Séria: Nádej v podobenstvách
Každý štvrtok o 19:30 hod. sa stretávame na spoločné modlitby online.
Link na pripojenie: meet.google.
Predošlé zamyslenia: Naplnenie Duchom
PERLA a BOŽIE DEDIČSTVO
Mat 13,45.46
Mali by sme vážne premýšľať o Kristovi, ktorý je tou drahocennou Perlou, a o svojich možnostiach vlastniť tento nebeský Poklad. Čas pôsobenia Ducha Svätého je v určitom zmysle aj časom, kedy môžeme hľadať a nájsť nebeský dar. V Kristovej dobe mnoho ľudí počulo evanjelium, no ich rozum zatemňovali falošné náuky, a preto v galilejskom Učiteľovi nespoznali nebeského posla od Boha.
Keď Kristus po svojom nanebovstúpení zasadol v nebi na trón, na zemi sa to prejavilo pôsobením Ducha Svätého zoslaného na Turíce. Svedkovia Ježiša Krista hlásali moc zmŕtvychvstalého Spasiteľa. Nebeské svetlo preniklo zatemnené mysle ľudí, ktorí sa nechali oklamať nepriateľmi Ježiša Krista. Teraz pochopili, že Kristus bol povýšený „za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov“ (Sk 5,31). Videli ho obklopeného nebeskou slávou. V rukách mal drahocenné poklady, aby ich prepožičal všetkým, čo sa prestanú proti nemu búriť. Keď apoštoli zvestovali slávu jednorodeného Božieho Syna, pripojilo sa k cirkvi tritisíc ľudí. Poznali svoj skutočný stav, pochopili nečistotu a neprávosť svojho hriechu a v Kristovi spoznali svojho Priateľa a Vykupiteľa. Duch Svätý, ktorý v nich pôsobil, vyvyšoval a oslavoval Krista. Títo ľudia videli vierou v Kristovi záchrancu znášajúceho poníženie, utrpenie a smrť, aby oni nemuseli zahynúť, ale aby mali večný život. Duch Svätý im zjavoval Krista a oni si začali uvedomovať jeho moc a vznešenosť. Každý z nich vystrel ruku viery a zvolal: „Verím.“
Radostná zvesť o zmŕtvychvstalom Spasiteľovi sa začala šíriť do najvzdialenejších končín vtedy známeho sveta. Obrátení ľudia prichádzali do cirkvi zo všetkých strán. Pre veriacich to bol čas duchovného prebudenia. K cirkvi sa vtedy pripájali hriešnici a všetci spolu hľadali drahocennú perlu. Splnilo sa proroctvo, že aj slabý bude „ako Dávid a dom Dávidov bude… ako Boží anjel“ (Zach 12,8). Každý kresťan videl vo svojom bratovi prejav Božej dobroty a lásky. Na prvom mieste bol spoločný záujem, ktorý zatlačil do uzadia ostatné záujmy. Srdcia všetkých veriacich bili v rovnakom rytme. Každý kresťan sa chcel povahou podobať Kristovi a pomáhať pri šírení jeho kráľovstva. „Množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša… Apoštoli vydávali mocné svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na nich všetkých spočívala veľká milosť“ (Sk 4,32.33). „Pán pridával deň čo deň zachránených k tomuto spoločenstvu“ (Sk 2,47). Duch Ježiša Krista usmerňoval celú cirkev, pretože našla perlu nesmiernej ceny.
Tieto udalosti sa zopakujú oveľa výraznejšie. Zoslanie Ducha Svätého na Turíce bol včasný dážď, ale neskorý dážď bude ešte hojnejší. Duch Svätý čaká, že o jeho prítomnosť budeme prosiť a že ho prijmeme. Keď príde, znova zjaví Krista v jeho plnosti. Ľudia opäť pochopia cenu vzácnej perly a s apoštolom Pavlom vyznajú: „Čo mi bolo ziskom, pre Krista som uznal za stratu. A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána“ (Fil 3,7.8).
