Modlitby

Každý štvrtok o 19:00 hod. sa stretávame na spoločné modlitby online.

Link na pripojenie:  meet.google.com/pyy-kdcf-tcz

 

V príprave na dnešné modlitby prosím uvažujte nad nasledujúcimi myšlienkami:

41. Satanove triky

Počas vojny jeden muž priniesol špiritistickému médiu (volal sa Gasson) akúsi vec, ktorá patrila jeho synovi slúžiacemu kdesi v armáde. Gasson mal zistiť, kde sa syn toho človeka nachádza.

Gasson zistil, že majiteľ tej veci je v poriadku, ale je v zajatí. Otec potom ukázal Gassonovi telegram z armádneho veliteľstva, že jeho syn bol zabitý dva týždne predtým počas vojenskej akcie. Gasson (špiritistické médium) teda opäť oslovil svojho „duchovného radcu“ a overil si, že vojak naozaj nie je mŕtvy a že táto informácia sa o tri dni potvrdí.

A naozaj! O tri dni dostal otec telegram z veliteľstva s ospravedlnením za chybu. Syn bol podľa posledných správ v poriadku, aj keď bol vojnovým zajatcom.

Hoci satan nemá schopnosť vidieť do budúcnosti, môže priniesť zdanlivé proroctvá a potom robiť všetko preto, aby sa uskutočnili. Mnoho z týchto falošných proroctiev sa neuskutoční vďaka Božej ochrannej ruke nad jednotlivcami i národmi. Satan môže sužovať ľudí rôznymi bolesťami alebo telesnými ťažkosťami a potom urobiť zázrak, keď od nich odníme svoju satanskú moc. Hoci satan nemôže urobiť skutočný zázrak uzdravenia (pretože nemá stvoriteľskú moc), jeho podvody sa môžu zdať skutočné. Ježiš nás varuje, že dokonca aj Boží vyvolení sú v nebezpečenstve zvodu (Mat 24,24). Takzvaní liečitelia uzdravujú prostredníctvom viery na veľkých uzdravujúcich zhromaždeniach. Ľudia na týchto zhromaždeniach odhadzujú svoje barly, vstávajú z invalidných vozíkov, nadobúdajú zrak a sluch. Veľmi často však takíto liečitelia hlásajú, že Desatoro dnes už nie je pre kresťanov záväzné. „V Ježišovi sme slobodní,“ znejú ich slogany. Podrobnejšie preskúmanie praktík takýchto liečiteľov však až príliš často ukáže finančné machinácie alebo iné nemorálnosti. Ako povedal Ježiš: „Po ovocí ich poznáte.“ (Mat 7,16)

Aby sme boli úspešní v duchovnom zápase, potrebujeme používať správne zbrane. To platí o boji, ktorý sa odohráva v našom vnútri, aj o tom, ktorý prebieha okolo nás.

„Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby.“ (2.Kor 10,4) S duchovnými zbraňami, ktoré dostávame od Boha, môžeme búrať satanove pevnosti. Naučme sa zaobchádzať s týmito zbraňami čo najúčinnejšie. Závisí od nich naše duchovné prežitie. Boh očakáva, že na porazenie nepriateľa využijeme nielen jeho zbrane, ale pridáme k nim aj naše úsilie.

Poďakovanie a prosba

Pane, skúsenosti so Zlom nám ukazujú, aby sme neboli príliš trúfalí, ale viac sa spoliehali na Teba a Tvoje slovo. Pomôž nám neveriť tomu, pred čím nás varuješ.

40. Rozpoznanie podvodu

Skôr ako budeme hovoriť o zbraniach, ktoré nám pomôžu víťaziť v prebiehajúcom boji, pokúsme sa poodhaliť niektoré podvody a triky satana. Satanské mocnosti sa intenzívne usilujú nielen napodobniť, ale aj sfalšovať dielo Svätého Ducha. Zároveň s veľkým nasadením bojujú proti jeho službe. Diabol a jeho anjeli pôsobia ako zlí duchovia, ktorí rozvracajú životy ľudí a celé národy vedú do nepretržitých konfliktov.

