nestratili.

53. Hovorenie jazykmi II – pokračovanie

Po štvrté a piate, jeden kazateľ (Rick Odle), ktorý kedysi hovoril jazykmi, odpovedal prečo sa napokon odvrátil od jazykov ako neomylného znamenia krstu Svätým Duchom. Jeho odpoveď bola veľmi zaujímavá: „V mnohých prípadoch som videl, že hovorenie jazykmi bolo len predstierané, hrané, umelo vyvolané s veľkým dôrazom na emócie. (5) Všimol som si tiež, že mnoho z mojich veriacich, ktorí hovorili jazykmi, nikdy nevydali svedectvo o svojej viere susedom alebo kolegom. Jednoducho, nemali túžbu šíriť pravdu Ježišovho Slova. Veľmi svedomito som študoval tému hovorenia jazykmi. Po celý čas som sa úprimne modlil. Nenašiel som však žiadny dôvod, prečo by som mal veriť, že práve tento dar je znamením moci Ducha.“ Dnes je tento kazateľ Duchom naplnený kresťan a Duchom vedené Božie dieťa. Jeho služba zameriava na privádzanie ľudí k Ježišovi, pomáha im spoznávať pravdy Písma a ukazuje im, ako môžu prežívať víťaznú moc Svätého Ducha, ktorý ich túži napĺňať.

Keď nás vedie Svätý Duch, môže sa stať, že kým svoje srdce pozdvihneme k radostnej chvále, musíme prejsť tmavým údolím. Niekedy to údolie nie je len jedno. Keď Dávid písal o Božom vedení, tiež hovoril o údolí. „Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého…“ (Ž 23,4)

Po šieste. Inú, ale do určitej miery podobnú skúsenosť prežila jedna žena, ktorá na jednom duchovnom stretnutí kresťanov pociťovala akúsi temnotu, ktorá jej nahovárala, že ju jej hriech oddelil od prítomnosti Svätého Ducha. Nevedela si v mysli vybaviť žiadny konkrétny hriech. Rozprávala sa o tom so svojimi priateľmi a spoločne sa modlili. Potom začala vnímať, že Duch svätý jej pripomenul niečo konkrétne. Spomenula som si, čo sa stalo, keď jej prvý manžel pred rokmi zahynul počas leteckého nešťastia. Dovolávala som sa zasľúbení, že sa mu nič zlé nestalo a je stále nažive. Bola presvedčená, že keď sa podarí nájsť lietadlo, bude aj on v poriadku. Keď o päť dní neskôr našli jeho mŕtve telo, čosi sa v nej zlomilo.

„Prestala som dôverovať Božím zasľúbeniam. Táto nedôvera pretrvávala roky. Bála som sa znovu dôverovať Božím zasľúbeniam a odvolávať sa na ne. Nechcela sa zasa sklamať.“ Potom neskôr ostatným povedala, ako v tú noc vložila svoju nedôveru a strach do Božích rúk. Prvýkrát po 21 rokoch bola schopná povedať: „Bolo to, akoby na mňa zostúpil nesmierny pokoj. Zrazu som pochopila, že ma po celý ten čas viedol Svätý Duch.“ Dnes žije s takým pokojom, ako nikdy predtým.

Kam Duch vedie Božie deti? Odpoveď je jednoduchá – domov. Dáva nám poznať, že práve On naplní našu túžbu po domove. Čo to znamená, keď nás Duch vedie k nášmu nebeskému Otcovi. Žijeme s Kristom vo viere. On sa postaral o to, aby sme boli oslobodení od svojich hriechov a reťazí, ktorými nás spútavali. A táto nádej prináša do nášho života skutočný pokoj, nie pochybnú hodnotu (hovorenie „anjelským“ jazykom), ktoré žiadnu skutočnú hodnotu nemajú.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme aj za poznanie, ktoré vychádza z Písma a oslobodzuje nás od falošných nádejí, ktoré nám „niekto“ podsúva.

52. Hovorenie jazykmi

Otázky okolo skúsenosti Petra a Kornélia nastoľuje obvyklé otázky. Stalo sa mi to mnohokrát počas spoločných stretnutí. Kresťania sú dnes v tejto otázke rozdelení. Niektorí hovoria, že ide o dar, ktorý dáva človeku schopnosť hovoriť cudzím jazykom s cieľom šíriť evanjelium. Iní hovoria, že vo svetle textov v Prvom liste Korinťanom 14, sú jazyky rečou nebies.

         Môžeme vidieť, že v prípade skúsenosti Petra a Kornélia boli jazyky považované za znamenie. Nebolo pochýb o tom, že veriaci z Cézarei boli naplnení Svätým Duchom. Bolo to zrejmé z daru jazykov, ktorý dostali. Apoštol Peter o tom povedal: „Len čo som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, a to tak, ako zostúpil na začiatku aj na nás.“ (Sk 11,15) Jazyky v Cézarei boli celkom určite také isté, akými hovorili učeníci na Letnice (židovský sviatok týždňov). Spomeňte si na Skutky 2, kde ľudia minimálne zo 14 jazykových skupín hovorili: „Ako je možné, že každý z nás ich počuje hovoriť vo svojej materinskej reči?“ (Sk 2,8) Uveďme si niekoľko skutočností týkajúce sa hovorenia jazykmi.

Po prvé, je veľmi pravdepodobné (isté), že existuje jazyk, ktorým sa hovorí v nebi. Aký je jazyk nebies, to nevieme. Boh nám to nezjavil. Apoštol Pavol povedal: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými…“ (1Kor 13,1) Možno teda anjeli hovoria nebeským jazykom, ale nie je to, o čom tu Pavol tu hovorí.

Po druhé: nikde v Písme nie je napísané, že by dar jazykov bol daný všetkým kresťanom. „No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému udeľuje dar, ako chce… Sú azda všetci apoštolmi? Sú azda všetci prorokmi? Sú azda všetci učiteľmi? Sú všetci divotvorcami? Majú azda všetci dar uzdravovania? Hovoria všetci jazykmi? Všetci ich vykladajú?“ (I.Kor 12,11.29.30) Apoštol Pavol úplne jasne ukazuje, že nie všetci kresťania mali dar jazykov – dokonca ani v období ranej cirkvi.

Po tretie, dary neboli dané na osobné obohatenie veriacich, ale na svedectvo pre neveriacich alebo na rast a spoločenstva veriacich. Všetky dary, ktoré apoštol Pavol menuje v Rimanom 12 sú dané preto, aby pomáhali druhým ľuďom. To isté platí aj pre zoznam darov v Efezanom 4. V I. Korintským 14 sa zdá, že dar jazykov sa začal zneužívať.

A to spôsobilo, že nikto nerozumel ľuďom, ktorí začali hovoriť tzv. anjelskými jazykmi. Je zrejmé, že ani tí, ktorí týmito jazykmi hovorili, nerozumeli, čo vlastne hovoria. Napriek tomu mali z hovorenia jazykmi akýsi osobný prospech (I.Kor 14,1–4). Nikto z takéhoto daru nemal úžitok, okrem možnosti, že sa našiel niekto, kto by danú reč vykladal.  (Pokračovanie na budúce).

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za dary Ducha. Pomôž nám spoznať vlastný dar a chápať prečo si nám dal dary a na čo majú slúžiť.

51. Vedenie k porozumeniu

V Jeruzalemskom zbore oslavujú Boha Židia spolu s Palestínčanmi. V Soule oslavujú Boha Kórejčania a Japonci. Na iných miestach môžete stretávať  vo zboroch ľudí bielej a čiernej pleti. Ľudia postavili veľa múrov z predsudkov, ktoré môže prelomiť len Kristova láska (Gal 3,28; Ef 2,14.15).

Na zemi budú vždy existovať dôležité rozdiely medzi rasami, pohlaviami a kultúrami. A za mnohé rozdiely môžeme Boha chváliť, že nás tak zaujímavo stvoril. Ale ak nás vedie Duch, sme v Ježišovi zjednotení, akoby sme boli jedno. Kornélius vysvetlil prítomným, aké dôležité bolo jeho videnie. Povedal, že čokoľvek bude Peter hovoriť, bude vnímať ako príkaz od Pána (Sk 10,33).

Jedna vec na celej udalosti je veľmi prekvapujúca, hoci by sme ju mohli očakávať. Boh dal Kornéliovi presnú Petrovu adresu: „Pošli teda do Joppy a zavolaj si Šimona, ktorý má prímenie Peter. Je hosťom v dome garbiara Šimona pri mori.“ (Sk 10,32)

Porozmýšľajme, koľkým ľuďom dal Boh moju/tvoju adresu a predsa, keď ich Svätý Duch priviedol k nám – doma, v škole, v práci sme nič neurobili? Spoznali sme Bohom danú príležitosť vydať svedectvo o Ježišovi? Nepremárnili sme ju, iba preto, že sa nám tí ľudia zdali nevhodní pre moje/tvoje svedectvo?

Svätý Duch viedol Petra, aby v tejto situácii vyvýšil a oslávil Ježiša. To je služba Ducha a Duchom vedených ľudí (Ján 16,14). Preto Peter tak presvedčivo oznámil, že Ježiš je „Pánom všetkých“ (Sk 10,36). Peter im potom v diskusii vysvetlil úžasnú moc, ktorá stála za Ježišovou službou. „Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh pomazal Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dobre robil a liečil všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s ním.“ (Sk 10,38)

Dôsledky toho, čo sa odohralo v Kornéliovom dome, boli dramatické. Múry židovského kresťanstva začali padať. To spôsobilo vyliatie Svätého Ducha.

A aby bolo ich prekvapenie úplné, stalo sa to dokonca pred ich krstom. „Kým ešte Peter hovoril tieto slová, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali túto reč. Veriaci spomedzi obrezaných, ktorí prišli spolu s Petrom, žasli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov. Počuli ich totiž hovoriť jazykmi a zvelebovať Boha. Vtedy im Peter povedal: Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, ktorí prijali Ducha Svätého tak ako my? A prikázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista.“ (Sk 10,44–48)

Zrejme si nedokážeme celkom predstaviť údiv, ktorý prežívali Peter a jeho druhovia. O niečo neskôr zodpovední apoštoli a ostatní veriaci v Jeruzaleme prežili ešte väčší šok, keď im o tom Peter a jeho druhovia hovorili. Zostali bez slov. „A keď to počuli, umĺkli a oslavovali Boha a hovorili: Teda aj pohanom dal Boh pokánie na život.“ (Sk 11,18)

Cítili ste sa tak niekedy? Stratili ste niekedy reč, keď ste sa dopočuli, ako niekto uveril a bol naplnený Svätým Duchom? Potom rovnako ako títo učeníci oslavujme Boha za to ako pôsobí zázrak Jeho milosti.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za otváranie našich očí, aby sme mohli byť užitoční v službe Tebe a našim blížnym.

50. Vedenie k službe

Kam nás Boh vedie? Ako Dobrý Pastier nás vedie po ceste spravodlivosti (Ž 23,3). Svätý Duch nás vedie do „celej pravdy“ (Ján 16,13). V zásade môžeme povedať, že Svätý Duch prišiel v plnosti a úplnosti, aby viedol Božie deti k službe pre ich nebeského Otca. Je naozaj úžasné pozorovať, ako Svätý Duch viedol prvých učeníkov v ich službe. Duch napríklad viedol Filipa, aby nasledoval voz etiópskeho dvorana (Sk 8,29). Pavla a Barnabáša Duch viedol do Seleukie a na Cyprus (Sk 13,4). Na druhej strane bol to ten istý Duch, kto Pavlovi a jeho spoločníkom nedovolil pokračovať v ceste do Bitýnie (Sk 16,7).

Je vzrušujúce byť vedený rovnako ako Boží služobníci, o ktorých sa hovorí v Skutkoch apoštolov. Ak svoje životy podriadime Bohu, Duch nás môže viesť takým istým spôsobom aj dnes.

Užitočným príkladom vedenia Svätým Duchom je skúsenosť apoštola Petra a stotníka Kornélia opísaná v Skutkoch 10. Peter dostal videnie rôznych zvierat, ktoré z neba zostupovali v obrovskej plachte (Sk 10,9–16). Nerozumel a preto premýšľal čo to znamená. Duch prehovoril k Petrovi a on dozvedel sa, že ho hľadajú traja muži (10,19).

Peter nebol jediný, kto mal videnie. Rímsky stotník Kornélius mal videnie tiež. A hoci sa Kornélius modlil k Bohu a dával chudobným štedré dary, pre Petra ako pravoverného Žida by jeho spoločnosť bola neprijateľná. Dôvodom boli náboženské aj rasové predsudky. Ak by Peter nemal ono zvláštne videnie o čistých a nečistých zvieratách, veľmi pravdepodobne by odmietol Kornéliovo pozvanie. Vďaka priamemu vedeniu Svätým Duchom prijal Peter pozvanie na stretnutie v Cézarei. Duch mu povedal, aby išiel „a nerobil rozdiely“ (Sk 11,12). Spolu s Petrom išli aj ďalší šiesti muži. V Cézarei sa napokon ocitli vo veľkom Kornéliovom dome, kde bolo zhromaždených mnoho ľudí (Sk 10,24.27). Keď sa Peter ujal slova, vysvetlil prítomným, ako mu Boh ukázal význam videnia, ktoré dostal: „Viete, že Židovi nie je dovolené stretať sa s cudzincom alebo ísť za ním. Mne však Boh ukázal, že o nikom nesmiem hovoriť, že je poškvrnený alebo nečistý človek.“ (Sk 10,28)

Ak sa budeme na ľudí okolo seba pozerať s predsudkami ako na úplne iných, než sme my sami, je veľmi pravdepodobné, že premárnime príležitosť ukázať im Ježišovu lásku a využiť pri tom duchovné dary, ktoré sme od Boha dostali. Dokonca aj keď budú tí ľudia inej farby pleti, iného náboženstva, budú mať iné morálne princípy, iné vzdelanie, iné spoločenské postavenie a budú vyznávať iné hodnoty než my, Svätý Duch nás vedie k tomu, aby sme sa na nikoho nepozerali ako na „poškvrneného alebo nečistého“.

Poďakovanie a prosba

Pane, rozhodol si nás vychovávať pre svoje kráľovstvo službou. Ďakujeme za dary, ktoré si nám dal, za príležitosti, ktoré pred nás staviaš. Prosíme očisti nás od všetkého, čo nám bráni nechať sa Tebou viesť v službe.

49. Náš Vodca nás chce viesť III

Vyskúšaj tento malý test. Na tichom mieste, mimo všetkého, čo by ťa mohlo vyrušovať, pozri sa na svoje ruky a úprimne a čestne sa sám seba opýtaj: „Kto alebo čo ma vedie? Kto alebo čo drží tieto ruky a určuje smer môjho života?“ V útlej knižke Cesta ku Kristovi je niekoľko otázok, ktoré sú naozaj prenikavé. „Kto ovláda naše srdce? Komu patria naše myšlienky? O kom radi hovoríme? Komu náležia naše najvrúcnejšie city a najlepšie sily?“ (EGW, CK, s. 58)

Stíšte sa a položte si tieto otázky. Odpoveď už možno dobre poznáte. Si ochotný priznať si pravdu o sebe? Si ochotný priznať si ju pred Bohom? Si vďačný, že Svätý Duch ti dáva silu zmeniť moje nasmerovanie a umožniť, aby to bol naozaj Boh, kto bude viesť tvoj život?

Keby si tak mladý muž Angelo našiel čas, čestne a úprimne sa opýtal sám seba, kto alebo čo ho vedie možno by sa jeho život vyvíjal inak. Nielenže rád jazdil, jeho láska k autám ho priviedla k rozhodnutiu stať sa súčasťou rodiny zbožňovania áut. Angelova vášeň pre drahé autá ho viedla k tomu, že pracoval v dvoch zamestnaniach. Zarobil dosť na to, aby si po čase mohol splniť svoj sen. Na cestu na medové týždne so svojou manželkou si kúpil krásne červené Ferrari.

Bolo to nádherné auto, skutočný skvost ľudskej  zručnosti. Krátko pred svadbou vymenil pneumatiky, aby bola rýchla jazda krajinou ešte pohodlnejšia. Ale auto priviedlo Angela k tragédii. V rýchlosti 160 km za hodinu im praskla predná pneumatika a on aj jeho nevesta našli smrť vo vraku auta. Tragédia sa nie vždy odohrá takto rýchlo, ale dôsledky toho, že sa necháme viesť falošným bohom, budú raz ešte pred začiatkom večnosti veľmi jasné. Skontroluj si pomocou testu z úvodu, kto ťa vedie, aby si mohol s istotou vedieť kam smeruješ.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za slobodu, ktorú nám dávaš. Sloboda bez Teba však nemá zmysel, dokonca je nebezpečná. Ďakujeme aj za Tvoje varovania a záujem o naše dobro.

48. Náš Vodca nás chce viesť II

Ochotu podriadiť sa Božiemu vedeniu môžeme mať len vtedy, keď sme prežili znovuzrodenie, vedie nás Svätý Duch a máme istotu, že sme súčasťou Božej rodiny. „Lebo všetkých, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia (a dcéry).“ (Rim 8,14) Členovia tejto rodiny vedia, kto sú a kam idú. „Ježiš povedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.“ (Ján 3,5–7)

Na autobusoch, ktoré sa starajú o verejnú dopravu je väčšinou zobrazená konečná stanica, aby bolo jasné, kam autobus smeruje. Ak putujeme vedení Duchom a sprevádzaní Božou rodinou, našou cieľovou stanicou je Nebeské kráľovstvo.

Je dôležité byť na tej správnej ceste smerujúcej do správnej cieľovej stanice. Kto/čo ma vedie? Uvažujme chvíľu, kým a čím sa nechávame viesť a ako to odzrkadľuje našu príslušnosť k Božej rodine. Ak napríklad rád rekreačne športujem a dokonca mi to zdravotne prospieva, môže byť všetko v poriadku. Ale ak je môj život napr. ovládaný športom, ak všetky svoje financie, všetok svoj voľný čas a všetko svoje úsilie venujem športu, potom asi nesmerujem do Božieho kráľovstva.

Ak si kultúra, v ktorej žijem, vyžaduje, aby som mal čisté, úhľadné a na pohľad pekné oblečenie, je to v poriadku a mal by som sa tak obliekať. Ale ak mi módne trendy, drahé oblečenie a exkluzívne doplnky diktujú, na čo míňať peniaze, ako tráviť čas a čím si napĺňať myseľ, potom je dosť možné, že držím za ruku nejaké iné „božstvo“. Sedím v autobuse, ktorý ide zlým smerom.

Všetci dobre vieme, že existuje množstvo rôznych božstiev, ktoré nás môžu odviesť ďaleko od Božej rodiny. Ak sa ľudia neodovzdali Ježišovi úplne, potom ich títo slepí vodcovia budú viesť preč od úprimného uvažovania a modlitebného stíšenia, ktoré by mohli vyústiť do znovuzrodenia, do túžby patriť do Božej rodiny. Premýšľajte, čo všetko sa môže stať, ak sa pre nás stanú bohmi hudba, jedlo, pitie, peniaze, autá, domy alebo prestíž a vplyv. Väčšinou natlačia ľudí do autobusu, ktorý vedie do stanice „tragédia“.