PERLA a BOŽIE DEDIČSTVO
Mat 13,45.46
Zdá sa, akoby niektorí ľudia tú nebeskú perlu stále hľadali. Nechcú sa však úplne vzdať svojich zlozvykov. Ich ja nie je umŕtvené, aby v nich mohol žiť Kristus. Preto drahocennú perlu nenachádzajú. Nezvíťazili nad neprávosťou, ctibažnosťou a svetskými zábavami. Neberú na seba kríž a nejdú za Kristom cestou sebazapierania a sebaobetovania. Sú takmer kresťanmi, ale nie sú nimi úplne. Zdá sa, že sú blízko Božieho kráľovstva, no nemôžu doň vojsť. Byť takmer, no nie úplne zachráneným znamená byť nie takmer, ale úplne zatrateným.
Podobenstvo o obchodníkovi, ktorý hľadá drahocenné perly, možno chápať dvojako. Hovorí totiž nielen o ľuďoch, ktorí chceli nájsť nebeské kráľovstvo, ale aj o Kristovi, ktorý hľadá stratené dedičstvo. Kristus, nebeský obchodník, pri hľadaní vzácnych perál videl v hriešnom ľudskom pokolení perlu nesmiernej ceny. Vedel, že môže zachrániť hriechom skazeného a zotročeného človeka. Spasiteľovi sú vzácnejší tí, v srdciach ktorých sa odohral boj so satanom a on ich zachránil mocou svojej lásky, než tí, čo hriech nikdy nepoznali.
Boh sa nedíva na ľudí ako na beznádejne skazených jedincov hodných zatratenia, ale hľadí na nich cez Krista a vidí, čo by z nich mohla urobiť zachraňujúca láska. Dal ten najväčší poklad vesmíru, aby kúpil perlu. Keď ju Kristus našiel, zasadil ju do svojej koruny. „Ako drahokamy v čelenke budú žiariť nad jeho zemou“ (Zach 9,16). „Budú mojím vlastníctvom, vraví Hospodin mocností, v deň, ktorý chystám“ (Mal 3,17).
PERLA – spasenie
Mat 13,45.46
Spasenie je nezaslúžený dar, no napriek tomu sa v podobenstve hovorí o ponuke Božej milosti v podobe drahocennej perly, ktorú si možno kúpiť bez peňazí a bez platenia. Práve takto ponúka Božia milosť všetky nebeské poklady. Pokladnica s klenotmi pravdy je prístupná všetkým. Pán upozorňuje: „Pozri, otvoril som pred tebou dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť.“ Nijaký meč nebráni ľuďom vojsť týmito dverami. Pred vstupom počuť znútra hlas: Poď! Úprimne a láskyplne nás pozýva náš Spasiteľ: „Radím ti: Kúp si odo mňa zlato prepálené ohňom, aby si zbohatol“ (Zj 3,8.18).
Bohatstvo Kristovho evanjelia môžu získať všetci. K spaseniu majú prístup najchudobnejší rovnako ako najbohatší, lebo ho nemožno vyvážiť nijakým pozemským bohatstvom. Získame ho vtedy, keď sa odovzdáme Kristovi, keď sa staneme jeho vlastníctvom a dobrovoľne ho budeme poslúchať. Ani najvyššie vzdelanie samo osebe nemôže človeka priviesť bližšie k Bohu. Farizeji mali všetky hmotné i duchovné prednosti. Každý z nich sa chvastal: „Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem,“ no napriek tomu bol každý „biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý“ (Zj 3,17).
Hoci im Kristus ponúkal perlu nesmiernej ceny, oni ju pohŕdavo odmietli. Preto im musel povedať: „Colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva“ (Mat 21,31).
Spasenie si nemôžeme zaslúžiť. Musíme sa však oň usilovať s takým záujmom a vytrvalosťou, akoby sme preň chceli zabudnúť na všetko ostatné, čo núka svet.