Je to presný opak služby Svätého Ducha, ktorý sa usiluje o pokoj, nádej a útechu. Nečistí duchovia falošne upokojujú neobrátených a formálnych kresťanov a vedú ich do spokojného spánku a sebauspokojenia, čo je tiež v rozpore s dielom Svätého Ducha, ktorý usvedčuje z hriechu, oživuje a vedie k pravde a oslave Ježiša Krista.

Okrem toho sa nepriateľ zameriava na konanie očividne nadprirodzených vecí. Ježiš svojich učeníkov pred týmito podvodmi varoval: „Prídu totiž falošní mesiáši a falošní proroci, ktorí budú robiť znamenia a divy, aby pokiaľ možno, zviedli vyvolených.“ (Mar 13,22) „Robí veľké znamenia, takže aj oheň zostupuje z neba na zem pred zrakmi ľudí. Obyvateľov zeme zvádza znameniami, ktoré má dovolené konať pred očami šelmy; nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelmy, ktorá má ranu od meča, ale ožila.“ (Zj 13,13.14)

Veľká časť sveta je taká popletená zvodom, že je na najlepšej ceste postaviť sa v armagedonskej bitke na stranu satanských síl. „To sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia: Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň všemohúceho Boha.“ (Zj 16,14)

Dôsledky falošných znamení (zázrakov) sú tragické. Apoštol Pavol napísal: „A potom sa zjaví ten bezbožník, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí svojím slávnym príchodom; toho, čo príde pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi a všemožnou neprávosťou bude zvádzať tých, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení.“ (2.Tes 2,8–10)

Aj napriek tomu, že Boh umožňuje satanovi, aby ďalej konal zlo, pre ktoré sa rozhodol, dáva svojmu ľudu všetko potrebné na to, aby bol v bezpečí. Apoštol Pavol zdôrazňuje, že ľudia zvedení satanovými znameniami a zázrakmi sú tí, ktorí „neprijali lásku k pravde“? Preto je také dôležité dovoliť Svätému Duchu, aby vás viedol „do celej pravdy“. (Ján 16,13) Duch Svätý je Duch pravdy.

Preto každý deň otvárajme Písmo, študujme ho a prosme o vedenie Duchom, aby nás viedol nielen k pochopeniu pravdy, ale aj k milovaniu pravého učenia Božieho Slova. Nie je to záťaž, ale naša ochrana.

Satan sa nás snaží držať čo najďalej od pravdy, aby sme sa nechali otráviť zvodom.

Niektorí ľudia hovoria, že v ich zhromaždení cítiť pôsobenie Svätého Ducha.  Pán skrze Jána nechal napísať aká dôležitá je opatrnosť, voči tomu čo prijímame – čo sa tvári, že je to slovo od Boha. „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.“ (1.Ján 4,1)

Podľa Pavlovho varovania, ktoré sa týka obdobia pred koncom sveta, bude mnoho ľudí zvedených prejavmi falošných duchov. „Duch však výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a náuk démonov.“ (1.Tim 4,1)

Niet sa čo diviť, že biblickí autori kladú taký dôraz na to, aby sme podrobovali všetky duchovné prejavy skúške. Pán skrze proroka Izaiáša ponúka stále platný test na ochranu pred zlými duchmi: „Keď vám povedia: Dopytujte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepocú, tak im povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych, aby živí mali náuku a svedectvo?! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet úsvitu.“ (Iz 8,19.20)

V tom, čo odporuje svedectvu pravdy Božieho Slova alebo jeho prikázaniam, niet žiadneho svetla. Aj keby sa udial jasný zázrak alebo bolo vyrieknuté proroctvo, ktoré sa aj naplní, nemusí ísť automaticky o pravdu.

Poďakovanie a prosba

Pane, napriek tomu, že si uvedomujeme silu a klamlivosť zla, dôverujeme že Ty nás ochrániš. Ďakujeme za Tvoje slovo, za to, že ho máme k dispozícii a môžeme sa ním denne sýtiť. Ďakujeme za Tvojho Ducha, ktorý nám pomáha, aby sme Tvojmu slovu rozumeli a obľúbili si ho.