Poďakovanie a prosba

Pane, chcem ísť za Tebou. Prosím nedovoľ mi nechať sa zlákať na falošnú cestu. Ďakujem, že ma počuješ.

47. Náš Vodca nás chce viesť

Ktokoľvek alebo čokoľvek nás vedie, ukazuje, komu alebo čomu patríme. Biblia na tento princíp zdôrazňuje, keď hovorí o úlohe Ducha Svätého v našom živote. „Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia  (a dcéry).“ (Rim 8,14)

Ježiš použil aj tragikomické prirovnanie, ktoré ukazuje na nebezpečenstvo toho, keď dovolíme, aby nás namiesto Svätého Ducha viedla „slepá“ náhrada. „Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ (Mat 15,14) Poznáte takéto prípady?

Božie deti sa môžu jame či priepasti vyhnúť, pretože ich Sprievodca pozná cestu radosti a pokoja. V žalmoch, piesňach židovského národa, existuje silné vedomie o nevyhnutnosti toho, aby svoje deti viedol priamo Boh. „Hospodin, veď ma svojou spravodlivosťou.“ (Ž 5,9) „Veď ma svojou pravdou.“ (Ž 25,5) „Hospodin, ukáž mi svoju cestu.“ (Ž 27,11) „Z končín zeme volám k tebe skľúčeným srdcom. Vyveď ma na skalu, čo je pre mňa privysoká.“ (Ž 61,3)

A čo o tom napísal Dávid? V Žalme 139 hovorí najprv o všadeprítomnosti Božieho Ducha a potom dodáva: „Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori, aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala.“ (Ž 139,9.10) Celý žalm sa potom končí slovami: „Preskúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Skús ma a poznaj moje myšlienky a viď, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139,23.24)

Ak sme vložili svoje ruky do rúk Boha, ktorý je všadeprítomný a všemocný, môžeme životom kráčať naplnení pokojom a s vedomím úplnej dôvery. Boh hovorí: „Drž sa ma za ruku a ja ťa povediem po ceste spravodlivosti.“ Dovoliť Bohu, aby nás viedol, predstavuje čin úplného podriadenia sa, úplnej závislosti od neho. Vedome sa rozhodujeme podriadiť jeho vôli vediac, že Boh by nás neviedol inou cestou, než by sme si my sami vybrali, keby sme od začiatku poznali koniec našej cesty.

Poďakovanie a prosba

Pane ďakujeme za ponuku Tvojho vedenia. Ty si vedel, že to potrebujeme, tak si nás stvoril. Navyše v stave hriechu, v ktorom sa svet nachádza, je to ešte dôležitejšie. Prosíme o pokoru v odovzdávaní.

46. Božia pomoc V – modlitba podľa Písma a spoločenstvo

Ďalším spôsobom modlitby, ktorá veriacim prináša veľkú posilu, je modlitba prostredníctvom Písma. Môžeme sa postupne modliť nad textami Písma, ktoré postupne čítame. Božie slovo tak ožíva v našej mysli a srdci. Všetky zasľúbenia sa ľahko vybavia a každý zvod odhalíme v zrkadle Slova pravdy.

Môžeme sa modliť nad textami Písma, ktoré hovoria o Duchu svätom. Apoštol Pavol nás vyzýva, aby sme si na seba vzali celú Božiu výzbroj: „Vezmite si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie Slovo.“ (Ef 6,17) Mečom Písma môžeme zaujať útočný postoj proti zlu v nás a okolo nás. Dôležité je premôcť žiadosti tela a útoky vonkajších satanských mocností.

Môžeme sa modliť, aby bol satan spútaný a uvoľnil to, čoho sa zmocnil vo našom živote alebo v životoch ľudí, za ktorých sa modlíme. Písmo hovorí: „Vezme sa, čo si ukoristil hrdina a korisť násilníka bude vyslobodená. Ja budem viesť spor s tým, čo sa sporí s tebou a ja vyslobodím tvojich synov.“ (Iz 49,25)

Boh bude bojovať, Boh vyslobodí. Odvolávaním sa na zasľúbenia Božieho Slova môžeme používať meč Ducha, aby sme účinne obmedzili silu diabolských armád.

Prejdime k ďalšiemu spôsobu, ako víťaziť. Hoci znovuzrodený a Duchom naplnený kresťan nie je nikdy sám, nesmiernu silu znamená spoločenstvo ľudí, ktorí sa spolu modlia. Práve preto nás Svätý Duch vedie, aby sme sa stali súčasťou Kristovho tela. Sme pokrstení do jedného tela (I.Kor 12,13) a týmto telom je cirkev (Ef 1,22.23). Toto telo má byť pevne spojené v láske a vzájomne podporovať a budovať tých, ktorí sú súčasťou cirkevnej rodiny (Ef 4,16). Ježiš povedal, že pekelné brány cirkev nikdy nepremôžu (Mat 16,18).

Dôraz na to, že cirkev je telom, má svoj kľúčový význam. Vo vojne voči zlu nemôžeme obstáť sami. Cirkevné spoločenstvo bolo pre prvých kresťanov silnou zbraňou voči útokom zla. V Novej zmluve slovo cirkev odkazuje na malé skupinky veriacich, ktorí sa stretávali predovšetkým v domoch – spoločne ako susedia a známi.

Spolu sa zdieľali, modlili, pomáhali si, povzbudzovali sa. Keď boli Peter a Ján v ohrození, prišli za spoluveriacimi, aby sa s nimi modlili (Sk 4,23–31.) Sila, ktorá vzišla z tohto stretnutia, zatriasla svetom. Apoštol Pavol z celého srdca túžil navštíviť zbory v Ríme. Mal na to jasný dôvod: „Skrze nášho Pána Ježiša Krista a skrze lásku Ducha vás prosím, bratia, aby ste spolu so mnou zápasili v modlitbách za mňa pred Bohom.“ (Rim 15,30)

Poďakovanie a prosba

Pane ďakujeme za Písmo, prosím uchovaj ho v našej mysli a ďakujeme za spoločenstvo cirkvi, zboru, ktoré si nám pripravil.

 

45. Božia pomoc IV – modlitba odovzdania

Teraz sa dostávame k úplnému podriadeniu sa Bohu: „Buď vôľa Tvoja.“ Odovzdajme do Božích rúk samých seba a tých, za ktorých sa modlíme. To je spôsob, akým sa Svätý Duch za nás prihovára podľa Božej vôle. Boh koná svoju vôľu v nás, keď sa mu odovzdáme a chceme mu slúžiť. Nič nás tak neupokojí na začiatku dňa ako práve vedomie, že Boh bude v našom živote konať. V ústrety novému dňu vychádzame s istotou, že nás bude viesť Boh, nie naše nerozumné alebo unáhlené rozhodnutia.

Každú potrebu odovzdajme Bohu. On nám dáva „náš každodenný chlieb“ – ten fyzický aj duchovný. Stará sa aj o strechu nad hlavou. Máme si čo obliecť a dokonca o rôzne veci, ktorých máme dosť sa môžeme podeliť s našimi priateľmi, susedmi a tými čo to potrebujú viac ako my.

Prosme o odpustenie a odpúšťajme iným. Vedomie odpustenia a istota spasenia prostredníctvom Ježišovej krvi je v boji proti zlu nepostrádateľnou zbraňou. „Odpusť nám naše hriechy, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Odpúšťajúci duch spôsobuje v živote človeka zázraky a vedie k víťazstvám.

Prosme o úplnú ochranu pred zlom. Prosme o vyslobodenie z mocností tmy. Prosme o jeho ochranu. Verme v jeho ochranu. Boh nesklame.

Modlitbu ukončime opäť chválou Boha. „Lebo tvoje je kráľovstvo i moc, i sláva naveky.“ V tejto každodennej modlitbe je dvojnásobný dôraz na chválu, pretože chvála je jednou z najmocnejších zbraní. Nikdy nepremeškajme príležitosť verejne chváliť Boha.

Poďakovanie a prosba

„Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ (Mat 6,9-13)

44. Božia pomoc III – Duch sa prihovára

„Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho
predsavzatia.“ (Rim 8,28)
„Všetky veci slúžia na dobro“, – znie to ako správa o víťazstve. Všimnime si však tajomstvo, ktoré je v
predchádzajúcich veršoch: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo
sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Ale ten, čo skúma
srdcia, pozná úmysel Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.“ (Rim 8,26.27)
Svätý Duch pracuje v mysliach a srdciach tých, ktorých napĺňa. Vynáša z nášho vnútra hlboké, vrúcne
a úprimné modlitby, ktoré vyjadrujú naše úplné podriadenie sa Božej vôli. Takáto modlitba sa
niekedy nazýva aj „modlitba v Duchu“. (Júda 20; 1.Kor 14,15)
Apoštol Pavol hovorí v Efezanom 6 o duchovnom boji a o nevyhnutnej výzbroji každého veriaceho.
Potom obráti našu pozornosť na modlitbu v Duchu: „Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v
každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!“ (Ef 6,18)
Arnold E. Clinton E., pri štúdiu konfliktu medzi Božím ľudom a zlom v Liste Efezanom, napísal: „Ak by
chcel Pavol zhrnúť, aký je najistejší spôsob na získanie prístupu k Božej moci, ktorú potrebujeme na
vedenie úspešného duchovného boja, potom by určite tvrdil, že je to modlitba. Pavol ukazuje, ako to
robiť, v dvoch modlitbách – v Efezanom 1 a 3. V podstate ide o to, že Pavol sa modlí, aby Boh obdaril
veriacich mocou, ktorou by úspešne odolali satanovým pokušeniam a boli Bohom zmocnení hlásať
evanjelium bez strachu, napriek odporu nepriateľa.“ (Christianity Today, Aug. 20, 1990, s. 19.)
Osobná modlitba, ktorá je mocná a úspešná v boji s diablom a so zlom v nás a vo svete okolo nás,
zahŕňa plnohodnotný, dostatočný čas na spoločenstvo s Bohom. Modlitba v Svätom Duchu nás vedie
k modlitbám, ktoré sú staré ako kresťanstvo samo. Prvá z nich je modlitba Otče náš. Takáto modlitba
mení život viery. (Mat 6,9-13)
1. Pri nej si uvedomujeme si a vnímame Božiu prítomnosť. „Otče náš, ktorý si na nebesiach.“
Prostredníctvom Svätého Ducha sú nebesia blízke a Božia prítomnosť je vo mne. On je Jahve-
Šammah, Hospodin prítomný. (Ezech 48,35). Prosím o to, aby som si Božiu prítomnosť uvedomoval
počas celého dňa.
2. Chválime Božie meno. Celý deň môžem rozmýšľať nad Božími menami. (Mal 3,16) V Písme je Boh
pomenovaný rôznymi menami (titulmi), ktoré vyzdvihujú rôzne stránky jeho charakteru. Nepriateľ
nemá rád keď chválime Božie meno. Naša chvála satana odzbrojuje, marí jeho vplyv. Nikdy
nepremárnime príležitosť chváliť Boha, je to jedna z našich najmocnejších zbraní.

Poďakovanie a prosba
„Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Velebnosť svoju vyvýšil si nad
nebesia. Z úst detí a dojčiat si si pripravil chválu proti svojim odporcom, aby si umlčal nepriateľa i
pomstiteľa. Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, … Hospodin, Pán
náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ (Žalm 8,2-4.10)

43. Božia pomoc proti satanovým trikom II 

Jurajov život bol veľmi dlho jedným veľkým fiaskom. Napokon sa stal závislým od hazardných hier a prišiel úplne o všetko – vrátane sebaúcty. Priateľ ho potom priviedol na evanjelizačné prednášky. Kazateľ mu z Božieho Slova vysvetlil podstatu evanjelia. Juraj odovzdal svoj život Ježišovi Kristovi a po čase sa nechal po krstiť do Božej rodiny. 

Stále tu však visel otáznik nad jeho životom: Odolá Juraj vnútornému nutkaniu hrať hazardné hry? Diablovi sa dokonca podarilo podstrčiť mu voľný lístok na podujatie spojené s hazardnými hrami. „Spálil som ho,“ povedal a od úžasu potriasol hlavou. „Odkiaľ som mal silu urobiť to?“ On však poznal odpoveď na túto otázku: „Ten, ktorý je vo mne, je väčší ako ten, čo je vo svete.“ 

Juraj prechádzal veľkým vnútorným zápasom. Cudzí hlas mu našepkával: „Vo svojom živote si urobil množstvo zla a spôsobil toľko trápenia. Si nič. Nič neznamenáš. Si obyčajný podvodník a ničomník. Tak si aspoň uži. Trochu viac zla ti už nijako neuškodí. Ak to nechceš urobiť, tak o tom aspoň premýšľaj.“ Tieto myšlienky ustavične vírili jeho hlavou. Juraj na ne však mal pripravenú odpoveď. „Odvolávam sa na krv Ježiša Krista. Bolo mi odpustené. Som Božím dieťaťom. Ten, ktorý je vo mne, je väčší ako ten, čo je vo svete.“ 

Keď sa každý z nás spätne pozrie na niektoré svoje smutné duchovné porážky, zisťujeme, že sme si v tých obdobiach prestali uvedomovať prítomnosť Svätého Ducha a lásku Ježiša Krista. Nechcime tú chybu už opakovať, pretože sme okúsil, ako chutí radosť z víťazstva, ktoré sme v Ježišovi získali. 

To je ďalšia zbraň, ktorá nám v duchovnom zápase pomáha. Apoštol Pavol pripomína: „Boh koná tak, aby všetko, čokoľvek sa deje, slúžilo na dobré tým, ktorí ho milujú a ktorých si povolal podľa svojho odvekého plánu.“ (Rim 8,28) 

Poďakovanie a prosba

Pane, prosíme, pomôž nám nezabúdať na Teba a Tvoju ochotu nám pomáhať v každej situácii. Ďakujeme.

 

42. Božia pomoc proti satanovým trikom I

Máme tendenciu používať v duchovnom boji také druhy „zbraní“, ktoré útočili proti nám. A to je často chyba. Nasledovníci Ježiša Krista nemôžu používať zbrane, ktoré ponúka nepriateľ. Aby sme boli úspešní v duchovnom zápase, potrebujeme používať správne zbrane. To platí o boji, ktorý sa odohráva v našom vnútri, aj o tom, ktorý prebieha okolo nás. „Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby.“ (2.Kor 10,4)

S duchovnými zbraňami, ktoré dostávame od Boha, môžeme búrať satanove pevnosti. Učme sa používať tieto zbrane čo najúčinnejšie. Závisí od nich naše duchovné prežitie. Boh očakáva, že na porazenie nepriateľa využijeme nielen jeho zbrane, ale pridáme k nim aj naše úsilie.

Prvou zbraňou je úplná dôvera vo vnútornú prítomnosť Svätého Ducha. Keď Ján písal o démonských duchoch, potvrdil túto zbraň proti nim: „Deti, vy ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, čo je vo vás, je väčší ako ten, čo je vo svete.“ (1.Ján 4,4)

Svätý Duch, ktorý v nás prebýva, je všemocný. Apoštol Pavol sa modlí za Efezanov, aby v nich pre bohatstvo Božej slávy Božím „Duchom zosilnel vnútorný človek“ (Ef 3,16). Svet, telo a diabol nad nami nemôžu zvíťaziť, ak čelia prítomnosti Svätého Ducha v našom živote, o ktorej vieme a v ktorú veríme.

Pavol pokračuje a hovorí, že prostredníctvom Svätého Ducha v nás vierou prebýva Ježiš Kristus (Ef 3,17). Krvou Ježiša Krista sme očistení od všetkých hriechov. To je spôsob, akým nás vnútorné svedectvo Ducha vedie k víťazstvu pre Baránkovu krv. Ježiš teda mohol povedať: „Prichádza totiž knieža tohto sveta. Nič vo mne mu nepatrí.“ (Ján 14,30)

Keď máme svedectvo Svätého Ducha, že nám bolo odpustené a že sme očistení krvou Ježiša Krista, potom si na nás satan nemôže robiť žiaden nárok. Na základe textu z Listu Efezanom môžeme s istotou povedať: „Ten, ktorý je vo mne, je väčší ako ten, čo je vo svete.“ Takto môžeme víťaziť v duchovnom boji – či už vnútornom, alebo vonkajšom.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že nám pomáhaš v našom duchovnom boji. Ďakujeme, že máme príklad v Tvojom Synovi, ktorý rázne odmietal satanove ponuky. Uč nás, prosíme, víťaziť mocou Tvojho Ducha.

41. Satanove triky

Počas vojny jeden muž priniesol špiritistickému médiu (volal sa Gasson) akúsi vec, ktorá patrila jeho synovi slúžiacemu kdesi v armáde. Gasson mal zistiť, kde sa syn toho človeka nachádza.

Gasson zistil, že majiteľ tej veci je v poriadku, ale je v zajatí. Otec potom ukázal Gassonovi telegram z armádneho veliteľstva, že jeho syn bol zabitý dva týždne predtým počas vojenskej akcie. Gasson (špiritistické médium) teda opäť oslovil svojho „duchovného radcu“ a overil si, že vojak naozaj nie je mŕtvy a že táto informácia sa o tri dni potvrdí.

A naozaj! O tri dni dostal otec telegram z veliteľstva s ospravedlnením za chybu. Syn bol podľa posledných správ v poriadku, aj keď bol vojnovým zajatcom.

Hoci satan nemá schopnosť vidieť do budúcnosti, môže priniesť zdanlivé proroctvá a potom robiť všetko preto, aby sa uskutočnili. Mnoho z týchto falošných proroctiev sa neuskutoční vďaka Božej ochrannej ruke nad jednotlivcami i národmi. Satan môže sužovať ľudí rôznymi bolesťami alebo telesnými ťažkosťami a potom urobiť zázrak, keď od nich odníme svoju satanskú moc. Hoci satan nemôže urobiť skutočný zázrak uzdravenia (pretože nemá stvoriteľskú moc), jeho podvody sa môžu zdať skutočné. Ježiš nás varuje, že dokonca aj Boží vyvolení sú v nebezpečenstve zvodu (Mat 24,24). Takzvaní liečitelia uzdravujú prostredníctvom viery na veľkých uzdravujúcich zhromaždeniach. Ľudia na týchto zhromaždeniach odhadzujú svoje barly, vstávajú z invalidných vozíkov, nadobúdajú zrak a sluch. Veľmi často však takíto liečitelia hlásajú, že Desatoro dnes už nie je pre kresťanov záväzné. „V Ježišovi sme slobodní,“ znejú ich slogany. Podrobnejšie preskúmanie praktík takýchto liečiteľov však až príliš často ukáže finančné machinácie alebo iné nemorálnosti. Ako povedal Ježiš: „Po ovocí ich poznáte.“ (Mat 7,16)

Aby sme boli úspešní v duchovnom zápase, potrebujeme používať správne zbrane. To platí o boji, ktorý sa odohráva v našom vnútri, aj o tom, ktorý prebieha okolo nás.

„Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby.“ (2.Kor 10,4) S duchovnými zbraňami, ktoré dostávame od Boha, môžeme búrať satanove pevnosti. Naučme sa zaobchádzať s týmito zbraňami čo najúčinnejšie. Závisí od nich naše duchovné prežitie. Boh očakáva, že na porazenie nepriateľa využijeme nielen jeho zbrane, ale pridáme k nim aj naše úsilie.

Poďakovanie a prosba

Pane, skúsenosti so Zlom nám ukazujú, aby sme neboli príliš trúfalí, ale viac sa spoliehali na Teba a Tvoje slovo. Pomôž nám neveriť tomu, pred čím nás varuješ.

40. Rozpoznanie podvodu

Skôr ako budeme hovoriť o zbraniach, ktoré nám pomôžu víťaziť v prebiehajúcom boji, pokúsme sa poodhaliť niektoré podvody a triky satana. Satanské mocnosti sa intenzívne usilujú nielen napodobniť, ale aj sfalšovať dielo Svätého Ducha. Zároveň s veľkým nasadením bojujú proti jeho službe. Diabol a jeho anjeli pôsobia ako zlí duchovia, ktorí rozvracajú životy ľudí a celé národy vedú do nepretržitých konfliktov.

Je to presný opak služby Svätého Ducha, ktorý sa usiluje o pokoj, nádej a útechu. Nečistí duchovia falošne upokojujú neobrátených a formálnych kresťanov a vedú ich do spokojného spánku a sebauspokojenia, čo je tiež v rozpore s dielom Svätého Ducha, ktorý usvedčuje z hriechu, oživuje a vedie k pravde a oslave Ježiša Krista.

Okrem toho sa nepriateľ zameriava na konanie očividne nadprirodzených vecí. Ježiš svojich učeníkov pred týmito podvodmi varoval: „Prídu totiž falošní mesiáši a falošní proroci, ktorí budú robiť znamenia a divy, aby pokiaľ možno, zviedli vyvolených.“ (Mar 13,22) „Robí veľké znamenia, takže aj oheň zostupuje z neba na zem pred zrakmi ľudí. Obyvateľov zeme zvádza znameniami, ktoré má dovolené konať pred očami šelmy; nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelmy, ktorá má ranu od meča, ale ožila.“ (Zj 13,13.14)

Veľká časť sveta je taká popletená zvodom, že je na najlepšej ceste postaviť sa v armagedonskej bitke na stranu satanských síl. „To sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia: Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň všemohúceho Boha.“ (Zj 16,14)

Dôsledky falošných znamení (zázrakov) sú tragické. Apoštol Pavol napísal: „A potom sa zjaví ten bezbožník, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí svojím slávnym príchodom; toho, čo príde pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi a všemožnou neprávosťou bude zvádzať tých, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení.“ (2.Tes 2,8–10)

Aj napriek tomu, že Boh umožňuje satanovi, aby ďalej konal zlo, pre ktoré sa rozhodol, dáva svojmu ľudu všetko potrebné na to, aby bol v bezpečí. Apoštol Pavol zdôrazňuje, že ľudia zvedení satanovými znameniami a zázrakmi sú tí, ktorí „neprijali lásku k pravde“? Preto je také dôležité dovoliť Svätému Duchu, aby vás viedol „do celej pravdy“. (Ján 16,13) Duch Svätý je Duch pravdy.

Preto každý deň otvárajme Písmo, študujme ho a prosme o vedenie Duchom, aby nás viedol nielen k pochopeniu pravdy, ale aj k milovaniu pravého učenia Božieho Slova. Nie je to záťaž, ale naša ochrana.

Satan sa nás snaží držať čo najďalej od pravdy, aby sme sa nechali otráviť zvodom.

Niektorí ľudia hovoria, že v ich zhromaždení cítiť pôsobenie Svätého Ducha.  Pán skrze Jána nechal napísať aká dôležitá je opatrnosť, voči tomu čo prijímame – čo sa tvári, že je to slovo od Boha. „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.“ (1.Ján 4,1)

Podľa Pavlovho varovania, ktoré sa týka obdobia pred koncom sveta, bude mnoho ľudí zvedených prejavmi falošných duchov. „Duch však výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a náuk démonov.“ (1.Tim 4,1)

Niet sa čo diviť, že biblickí autori kladú taký dôraz na to, aby sme podrobovali všetky duchovné prejavy skúške. Pán skrze proroka Izaiáša ponúka stále platný test na ochranu pred zlými duchmi: „Keď vám povedia: Dopytujte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepocú, tak im povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych, aby živí mali náuku a svedectvo?! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet úsvitu.“ (Iz 8,19.20)

V tom, čo odporuje svedectvu pravdy Božieho Slova alebo jeho prikázaniam, niet žiadneho svetla. Aj keby sa udial jasný zázrak alebo bolo vyrieknuté proroctvo, ktoré sa aj naplní, nemusí ísť automaticky o pravdu.

Poďakovanie a prosba

Pane, napriek tomu, že si uvedomujeme silu a klamlivosť zla, dôverujeme že Ty nás ochrániš. Ďakujeme za Tvoje slovo, za to, že ho máme k dispozícii a môžeme sa ním denne sýtiť. Ďakujeme za Tvojho Ducha, ktorý nám pomáha, aby sme Tvojmu slovu rozumeli a obľúbili si ho.

39. Napriek viere a nádeji, prežívame aj boj

Kresťanstvo je plné paradoxov. Na jednej strane máme zasľúbenie, že veriaci naplnení Svätým Duchom budú prežívať pokoj (Gal 5,22), na druhej strane sú práve oni uprostred rôznych zápasov. Rovnako nevysvetliteľné je, že tí istí kresťania, ktorých obklopujú rôzne boje, prežívajú pokoj, ktorý presahuje každé ľudské pochopenie (Fil 4,7).

Pre tých, ktorí sú naplnení Svätým Duchom, nie je pokoj primárne pocit alebo stav, ale predovšetkým osoba. Ježiš je Knieža pokoja (Iz 9,6). Ježiš zhrnul toto zvláštne spolužitie pokoja a boja v životoch svojich učeníkov nasledujúcimi slovami: „Toto som vám povedal, aby ste našli vo mne pokoj. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. (Ján 16,33)

Nech ide o ktorúkoľvek oblasť nášho života, skôr či neskôr zistíme, že sa v nej odohráva konflikt. Tento svet je vojnovou zónou, bojovým poľom. Vonkajšie prejavy konfliktu sú jedinými vonkajšími dôkazmi mohutného duchovného boja, ktorý zachvátil tento svet, keď zlo zničilo harmóniu v záhrade Edene. „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a nadzemským duchom zla.“ (Ef 6,12)

Júlia vzlykala, keď hovorila kazateľovi. „Vydala som sa za Michala pred šiestimi mesiacmi. Teraz sme sa strašne pohádali. Je veľmi sebecký. Vôbec sa mi s ním nedá hovoriť.“ Obidvaja sú veriaci. Čo bude s nimi ďalej?

Andrej sa zaviazal vložiť do fondu na stavbu zborovej budovy veľkú sumu peňazí. Onedlho jeho firma skončila v bankrote. Andrej zatrpkol. „Zničili ma nečestné praktiky mojich konkurentov,“ povedal smutne. „Diabol robil všetko preto, aby ma zničil. A zdá sa, že sa mu to podarilo.“

Problémy prichádzajú ako dôsledok zla, ktoré je v nás, ako si to myslela Júlia?

Alebo sú zapríčinené vonkajšími vplyvmi, ako sa to zdalo Andrejovi?

Podľa Písma duchovný boj prebieha na minimálne dvoch frontoch. Apoštol Pavol ukazuje, ako čelí vnútornému zápasu: „Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rim 7,22–24)

Aj Jakub poukazuje na vnútorný zápas: „Čo vyvoláva vzájomné hádky a boje medzi vami? Nie sú to azda vaše žiadostivosti, ktoré vo vás bojujú?“ (Jak 4,1)

Peter zdôrazňuje, aby sa veriaci zdržiavali „telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši“ (1.Pet 2,11).

Poznáme tento zápas všetci. Je to skutočná vojna. Bojujeme ju každý deň. Aj tí najoddanejší kresťania občas zlyhávajú a prehrávajú, ale napriek tomu môžeme o duchovnom zápase povedať: „No vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista!“ (1.Kor 15,57).

V duchovnom zápase však musíme čeliť aj vonkajším útokom. „Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1.Pet 5,8)

O čom Peter hovorí? „Preto radujte sa, nebesá, aj vy, čo v nich bývate. Beda však zemi i moru, pretože diabol zostúpil k vám veľmi nazlostený, lebo vie, že má málo času.“ (Zj 12,12)

Slovné spojenie „málo času“ je možné preložiť aj ako „obmedzený čas“. Po tom, ako bol satan zvrhnutý z neba (spolu s jeho anjelmi), ešte stále si mohol namýšľať, že ako anjel s vysokým postavením a obrovskou mocou bude na zemi večným víťazom. Ale bol porazený krvou Ježiša Krista.

„Keďže všetkých súrodencov spája krv a telo, i on (Ježiš) sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla.“ (Žid 2,14) Diabol teraz vie, že má len obmedzený čas. S divokou intenzitou sa preto snaží ničiť ľudské životy. Svojou rafinovanosťou dokáže niektorých ľudí ovládať, hoci si myslia, že slúžia Bohu.

Poďakovanie a prosba

Pane, pomôž nám veriť, že si s nami a, že nám pomáhaš. Nedovoľ nám, aby sme zmalomyseľneli pod vplyvom útokov Zla. Pomôž nám veriť Dobru, Pokoju, ktorý nám dávaš, nie Zlu, ktoré na nás útočí.

 

38. Očakávaj zázrak

 „Dar konať zázraky je mimoriadna schopnosť, ktorú dal Boh určitým členom Kristovho tela, aby slúžili ako ľudskí sprostredkovatelia, cez ktorých sa Bohu zapáčilo vykonať mocné skutky, aké pozorovatelia vnímajú ako vybočenie z bežného chodu sveta.“ (Peter Wagner)

Boh sa však môže rozhodnúť – a rozhodol sa – konať prostredníctvom Svätého Ducha aj takými spôsobmi, ktoré zostanú ľudskému mysleniu nevysvetliteľné. O zázrakoch sa v Starej zmluve hovorí pomerne často, väčšina z nich sa odohrala počas troch období. Obdobie Exodu, obdobie služby Eliáša a Elizea a obdobie služby proroka Daniela boli poznačené nadprirodzenými javmi najviac.

Ale aj udalosti, ktoré sa odohrali počas uvedených období, blednú v porovnaní s tým, čo sa dialo počas služby Ježiša Krista. V Novej zmluve je zaznamenaných minimálne 35 konkrétnych zázrakov, ktoré Ježiš vykonal. Keď prišli učeníci Jána Krstiteľa zisťovať, či je Ježiš naozaj zasľúbený Mesiáš, boli svedkami mnohých zázrakov. „Práve v tú hodinu (Ježiš) mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. Odpovedal im teda: Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným sa hlása evanjelium.“ (Luk 7,21.22)

Asi stokrát sa v Novej zmluve hovorí o znameniach, zázrakoch a neuveriteľných udalostiach, ktoré súviseli s Ježišom. List Židom prisudzuje tieto nadprirodzené udalosti Duchu Svätému. „Boh pritom vydával svedectvo znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.“ (Žid 2,4)

Keď Ježiš pripravoval učeníkov na svoj odchod, dal im neuveriteľné zasľúbenie. „Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“ (Ján 14,12)

Ako mohli učeníci konať skutky, ktoré konal Ježiš – a dokonca väčšie? V Jánovom evanjeliu v kapitolách 14 až 16 nachádzame asi 30 Ježišových zasľúbení. Minimálne štyrikrát Ježiš zdôrazňuje, že zdrojom a centrom služby učeníkov bude Svätý Duch. (Ján 14,16.17.26; 15,24; 16,7–15) Aj Marek zaznamenáva Ježišov sľub učeníkom, ktorý sa týkal konania zázrakov. (Mar 16,17.18)

Áno, môžeme veriť zázrakom, lebo máme Boha, ktorý koná zázraky. Ako Ježiš zasľúbil, v prítomnosti Svätého Ducha budú môcť jeho nasledovníci konať skutky, ktoré konal on sám. A dokonca väčšie skutky ako on, pretože im dáva svoju moc kdekoľvek na svete. Nepodceňujte, čo všetko môžete urobiť, ak sa dnes spojíme s Bohom v spoločnej modlitbe a službe.

Poďakovanie a prosba

Pane, hoci sme obyčajní ľudia, prajeme si byť spojení s Tebou a konať Tvoje dielo. Pomôž nám veriť, že Tvoja moc sa môže prejavovať aj skrze našu službu.

 

37. Objavovanie duchovných darov

Biblické texty, ktoré napísal apoštol Pavol (Rim 12; I.Kor 12 a Ef 4)  obsahujú dôležité informácie o duchovných daroch. Tak ako máme naše prirodzené schopnosti a talenty od rodičov, podobne duchovné dary pochádzajú nadprirodzene od Svätého Ducha.

Ako sa po narodení človeka začínajú postupne prejavovať jeho talenty a schopnosti, tak sa začínajú prejavovať aj duchovné dary po znovuzrodení človeka. Dôkazom prítomnosti Svätého Ducha nemôže byť nejaký nami vybraný alebo vytúžený dar. „Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých.“ (I.Kor 12,4–6)

Duchom naplnený kresťan je otvorený pre vedenie Svätým Duchom, lebo „to všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému udeľuje dar, ako chce.“ (12,11) Duch Svätý udeľuje dary podľa svojej vôle, nie podľa nášho chcenia. V Liste Rimanom apoštol Pavol zdôrazňuje, že „máme odlišné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná“. (Rim 12,6)

Existuje viacero spôsobov, ktoré pomáhajú veriacim rozpoznať ich duchovné dary. Niektoré z týchto spôsobov však viedli k tomu, že ľudia začali biblické učenie o duchovných daroch zneužívať. Jeden člen zboru odmietol cirkev finančne podporovať s odôvodnením, že dávanie nie je jeho duchovný dar. Tvrdil však, že má dar vodcovstva a chcel zbor viesť. Iný člen zboru hrubo vynadal spoluveriacemu. Obhajoval sa tým, že má dar proroctva, ale nemá dar milosti. Iní sa odmietli zapojiť do programu na oslovenie ľudí, lebo nemajú taký dar, zato majú dar modlitby. Hoci nás takéto prekrúcanie môže znepokojovať, nemalo by nás znechutiť.

Objavovanie a používanie duchovných darov, ktoré sme dostali je dôležitá úloha a vzrušujúca skúsenosť. Apoštol Pavol nás vyzýva, aby sme túžili po duchovných daroch (I.Kor 14,1).  Ako teda zistiť vlastné duchovné dary? Mali by sme v modlitebnom stíšení premýšľať o duchovných daroch a prosiť Boha, aby nám pomohol pochopiť, ktorým z nich nás obdaroval. O radu môžete poprosiť svojich veriacich priateľov, ľudí, ktorí vás dobre poznajú a dôverujete im, alebo svojho kazateľa či niekoho zo zodpovedných ľudí v cirkvi. Vyskúšajte viaceré druhy služby, až svoj dar napokon rozpoznáte. Sústreďte sa potom vo svojej službe na tie oblasti, ktoré zodpovedajú vašim duchovným darom.

V žiadnom prípade sa však nevyhýbajte rôznym iným službám a činnostiam, ktoré sú súčasťou života vášho zboru a  cirkvi.

Poďakovanie a prosba

Pane, pomôž nám pochopiť hĺbku Tvojej milosti aj v tom, že nás pozývaš do svojej služby a nebojíš sa, že to nebude dokonalé. Ďakujem za dary, ktoré si mi dal aj za to, že ma učíš ich používať.

 

36. Ovocie a služba

Ovocie Ducha je jedným z dvoch vonkajších znakov toho, že je človek naplnený Svätým Duchom.

Čo je tým druhým znakom? Učeníci po Letniciach nielenže odrážali Ježišov charakter, ale začali konať dielo, ktorým ich Ježiš poveril. Život učeníkov sa prejavoval praktickou službou. Keď sú ľudia naplnení Duchom, budú túžiť odzrkadľovať Ježišov charakter, ale aj šíriť jeho lásku svojou službou. Budú chcieť pracovať pre Ježiša tak, aby sa jeho láska a pravda dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí. Štefan bol mladým kresťanom, ktorý vo svojom živote viery pociťoval akúsi prázdnotu. Keď začal čítať jednu starú knihu o Svätom Duchu, zistil, že práve Svätý Duch zaplňuje túto prázdnotu. Potom počas jedného biblického týždňa sa zúčastnil seminára o Svätom Duchu. Všimol si, ako ľudia na konci každého stretnutia chvália Boha a hovoria o zmene, ktorá sa v ich živote udiala. Modlili sa v malých skupinkách. Dostávali odpovede na problémy, s ktorými zápasili. Láska, radosť a pokoj sa v ich životoch stávali realitou. Štefan prežil vo svojom živote zmenu. Prestal v sebe pestovať nenávisť voči tým, ktorí mu ublížili. Jeho túžba hovoriť druhým o Bohu a viere postupne prekonala jeho vrodenú hanblivosť. „Zmena v mojom živote je strhujúca, neviem, čo je to nuda. Mojou najväčšou túžbou je slúžiť môjmu   Stvoriteľovi a ľuďom okolo mňa. Chcem všetkým povedať o nádeji na večnosť, ktorú máme.“

Dvaja advokáti zanechali svoje zamestnanie a stali sa kazateľmi. Výrobca nákladných áut sa rozhodol dať milióny dolárov na evanjelizáciu v treťom svete a v krajinách východnej Európy. Mladá matka založila domácu skupinku štúdia Biblie, na ktorú začalo chodiť šesť jej susedov. Lekár umožnil, aby sa z jeho ordinácie stalo stredisko malých skupiniek pre praktickú kresťanskú službu. Vysokoškolák zorganizoval v internátoch 24 malých skupiniek. Dvaja študenti strednej školy viedli skupinky štúdia Biblie na predmestí, kde sa nachádzala aj ich škola. Staršia pani zistila, že môže byť povzbudením a duchovnou oporou pre obyvateľov domova dôchodcov. Slobodná mamička začala vyučovať v zborovej škôlke tak zaujímavo, že žiadnemu z žiakov ani len nenapadlo vynechať ich každo-týždenné stretnutia. Zotavujúci sa alkoholik pomáhal každý týždeň v podpornej skupinke, ktorá priniesla víťazstvo a nádej do niekoľkých rodín.

Podľa Písma každý znovuzrodený kresťan dostáva od Boha jeden alebo viacero duchovných darov. Tieto dary pre službu sú akýmsi prídavkom k našim prirodzeným darom (schopnostiam), ktoré každý kresťan môže využívať v službe pre Boha. Apoštol Peter napísal: „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.“ (1.Pet 4,10) Vo svojich listoch povzbudzuje a napomína Timoteja, aby nezanedbával, ale naopak rozvíjal dary, ktoré dostal, keď na neho Pavol a starší kládli ruky. (1Tim 4,14; 2Tim 1,6)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za dary a skúsenosti, ktoré si dal našim bratom a sestrám. Ďakujem aj za svoj dar, prosím pomôž mi ho prejavovať.