Perla nesmiernej hodnoty sa však nedá získať na svetských trhoch. Jej cenu nemožno zaplatiť striebrom ani zlatom, pretože to patrí Bohu. Zabudnime na to, že spásu nám zabezpečia nejaké hmotné či duchovné výsady. Boh od nás žiada poslušnosť z lásky. Chce, aby sme sa zriekli hriechov. Kristus sľúbil: „Kto zvíťazí, bude sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja, keď som zvíťazil, zasadol som so svojím Otcom na jeho trón“ (Zj 3,21).
PERLA
Mat 13,45.46
Ježiš Kristus prirovnal hodnotu lásky, ktorá zachraňuje k drahocennej perle. Znázornil to podobenstvom o obchodníkovi, ktorý hľadal perlu a keď „natrafil na jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju“ (Mat 13,45.46). Ježiš Kristus je „perla“ nesmiernej ceny. V ňom prebýva sláva Otca, plnosť Božstva. On je odblesk Božej slávy a výraz Božej podstaty. Jeho povaha zjavuje krásu Božích vlastností, jeho svetlo žiari z každej stránky Písma svätého. On je dokonale bezúhonný ako čistá biela perla, nemá chyby ani slabosti. K tomuto veľkému a drahocennému Božiemu daru človek už nemôže nič pridať. V Kristovi „sú ukryté všetky poklady múdrosti a poznania“ (Kol 2,3). On „je pre nás múdrosťou od Boha, spravodlivosťou a posvätením i vykúpením“ (1Kor 1,30). Možno v ňom nájsť odpoveď na všetky túžby ľudského srdca dnes i v Božom kráľovstve. On je perla taká drahocenná, že v porovnaní s ním všetko ostatné možno pokladať za stratu.
Božie svetlo zažiarilo do temnoty sveta. Obchodník z podobenstva predstavuje tých, čo úprimne túžia po pravde. V rôznych národoch sa vyskytovali zdravo uvažujúci ľudia, ktorí hľadali v literatúre a v náboženstve pohanského sveta to, čo by mohli prijať za poklad svojho života. Aj niektorí Židia pátrali po tom, čo dosiaľ nemali. Neuspokojili sa s formálnym náboženstvom, túžili po niečom skutočne duchovnom a vznešenom. Medzi nich patrili aj tí, ktorých si Kristus vyvolil za svojich učeníkov. K nim sa radí aj zástupca pohanov Kornélius a etiópske knieža. Títo ľudia túžili po nebeskom svetle a prosili oň. Keď sa zoznámili s Ježišom Kristom, radostne ho vierou prijali.
V podobenstve sa perla neobjavuje ako dar. Obchodník ju kúpil za cenu všetkého, čo mal. Mnohí ľudia hľadajú zmysel tohto prirovnania, keďže Písmo jasne hovorí o Kristovi ako o dare. On je naozaj dar, ale iba pre tých, ktorí sa mu úplne a bezvýhradne odovzdajú. Kristovi sa máme odovzdať, akí sme, a vedome máme žiť podľa všetkých jeho požiadaviek. Jemu a jeho službe má patriť celé naše nadanie so všetkými schopnosťami. Ak sa mu takto odovzdáme, on sa odovzdá nám so všetkými nebeskými pokladmi a my získame drahocennú perlu.
ODMENA ZA HĽADANIE
Nikto by si nemal myslieť, že sa už nemá čo naučiť. Schopnosti ľudského rozumu možno zmerať a diela ľudských tvorcov sa dajú prekonať. Boha však rozumom nedostihne ani ten najsmelší rozlet našej predstavivosti. Za hranicami ľudského poznania sa začína nekonečno. Zahliadli sme len záblesk Božej slávy, nekonečného poznania a múdrosti. Dosiaľ sme pracovali akoby na povrchu bane, kým žily bohaté na zlato sa nachádzajú hlboko pod povrchom. Tieto poklady odmenia úsilie toho, kto ich bude hľadať. Ak ich chceme objaviť, musíme sa prekopávať stále hlbšie. Človek môže získať bohatstvo Božieho poznania len úprimnou vierou.