39. Napriek viere a nádeji, prežívame aj boj

Kresťanstvo je plné paradoxov. Na jednej strane máme zasľúbenie, že veriaci naplnení Svätým Duchom budú prežívať pokoj (Gal 5,22), na druhej strane sú práve oni uprostred rôznych zápasov. Rovnako nevysvetliteľné je, že tí istí kresťania, ktorých obklopujú rôzne boje, prežívajú pokoj, ktorý presahuje každé ľudské pochopenie (Fil 4,7).

Pre tých, ktorí sú naplnení Svätým Duchom, nie je pokoj primárne pocit alebo stav, ale predovšetkým osoba. Ježiš je Knieža pokoja (Iz 9,6). Ježiš zhrnul toto zvláštne spolužitie pokoja a boja v životoch svojich učeníkov nasledujúcimi slovami: „Toto som vám povedal, aby ste našli vo mne pokoj. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. (Ján 16,33)

Nech ide o ktorúkoľvek oblasť nášho života, skôr či neskôr zistíme, že sa v nej odohráva konflikt. Tento svet je vojnovou zónou, bojovým poľom. Vonkajšie prejavy konfliktu sú jedinými vonkajšími dôkazmi mohutného duchovného boja, ktorý zachvátil tento svet, keď zlo zničilo harmóniu v záhrade Edene. „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a nadzemským duchom zla.“ (Ef 6,12)

Júlia vzlykala, keď hovorila kazateľovi. „Vydala som sa za Michala pred šiestimi mesiacmi. Teraz sme sa strašne pohádali. Je veľmi sebecký. Vôbec sa mi s ním nedá hovoriť.“ Obidvaja sú veriaci. Čo bude s nimi ďalej?

Andrej sa zaviazal vložiť do fondu na stavbu zborovej budovy veľkú sumu peňazí. Onedlho jeho firma skončila v bankrote. Andrej zatrpkol. „Zničili ma nečestné praktiky mojich konkurentov,“ povedal smutne. „Diabol robil všetko preto, aby ma zničil. A zdá sa, že sa mu to podarilo.“

Problémy prichádzajú ako dôsledok zla, ktoré je v nás, ako si to myslela Júlia?

Alebo sú zapríčinené vonkajšími vplyvmi, ako sa to zdalo Andrejovi?

Podľa Písma duchovný boj prebieha na minimálne dvoch frontoch. Apoštol Pavol ukazuje, ako čelí vnútornému zápasu: „Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rim 7,22–24)

Aj Jakub poukazuje na vnútorný zápas: „Čo vyvoláva vzájomné hádky a boje medzi vami? Nie sú to azda vaše žiadostivosti, ktoré vo vás bojujú?“ (Jak 4,1)

Peter zdôrazňuje, aby sa veriaci zdržiavali „telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši“ (1.Pet 2,11).

Poznáme tento zápas všetci. Je to skutočná vojna. Bojujeme ju každý deň. Aj tí najoddanejší kresťania občas zlyhávajú a prehrávajú, ale napriek tomu môžeme o duchovnom zápase povedať: „No vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista!“ (1.Kor 15,57).

V duchovnom zápase však musíme čeliť aj vonkajším útokom. „Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1.Pet 5,8)

O čom Peter hovorí? „Preto radujte sa, nebesá, aj vy, čo v nich bývate. Beda však zemi i moru, pretože diabol zostúpil k vám veľmi nazlostený, lebo vie, že má málo času.“ (Zj 12,12)

Slovné spojenie „málo času“ je možné preložiť aj ako „obmedzený čas“. Po tom, ako bol satan zvrhnutý z neba (spolu s jeho anjelmi), ešte stále si mohol namýšľať, že ako anjel s vysokým postavením a obrovskou mocou bude na zemi večným víťazom. Ale bol porazený krvou Ježiša Krista.