35. Čo sa stáva, keď sa prebudí láska 

Apoštol Pavol v prvom liste Korinťanom vložil do stredu svojho kázania o konaní a prejavoch Svätého Ducha stať o zvrchovanom postavení lásky. Láska je dôležitejšia než všetky dary, je dokonca dôležitejšia než ostatné črty charakteru človeka. 

Ako sa v človeku rodí láska? Treba vari vynakladať úsilie, ako keď sa matka snaží naučiť dieťa, aby malo zeleninu rovnako rado ako zmrzlinu? Nie. Láska sa stáva súčasťou nášho života keď otvárame svoje srdcia Svätému Duchu, tak sa vlieva do nás Božia láska. 

„Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rim 5,5) Božia láska v nás je v skutočnosti Boh v nás, lebo „Boh je láska“. (1.Ján 4,16) Ovocie lásky nám prináša pevnosť a istotu v Kristovi. 

Apoštol Pavol v liste Efezským  (3,17.18), napísal že sme boli zakorenení a budovaní v láske. Pavol hovorí, že keď je naše vnútro posilnené Svätým Duchom, korene nášho života prenikajú hlboko do pôdy lásky. Základy stavby nášho charakteru sú postavené na skale lásky. Láska je znamením svätosti a ovocím zákona (Rim 13,10). Láska je to, čo najviac potrebujeme v našom vzťahu k Bohu, ku Kristovi a jeden k druhému. 

Dielom Svätého Ducha je zakoreniť naše životy v láske, postaviť ich na láske. Existuje veľmi úzky vzťah medzi Kristom, ktorý v nás prebýva a naším zakorenením v láske, lebo sám Ježiš Kristus je úplne dokonalé vtelenie lásky.

Cítili ste niekedy neistotu vo vzťahoch? Bola láska k ľuďom vo vašej rodine, cirkvi či medzi priateľmi vždy pevná? 

Ovocím Ducha je láska. A vplyv lásky na pevnosť a zdravie vzťahov sa nedá s ničím porovnať. Vo väčšine rodín sa láska otvorene neprejavuje. Možno aj vám sa stalo, že vás nikto neobjal a nepovedal: „Mám ťa rád.“ 

Svedectvo jedného kresťana o jeho rodine je tiež takého typu. „Moja mama sa o mňa vzorne starala a keď sa stala kresťankou, jej silná viera ma viedla bližšie k Bohu. Ale až keď som prežil pôsobenie skutočnej moci Svätého Ducha, začalo v mojom živote dozrievať ovocie lásky. Ako jedináčik v rodine som sa musel posunúť od svojho sebeckého vnímania lásky k láske Božieho dieťaťa zameranej na druhých. Videl som, ako sa táto zmena udiala v životoch iných ľudí. Spomínam si na matku, ktorá sa po obrátení manžela opýtala svojich detí: „Však je nádherné vidieť tú zmenu na ockovi?“ Deti súhlasili: „Ocko už na nás nekričí ako predtým.“ 

Iná skúsenosť z tejto rodiny hovorila o strachu, ktorý mali deti z tmy po jednej desivej skúsenosti najstaršieho z nich. „Začali sme sa s deťmi modliť o naplnenie Svätým Duchom,“ vysvetľoval nám otec. „Jeden z dôkazov pôsobenia Svätého Ducha v životoch detí bolo, že sa úplne prestali báť tmy.“ Božia láska, ktorá je do našich sŕdc prostredníctvom Svätého Ducha vyliata, vyháňa strach. Aké nádherné ovocie, aká radosť to prežívať! 

Poďakovanie a prosba

Pane, prosíme uč nás Tvoju lásku prijímať a tiaž rozdávať, aby ľudia v našej prítomnosti cítili bezpečie a prijatie 

34. Môžeme dosiahnuť Kristov charakter? 

Môže sa vám zdať, že hovoriť ľuďom o Ježišovi je ťažké. A nepochybne je to ťažké – z ľudského pohľadu. Ale odrážať Ježišov charakter je ešte ťažšie – vlastne úplne nemožné. Niektorí veriaci hovoria, že najprv musíme odrážať Ježišov charakter, až potom môžeme myslieť na večnosť s Ním. 

Dosiahnuť takýto stav je  z ľudského pohľadu nemožné. Boh k nám skrze svoje slovo hovorí, že poslušnosť, víťazstvo, krása charakteru a podobnosť Kristovi nie je hrozba, ale zasľúbenie. Boh nehovorí: „Mali by ste ma viac poslúchať a viac sa mi podobať, inak sa do neba nedostanete.“ 

Božie slová znejú inak: „Dám vám svojho Svätého Ducha, aby vás posilňoval svojou mocou – a bez toho, aby ste si uvedomili ako, budete sa Ježišovi podobať stále viac. 

Nie preto, aby ste si spasenie zaslúžili, ale preto, že Ježiš vás už spasil.“ A v tom je tá krása a sila Božia. Nejde o našu snahu, ale o Božie dielo. Spolupracujem s ním, každý deň ho pozývam a dávam súhlas, aby v mojom živote konal a aby si ma použil podľa svojej vôle. 

Ako je navonok viditeľná Jeho prítomnosť v našom vnútri? Ježišov charakter je zhrnutý v tom, čo nazývame ovocie Ducha. „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie…“ (Gal 5,22.23) Všimnime si, že apoštol Pavol v tejto kapitole dáva ovocie Ducha do protikladu s výsledkom ľudského snaženia. Rozdiel je obrovský. 

„A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tom vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú mať účasť na Božom kráľovstve.“ (Gal 5,19–21) 

Apoštol Jakub hovorí o ovocí Ducha (pokoji) ako o ovocí spravodlivosti. (Jak 3,18) Je to preto, že ovocie spravodlivosti rastie z postoja, ktorý má znovuzrodený kresťan k Bohu. Vzťah k Bohu sa formuje prijatím Ježišovho daru spasenia. 

Všimnime si, ako dáva Jakub do protikladu Duchom naplnený život a sebeckú, hriešnu podstatu človeka: „Ak však máte v srdci trpkú závisť a neznášanlivosť, nevychvaľujte sa a neluhajte proti pravde. To nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale prízemná, telesná a diabolská. Veď kde je závisť a neznášanlivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo. No múdrosť, ktorá prichádza zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, ohľaduplná, ústretová, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, bez predsudkov a pokrytectva. A ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji tým, čo šíria pokoj.“ (Jak 3,14–18) 

Len zázraky konajúca Ježišova moc, ktorá prichádza prostredníctvom Svätého Ducha, môže prinášať ovocie Ducha. To je zrejmé. Keď niekoľkonásobne duševne a telesne postihnuté dieťatko už niekoľko týždňov celé noci plakalo, jeho matka bola na konci so silami. Táto mladá žena zápasiaca s bulímiou a depresiami práve vtedy počúvala kazetu, na ktorej bol nahovorený text Biblie, Skutky apoštolov 4. kapitola. Keď počúvala príbeh Petra a Jána, svoje srdce napokon úplne otvorila Ježišovi. 

Denne sa nechávala napĺňať Svätým Duchom, ktorý jej dával víťazstvo a radosť. Začalo v nej dozrievať ovocie trpezlivosti. Prednedávnom povedala: „Duch mi dal lásku k Božiemu Slovu a túžbu lepšie poznať Ježiša. Viem, že Boh bude postupne odstraňovať z môjho života hriech. Som si tým istá, lebo vidím, ako ma až doteraz viedol a menil. Môže sa zdať absurdné, že keď začnem hovoriť o Svätom Duchu, niektorí ľudia sa hneď začnú báť prehnaných emócií. Veď práve vtedy, keď som prijala Božieho Ducha a on začal v mojom živote vládnuť, mohla som začať pevne kráčať s Bohom napriek mojim emocionálnym výkyvom.“ 

Je pravdou, že čím sme Ježišovi bližšie, tým menej sme v pokušení tvrdiť, že sa mu podobáme. Ale ľudia okolo nás si všimnú zmenu, ktorá bude pre nich dôkazom nášho zamerania sa na zachraňujúcu milosť Ježiša Krista. Najvýznamnejším ovocím Svätého Ducha je nesebecká láska. Z lásky vyrastá radosť a pokoj, spoločne s ďalšími nádhernými krásami charakteru, ako sa o tom píše v piatej kapitole Listu Galaťanom. 

Poďakovanie a prosba

Pane, je tak ľahké nesprávne odbočiť a nechať sa oklamať. Ďakujeme za Ducha, ktorý sa postará, aby sme nestratili smer a nechýbala nám sila – Jeho sila.

33. Čo prežili učeníci? 

V Novej zmluve môžeme nájsť dva druhy vonkajších dôkazov o tom, že Svätý Duch naplnil život človeka. Pozrime sa na ne v knihe Skutky apoštolov. V štvrtej kapitole je záznam o tom, ako Peter a Ján kázali v chráme. To sa očividne nepáčilo kňazom a saducejom, a preto ich zavreli do väzenia (Sk 4,1–3). Väzenie je miesto, kde sa pre svoju vieru dostalo mnoho kresťanov. Ale veľa kresťanov je v inom druhu väzenia. 

Väzní ich strach a vnútorné zábrany. To všetko im nedovoľuje účinne hovoriť o Ježišovej láske a poznať jeho víťaznú moc. Štvrtá kapitola však obsahuje aj spoľahlivý kľúč na únik z tohto „väzenia“. Peter bol naplnený Svätým Duchom (4,8) a okamžite bolo vidieť dva nepochybné dôkazy, že je to tak. 

Po prvé, Peter svedčil o Ježišovi slovami a nahlas a svoje svedectvo zakončil slovami: „Pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk 4,8–12) 

Po druhé, Petrovi a Jánovi nepriatelia a protivníci evanjelia sami uznali, že títo muži boli s Ježišom. Žasli nad odrazom Ježišovho charakteru, ktorý na učeníkoch videli. V knihe Skutky apoštolov (EGW) čítame k tomu nasledujúce vysvetlenie: „Kristus bol témou ich uvažovania; ich úlohou bolo šíriť jeho kráľovstvo. Zmýšľaním a povahou sa blížili k zmýšľaniu a povahe svojho Majstra a ľudia ich poznali, že boli s Ježišom (Sk 4,13). 

Na Letnice získali nebeské osvietenie. Pravdy, ktoré nevedeli pochopiť, kým bol Kristus s nimi, sa im teraz objasnili. Učenie Písma prijímali s takou vierou a istotou, akú predtým nepoznali. Už nešlo o otázku viery, že Kristus je Boží Syn. Vedeli, že Kristus, aj keď v ľudskej podobe, je skutočný Mesiáš, a svoju skúsenosť hlásali svetu s vierou, ktorá prinášala presvedčenie, že je s nimi Boh.

Ježišovo meno mohli vyslovovať s istotou; veď či nebol ich priateľom a starším bratom? 

V úzkom spoločenstve s Kristom akoby s ním sedeli už v nebesiach. Vrúcnymi slovami vyjadrovali svoje myšlienky, keď o ňom svedčili. Srdcia im oplývali dobrotou tak veľkou, hlbokou a ďalekosiahlou, že ich pudila ísť hoc na koniec sveta a svedčiť o moci Kristovej. Dychtivo túžili pokračovať v diele, ktoré tu začal on. Uvedomili si svoj veľký dlh voči nebu a zodpovednosť za svoje dielo. Posilnení darom Ducha Svätého a plní horlivosti šli šíriť víťazné posolstvo kríža. Duch ich oživoval a hovoril ich ústami. Z tváre im vyžaroval Kristov pokoj. Svoj život zasvätili jeho službe a celá ich bytosť svedčila o ich oddanosti. (EGW, Skutky apoštolov s. 45.46)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za svedectvo Písma aj usmernenie ako cestou máme ísť a čo je prirodzeným ovocím v živote veriaceho.

32. Čo vidia tí, ktorí nás poznajú? 

Sú kresťania, ktorí otvorene hovoria, že sú spasení. Iní začnú dokonca vysvetľovať, že sú ospravedlnení. Čo však vidia ich susedia, rodiny, spolužiaci, zamestnávatelia alebo zamestnanci? Čo očakávate od tých, ktorí o sebe zanietene tvrdia, že sú znovuzrodení? Odpoveď je jednoduchá. Prináša kresťanstvo do ich života zmenu? 

Ak ma susedia budú počuť kričať na manželku, nadávať na mačku alebo klamať deťom, nebudú príliš nadšení, keď im budem rozprávať, čo všetko pre mňa urobil Ježiš. Mňa síce zaujíma odpustenie, ale môj sused by na mne rád videl dôkazy o víťazstve. Mňa zaujíma učenie o ospravedlnení, suseda zaujíma moje posvätenie. To nás vedie k ďalšej otázke. 

Aký je hlavný dôvod, aby boli kresťania naplnení Svätým Duchom? Na túto otázku existujú rôzne odpovede, napr.  aby mohli prežívať nadšenie, aby mali živú bohoslužbu alebo aby mohli urobiť zopár zázrakov. To však v žiadnom prípade nie sú skutočné biblické dôvody. Všimnime si Ježišove jasné slová učeníkom: „Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ (Sk 1,8) 

Určite existuje mnoho vážnych dôvodov, pre ktoré nám Boh poslal Svätého Ducha. Ale tými najdôležitejšími dôvodmi vyliatia Svätého Ducha sú svedectvo a služba. Všetko ostatné má svoj zmysel práve v službe. Aj v Lukášovom evanjeliu môžeme nájsť podobné Ježišove slová: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste (Jeruzaleme), kým nebudete zahalení mocou z výsosti.“ (Luk 24,46–49) 

Snaha niesť svedectvo a nebyť zmocnený Duchom je trápna a zbytočná. Ale prijať zmocnenie a neniesť svedectvo je nepredstaviteľné, nie je to možné. Ježišovo zasľúbenie Svätého Ducha je opísané v Jánovom evanjeliu: „Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“ (7,37.38) Podľa tohto textu najprv prichádzame k Ježišovi, aby sme prijali vodu Svätého Ducha. Výsledkom nemá byť, že sa staneme ľudskými cisternami. Máme byť skôr potrubím, cez ktoré bude k ostatným vysmädnutým ľuďom prúdiť živá voda. 

Život otvoreného, ochotného človeka je potrubím, ktorým Svätý Duch plynie. Potrubie musí byť čisté a funkčné. Aj o to sa Svätý Duch postará, ak mu to dovolíme. 

Poďakovanie a prosba

Pane, prajeme si prežívať skutočný vzťah, ktorý bude posilňovať nás osobne a tým ostatným bude svetlom. Ďakujeme a prosíme o takýto dar.

31. Osobné svedectvo o prijatí Ducha 

Juanita Kretschmar je milá veriaca žena, ktorá robí zaujímavú pouličnú službu v New Yorku. Pomáha modlitbou a praktickým kresťanstvom tisícom ľudí v uliciach tohto obrovského mesta. Často rozpráva iným o jej začiatočných problémoch, o jej zápasoch s Bohom a o tom, ako ju Boh znovu a znovu viedol k myšlienke: „Pros o Svätého Ducha.“ Napokon poslúchla, vzala si Písmo a v modlitbe sa odvolávala na text u Lukáša 11,13: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ 

Pri rozprávaní svojej skúsenosti hovorí: „Keď som skončila, nič sa nedialo. Tak som sa modlila znovu a znovu a napokon, asi po polhodine som si uvedomila, že je tu prítomný Svätý Duch. V mysli som videla siluetu troch krížov na vzdialenom pahorku. Nikoho som nevidela, ale moja pozornosť bola sústredená na kríž uprostred.“ 

Juanita hovorí o tom, ako v úprimnosti a z hĺbky srdca vyznávala svoje hriechy a ako potom pocítila, že má istotu večného života. Čím viac pociťovala prítomnosť Svätého Ducha, tým väčšiu túžbu po ňom mala. „Vstala som od modlitby a pristúpila k oknu v mojej izbe. Pozrela som sa na nebo s myšlienkou, že chcem uvidieť Boha. Aký je to vlastne Boh? Taký bol zhovievavý a zdvorilý, tak dlho čakal, kým sa na neho sústredím, kým začnem počúvať. Chcem sa s ním stretnúť, chcem ho spoznať. Znovu som si kľakla a ďakovala mu. Od toľkej lásky som sa rozplakala. Bolo to, akoby sa mi prvýkrát otvorili oči. Necítila som viac potrebu pretvarovať sa, nosiť masku. Vôbec som netušila, že som celý svoj život niesla také bremeno. Teraz som však vedela, že som slobodná. Cítila som vnútorný pokoj.“ 

Táto skúsenosť sa udiala už dávno, ale od toho dňa Juanita pokračuje v šírení radosti a pokoja, ktoré našla. Každé ráno má najprv stretnutie s Ježišom. Prosí ho, aby prostredníctvom Svätého Ducha ovládol jej život. Vďaka čoraz väčšej istote a radosti, ktorými prekypuje jej srdce, má mnoho ľudí možnosť poznávať Ježiša ako osobného Spasiteľa a odovzdať mu svoj život. To nie je predstava – to je svedectvo Ducha. Abba, Otče.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za túto našu sestru a jej skúsenosť. Prosíme ukáž nám naše miesto v Tvojom pláne a pomôž nám prijať a konať to.

30. Viera aj emócie pod vplyvom Svätého Ducha 

Znamenajú tieto varovania a negatívne skúsenosti (o ktorých sme hovorili pri predchádzajúcom stretnutí), že máme odmietnuť ovocie vnútorného svedectva Ducha? 

Podľa Písma určite nie. Keď začali Ježišovi učeníci „silným hlasom radostne chváliť Boha“, niektorí z farizejov Ježiša dôrazne žiadali, aby učeníkov napomenul. Odpovedal im: „Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“ (Luk 19,37.40) Pri Ježišovom nanebovstúpení sa mu učeníci „klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.“ (Luk 24,52.53) 

Autor Listu Židom zdôrazňuje: „Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, čiže ovocie pier, ktoré vyznávajú jeho meno.“ (Žid 13,15) Apoštol Peter píše o svojom presvedčení úprimne Boha chváliť: „Ani teraz ho (Ježiša Krista) nevidíte, ale veríte v neho a radujete sa nevýslovnou radosťou, plnou slávy.“ (1.Pet 1,8) „Vy ste však vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ, aby ste zvestovali veľké skutky toho, ktorý vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.“ (1.Pet 2,9) 

Apoštol Pavol sa vyjadruje podobne: „Neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“ (Ef 5,18.19)

Z uvedených textov je zrejmé, že ľudia naplnení Duchom budú prejavovať svoju vieru, oddanosť a svoje chvály Bohu najrôznejším spôsobom. Ak Duch prináša do nášho života každodenné svedectvo a ak máme k Bohu vzťah ako k svojmu otcovi, naše pocity nebude možné skryť – rovnako ako sa slnko nedá skryť na bezoblačnej oblohe. Viete o niekom, kto má podobné skúsenosti? 