Odmena je sľúbená každému, kto skúma Písmo v duchu Ježiša Krista. Ak sa človek dá ochotne poučiť ako dieťa a úplne sa podriadi Bohu, potom v Božom slove nájde pravdu. Keby ľudia poslúchali Božie ustanovenia, pochopili by plán Božej vlády. Nebo by im na štúdium otvorilo slávne komnaty milosti. Ľudia by boli celkom iní, než sú dnes, pretože skúmanie biblických právd by ich zušľachtilo. Tajomstvo vykúpenia a vtelenia Ježiša Krista i jeho výkupná obeť by pre nich neboli len neurčité pojmy, ako je to teraz. Oveľa lepšie by ich chápali a viac by si ich aj vážili.
Kristus pred ukrižovaním dal vo svojej modlitbe svetu naučenie, ktoré by malo vniknúť do mysle a srdca každého človeka. Povedal: „Večný život spočíva v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Ján 17,3). To je vrchol poznania, ktoré dáva človekovi silu. Skúsenosťou získané poznanie Otca a Ježiša Krista, ktorého poslal Otec, premieňa človeka na Boží obraz. Toto poznanie mu pomôže ovládať sa natoľko, aby vedel všetky svoje túžby a náklonnosti podriadiť rozumu. Týmto poznaním sa človek stáva skutočným Božím dieťaťom a dedičom nebeského kráľovstva a môže byť spojený s nekonečnou múdrosťou a obdivovať poklady celého vesmíru. Takéto poznanie možno získať len štúdiom Písma svätého a poklad Božieho slova môže nájsť každý, kto je ochotný vynaložiť na to všetko potrebné úsilie.
„Keď si na pomoc zavoláš rozumnosť, keď sa svojím hlasom dovolávať budeš rozvahy, ak ju budeš hľadať ako striebro a sliediť po nej ako po skrytých pokladoch, vtedy pochopíš bázeň pred Hospodinom a nájdeš poznanie Boha“ (Prísl 2,3–5).
1E) HĽADANIE POKLADU – pokračovanie
Viera v Krista ako Vykupiteľa sveta si vyžaduje vnímavú myseľ usmernenú srdcom, ktoré vie rozoznať a oceniť nebeský poklad. Taká viera neoddeliteľne súvisí s pokáním a zmenou povahy. Veriť znamená nájsť a prijať poklad evanjelia so všetkými povinnosťami, na ktoré upozorňuje.
„Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo“ (Ján 3,3). Rôzne domnienky a predstavy bez pohľadu viery nám poklad Slova nedovolia uvidieť. Kristus obetoval svoj život, aby nám zabezpečil poklad neporovnateľnej ceny. Bez znovuzrodenia z viery v jeho krv však nikto nedosiahne odpustenie hriechov a nezíska večný poklad.
Ak chceme poznať pravdy Božieho slova, musí nás osloviť Duch Svätý. Krásy prírody vyniknú práve vtedy, keď ich osvieti slnko svojím jasom a rozptýli tmu. Ani poklady Božieho slova nevieme oceniť, kým ich neosvietia lúče Slnka spravodlivosti.
Láskyplný Boh poslal Ducha Svätého. On zjavuje Božie pravdy tým ľuďom, ktorí neochvejne veria Kristovi. Pravdy, od ktorých závisí spása, zjavuje ľuďom len Duch Svätý. On osvecuje cestu života tak jasne, že na nej nikto nemusí zablúdiť. Kedykoľvek otvárame Písmo, mali by sme prosiť Ducha Svätého, aby nám osvecoval čítané slová. Len tak sa dajú poklady Písma poznať a oceniť.