„Keďže všetkých súrodencov spája krv a telo, i on (Ježiš) sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla.“ (Žid 2,14) Diabol teraz vie, že má len obmedzený čas. S divokou intenzitou sa preto snaží ničiť ľudské životy. Svojou rafinovanosťou dokáže niektorých ľudí ovládať, hoci si myslia, že slúžia Bohu.

Poďakovanie a prosba

Pane, pomôž nám veriť, že si s nami a, že nám pomáhaš. Nedovoľ nám, aby sme zmalomyseľneli pod vplyvom útokov Zla. Pomôž nám veriť Dobru, Pokoju, ktorý nám dávaš, nie Zlu, ktoré na nás útočí.

 

38. Očakávaj zázrak

 „Dar konať zázraky je mimoriadna schopnosť, ktorú dal Boh určitým členom Kristovho tela, aby slúžili ako ľudskí sprostredkovatelia, cez ktorých sa Bohu zapáčilo vykonať mocné skutky, aké pozorovatelia vnímajú ako vybočenie z bežného chodu sveta.“ (Peter Wagner)

Boh sa však môže rozhodnúť – a rozhodol sa – konať prostredníctvom Svätého Ducha aj takými spôsobmi, ktoré zostanú ľudskému mysleniu nevysvetliteľné. O zázrakoch sa v Starej zmluve hovorí pomerne často, väčšina z nich sa odohrala počas troch období. Obdobie Exodu, obdobie služby Eliáša a Elizea a obdobie služby proroka Daniela boli poznačené nadprirodzenými javmi najviac.

Ale aj udalosti, ktoré sa odohrali počas uvedených období, blednú v porovnaní s tým, čo sa dialo počas služby Ježiša Krista. V Novej zmluve je zaznamenaných minimálne 35 konkrétnych zázrakov, ktoré Ježiš vykonal. Keď prišli učeníci Jána Krstiteľa zisťovať, či je Ježiš naozaj zasľúbený Mesiáš, boli svedkami mnohých zázrakov. „Práve v tú hodinu (Ježiš) mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. Odpovedal im teda: Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným sa hlása evanjelium.“ (Luk 7,21.22)

Asi stokrát sa v Novej zmluve hovorí o znameniach, zázrakoch a neuveriteľných udalostiach, ktoré súviseli s Ježišom. List Židom prisudzuje tieto nadprirodzené udalosti Duchu Svätému. „Boh pritom vydával svedectvo znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.“ (Žid 2,4)

Keď Ježiš pripravoval učeníkov na svoj odchod, dal im neuveriteľné zasľúbenie. „Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“ (Ján 14,12)

Ako mohli učeníci konať skutky, ktoré konal Ježiš – a dokonca väčšie? V Jánovom evanjeliu v kapitolách 14 až 16 nachádzame asi 30 Ježišových zasľúbení. Minimálne štyrikrát Ježiš zdôrazňuje, že zdrojom a centrom služby učeníkov bude Svätý Duch. (Ján 14,16.17.26; 15,24; 16,7–15) Aj Marek zaznamenáva Ježišov sľub učeníkom, ktorý sa týkal konania zázrakov. (Mar 16,17.18)

Áno, môžeme veriť zázrakom, lebo máme Boha, ktorý koná zázraky. Ako Ježiš zasľúbil, v prítomnosti Svätého Ducha budú môcť jeho nasledovníci konať skutky, ktoré konal on sám. A dokonca väčšie skutky ako on, pretože im dáva svoju moc kdekoľvek na svete. Nepodceňujte, čo všetko môžete urobiť, ak sa dnes spojíme s Bohom v spoločnej modlitbe a službe.

Poďakovanie a prosba

Pane, hoci sme obyčajní ľudia, prajeme si byť spojení s Tebou a konať Tvoje dielo. Pomôž nám veriť, že Tvoja moc sa môže prejavovať aj skrze našu službu.