Neodsudzujte a nezavrhujte iných len preto, že vaše vlastné srdce zostáva nedotknuté. Radšej si spomeňte na to, že dobrý Otec vedie svoje deti k sebe. Ellen White je vo svojom vyjadrení veľmi vyvážená: „Bratia, buďte opatrní a nepodliehajte emocionálnym prejavom iných ľudí, ani sa takéto prejavy nepokúšajte umelo vytvárať. Mali by sme byť opatrní, aby sme nenasledovali ľudské emócie, ale nemali by sme patriť ani medzi tých, kto bude dielo Svätého Ducha spochybňovať alebo prešetrovať. Budú totiž aj takí, ktorí budú kritizovať a spochybňovať, ale keďže ich vlastné srdcia sú chladné, ľahostajné a neprístupné, Svätý Duch sa zmocní iných mužov a žien.“ (2SM s. 57)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že si nám dal rozum aj city. Pomôž nám, aby viera, ktorú si nám dal, a ktorú každý deň vychovávaš zdravo rástla, a bola pod vplyvom Tvojho Ducha. 

29. Skúmanie ľudských emócií 

Vnútorné svedectvo Ducha prináša do života človeka nadšenie, radosť a duchovné požehnanie. Je však dôležité, aby sme sa na toto konštatovanie pozreli aj z inej strany. Sú ľudia, ktorí pokladajú citové pozdvihnutie za základ viery, nie za jej ovocie. 

Keď sa to stane, pocity a ľudské nadšenie sa dostanú do popredia. Nadšenie a vzrušené emócie sa však dajú vyvolať aj umelo. A to je problém. Emócie vie napríklad rozvášniť určitý druh hudby. Ľudia sú na niektorých náboženských stretnutiach zámerne vedení do extázy, až dosiahnu bod, ktorý sa prejaví nekontrolovateľnými pohybmi a nezrozumiteľnými zvukmi. Takéto stavy sa potom vydávajú za znamenie Božieho požehnania a ľudia sú vedení k tomu, aby verili, že práve teraz majú Svätého Ducha. Do popredia sa teda dostáva ľudské vzrušenie. Túžba podriadiť sa Ježišovi a ochota nasledovať ho a poslúchať jeho Slovo nie sú dôležité, ignorujú sa. 

Niektoré podoby kresťanstva padli do tejto pasce. George Canty, bývalý prezident Elim Pentecostal Church – Worldwide (názov letničnej cirkvi), hovorí o proroctve, ktoré bolo vyslovené v roku 1906, na začiatku turíčneho hnutia na Azusa Street v Los Angeles. 

„V posledných dňoch, tesne pred príchodom Ježiša Krista: 1. V letničných cirkvách sa už nebude príliš hovoriť o spravodlivosti, ale bude sa klásť prehnaný dôraz na moc. 2. Bude sa klásť dôraz na oslavu Boha, ku ktorému sa však už nemodlia. 3. Bude sa klásť dôraz skôr na dary než na zvrchovanosť Ježiša Krista.“ (George Canty, The Hallmarks of Pentecost (Charakteristické znaky Letníc)) 

Aj v našej cirkvi (CASD) bol čas, keď sa na niektorých miestach kládol dôraz na falošnú, umelú emotívnosť. V roku 1900 Ellen White reagovala na stretnutia v Indiane, ktoré boli ovplyvnené tzv. Učením o svätom tele: „Spôsob, akým sa konali zhromaždenia v Indiane, uprostred hluku a zmätku, nemôže pritiahnuť normálne uvažujúcich ľudí. V týchto prejavoch nie je nič, čo by ostatných mohlo presvedčiť, že prinášame pravdu. Samotný hluk a krik nie sú dôkazom posvätenia alebo zostúpenia Svätého Ducha. 

O veciach, ktoré sa diali v Indiane, mi Pán zjavil, že sa budú diať tesne pred koncom obdobia skúšok. Prejavia sa všetky možné výstrednosti. Všade bude plno kriku sprevádzaného bubnami, hudbou a tancom. Normálne uvažujúci ľudia budú takí zmätení, že sa nebude dať spoliehať na ich úsudok. A tomuto sa bude hovoriť hnutie Svätého Ducha. 

Takýto hlučný chaos ubíja zmysly a ničí to, čo mohlo byť požehnaním, keby sa to dialo správne. Za dielo Svätého Ducha sa označuje divoký karneval založený na pôsobení satanských mocností a premiešaný s krikom a hlukom.“ (2SM 35.36)

Poďakovanie a prosba

Pane, prosíme chráň nás pred vierou a prejavmi, ktoré Ťa zapierajú a zneucťujú. Ďakujeme za Tvoju, pravdu, pokoru a biblické vedenie Tvojim Duchom. 

 28. Prežívanie prítomnosti Ducha 

V dnešnom zamyslení o  Duchu svätom sa pozrieme na skúseností niekoľkých ľudí, ktorí si uvedomili, čo sa s nimi stalo.

John Wesley opisuje vo svojom denníku uistenie, ktoré dostala jeho matka Susanna. „Pondelok, 3. septembra (1739): Dnes som sa väčšinou rozprával s mojou mamou, ktorá mi povedala, že až nedávno počula o čomsi takom, že by sme mohli prežívať odpustenie hriechov už teraz, lebo že Boží Duch dosvedčuje nášmu duchu… Vôbec si nevedela predstaviť, že by to mala byť skúsenosť každého skutočného kresťana. Povedala mi: Nikdy som sa neodvážila prosiť o takúto skúsenosť. Ale pred dvomi či tromi týždňami, keď syn Hall vysluhoval pamiatku Večere Pánovej a dával mi kalich so slovami: ,Toto je krv nášho Pána Ježiša Krista, ktorú za nás vylial, tie slová prenikli mojím srdcom a ja som vedela, že Boh mi vďaka Kristovi odpustil všetky hriechy.“ 

Johnov brat, Charles, ktorý zložil hudbu k takmer 600 chválospevom a napísal texty k ďalším dvetisíc oslavným piesňam, prežil podobnú skúsenosť. „Nech tisíc hrdiel spieva na slávu môjho Spasiteľa.“ 

Nevidomá Fanny Crosby zložila okrem iného pieseň „Istota spásy, Ježiš je môj!“ (Blessed assurance, Jesus is mine!) V inej jej piesni sú slová: „Spasený! Ako rád to volám! … Navždy som jeho dieťaťom.“ 

Hattie Buell zasa do svojej piesne vložila slová: „Som dieťaťom Kráľa! S mojím Spasiteľom Ježišom som dieťaťom Kráľa.“ 

Kazateľ Kevin Wilfey často hovorieval o vnútornom uistení, keď hovoril o svojich skúsenostiach s Bohom. Vo svojom zamyslení napísal:  „Nemôžem určiť presný čas a povedať, kedy som prijal krst Svätým Duchom. Pamätám si však deň a príležitosť, keď som si prvýkrát uvedomil, že mám istotu jeho prítomnosti. Poznanie, že som dostal požehnanie, o ktoré som tak úprimne prosil, ma naplnilo radosťou, z môjho srdca vytryskla chvála a z očí sa mi rinuli slzy. Bolo to podobné ako vietor, ku ktorému Ježiš prirovnal Svätého Ducha. Neviem presne, kedy začal viať, ale mal som istotu, že veje… 

Akú len zmenu to prinieslo do môjho života! Chcem Boha oslavovať ako nikdy predtým. Moje srdce je naplnené pokojom. Zdá sa, že prežívam väčší pokoj vo vzťahu k spolu veriacim, k mojej žene, deťom a ostatným ľuďom. Mám istotu spasenia a silu premáhať hriechy. Zmenil sa môj modlitebný život, lepšie rozumiem Biblii a som za ňu oveľa vďačnejší. Moja služba je účinnejšia a som spokojnejší s miestom a zodpovednosťou, ktorú mám. Skrátka, som novým stvorením v Ježišovi Kristovi.“ (K. Wilfley, Studies on the Holy Spirit, s. 72.73)

Poďakovanie a prosba

Pane, prosíme veď nás cestou, ktorú si pre nás pripravil a daj nám dôveru to vždy prijímať. Ďakujeme. 

27. Vzťah medzi vierou a pocitmi 

Príchod svedectva Svätého Ducha je ovocím viery. Nie je to náhrada za vieru, prostredníctvom ktorej prijímame spasenie, je to viera, ktorá prináša do našej kresťanskej skúsenosti nový rozmer. Pravda a viera takto dozrievajú do pocitov. Apoštol Pavol to vyjadril, keď sa za svojich čitateľov modlí, „aby pre bohatstvo Božej slávy vo vás Duchom mocne zosilnel vnútorný človek a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (Ef 3,16–19) 

 „Nezanedbávajte osobnú modlitbu, veď ona je dušou náboženstva. V úprimných a vrúcnych modlitbách proste o čistotu svojej duše. Modlite sa úprimne a vrúcne, ako keby išlo o váš pozemský život. Zostaňte pred Bohom, kým nepocítite nevysloviteľný smäd po spasení a kým nebudete úplne vyprahnutí po dosiahnutí vytúženého uistenia, že vaše hriechy boli odpustené.“ (1T s. 163) 

Svedectvo Ducha prináša svoj vlastný dôkaz tým, že nám dáva istotu Božieho prijatia. Pocity, ktoré takéto uistenie so sebou prináša, sú ovocím viery. Boh chce, aby sa jeho ľud z prijatého požehnania radoval.

Naše spasenie a naplnenie Duchom nie sú výsledkom pocitov, ani od pocitov nezávisia. Keď veríme v Ježiša, keď ho prijímame ako svojho Spasiteľa a vierou sa hlásime k tomu, že Boh naplnil svoje zasľúbenie a dal nám Svätého Ducha, potom sa to stalo skutočnosťou bez ohľadu na to, čo práve cítime. (Ef 2,8.9; Gal 3,14) 

Boh pravdaže nezamýšľal, aby jeho nasledovníci neprežívali žiadne pocity a iba chladnokrvne verili. Veriaci prežívajú pocity, ktoré sú výsledkom viery.  „Učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.“ (Sk 13,52) „Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.“ (Rim 15,13) 

O vzťahu medzi vierou a emóciami, ktoré prežívame píše EGW aj v nasledujúcom citáte. „Pocit nie je viera; je v tom veľký rozdiel. Kým rozvíjať vieru a žiť podľa nej je naša zodpovednosť, radostné pocity a požehnanie nám dáva Boh… Viera a nič len viera nás vedie k dôvere, že prijímame požehnanie – a to dokonca skôr, než sme schopní ho vnímať. Keď však začneme naplno prežívať zasľúbené požehnanie, viera dosiahla svoje naplnenie. Mnohí si však myslia, že dostatok viery majú len vtedy, keď prežívajú bohatosť Svätého Ducha a že vieru nemajú, kým moc Ducha necítia. Takíto ľudia si však mýlia vieru s požehnaním, ktoré prichádza prostredníctvom viery. A teda najväčší priestor pre vieru a jej rozvíjanie sa otvára vtedy, keď cítime núdzu o Svätého Ducha.“ (EW s. 72)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za vieru, ktorú si nám dal, že si to smieme uvedomovať aj prežívať. Prosíme uč nás, aby sme si nezamieňali vieru s pocitmi.

26. Uistenie o požehnanej istote 

„Pokoj bude dielom spravodlivosti a jej výsledkom bude pohoda i bezpečnosť naveky.“ (Iz 32,17) Istotu Božieho prijatia je možné vidieť aj u priekopníkov Cirkvi adventistov. Napríklad James White takto opisuje skúsenosť zo stretnutia v jeho dome Johna Loughborougha v Santa Rose v Kalifornii: „V jednej chvíli, kým sme sa modlili na kolenách, Ellen ma chytila za ruku a naznačila mi, aby som sa postavil. Keď som sa zdvihol, Svätý Duch na mňa zostúpil v takej miere, že sme obaja padli na zem… Cítil som úplnú istotu, že Boh mi odpustil všetky hriechy, o ktorých viem a ktoré som vyznal v duchu skutočného pokánia. Moje hriechy ma už od Boha neoddeľujú. Spadla zo mňa hrozivá ťarcha strachu a beznádeje, ktorá na mne počas uplynulých dvoch rokov takmer neustále spočívala. Namiesto nej ma naplnili radosť, pokoj a odvaha.“ (A. L. White, Ellen G. White: The Progressive Years, str. 428, 429.)

Skúsenosť je podobná tej, ktorú prežil John Wesley. Tiež mu priniesla istotu odpustenia hriechov a výsledné pocity boli plné radosti a nádeje. Ellen, manželka Jamesa Whitea, napísala: „Svätý Duch je osoba, ktorá v našom vnútri vydáva svedectvo, že sme Božie deti. Keď sa tento svedok objaví, prináša svoje vlastné svedectvo. Vtedy veríme a prežívame istotu, že sme Božími deťmi.“ (E.G. White, Evangelism, s. 616)

Svedectvo Ducha prináša „svoje vlastné svedectvo“ a pomáha človeku prežívať „istotu“, že je Božím dieťaťom. Ako vyzerá cesta k prežívaniu tejto istoty? 

Keď prichádzame každý deň do Božej prítomnosti a otvárame mu v úprimnosti svoje srdcia, Svätý Duch v nás pôsobí, že cítime smäd a hlbokú túžbu po Ježišovej spravodlivosti a vnútornom posilnení. „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Mat 5,6) „Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“ To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria.“ (Ján 7,37–39). 

Niekedy to môže trvať hodiny, alebo dokonca dni či týždne modlitieb a štúdia Písma, kým si tento hlad a smäd uvedomíme. Čím sme Bohu bližšie, tým je táto hlboká túžba častejšia a prirodzenejšia. Hlad a smäd po Bohu sa začnú objavovať každý deň, alebo dokonca niekoľkokrát za deň. Uprostred tejto túžby je ten správny čas urobiť krok viery a dôverovať Bohu, že naplnil svoje zasľúbenie a že vypočul naše modlitby.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za skúsenosti ľudí, ktorí išli pred nami a nasledovali Teba. Prosíme o uistenie, že sme Tvoji.

25. Svedectvo Ducha 

Keď sa John Wesley plavil do Ameriky, ich loď čelila niekoľkým silným búrkam a miestami sa zdalo, že loď stroskotá. Cestujúci boli veľmi vystrašení a na lodi bol zmätok.  Bola tam však aj skupina veriacich ľudí z Nemecka, členovia Jednoty bratskej (tzv. Moravskí bratia). Tí spievali piesne a modlili sa.  Ich prejavy viery silne ovplyvnili Johna a tak sa rozhodol porozprávať s ich duchovným  Augustom Spangenbergom. Tento položil Johnovi otázku. „Svedčí Svätý Duch spolu s tvojím duchom, že si Božie dieťa?“ Jeho slová ho zaskočili. Vôbec netušil, čo mu má odpovedať.

Kazateľ si všimol jeho rozpaky a spýtal sa: „Poznáš Ježiša?“ Po krátkom zaváhaní mu povedal: „Viem, že je Spasiteľom sveta.“ „Áno, ale vieš o tom, že spasil teba?“ Odpovedal mu: „Dúfam, že zomrel, aby zachránil aj mňa.“ On k tomu len dodal: „Si si tým istý?“ „Áno“, povedal, ale bál sa, že sú to len prázdne slová.

Ako by si odpovedal na podobné otázky? Prináša ti Svätý Duch svedectvo spolu s tvojím duchom, že si Božie dieťa? Počas novoročného stretnutia v zbore Jednoty bratskej o tretej nadránom John prijal svedectvo Svätého Ducha, že je Božím dieťaťom. On a prví metodisti hovorili o vnútornom svedectve Ducha. Túto tému objavili v prvom liste apoštola Jána. „On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus; nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, lebo Duch je pravda.“ (1.Ján 5,6) 

Ako teda Svätý Duch dosvedčuje? Všimnite si verš 10: „Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil ho klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi.“ Spýtajme sa teda znova: Máme vnútorné svedectvo Ducha? Stotožnili sme sa s týmto svedectvom? Môžeme si byť istí, že máme vnútorné svedectvo Ducha, alebo sa musíme uspokojiť s akýmsi neurčitým vyznaním? 

V Novej zmluve sa od ľudí očakávalo, že presne vedia, či prijali Svätého Ducha, alebo nie. Všimnime si, čo sa stalo po príchode apoštola Pavla do Efezu. Apoštol sa učeníkov opýtal: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ (Sk 19,2) 

Pavol od týchto veriacich očakával, že budú vedieť, či prijali, alebo neprijali Svätého Ducha. Keď si mala cirkev zvoliť sedem diakonov, vybratí veriaci mali spĺňať určité požiadavky.  „Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu.“ (Sk 6,3)

Každý deň by sme mali vedieť, či sme, alebo nie sme naplnení Duchom. Nemusíme pri tom prežívať pocit neistoty. Nemusíme tápať v hmle. „Lebo naše evanjelium neprišlo k vám len v slove, ale aj v moci, v Duchu Svätom a v úplnej istote; veď viete, akými sme boli medzi vami a pre vás.“ (1.Tes 1,5) 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za svedectvo a pomoc Ducha svätého, že si nám ho dal, aby sme neboli sami. Prosíme, pomáhaj, aby sme na Neho nezabúdali. 

24. Si Božím dieťaťom? 

Neobrátený človek môže byť členom cirkvi, môže sa naučiť, ako mať úžitok 9z výhod, ktoré poskytuje cirkevné spoločenstvo. Môže v cirkvi zastávať nejaké významné miesto, ale iba Svätý Duch môže otvoriť jeho srdce pre Božiu lásku. Len vtedy môže prísť k Bohu bez postranných motívov a mať s  nebeským Otcom zmysluplný vzťah.

Apoštol Pavol vo svojom Liste Rimanom napísal ako nás Duch svätý privádza a uisťuje o tom kým sme: „Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.“ (Rim 8,16) 

„Kto si? Si Božím dieťaťom?“ Niektorí kresťania odpovedajú: „Dúfam, že áno.“ Iní trochu neurčito: „Nie som si istý.“ 

Ježiš umožnil, aby sa všetci, ktorí v neho veria, mohli stať Božími deťmi. „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“ (Ján 1,12) Pavol zdôrazňuje: „A tak už nie si otrok, ale syn (dcéra).“ (Gal 4,7) 

Práve táto istota nás vedie k nasledujúcemu záveru: „Skutočný kresťan bude vždy nápadný radosťou, svätou, radostnou dôverou k Bohu, podriadením sa jeho vedeniu, ktoré občerstvuje dušu človeka.“ (EGW, 3T s. 377)

„Nečakaj, kým pocítiš, že si uzdravený, ale povedz: Verím tomu, je to tak, a to nie preto, že to cítim, ale preto, že to Boh zasľúbil. Ježiš povedal: „Všetko, o čo v modlitbe prosíte a v čo veríte, že ste dostali, splní sa vám.“ (Mar 11,24) Toto zasľúbenie však platí iba vtedy, keď budeme prosiť podľa Božej vôle. Božou vôľou je očistiť nás od hriechu a urobiť Božími deťmi schopnými žiť svätým životom. Môžeme teda prosiť o tieto požehnania a veriť, že ich dostávame, ale aj ďakovať Bohu, že ich už máme… 

Týmto jednoduchým skutkom viery v Boha Duch Svätý roznietil v tvojom srdci nový život. Si ako novorodeniatko v Božej rodine a on ťa miluje, tak ako miluje svojho Syna.“ (EGW, Cesta ku Kristovi s. 51.52)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že smieme prijať túto poctu byť Tvojimi deťmi. Pomôž nám žiť tak, aby sme Tvojmu menu aj Tvojej rodine robili česť a radosť.