1E) HĽADANIE POKLADU – pokračovanie
Bibliu však musíme dôkladne čítať a pozorne skúmať. Ľahostajnosť nikdy nevedie k jasnému poznaniu pravdy. Veď bez úprimného, trpezlivého a vytrvalého záujmu nemožno získať ani bežné veci. Ak chce mať niekto úspech v práci, musí sa do nej pustiť rázne a s vierou, že dosiahne cieľ. Rovnako nemožno očakávať, že duchovné vzdelanie sa dá získať bez potrebného úsilia. Kto chce nájsť poklad pravdy, musí hľadať práve tak dôkladne, ako usilovne sa baník snaží vyťažiť zo zeme skryté bohatstvo. Ten, kto pracuje len polovičato a bez záujmu, poškodzuje predovšetkým seba. Starí i mladí musia Božie slovo nielen čítať, ale ho aj hĺbavo skúmať a pravdu hľadať ako ukrytý poklad. Takéto úsilie nezostane bez odmeny. Kristus im obdivuhodne rozšíri duchovný obzor.
Naše spasenie závisí od poznania pravdy obsiahnutej v Božom slove. Boh chce, aby sme poznali pravdu, študujme preto Písmo sväté s úprimným záujmom. Skúmajme Bibliu tak, ako baník hľadá v zemi žily vzácneho kovu. Neustávajme v štúdiu, kým nebudeme mať istotu, že náš vzťah k Bohu je správny a že vieme, čo Pán od nás očakáva. Ježiš Kristus sľúbil: „Vykonám všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi. Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to vykonám“ (Ján 14,13.14).
Ľudia nadaní a rýdzeho charakteru občas postrehnú večné hodnoty, ale často nechápu ich význam, pretože im viditeľné veci zatemňujú slávu vecí neviditeľných. Kto chce úspešne hľadať ukrytý poklad, musí mať cieľ, ktorý prevyšuje prízemné záujmy, a preto by mu mal zasvätiť všetky sily a schopnosti.
Mnohým ľuďom zavrela dvere poznania Božieho slova ich neposlušnosť. Pochopiť pravdy Písma znamená uviesť Božie príkazy do života. Bibliu nemožno prispôsobovať ľudským predsudkom a záujmom. Jej zvesť môžu pochopiť len tí, čo pokorne hľadajú pravdu, aby mohli podľa nej žiť.
Možno sa opýtaš: Čo mám robiť, aby som bol spasený? Skôr ako otvoríš Bibliu, zabudni na vlastné i cudzie predsudky a domnienky. Ak by si totiž chcel Písmo skúmať len preto, aby si v ňom našiel potvrdenie svojich názorov, biblická pravda ti zostane navždy skrytá. Čítaj Písmo, aby si poznal, čo hovorí Boh. Keď sa pri štúdiu Biblie presvedčíš, že tvoje názory sa s pravdou tejto knihy nezhodujú, nesnaž sa pravdu vykladať tak, aby zodpovedala tvojmu presvedčeniu, ale prijmi svetlo, ktoré ti Pán ukázal. Buď pozorný a vnímavý, aby si mohol poznať úžasné bohatstvo Božieho slova.
1E) HĽADANIE POKLADU
Študujme Božie slovo. Vštepujme deťom biblické pravdy. Je to nevyčerpateľný poklad. Väčšina ľudí ho nenachádza, pretože po ňom dôkladne nepátra. Mnohí ho hľadajú len povrchne a uspokoja sa iba s domnienkami o pravde v presvedčení, že všetko podstatné už poznajú. Pritom za pravdu prijímajú výroky iných ľudí. Sú totiž príliš leniví nato, aby ju úprimne a usilovne hľadali sami, ako to Písmo vystihuje podobenstvom o vykopaní skrytého pokladu. Ľudské názory nielenže nebývajú spoľahlivé, ale môžu byť aj nebezpečné, pretože namiesto Bohu dávajú prednosť človekovi. Výroky ľudí často počuť tam, kde by malo znieť: „Takto vraví Pán.“
Kristus je pravda. Jeho slová sú pravda a majú hlbší význam, než sa to na prvý pohľad zdá. Všetky Kristove výroky majú takú hodnotu, ktorá ďaleko presahuje ich jednoduchú výrazovú podobu. Ich cenu pochopí len ten, koho ovplyvní Duch Svätý. Spozná jedinečné, aj keď spočiatku možno hlboko ukryté drahokamy pravdy.
Názory a výmysly ľudí nikdy nevedú k tomu, aby človek lepšie chápal Božie slovo. Filozoficky vzdelaní ľudia sa častokrát nazdávajú, že odkryť poklad poznania a zabrániť prílivu falošných náuk do cirkvi môžu len ich špekulácie. Práve tie však príliš často zavádzajú medzi veriacich nesprávne názory a bludy. Niektorí ľudia vynakladajú veľké úsilie, aby objasnili tie texty Písma, ktoré pokladajú za nejasné a spletité. Neraz však svojou snahou ešte viac zatemnia, čo chceli objasniť.
Kňazi a farizeji si mysleli, že konajú veľké dielo, keď ako učitelia hlásali vlastné výklady Božieho slova. Kristus sa ich však spýtal: „Neblúdite preto, že nepoznáte Písmo, ani Božiu moc?“ (Mar 12,24) Obvinil ich, že „ľudské príkazy podávajú ako náuku“ (Mar 7,7). Mali hlásať Božie slovo a ľud sa nazdával, že mu aj rozumejú. Pretože podľa neho nežili, satan ich tak zaslepil, že prestali chápať skutočný zmysel Písma.
Toto sa deje aj dnes v nejednom cirkevnom spoločenstve. Hrozí nebezpečenstvo, že chyby, akej sa dopustili židovskí učitelia, sa dopustia tí, ktorých ľudia pokladajú za vzdelaných a múdrych. Nesprávnym výkladom Božieho slova a pomýleným chápaním pravdy vedú poslucháčov do zmätku a temnoty.
Bibliu nemusíme čítať pri blikavom svetielku tradície či ľudských dohadov. Vysvetľovať Písmo pomocou tradície a rôznych názorov je, akoby sme chceli slnku pridať svetlo malou sviečkou. Božie slovo nepotrebuje blikanie lámp, aby vynikla jeho veľkoleposť. Svetlo, ktoré zjavuje Biblia, je totiž Božia sláva a v porovnaní s ňou každé iné svetlo zaniká.
1D) NÁSLEDKY NEZÁUJMU O POKLAD
Satan svojím zhubným vplyvom vedie ľudí k presvedčeniu, že bez Boha môžu získať dôležité poznanie. Klamnými slovami podviedol Evu, aby začala pochybovať o Božom slove a prijala jeho názory, ktoré ju zviedli k neposlušnosti. Dnes svojimi výmyslami zvádza ľudí práve tak, ako kedysi v raji. Pokúša ich, aby nedôverovali Bohu a prestupovali jeho zákon. Len málokto si uvedomuje následky takéhoto počínania. Mnohí ľudia úspešne absolvujú rôzne stupne škôl a vynakladajú všemožné úsilie na získanie vytúženého vzdelania. No ak nevedia nič o Božej vôli a neriadia sa Božími zákonmi, znehodnocujú svoj život. Zlé návyky ich vedú k strate sebaúcty a sebaovládania, takže nie sú schopní správne posúdiť podstatu života a jeho zmysel. Nezodpovedne zaobchádzajú so svojimi telesnými a duševnými silami. Ak sa nesnažia žiť podľa správnych zásad, stávajú sa otrokmi zlozvykov. Ani roky venované štúdiu nemusia človeka naučiť správne žiť. Kto zneužíva svoje telesné a duchovné sily, znehodnocuje chrám svojho tela. Ak sa človek nenaučí správne žiť, žiadnym vzdelaním nezíska to, čo stratil, keď sa vzdal pokladu, ktorý je cennejší ako všetko ostatné.
Nebeské kráľovstvo
1C) CENA POKLADU
„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole“ (Mat 13,44).
Ježiš Kristus videl, že ľudia sa úplne oddali honbe za pozemským ziskom a zabudli na večné hodnoty. Chcel zmeniť tento stav a oslabiť omamné čaro, ktoré človeka ochromuje. Vyhlásil: „Veď čo osoží človekovi, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu za svoju dušu?“ (Mat 16,26) Kristus predstavoval ľuďom lepší svet, aby si znova uvedomili, že existujú aj krajšie a večné hodnoty. Pozýva nás na prah večnosti, ktorú osvecuje neopísateľná Božia sláva, a ukazuje nám nebeský poklad.