23. Spochybnený nedôverou 

Úmyselný hriech, zlé pohnútky a sebectvo tvoria smutnú zbierku prekážok, ktoré stoja medzi veriacimi a skutočnou mocou Svätého Ducha. Toto hriešne trio má svoje korene v tom úplne základnom probléme, ktorým je chýbajúca dôvera v Ježiša Krista. To znamená každodenné odovzdanie svojho srdca pod Ježišovu vládu.

„Ak je v našom srdci neprávosť, ak povoľujeme nejakému známemu hriechu, Pán nás nevypočuje. No modlitba kajúceho človeka je vždy prijatá. Len čo napravíme všetky vedomé krivdy, smieme veriť, že Boh vypočuje naše prosby. Naše vlastné zásluhy nám nikdy nenaklonia Božiu priazeň, spasia nás len Ježišove skutky, očistí nás jeho krv. Našou povinnosťou je splniť podmienky prijatia. Ďalším prvkom víťaznej modlitby je viera. „Lebo ten, čo pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odpláca tým, čo ho hľadajú“ (Žid 11,6). Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: „Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať“ (Mar 11,24). (EGW, Cesta ku Kristovi, s. 95.96)

Ježiš bol v poslednom týždni pred ukrižovaním. Ťažkosť jeho situácie spočívala nielen v tom, že ho odmietala väčšina národa zo strachu pred vedením národa, ale nerozumeli mu ani jeho učeníci. Pri jednom odchode z Betánie do Jeruzalema preklial figovník, ktorý budil dojem, že sú na ňom plody, ale mal na sebe len lístie. Na druhý deň išiel so svojimi učeníkmi tou istou cestou a oni si všimli, že figovník je úplne vyschnutý. Prekvapení učeníci na to upozornili Ježiša. On im povedal prekvapujúcu vetu: „Majte vieru v Boha!“ (Mar 11,22) Táto krátka veta zahŕňala všetko podstatné: „Napriek tomu, že moja misia sa chýli ku koncu, napriek odmietaniu národa, napriek nepochopeniu najbližších, odovzdávam všetko do Otcovej vôle a vám radím to isté. Nemerajte úspech svojho života, tým ako sa vám darí/nedarí, ani svojimi pocitmi. Jednoducho verte Bohu, že sa všetko, čo sľúbil naplní. Ak to neurobíte, tak si vás pochybnosti a nedôvera nájdu a pochovajú vašu tlejúcu vieru pod nánosmi neviery. 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že Ti smieme odovzdať všetky svoje starosti, všetkých našich blížnych, s ktorými sa chceme stretnúť u Teba. Uč nás ako si nerobiť viac starostí, ako je to potrebné, a odovzdať všetko Tebe.

22. Zastavený vlastným sebectvom 

Sebectvo a pýcha sú z pohľadu nebies bláznovstvom. Bohatí aj chudobní, vzdelaní aj nevzdelaní, atraktívni aj obyčajní, bez Ježiša to máme do neba rovnako ďaleko. Ľudská sebeckosť je trápna a poľutovaniahodná, pretože je v konečnom dôsledku úplne ničotná. 

Na druhej strane je Ježišova pokora: „Osvojte si zmýšľanie Ježiša Krista, ktorý — hoci sám bol Boh — nedomáhal sa božských nárokov, zriekol sa slávy a moci a ochotne prijal úlohu najobyčajnejšieho človeka. Ba strpel aj také poníženie, že ho popravili na kríži ako najväčšieho zločinca.“ (Fil 2,5–8, npk)

V knihe Túžba vekov je vykreslený kontrast medzi sebeckosťou učeníkov a skutočným Ježišovým duchom. „Jeho učeníci boli natoľko zaujatí vlastnými záujmami, čo je podstatou satanovej ríše –, že nemohli spolucítiť so svojím Pánom ani mu rozumieť, keď hovoril o svojom ponížení kvôli nim.“ (TV s. 436)

„Nebeské svetlo môžeme prijať len vtedy, ak sme ochotní vzdať sa svojho sebectva. Boží charakter nepoznáme a Krista vierou neprijmeme, ak svoje myšlienky poslušne nepodriadime Kristovi.“ (EGW, TV s. 181)

„Keď niekto odloží vlastné ja, urobí vo svojom srdci miesto Svätému Duchu a žije Bohu odovzdaným životom, pre toho neexistujú žiadne hranice, ktoré by obmedzovali jeho užitočnosť v práci pre Krista.“ (EGW, TV, s. 250)

Tieto slová nás vedú k tomu, aby sme skúmali svoje vnútro. Poznávali svoje pohnútky, – koľko sebectva v nich zostalo. Každý potrebuje prejsť touto cestou. Na predchádzajúcom citáte sme videli ako sa to dotýkalo ľudí, ktorí tri roky chodili s Pánom ako jeho učeníci a ich sebectvo bolo denne konfrontované s jeho nesebeckosťou. 

Cieľom je podriadiť sa, a podriadiť sa znamená zvíťaziť. Keď svoj život úplne podriadim Bohu, tak moc Svätého Ducha ma môže naplniť a zmocniť žiť pre Boha – úspešne a radostne.

Poďakovanie a prosba

Pane, dnes chceme prosiť o Tvoju analýzu nášho stavu a prosiť o to, aby si naďalej odstraňoval sebectvo a pýchu z nášho srdca, aby tam mohol byť a prejavovať sa Tvoj Duch.

21. Ovládaný zlými pohnútkami 

Pohnútky sú túžby a motívy, ktoré stoja za konkrétnymi činmi. Pohnútky nie sú navonok vždy jasné. Aké sú moje pohnútky, keď sa modlím o dar Svätého Ducha? Záleží na tom Bohu? Nepochybne. Apoštol Jakub píše: „Prosíte, ale nedostávate, lebo prosíte zle; chcete to premárniť podľa svojich zlých žiadostí.“ (Jak 4,3)

V starovekej Samárii žil Šimon, vplyvný muž, ktorý uveril hlásaniu evanjelia, a krstom sa pripojil ku kresťanstvu. Jeho pohnútky však neboli čisté. Prekvapil apoštolov Petra a Jána, keď im ponúkol peniaze, aby mal aj on moc dávať ľuďom Svätého Ducha, tak ako to robili oni. Peter mu povedal: „Nech zhynie tvoje striebro s tebou, pretože si sa nazdával, že Boží dar sa dá získať za peniaze.“ Je zrejmé, že tento dar sa nedá kúpiť. 

Jeho srdce nebolo obrátené a Peter o tom povedal: „Nemáš nijaký podiel ani účasť na tom všetkom, lebo tvoje srdce nie je pred Bohom úprimné. Rob teda pokánie za túto svoju neprávosť a pros Pána, azda ti bude odpustené, čo si zamýšľal.“ (Sk 8,20–23) 

Často sa stáva, že život človeka otrávi zatrpknutosť a nespravodlivosť zviaže jeho myseľ a srdce ako železná reťaz. Prichádzame o plnosť požehnania Svätého Ducha len preto, že naše pohnútky nie sú čisté – dovolili sme, aby ich pošpinili zatrpknutosť a zlo. 

Existuje  niekoľko veľkých nepriateľov nášho života medzi nimi sú: postavenie, moc, pohodlie a majetok. Ježiš sa od toho všetkého odvrátil, mal iné ciele a aj pohnútky. Boh ho pomazal olejom plesania viac než kohokoľvek iného, lebo jeho pohnútky ho viedli k naplneniu Božieho cieľa.

V pondelok večer po skončení ďalšej časti štúdia knihy Zjavenie som telefonoval s človekom, ktorého osobne nepoznám, ale virtuálne sa pripája k nášmu štúdiu. Videl som jeho meno medzi zúčastnenými a požiadal som ho o modlitbu na záver štúdia. Nevedel zapnúť mikrofón a preto sa nemohol modliť. Potom sme si to vysvetlili. Povedal mi, že patrí k inej cirkvi, ale že sa zúčastňuje nášho štúdia, lebo hľadá pravdu (možno to povedal inak, ale ja si to zhruba takto pamätám). Bol to príjemný rozhovor kde sme si mohli povedať pár slov o tom, prečo študujeme Písmo. Prečo nám záleží na poznaní Božej vôle. Chceme poznať Božiu vôľu. Chceme byť naplnení Duchom. Prajeme si byť požehnaním pre iných na ceste spásy. A preto je potrebné, aby sme dovolili Duchu strážiť a usmerňovať naše pohnútky.

Poďakovanie a prosba

Pane, prajeme si, aby si strážil naše činy, slová aj pohnútky. Ďakujeme aj za túto pomoc a Tvoju vládu nad nami.

20. Zvedený úmyselným hriechom 

Myšlienku na úmyselný hriech väčšina z nás odmietne. „Nikdy by som úmyselne nezhrešil,“ povieme. „Môj hriech bol len nehodou, jednoducho som sa pošmykol. Určite som to neplánoval.“ 

Pozrime sa na slová Žalmu 66,18: „Keby som bol mal v srdci zlý úmysel, Pán by ma nebol vypočul.“ Zlý úmysel znamená hriech schvaľovať, tajne ho vykonávať. 

Z televízie a internetu sa na nás valí takáto vlna – hriech ako niečo, čo chutí, prináša radosť a uspokojenie. Sprostredkovane túto skúsenosť prežívame vo svojich mysliach. Ježiš však hriech nenávidel. Jemu prinášalo radosť a uspokojenie niečo úplne iné. Aj preto bol Ježiš pomazaný olejom plesania viac než jeho spoločníci. 

Poznať vlastné vnútro môže byť bolestivé, ale je to zároveň veľmi dôležité. Zápas medzi dobrom a zlom, ktorý v nás prebieha, môže byť veľmi intenzívny. Ale Boh je všemocný. Dá nám silu zvíťaziť. 

Ben Carson, známy neurochirurg, rozprával o svojom zápase s hriechom, keď mal 14 rokov a vyrastal v bostonskom gete. V záchvate zúrivosti nožom takmer zabil svojho kamaráta. Našťastie, čepeľ Benovho noža sa zlomila na priateľovej pracke od opasku. Ben sa vydesil a utekal domov. Zamkol sa v kúpeľni a hodiny s Bohom zápasil, aby mu pomohol s jeho výbušnou povahou. „Ak sa svojej prchkosti nezbavím, dopadne to so mnou zle,“ modlil sa Ben. „Keby Bob nemal na opasku tú veľkú sponu, bol by už možno mŕtvy… A ja by som bol na ceste do väzenia alebo do polepšovne…“ 

Ben sa cítil mizerne. Nenávidel sa a zároveň vedel, že si so svojou prchkosťou a agresivitou neporadí. Vtedy sa odkiaľsi vynoril nápad modliť sa, a tak sa začal modliť ako nikdy predtým. Modlil sa a pred očami mal článok z časopisu Psychology Today (Psychológia dnes), v ktorom kedysi čítal, že psychológovia považujú za nemožné, aby sa zmenila tá časť charakteru človeka, ktorú ovláda hnev a prchkosť. Po tvári sa mu kotúľali slzy, keď sa modlil: „Pane, ty ma môžeš zmeniť bez ohľadu na to, čo hovoria odborníci. Ty ma môžeš navždy vyslobodiť z mojej zničujúcej povahy.“ Vo svojom trápení sa cítil pohltený temnotou. Ale keď otvoril Bibliu, akoby začalo svitať. V knihe Príslovia čítal: „Lepší je ten, čo sa ovláda, než ten, čo dobyje mesto.“ (16,32) 

Potom sa stalo niečo úžasné, čím vyvrcholil Benov zápas s hriechom hnevu. „Postupne začal moju myseľ napĺňať pokoj. Ruky sa mi prestali triasť. Prestal som plakať. Boh počul mučivé volanie z môjho vnútra. Pocítil som neuveriteľnú ľahkosť a vedel som, že moje srdce je zmenené. Cítil som sa byť iný. Bol som iný! Napokon som sa postavil, položil som Bibliu na okraj vane a pristúpil som k umývadlu. Umyl som si ruky a opláchol tvár. Potom som si napravil oblečenie. Vyšiel som z kúpeľne ako zmenený človek. Už nikdy ma nebude ovládať moja výbušná povaha, povedal som si. Nikdy viac. Som slobodný. A od toho dňa, po tom dlhom zápase, keď som k Bohu volal o pomoc, som už nikdy nemal s mojou prchkosťou problém.“ 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že nám dovolíš poznať hĺbku zla v nás a budeš pri nás stáť a vyvedieš nás a oslobodíš od zla, ktoré nás zväzuje.

19. Podriadiť sa znamená zvíťaziť  

„Už som sa modlil o Svätého Ducha veľakrát, ale zdá sa, že to neprináša žiadne výsledky.“ „Niektorí ľudia prekypujú Duchom, ktorý ich v živote neuveriteľne vedie, ale zdá sa, že môj život je akoby nalinajkovaný a až hrozivo rutinný.“ Tieto slová vypovedajú o osobnej skúsenosti ľudí. Pozorujú seba, porovnávajú sa s ostatnými a nevedia nájsť súlad medzi tým, čo vidia a čo cítia. Ak je to aj vašou skúsenosťou, potom ste možno hľadali dôkazy pôsobenia Svätého Ducha nesprávnym spôsobom. 

Pozrime sa na to ako sa to prejavuje, keď je človek naozaj naplnený Svätým Duchom. Tajomstvo Ježišovej veľkosti je napísané v Liste Židom: „Miloval si spravodlivosť a nenávidel neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom plesania nad tvojich druhov.“ (1,9) 

Prečo bol Ježiš pomazaný olejom plesania viac než jeho spoločníci? Keď bol Ježiš pomazaný pre svoju verejnú službu, olej plesania sa zjavil ako nikdy predtým. Apoštol Peter ľuďom hovoril, „ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním.“ (Sk 10,38) 

Ježiš prišiel, aby konal dobro a uzdravoval. Pre mnohých bola výsledkom jeho konania neuveriteľná radosť. Ježišova služba prináša do života nádej a potešenie. A to často práve uprostred rôznych tlakov, problémov, bolestí a utrpenia, ktorým sme vystavení. Ježiš je užitočným príkladom toho, čo znamená podriadiť sa Bohu. Jeho služba sa začala aj skončila práve podriadením. „Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 6,38)  Keď sa človek úplne podriadi Bohu, neexistuje nič, čo by zabránilo, aby bol na neho vyliaty Svätý Duch. Verím, že naplnenie človeka Svätým Duchom je v skutočnosti iný spôsob vyjadrenia toho, čo znamená byť úplne podriadený Bohu.

Trápite sa tým, že vášmu životu chýba duchovná sila, po ktorej túžite? V knihe Túžba vekov sa v kapitole 73, Nech sa vám srdce nevzrušuje, hovorí o Svätom Duchu aj toto: „Kristus prisľúbil cirkvi dar Ducha Svätého a tento prísľub patrí nám práve tak ako prvým učeníkom. Ako každý iný prísľub, aj tento je však podmienený. Mnohí veriaci sa odvolávajú na tento prísľub; hovoria o Kristovi a Svätom Duchu, ale márne. Nedajú sa viesť a ovládať Božou mocou. My nemôžeme použiť Svätého Ducha. Duch musí použiť nás. Svojím Duchom Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči (Fil 2,13). Mnohí to však neuznávajú. Chcú byť nezávislí. Preto neprijímajú nebeský dar.“ 

V ďalších častiach si budeme pripomínať najčastejšie prekážky, ktoré nám bránia úplne sa podriadiť Bohu a nechať sa naplniť Svätým Duchom.

Poďakovanie a prosba

Pane, chcem prijať požehnanie a byť požehnaním. Prosím chráň ma pred mojou nezávislosťou a uč ma ako sa Ti podriadiť.

18. Smäd a jeho naplnenie 

Každodenný smäd po Duchu Svätom nie je len vedomou skúsenosťou, ale je aj výsledkom kroku viery. Rovnako je vedomou skúsenosťou aj naplnenie Svätým Duchom. V našom vnútri sa rozlieva láska, radosť nahrádza zármutok, myseľ sa napĺňa nádejou a srdce piesňami. V niektoré dni môže človek prežívať nadšenie a radosť, inokedy, smútok a bolesť. Napriek tomu bude prežívať pevnú vieru, že Boh naplnil svoje zasľúbenie, že jeho slovo je pravdivé a že je dieťaťom Božím. 

Prečítajme si príbeh mladého kazateľa, ktorý vysvetľoval svoju skúsenosť so Svätým Duchom. Na jednom stretnutí Ralf povedal: „Nikdy som sa nenaučil skutočne modliť. Moje modlitby boli rovnako vzácne ako oázy na púšti. Keď som sa vracal z jedného modlitebného stretnutia domov, bol som zmätený, prežíval som hnev nad svojím zmätkom a súčasne som sa cítil vinný, že moje srdce je naplnené hnevom. Dobrý kazateľ by mal neustále chváliť Boha a modliť sa. Bolo to, akoby vo mne zúrila vojna. Volal som k Bohu, aby priniesol svetlo a pomohol mi z toho zmätku von. Keď som napokon prišiel domov, akoby jednotlivé kúsky začali do seba zapadať. V tú noc som na kolenách vyznával ako žalmista: ‚Veď nemáš záľubu v obeti a keby som priniesol spaľovanú obeť, nepáčila by sa ti.‘ (Ž 51,18)“ 

Ralf opísal, čo sa udialo, keď prestal Bohu hovoriť a jednoducho otvoril svoje srdce a povedal Bohu áno. „Ľudia hovorili o pokoji. Ja som tiež prosil o pokoj, ale mal som pocit, že pokoj je určený len pre tých, ktorým v krvi koluje viac svätosti. Je ťažké priznať si, že naša svätosť je daná Ježišovou krvou. Aj pravidelný čas na osobnú zbožnosť bol pre mňa nedosiahnuteľným cieľom. Ospravedlňoval som si to časom, ktorý som trávil pri príprave kázaní. Vravel som si, že to je moja cesta poznávania Boha. Nebola. Bol som vysmädnutý. Odvolával som sa na Ježišove slová: „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Mat 5,6) 

Volal som k Bohu, aby mi dal každodenný hlad a smäd. Boh na moju modlitbu odpovedal. Stále nevychádzam z úžasu. Prežívam hlad a smäd, ale aj každodenné naplnenie. Biblia už pre mňa nie je databázou, z ktorej vyberám vhodné texty ku kázaniu. Božie Slovo sa mi stalo spoločníkom, radcom, učiteľom, ale aj lekárničkou prinášajúcou uzdravenie mojich trápení.“ 

S pohnutím v hlase Ralf rozprával, ako otvoril svoje srdce pred svojou zborovou rodinou. Bolo to jeho najťažšie kázanie v živote. Keď skončil, ľudia ho objímali a zverovali sa mu, ako si počas jeho kázania bolestne uvedomovali, že jeho skúsenosť je ich vlastnou skúsenosťou. „Rozpovedal si môj život. Prosím, modli sa za mňa,“ hovorili mu ľudia. Keď Ralf hovoril o svojom zbore, povedal: „Som svedkom Božieho zázraku. Je to ako domino efekt. Boh si použil slabého a zraniteľného človeka, uzdravil ho, a teraz prostredníctvom neho pomáha ďalším. Jeho duch zmäkčuje kamenné srdcia. Ľudia si zhodili masky a pokoj, ktorý presahuje ľudské chápanie, je dôkazom obnovy.“ So slzami radosti v očiach vyznával: „Bohu patrí vďaka za to, že nás prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána, vyslobodil z väzenia, ktorým pre nás bolo prázdne kresťanstvo.“ 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za ďalšiu skúsenosť. Prosím veď aj nás cestou sebapoznania, a daj nám silu, aby sme sa Ti dokázali otvoriť a prežívali smäd aj jeho utíšenie každý deň.