Je to najvyššia hodnota, ktorej sa nič nevyrovná. Obrazná reč v knihe Jób nám zobrazuje túto krásu: „Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa. Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu. Nedá sa vyvážiť ófirskym zlatom, ani vzácnym onyxom a zafírom. Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety. Koraly a kryštál ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly.“ (Jób 28,14–18)
Tento poklad je ukrytý v Písme. Biblia je jedinečná Božia učebnica, Boží výchovný prostriedok, v ktorom sa nachádza základ skutočnej vedy. V Božom slove sa môžeme stretnúť s rôznymi vednými odbormi, no predovšetkým je v ňom to najdôležitejšia poznanie –o spasení.
Skutočné zmysluplné vzdelanie získa človek len štúdiom a zachovávaním Božieho slova. No ak vymení Bibliu za iné záujmy či témy, ktoré nevedú k Bohu a k nebeskému kráľovstvu, tak svoj život sám odsúdil k zatrateniu.
Ďalším bohatým zdrojom obdivuhodného poučenia je príroda. Božie pravdy môžeme pozorovať na zemi, v mori i na oblohe. Celá príroda nás učí o nebeskej múdrosti a večnej pravde. Človek, ktorého myseľ nie je vedená Duchom svätým jej však nerozumie. Hriech mu zatemnil duchovný rozhľad. Aj prírodu pozoruje a chápe bez Božieho usmernenia a tak jeho závery ho ešte viac odvádzajú od Boha. Ľudia často povyšujú svetskú múdrosť nad múdrosť Ježiša Krista. Bibliu pokladajú za niečo čo nepatrí do súčasného sveta.
Ľudia prebudení Duchom Svätým to však vidia inak. Uvedomujú si nesmiernu cenu ukrytého bohatstva a radi sa zrieknu všetkého, len aby si „mohli kúpiť pole s pokladom“. Namiesto kníh, v ktorých sú preferované názory ľudí žijúcich bez Boha si vybrali slová toho najpovolanejšieho Učiteľa, aký kedy žil na zemi. On stvoril život na zemi položil za nás svoj život, aby ho znovu obnovil a my sme vďaka Nemu mohli získať život večný.
1B) AKO JE POKLAD UKRYTÝ?
„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole“ (Mat 13,44).
Ľudia neraz hovoria, že poklady evanjelia sú skryté. Mnohí sa síce honosia svojou múdrosťou, ale pravda je iná. Pod vplyvom svetskej filozofie natoľko vzrástlo ich sebavedomie, že stratili zmysel pre krásu, moc a tajomstvo plánu vykúpenia. Majú oči, no nevidia, majú uši, no nepočujú, majú aj rozum, ale skrytý poklad nevnímajú.
Človek niekedy chodí popri poklade bez toho, aby si to uvedomoval. Môže si sadnúť ku kmeňu stromu, aby si odpočinul, a vôbec nemusí tušiť, že pod jeho koreňmi sa skrýva bohatstvo. Tak to bolo aj so Židmi. Boh im zveril zlatý poklad pravdy. Židovskú bohoslužbu, ktorá mala pečať neba, ustanovil sám Boží Syn. Veľké pravdy o vykúpení zahalil do obrazov a symbolov. Keď však Kristus prišiel, Židia nepostrehli, že práve on bol zmyslom a naplnením týchto predobrazov. Učení predstavitelia tohto národa mali síce v rukách knihy Starej zmluvy, ale tradícia odovzdávaná z pokolenia na pokolenie, ako aj ich čisto ľudský výklad Písma im zakrývali pravdu, ktorú stelesňoval Kristus. Unikal im duchovný význam biblických spisov. Boh im otvoril pokladnicu poznania, ale oni to nepochopili.
Pán svoju pravdu pred ľuďmi neskrýva, ale oni sami si ju svojím správaním zatemňujú. Ježiš Kristus podal židovskému národu dosť dôkazov, že je Mesiáš. Jeho učenie však žiadalo od nich rozhodnú zmenu života. Poznali, že prijatím Krista by sa museli zriecť svojich obľúbených tradícií a zvyklostí, sebeckých a hriešnych návykov. Aby mohli prijať večnú, nezmeniteľnú pravdu, museli by priniesť obeť. Preto nechceli uznať ani najzávažnejší Boží dôkaz, aby uverili v Krista. Tvrdili, že veria starozmluvným spisom, ale odmietali uznať ich prorocké svedectvá o živote a povahe Ježiša Krista. Nedali sa presvedčiť z obavy, že by museli prežiť obrátenie a zrieknuť sa svojich predsudkov. Mali medzi sebou poklad evanjelia – Ježiša Krista – Cestu, Pravdu a Život, ale odmietli najväčší Dar, aký im mohlo nebo poslať.
„Predsa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy“ (Ján 12,42). Presvedčili sa teda a uverili, že Ježiš je Boží Syn, ale ich ctibažné záujmy im bránili verejne sa k nemu priznať. Nemali takú vieru, ktorá by im umožnila prijať nebeský poklad. Túžili po svetskom majetku.
Aj dnes sú ľudia, ktorí priam dychtia po pozemských hodnotách. Zmýšľajú sebecky a ctižiadostivo. Ide im o majetok, slávu alebo o moc, a preto kladú ľudské zvyky, tradície a požiadavky nad to, čo žiada Boh. Poklady Božieho slova im zostávajú skryté.
„Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne“ (1Kor 2,14).
„Ak aj je naše evanjelium zahalené, je zahalené pre tých, ktorí hynú. V nich boh tohto veku zatemnil myseľ neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha (2Kor 4,3.4).
1A) Ukrytý poklad
„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole“ (Mat 13,44).
V dávnych časoch nebývalo ničím zvláštnym, že ľudia ukrývali svoje poklady do zeme. O svoj majetok mohli totiž prísť rôznymi spôsobmi. Najčastejšie to bývali krádeže a lúpeže. Pri zmene vlády museli bohatí odvádzať vysoké dane. Okrem toho krajina žila v stálom nebezpečenstve, že ju napadnú a spustošia nepriateľské vojská. Preto si ľudia chránili majetok tým, že ho ukryli. Za bezpečný úkryt pokladali zem. Stávalo sa však, že majitelia zabudli, kam poklad zakopali. Stalo sa aj to, že zomreli. Vlastníka mohlo od jeho pokladu odlúčiť aj väzenie či vyhnanstvo. Nadobudnuté bohatstvo čakalo v úkryte, kým ho niekto náhodne objaví. V Ježišovej dobe sa neraz stalo, že sa v neobrábanej pôde našli staré mince, zlaté či strieborné šperky.
Istý človek si prenajal kus poľa a pri orbe našiel zakopaný poklad. Keď videl, že má bohatstvo na dosah ruky, nechal zlato v úkryte, vrátil sa domov a predal všetko, čo mal, aby si mohol kúpiť pole aj s pokladom. Rodina i susedia si mohli myslieť, že koná nerozvážne, lebo v neobrábanej zemi nevideli nijakú hodnotu. On však vedel, čo robí. Keď pole kúpil, dôkladne ho preskúmal, aby vybral celý poklad, ktorý získal týmto obchodom.
Podobenstvo znázorňuje, akú cenu má nebeský poklad a aké úsilie treba vynaložiť, aby ho človek získal. Muž, ktorý na poli našiel poklad, bol ochotný rozlúčiť sa so všetkým, čo mal, a urobiť všetko, len aby skrytý poklad zostal jemu. Rovnako ani tomu, kto našiel nebeský poklad, nebude príliš ťažká nijaká námaha a priveľká nijaká obeť, aby mohol vlastniť poklad pravdy.
Pole s pokladom z podobenstva predstavuje celú Bibliu a poklad je symbolom evanjelia. Božie slovo ponúka väčšie bohatstvo než všetky náleziská zlata a drahokamov tohto sveta.