17. Prosme a verme, že sme dostali  

Hlboká túžba po Bohu je znamením, že Svätý Duch už v našich srdciach pôsobí a že Boh je pripravený odpovedať na naše modlitby. 

Čo predchádzalo vyliatiu Svätého Ducha na Letnice v Jeruzaleme? Ježišovi učeníci sa „jednomyseľne a vytrvalo modlili“ (Sk 1,14). 

Čo sa stalo predtým než boli noví veriaci naplnení Svätým Duchom? „Boli zasiahnutí v srdci“ a pýtali sa „Čo máme robiť?“ (Sk 2,37) 

Čo bolo predtým, než sa zatriasol dom, v ktorom boli zhromaždení Peter, Ján a ostatní veriaci? „Jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu“ a prosili o odvahu a zmocnenie na službu (Sk 4,24–31). 

Skôr než Ježiš učeníkom vysvetlil, v čom spočíva prosenie, hľadanie a klopanie, skôr než im povedal, ako sa modliť o Svätého Ducha, vyrozprával im príbeh o mužovi, ktorý uprostred noci vytrvalo a naliehavo zháňal chlieb (Luk 11,5–13). 

Ako človek, ktorý pociťuje hlbokú túžbu po Bohu, dospeje k zmene a uvedomí si, že je naplnený Svätým Duchom. 

Odpoveď je „vierou“. Nedeje sa to tak, že by sa jeho mysle a srdca zmocnili nejaké vzrušujúce pocity. Uprostred hlbokej túžby po Bohu dá človeku Svätý Duch poznať, že môže urobiť krok viery. Tento krok urobíme vtedy, keď môžeme bez akýchkoľvek predchádzajúcich dôkazov povedať: „Ďakujem ti, Pane, že si ma naplnil svojím Svätým Duchom.“ 

Môžeme sa odvolať na Ježišovo zasľúbenie: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Luk 11,13) 

Vo viere, že Boh moju modlitbu počul a odpovedal na ňu, môžem za jeho dar ďakovať. Pavol to zdôrazňuje v Liste Galaťanom, keď hovorí, že sme „skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha“. (Gal 3,14) Už vo verši 2 si kladie rečnícku otázku, či jeho poslucháči „prijali Ducha zo skutkov podľa zákona“, alebo tým, že „počúvali posolstvo viery“. 

Prorok Izaiáš povedal: „Až bude na nás vyliaty Duch z výsosti, z púšte sa stane ovocný sad a ten sad budú pokladať za les… Pokoj bude dielom spravodlivosti a jej výsledkom bude pohoda i bezpečnosť naveky.“ (Iz 32,15.17)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za Tvoje zasľúbenia a pomôž nám veriť, že aj nám dávaš to, o čo prosíme.

16. Smäd a hlad po Bohu 

Naše mysle zatemňuje množstvo negatívnych vplyvov, ktoré nás obklopujú – televízia, rozhlas, internet, správy, noviny, časopisy a billboardy. Zdá sa takmer nemožné, aby si kresťan našiel každý deň čas a miesto, kde by jeho srdce vyjadrilo svoju hlbokú túžbu po Bohu a jeho moci. „Robme všetko preto, aby mohol byť na nás vyliaty Svätý Duch. Ako učeníci po Kristovom nanebovstúpení, možno aj my budeme potrebovať niekoľko dní úprimného hľadania Boha a vyznávania a zanechania našich hriechov.“ (EGW, My Life Today, s. 58)

Keď mala Ellen Harmonová (Whiteová) pätnásť rokov, bola členkou cirkvi metodistov. Práve počas tohto obdobia svojej kresťanskej skúsenosti sa jej zmocnili pocity hlbokého zármutku a túžila po väčšom pochopení Božej lásky. 

So svojimi pochybnosťami sa obrátila na Leviho Stockmana, metodistického kazateľa, ktorý bol známy svojím skutočným odovzdaním sa Kristovi. Ellen vo svojej knihe napísala: „Utrpenie mysle, ktoré som prežívala, bolo spoľahlivým znamením, že Pánov Duch vo mne koná.“ 

Neskôr jej Levi povedal: „Choď Ellen. Si voľná. Dôveruj Ježišovi, lebo on neodníme svoju lásku od nikoho, kto ho hľadá celým srdcom.“ V ten večer Ellen prežila istotu, že jej život naplnil Svätý Duch. 

„Keď som sa modlila, spadlo zo mňa bremeno utrpenia, ktoré taký dlhý čas ťažilo moju dušu. Ako občerstvujúca rosa na mňa zostúpilo Pánovo požehnanie. Z hĺbky srdca som chválila Boha. Akoby okolo mňa nebolo nič iné, len Jeho sláva. Úplne som prestala vnímať, čo sa okolo mňa odohráva. Boží Duch na mne spočíval takou mocou, že som v ten večer nevládala ísť domov.“ (EGW, Life Sketches, s. 36-38)

Svätý Duch spôsobuje v srdci a mysli kresťana hlad a smäd po Bohu a jeho dokonalej spravodlivosti. Táto túžba sa prehlbuje a život človeka naplneného Svätým Duchom sa mení na každodenný dôverný vzťah s Bohom. Tomuto princípu mnoho veriacich nerozumie, a preto uviaznu v plytkom vzťahu k Bohu. Takýto vzťah sa stáva nudným a jednotvárnym. Aj malý dúšok „živej vody“ Svätého Ducha vytvorí smäd, ktorý bude človeka viesť ku každodennému hľadaniu nasýtenia čoraz väčšej túžby po Bohu. 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme aj za takýto smäd a hlad. Pomôž nám, aby sme sa ho nesnažili uspokojiť „vodou a chlebom“, ktoré nie sú od Teba.

15. Naplnenie Duchom svätým 

O krste alebo tiež o naplnení Svätým Duchom sa hovorí aj ako o vyliatí Svätého Ducha (Sk 2,33). Na inom mieste sa hovorí o zostúpení Svätého Ducha (Sk 19,6). Najčastejší výraz je jednoducho „naplnenie Duchom“. V Novej zmluve sa toto spojenie pravidelne používa na označenie prítomnosti Svätého Ducha v živote človeka.

Zdá sa, že pred prijatím Svätého Ducha vzniká v srdci človeka akýsi vnútorný smäd, túžba. Je to túžba viac sa podobať Ježišovi a slúžiť mu. Je to túžba viac poznať Boha a úplne sa mu podriadiť. Všimnite si, ako to opisujú žalmisti: „Ako laň dychtí po bystrinách, tak moja duša dychtí po tebe, Bože. Moja duša má smäd po Bohu, po živom Bohu. Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?“ (Ž 42,2.3) „Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe. Po tebe túži moje telo ako suchá a pustá zem bez vody. Tak ťa chcem uzrieť vo svätyni, aby som videl tvoju moc a slávu.“ (Ž 63,2.3) „K tebe vystieram svoje ruky; moja duša túži po tebe ako zem  po vode.“ (Ž 143,6) 

Ak sú naše modlitby povrchné a skončia sa skôr, než sa  začali, niet sa čo diviť, že nášmu kresťanskému životu chýba potrebná sila. Biblia ukazuje, že vzťah s Bohom si vyžaduje každodenné úprimné stretnutie. 

Ellen G. White to vyjadrila nasledovne: „Videla som, akým spôsobom je možné túto milosť získať. Choď do svojej komôrky a tam v samote volaj k Bohu: Stvor mi čisté srdce, ó Bože, a obnov vo mne priameho ducha!“ Buď pri tom úprimný, ide o vážnu vec. Vrúcna modlitba má veľkú moc. Bojuj na modlitbe ako Jákob. Ber to smrteľne vážne. Keď sa Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade, doslova potil krv. Aj teba to bude stáť veľa síl. Neopúšťaj svoju komôrku, kým nepocítiš, že si od Boha dostal silu… 

Prichádzaj s celým srdcom. Keď pocítiš, že bez Božej pomoci hynieš, keď budeš po ňom túžiť ako jeleň po čistej vode, potom ťa Hospodin posilní. Pokoj, ktorý nadobudneš, bude viac, než dokážeš pochopiť. Ak očakávaš spasenie, potrebuješ sa modliť. Urob si na modlitbu dosť času. Nepristupuj k modlitbe uponáhľane alebo ľahostajne. Úpenlivo Boha pros, aby v tebe urobil dôkladnú zmenu. Nech v tebe môže prebývať ovocie jeho Ducha. Nech môžeš byť svetlom svetu… Videla som, že každý kresťan má možnosť tešiť sa z hlbokého pôsobenia Božieho Ducha.“ (EGW, 1T s. 158.159)

Poďakovanie a prosba

Pane, prajeme si byť naplnení Tvojim Duchom. Ďakujeme, že nám dávaš čas na modlitbu a chceš nás to učiť. Prosíme o pokoru, múdrosť a vytrvalosť.

14. Duch  svätý a emócie 

Kým pre niektorých kresťanov sú emócie dôležité, iní sa emóciám vyhýbajú. Pre niektorých sú nadšenie a veselosť cieľom a vrcholom kresťanstva, pre iných sú radostné pocity rovnako časté ako tulene vo Váhu.

„Kresťanstvo a dokonca ani naplnenie kresťanov Svätým Duchom, nemá byť založené na emóciách,“ hovoria niektorí veriaci. Súhlasím s tým, ak slovo „založené“ znamená, že emócie sú nadradené nad pravdu a vieru. 

Nepochybne však pravda a viera prinášajú ovocie, ktoré sa prejavuje pozitívnymi pocitmi. Tie napĺňajú srdce a niekedy sú v živote Duchom naplneného kresťana jasne viditeľné. „Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim 14,17) Vráť mi radosť z tvojej spásy a podopri ma duchom poslušnosti!  (Ž 51,14)

Keď život kresťana ovláda strach, pochybnosti, znechutenie alebo kríza, práve vtedy je dôležité sústrediť sa v modlitbe na pravdu a vieru. Nepochybne aj vtedy, keď je život kresťana naplnený negativizmom, kritickým duchom a neriešeným hnevom, je nevyhnutné konfrontovať sa s pravdou a vierou.

Je krásne žiť pravdou a vierou, ale je aj rovnako ťažké žiť v nepokoji a bez radosti. Pán nás stvoril nielen s rozumom, logickým myslením a vôľou, ale aj so schopnosťou cítiť a prežívať dobro, ktoré nám ponúka a používať aj prežívať svoje emócie pod vplyvom Ducha svätého.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že sme Ťa smeli prijať ako Pravdu. A ďakujeme, že chceš naše srdcia napĺňať aj pokojom a radosťou. Uč nás, prosíme, prežívať pravdu aj radosť a pokoj.

13. Priateľstvo a spoločenstvo 

Keď sme prijali Ježiša za svojho Spasiteľa, a stali sme sa pre Svätého Ducha miestom jeho prebývania, potom je namieste otázka: „Naozaj s Ním prežívam spoločenstvo?“ 

Prostredníctvom modlitby a rozjímania nad Božím Slovom môžeme prežívať krásne spoločenstvo s Duchom Svätým. Takto sa vyvinie priateľstvo, ktoré nič nerozdelí. V spoločenstve s Duchom sa výrazne zvyšuje naša schopnosť rozpoznať Boží hlas. 

Ježiš povedal: „Moje ovce poznajú môj hlas.“ (Ján 10,4.) Boží hlas môžeme počuť pod vplyvom Ducha Svätého, ktorý pôsobí na našu myseľ. Ako spoznať rozdiel medzi mojou predstavivosťou a pôsobením Svätého Ducha? Len prostredníctvom každodenného spoločenstva s Ním.

Prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva, môžeme byť jeho služobníkmi takým spôsobom, aký by sme si bez jeho prítomnosti a vlády v našich srdciach nevedeli ani len predstaviť.

Nájdite si aj dnes čas na to, aby ste mali spoločenstvo so Svätým Duchom. Hovorte s Ním. Komunikácia, vzťah s Ním, prechádza nasledujúcimi štádiami a prináša nasledujúce výsledky.  „Ak teda jestvuje nejaké povzbudenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo Ducha, nejaký súcit a milosrdenstvo, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, majte tú istú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ!“ (Fil 2,1.2) 

Každodenná komunikácia s Duchom Svätým a počúvanie Božieho hlasu nás budú viesť k čoraz užšiemu spoločenstvu s Bohom. Vďaka spoločenstvu s Duchom Svätým môžeme prežívať víťazstvá nad zlom, ktoré na nás útočí. Môžeme víťaziť nad svetom, aj nad sebou.

Poďakovanie

Pane, ďakujeme, že sme Ťa smeli prijať do svojho srdca. Prosíme prebývaj s našom srdci stále.

12.  Vzťah s Duchom svätým  

Pred týždňom sme si pripomenuli z Písma, že o Svätom Duchu hovorí ako o osobe. Ellen G. White vo svojom príhovore k študentom Avondale College (Austrália) povedala: „Musíme si uvedomiť, že Svätý Duch, ktorý je osobou rovnako, ako je ňou Boh, sa prechádza po týchto chodbách.“ (Evangelism s. 616) 

V knihe Túžba vekov je napísané: „Duch Svätý je Kristov zástupca, ale bez ľudského zjavu a nezávisle od neho. Kristus ako človek nemohol byť osobne všade. Preto bolo v záujme učeníkov, aby odišiel k Otcovi a na zem poslal Ducha Svätého ako svojho zástupcu. Potom už nikto nemal mať prednosť osobného kontaktu s Kristom. Prostredníctvom Ducha Svätého bude Spasiteľ prístupný všetkým. V tomto zmysle bude svojim nasledovníkom bližšie, než keby nebol vstúpil na nebesá.“ (EGW, TV s. 669)

Svätý Duch v živote znovuzrodeného kresťana je vlastne živý Boh prítomný v jeho každodennom živote. Nielenže máme moc od Boha, ale Boh prebýva v nás skrze Ducha svätého. Vzťah s Duchom, ktorý v nás prebýva, môže byť dôvernejší a zmysluplnejší než akýkoľvek iný vzťah, ktorý tu na zemi prežívame. Pavol o tom hovorí ako o „spoločenstve Ducha“ (Fil 2,1).

Poďakovanie

Pane, ďakujeme že smieme poznávať Ducha svätého. Pomôž nám správne čítať Písmo, aby sme sa nenechali „oklamať“ svojimi predstavami. Ďakujem, že sa prechádza vedľa nás a že ho môžeme poznávať ako Teba, na „všetkých svojich cestách“.

11.  Použiť Ho alebo nechať sa Ním použiť? 

Keď Ježiš hovoril o Svätom Duchu, používal výhradne osobné zámená. „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje. A zvestuje vám aj to, čo príde. On oslávi mňa, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.“ (Ján 16,13.14) 

Vždy, keď sa o Svätom Duchu hovorí ako o moci či vplyve, ľudia majú sklon myslieť si, že by to mohli nejako využiť vo svoj prospech.  V živote veriacich môže byť, že sa modlíme o schopnosť urobiť niečo, čo pokladáme za dôležité – namiesto toho, aby sme prosili o otvorenosť a vnímavosť voči Svätému Duchu, ktorý chce v nás pôsobiť. 

Ľudia však akoby nechceli Boha, ale silu a schopnosti, ktoré by mohli použiť. Nechcú Boha, chcú jeho pomoc, jeho silu. Ak chceme Božiu moc, musíme spoznať Osobu. 

Šimon zo Samárie mal pocit, že si môže kúpiť moc Svätého Ducha (Sk 8,18–22). 

Mnohí si aj dnes myslia, že moc Svätého Ducha môžu nadobudnúť výmenou za ambiciózne plány a programy, ktoré by síce mohli Boha osláviť, ale sú skôr prezentáciou ľudskej sily a srdca (Sk 8,21). V knihe Túžba vekov sú nasledujúce slová: „My nemôžeme použiť Ducha Svätého. Duch musí použiť nás. Mnohí vyznávači sa odvolávajú na Boží prísľub; hovoria o Kristovi a Svätom Duchu, ale márne. Nedajú sa viesť a ovládať Božou mocou. My nemôžeme použiť Svätého Ducha. Duch musí použiť nás. Svojím Duchom Boh pôsobí, aby veriaci chceli aj konali, čo sa jemu páči (Fil 2,13). Mnohí to však neuznávajú. Chcú byť nezávislí. Preto neprijímajú nebeský dar.“ (EGW, Túžba vekov s. 672)

Poďakovanie

Pane, ďakujeme za toto varovanie aj usmernenie a prosíme pomôž, aby sme boli otvorení, vnímaví a ochotní počuť Jeho hlas a nechať sa viesť tam, kde nás chceš mať.

10.  Duch  svätý pôsobí a posväcuje 

Keď ľudia prežívajú obrátenie a stávajú sa kresťanmi, väčšinou vedia o Svätom Duchu len veľmi málo. Ale napriek tomu Duch v nich pôsobí a vedie ich krok za krokom cestou viery. Je  to Duch svätý, ktorý nám pri obrátení umožní prežívať istotu, že keď sme prijali Ježiša Krista, dostali sme večný život. „Podľa toho poznávame, že ostávame v ňom a on v nás, že nám dal zo svojho Ducha.“ (1 Ján 4,13) 

„A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život.“ (1Ján 5,11–13) 

Je dôležité a upokojujúce vedieť, že keď sme prijali Ježiša za svojho Spasiteľa, máme istotu večného života. Duch Svätý oslavuje a uctieva v našom srdci a živote nášho Spasiteľa, ktorého smrť na kríži umožnila odpustenie hriechov a naše každodenné víťazstvo nad hriechom a pokušením. 

Poďakovanie

Ďakujme Bohu a chváľme ho za Ducha, ktorý je stále prítomný v našom živote! Nikdy nie sme sami! Veď Ježiš je s nami prostredníctvom Ducha – až do konca sveta. Rozprávajme sa s Ním. Ďakujme Mu. Oslavujme jeho meno.

9.  Kto v nás býva? 

Ježiš povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky —Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.“ (Ján 14,16-20). 

Keď Ježiš zasľúbil, že jeho Svätý Duch bude prebývať v učeníkoch, povedal vlastne, že takto v nich bude prebývať on sám. Takže keď do života kresťana vstúpi Svätý Duch, prebýva v ňom Duch aj Syn. 

To nie je všetko. Najprv sa v tomto rozhovore pýtajú učeníci na to čomu nerozumejú a potom Ježiš pokračuje a hovorí o Otcovi: „Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať poznať nám, a nie svetu?“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ (Ján 14,22.23).

Tak ako v Ježišovi prebývala telesne všetka plnosť Božstva (Kol 2,9), tak aj v znovuzrodenom kresťanovi si Boh prostredníctvom Ducha robí svoj príbytok. Podobne spoločenstvo veriacich sa stáva chrámom, Božím príbytkom v Duchu (Ef 2,21.22). Prítomnosť Svätého Ducha v živote človeka možno preto považovať aj za prítomnosť Otca a Syna.

Je to až neuveriteľné keď si to uvedomíme. Keď píšem tieto slová a znovu si ich opakujem, tak si musím dávať otázku: Je to vôbec možné? Nie je to fantazírovanie?

Našťastie nie, povedal to sám Boží Syn. Smieme to prijať, a s vrúcnou túžbou si priať, aby sa to stalo. Aby v každom z nás bol malý Boží chrám. A tento chrám bol javiskom jeho slávy. Aj keď my toto nevidíme svojimi očami, Pán o tom vie a chce nás do tej skutočnosti doviesť prostredníctvom výchovy Ducha.

Poďakovanie

Pane ďakujeme. Vieme, že toho nie sme hodní, ale vieme aj to, že bez Tvojej prítomnosti v nás, by sme boli stratení.

8.  „Závdavok“ Ducha svätého 

Na inom mieste Pavol hovorí o „závdavku“ (preddavok). Ako závdavok označuje práve dar Svätého Ducha do života veriaceho. (2Kor 5,5) Pavol to znovu zdôrazňuje aj v 2Kor 1,21.22: „Ten však, ktorý nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a pomazal nás, je Boh. On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok.“ 

Čo je to „závdavok“? V gréčtine ide o výraz, ktorý označuje sumu vyplatenú pri nákupe vopred. „Závdavok“ mal byť zárukou, že sa obchod uskutoční a že budú nasledovať aj ďalšie platby. Keď si  napr. kupujete dom, spoločnosť, ktorá to sprostredkuje bude chcieť nejakú zálohu ako záruku, že zvyšok sumy vyplatíte neskôr, v stanovenom  čase. 

 Svätý Duch, ktorého sme dostali pri obrátení, nie je len Božou pečaťou, ktorou označuje Boh svoje vlastníctvo, ale aj Božím uistením, že napokon dostaneme všetko, čo Boh má pre nás vo večnosti. Je to „závdavok“, záruka toho, že patríme Bohu a máme podiel na dedičstve. Každý znovuzrodený kresťan je miestom prebývania Božieho Ducha. „A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele a svojím duchom, čo oboje patrí Bohu.“ (1Kor 6,19.20) 

To je dôvod, prečo Pavol môže povedať: „Ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.“ (Rim 8,9) Ellen White napísala slová, ktoré toto presvedčenie posilňujú ešte viac. „Ku všetkým, čo Krista prijali za svojho osobného Spasiteľa, prišiel Duch Svätý ako radca, posvätiteľ, vodca a svedok. “ (EGW, SA 49) To znamená, že v živote každého obráteného kresťana pôsobí nesmierna moc. 

Poďakovanie

Pane ďakujeme za všetko, čo robíš, aby sme neblúdili a mali uistenie, že sme Tvoji.

7.  Pečať Ducha svätého 

Ježiš Kristus povedal, že Svätý Duch „zostáva pri nás a bude v nás.“. (Ján 14,17) Možno si aj vy dávate otázku: Kedy sa udiala vo mne táto zmena? Kedy vlastne Svätý Duch vstúpil do môjho života? 

Apoštol Pavol opísal situáciu, kedy je Svätý Duch „pri človeku“ aj to keď sa to zmení a Svätý Duch je „v človeku“. Napísal: „V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je zárukou nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.“ (Ef 1,13.14) 

Pavol opísal krok za krokom cestu spasenia. Najprv človek počuje Slovo, ktoré je všade okolo nás. Božie slovo sa každému nejako postaví do cesty. A Duch svätý nabáda človeka, aby sa s ním začal vážne zaoberať.  Keď príjme túto výzvu,  začína evanjeliu rozumieť a napokon vykročí na cestu viery. 

Mladý stredoškolský učiteľ zo Sydney, ktorý o sebe vyhlasoval, že je ateista, prišiel na sériu evanjelizačných prednášok o hodnovernosti Biblie z jediného dôvodu. Chcel zhromaždiť dostatok podkladov, na základe ktorých by potom mohol kritizovať kresťanstvo na svojich hodinách prírodných vied. 

Na svoje veľké prekvapenie však pochopil, že Biblia je spoľahlivá a dá sa jej dôverovať. História, archeológia a proroctvá spolu s pôsobením Svätého Ducha na jeho srdce, priviedli tohto mladého muža k prijatiu Slova. Keď viac pochopil evanjelium, prijal Ježiša za svojho Spasiteľa a dal sa pokrstiť. 

Táto postupná skúsenosť sa vždy znova opakuje. Keď prejde človek touto skúsenosťou viery, ktorú Božie slovo nazýva znovuzrodenie, tak Svätý Duch sa usadí v srdci, ktoré sa mu otvorilo. To znamená, že dostal pečať Božieho vlastníctva – Duch svätý mu dal svoju pečať, aby bolo jasné komu patrí. Apoštol Pavol napísal: „V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili ste mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého,“. (Ef 1,13)

Poďakovanie a sľub

Pane, ďakujeme Ti za Učiteľa a Vodcu, ktorého si nám poslal. Chceme Ho počúvať a nezarmucovať. 

6.  Duch svätý v mojom živote 

Dnešné zamyslenie bude zamerané nato, aby sme uvažovali viac o sebe, svojej viere – nielen si prečítali text. Po pozornom prečítaní biblického textu, ktorý je uvedený nižšie, premýšľaj a  odpovedz stručne na nasledujúce otázky: 

1. Rozumiem slovám Písma, viem k čomu ma vedú?
2. Prijímam aj to k čomu ma vyzývajú posledné tri vety? 
3. Viem, že to z Božej milosti môžem konať?
4. Čo mi dáva túto sebadôveru? 

• Vzdelanie, poznanie Písma? 
• Prax, život viery?
• Prirodzený talent, schopnosti? 
• Niečo iné?

 „Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v terajšom veku rozvážne, spravodlivo a nábožne, a očakávali blahoslavené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky. Toto hovor, takto napomínaj a karhaj so všetkou autoritou. Nech tebou nikto nepohŕda.“ (List Titovi 2,11-15)

Prosba

Pane, ďakujeme, že sa smieme učiť. Vychovávaš nás, aby sme žili ako Tvoje deti. Chceme sa učiť žiť životom viery a závislosti na Tebe. Prosíme o Tvoje požehnanie. 

5. Radosť pod vplyvom Ducha 

Jedna z najdôležitejších skúseností v živote človeka je keď nás Duch milosti privedie k uvedomeniu si vlastných hriechov. Naše svedomie sa stane citlivým. Prežiješ bolesť z toho, že Ježiš za teba trpel na kríži. Povedz Ježišovi, že si uvedomuješ obludnosť hriechu a že ti je úprimne ľúto všetko, čo si spôsobil. Znovu ho pozvi do svojho života a prijmi ho ako svojho Pána a Kráľa. Ďakuj mu za to, že ťa zachránil a že takýmto spôsobom môžeš byť súčasťou jeho rodiny. 

Existujú aj „kultúrni kresťania“, ktorí hovoria o sebe, že sú kresťanmi, ale nikdy neurobili to, aby mu úprimne vyznali hriechy a prosili ho, aby im odpustil. Neprežili radosť z odpustenia. Je to ako si myslieť, že som cyklistom, mať doma bicykel, a napriek tomu nemať žiadnu skúsenosť s jazdou na bicykli a nevedieť, aké to je viezť sa nádhernou krajinou, cítiť vôňu kvetov a vzduch, ktorý vám fúka do tváre a strapatí vás. 

V jeden krásny jarný deň sme sa spolu s manželkou  a dcérou vybrali na bicykloch po okolí. Cesta viedla najprv cez mesto, ale čoskoro sme sa dostali na krásnu cestu prírodou. Vychutnávali sme si pohľad na okolité lúky a lesy. Všade bolo vidieť krásne prírodné scenérie. Cesta domov bola tiež príjemná a rýchlo nám ubiehala. Cítili sme sa skvelo! Žiadna teória by nedokázala vystihnúť, aká je jazda na bicykli, keď sa rozprávate, smejete sa, aj sa zadýchate, je vám jednoducho dobre.

Podobne je to aj s pochopením toho, čo znamená kresťanstvo. Dokonca ani členstvo v cirkvi nestačí na to, aby sme ochutnali Ježišovu lásku, prežili moc Svätého Ducha vo svojom živote po obrátení. „Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás štedro vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme sa ospravedlnení jeho milosťou stali dedičmi podľa nádeje večného života.“ (Tít 3,4–7) „A učeníci boli naplňovaní radosťou a Svätým Duchom.“ (Sk 13,52)

Prosba

Pane, prosíme,  pomôž nám denne sa ti odovzdávať. Daj nám pokoru, aby sme vyznávali svoje zlyhania a ďakujeme ti, že nám odpúšťaš a prijímaš nás.

4. Ponuka života s Pánom 

Dnešné slová sa nemusia týkať našej momentálnej situácie. Sú určené skôr tým ktorí Krista odmietajú, ale nevedia ako začať. Pre nás sú pomocou v tom, ako sa za týchto ľudí modliť a čo im môžeme vo vhodnej chvíli povedať. 

Ak si nikdy vedome, z vlastného rozhodnutia neprijal Ježiša do svojho života, možno sa ťa práve teraz snaží Duch svätý priviesť k tomu, aby si to urobil. Duch svätý a príhovorné modlitby ťa budú viesť k uvedomeniu si vlastných hriechov. Tvoje svedomie sa stane citlivým. Určite prežiješ bolesť z toho, že Ježiš za teba trpel na kríži. Povedz Ježišovi, že si uvedomuješ zlo hriechu a že ti je úprimne ľúto všetko, čo si spôsobil. Pozvi ho do svojho života a prijmi ho ako svojho Pána a Kráľa. Ďakuj mu za to, že ťa zachránil a že sa takýmto spôsobom môžeš stať súčasťou jeho rodiny. „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.“ (Ef 2,8)

Niektorí ľudia si myslia, že najprv musia obstáť v skúške, a tým dokázať Pánovi, že sa zmenili, a len potom môžu prosiť o jeho požehnanie. Oni však smú o Božie požehnanie žiadať už teraz. Vo svojich slabostiach potrebujú pomoc Kristovho ducha a jeho milosť, inak nedokážu odolať zlu. Ježiš nás rád prijme takých, akí sme, hriešnych, bezmocných, závislých. Smieme prísť vo všetkej svojej slabosti, nerozvážnosti, hriešnosti a s pokorou mu padnúť k nohám. Ona ťa prijme do svojho náručia, obviaže rany a zbaví všetkej špiny hriechu.  A urobí to rád.

Prosba

Pane, prosíme,  uč nás ako pomáhať iným, aby prišli ku Kristovi. Daj nám dobré slová aj ochotu srdca, aby sme mohli byť pomocou iným. A ďakujeme, že to smieme prežívať – oslobodenie od hriechu aj pomoc pre druhých.

3. Byť súčasťou Božej milosti a deliť sa o ňu 

Obdobou leteckých havárií boli v 19. storočí stroskotania lodí. Bez možnosti akéhokoľvek cestovného poistenia a ochrany sa ľudia vydávali k vzdialeným brehom nevediac, či sa dostanú do cieľa svojej cesty. V mnohých kresťanských piesňach z tohto obdobia sa objavuje námorná terminológia (kotva, plachty, búrky). To všetko preto, že neistota zaoceánskych plavieb bola vhodným obrazom nebezpečenstiev, ktoré prichádzajú do života človeka. 

Hrdinkou obdobia, počas ktorého na dno morí a oceánov dosadali vraky stroskotaných lodí, bola aj Grace Darlingová, dcéra strážcu majáka na ostrovčeku Longstone na severovýchodnom pobreží Anglicka. Keď sa 22-ročná Grace ráno 7. septembra 1838 pozerala cez okienko na majáku, zahliadla niekoľko stroskotancov, ktorých loď sa v noci rozbila o skaly. V rozbúrenom mori zápasili o holý život pridržiavajúc sa trosiek lode. Okrem Grace a jej otca nebolo nikoho, kto by topiacim sa úbožiakom pomohol. Nanešťastie, pre silný vietor nemohli použiť záchrannú loď, preto sa rozhodli veslovať v malom člne. Spoločne zachránili najprv ženu a štyroch mužov, neskôr sa jej otec s tromi zachránenými vrátili po zvyšných topiacich sa. Celkovo bolo vďaka Grace zachránených deväť ľudí. 

„Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom.“ (Tít 2,11) Podobne ako Darlingovci v ono veterné ráno, aj nádherná milosť Svätého Ducha znovu a znovu prichádza do života stratených a topiacich sa ľudí a ponúka nádej lásky, pokoja a radosti v Ježišovi Kristovi. 

Keďže sme prijali Ježiša ako svojho Spasiteľa, zamyslime sa nad situáciami a udalosťami, ktoré nás viedli k obráteniu. Niekto nás videl, myslel na nás a prial si, aby sme mohli byť spasení.

Je Božou milosťou, že aj nás naučil takto myslieť na iných, aby mohli byť spasení; otvára nám oči a dáva príležitosti, aby sme v tom ďalej pokračovali.

Prosba

Pane, prosíme,  otváraj naše oči, daj nám súcitné srdce a vytrvalosť. A pomôž nám prežívať radosť z tejto služby.

2. Stretnúť sa s milosťou a prijať ju 

Nová zmluva často hovorí o milosti v súvislosti so Svätým Duchom. V Písme čítame, že keď Svätý Duch naplnil učeníkov, „na všetkých spočívala veľká milosť“ (Sk 4,33). Vďaka moci milosti môžeme robiť mnoho dobrých skutkov (2Kor 9,8). Boh jasne povedal Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2Kor 12,9). Práve prostredníctvom milosti spočívala na Pavlovi Božia moc. Vďaka tomu jasne pochopil a učil, že Božia moc je v skutočnosti prítomnosť a dielo Svätého Ducha v živote človeka (Ef 3,16.20). Na niektorých miestach v Písme sa o Duchu Svätom hovorí ako o Duchu milosti (Zach 12,10; Žid 10,29). O milosti sa často hovorí ako o nezaslúženej Božej priazni. Zdá sa však, že táto definícia nie je úplná. Nie je vari všetko, čo od Boha dostávame, nezaslúženým darom? Nehovoriac o spasení, ktoré je celé nezaslúžené. Ale aj napriek tomu v Písme jasne čítame, že Božia milosť bola s Ježišom (Luk 2,40) a že ako kresťania máme rásť v milosti (2Pet 3,18). Zaujímavé je, ako používa pojem milosť Ellen G. White. Mnohé z viac ako 700 odkazov na milosť v jej knihách a článkoch nehovoria o milosti len ako o láskavom a milosrdnom Božom postoji k nám, ale ako o moci, ktorá pôsobí v živote človeka. Napríklad: „Jedinou silou, ktorá môže vytvoriť a zachovať pokoj v živote človeka, je Kristova milosť.“ John Wesley vyslovil presvedčenie, že milosť a Svätý Duch sú v skutočnosti synonymá. 

Svätý Duch využíva v živote neobráteného človeka všetky možnosti, aby zatúžil po niečom lepšom, prežil úprimné pokánie a napokon prijal Ježiša do svojho srdca. (Ján 16,13.14) Ak toto dielo Svätého Ducha dopĺňajú príhovorné modlitby veriacich, možnosť dobrého výsledku sa násobí. Ak kresťania v správny čas a na správnom mieste vydajú svedectvo o svojej viere alebo ponúknu literatúru, moc milosti môže zasiahnuť srdce neobráteného človeka. Tak sa zrodí zázrak nového života v Ježišovi Kristovi. 

Prosba

Pane, prosíme,  ži v nás, a uč nás využívať príležitosti, aby sme vedeli privádzať iných k Tebe.

1. Milosť Ducha svätého

Akú úlohu zohráva Svätý Duch v živote neobráteného človeka? Alebo inak. Ak nejaký človek neodovzdal svoj život Ježišovi ako je to s ním? Pán Ježiš povedal:. „A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. (Ján 14,16.17) Apoštol Pavol o tom píše tiež: „No vy nie ste v tele, ale v Duchu, ak vo vás prebýva Boží Duch. Ale ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.“ (Rim 8,9) A teda buď je Duch Svätý prítomný v živote človeka, alebo taký človek je bez prítomnosti Ducha a teda nie je kresťanom. Inými slovami, kým sa človek nestane znovuzrodeným kresťanom, Svätý Duch v ňom neprebýva.

Keď si chcete kúpiť auto môže sa stať, že vám predajca ponúkne nejaké dodatkové príslušenstvo, napr. klimatizáciu, kameru na cúvanie a pod. Ak sa pre to rozhodnete, musíte priplatiť. Je to len možnosť a nemusíte sa pre to rozhodnúť. To, čo sa vás určite nespýta je či chcete mať v aute aj motor. Ten jednoducho patrí do základnej výbavy. Svätý Duch je pre život kresťana ako motor pre auto. Bez neho sa „nepohnete“.

Čo sa teda musí stať, aby neveriaci človek dospel do situácie, keď si Svätý Duch urobí v ňom príbytok? Ako sa „bezmotoroví“ neveriaci dostanú až k rozhodnutiu prijať Ježiša Krista za svojho Spasiteľa? 

Na tieto otázky nájdeme odpovede, keď pochopíme, že Svätý Duch obklopuje neobráteného človeka Božou milosťou. Apoštol Pavol napísal: „Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne, spravodlivo a nábožne.“ (Tít 2,11.12) Pavol píše, že Božia milosť vplýva na srdce každého človeka, ktorý prišiel na svet. Pomáha mu pochopiť, že existuje lepší život, že je tu nielen odpustenie hriechu, ale aj sila na víťazstvo. Spasenie prichádza prostredníctvom Božej dobroty, lásky a milosrdenstva a ovocím lepšieho spôsobu života je spasenie a moc Svätého Ducha. Svätý Duch pôsobí v živote človeka už pred jeho obrátením. 

Prosba

Pane, prosíme,  uč nás a pripomínaj nám, aby sme sa modlili za stálu prítomnosť Ducha svätého v našich životoch, aj v životoch našich blízkych.