 

37. Objavovanie duchovných darov

Biblické texty, ktoré napísal apoštol Pavol (Rim 12; I.Kor 12 a Ef 4)  obsahujú dôležité informácie o duchovných daroch. Tak ako máme naše prirodzené schopnosti a talenty od rodičov, podobne duchovné dary pochádzajú nadprirodzene od Svätého Ducha.

Ako sa po narodení človeka začínajú postupne prejavovať jeho talenty a schopnosti, tak sa začínajú prejavovať aj duchovné dary po znovuzrodení človeka. Dôkazom prítomnosti Svätého Ducha nemôže byť nejaký nami vybraný alebo vytúžený dar. „Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých.“ (I.Kor 12,4–6)

Duchom naplnený kresťan je otvorený pre vedenie Svätým Duchom, lebo „to všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému udeľuje dar, ako chce.“ (12,11) Duch Svätý udeľuje dary podľa svojej vôle, nie podľa nášho chcenia. V Liste Rimanom apoštol Pavol zdôrazňuje, že „máme odlišné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná“. (Rim 12,6)

Existuje viacero spôsobov, ktoré pomáhajú veriacim rozpoznať ich duchovné dary. Niektoré z týchto spôsobov však viedli k tomu, že ľudia začali biblické učenie o duchovných daroch zneužívať. Jeden člen zboru odmietol cirkev finančne podporovať s odôvodnením, že dávanie nie je jeho duchovný dar. Tvrdil však, že má dar vodcovstva a chcel zbor viesť. Iný člen zboru hrubo vynadal spoluveriacemu. Obhajoval sa tým, že má dar proroctva, ale nemá dar milosti. Iní sa odmietli zapojiť do programu na oslovenie ľudí, lebo nemajú taký dar, zato majú dar modlitby. Hoci nás takéto prekrúcanie môže znepokojovať, nemalo by nás znechutiť.

Objavovanie a používanie duchovných darov, ktoré sme dostali je dôležitá úloha a vzrušujúca skúsenosť. Apoštol Pavol nás vyzýva, aby sme túžili po duchovných daroch (I.Kor 14,1).  Ako teda zistiť vlastné duchovné dary? Mali by sme v modlitebnom stíšení premýšľať o duchovných daroch a prosiť Boha, aby nám pomohol pochopiť, ktorým z nich nás obdaroval. O radu môžete poprosiť svojich veriacich priateľov, ľudí, ktorí vás dobre poznajú a dôverujete im, alebo svojho kazateľa či niekoho zo zodpovedných ľudí v cirkvi. Vyskúšajte viaceré druhy služby, až svoj dar napokon rozpoznáte. Sústreďte sa potom vo svojej službe na tie oblasti, ktoré zodpovedajú vašim duchovným darom.

V žiadnom prípade sa však nevyhýbajte rôznym iným službám a činnostiam, ktoré sú súčasťou života vášho zboru a  cirkvi.

Poďakovanie a prosba

Pane, pomôž nám pochopiť hĺbku Tvojej milosti aj v tom, že nás pozývaš do svojej služby a nebojíš sa, že to nebude dokonalé. Ďakujem za dary, ktoré si mi dal aj za to, že ma učíš ich používať.

 

36. Ovocie a služba

Ovocie Ducha je jedným z dvoch vonkajších znakov toho, že je človek naplnený Svätým Duchom.

Čo je tým druhým znakom? Učeníci po Letniciach nielenže odrážali Ježišov charakter, ale začali konať dielo, ktorým ich Ježiš poveril. Život učeníkov sa prejavoval praktickou službou. Keď sú ľudia naplnení Duchom, budú túžiť odzrkadľovať Ježišov charakter, ale aj šíriť jeho lásku svojou službou. Budú chcieť pracovať pre Ježiša tak, aby sa jeho láska a pravda dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí. Štefan bol mladým kresťanom, ktorý vo svojom živote viery pociťoval akúsi prázdnotu. Keď začal čítať jednu starú knihu o Svätom Duchu, zistil, že práve Svätý Duch zaplňuje túto prázdnotu. Potom počas jedného biblického týždňa sa zúčastnil seminára o Svätom Duchu. Všimol si, ako ľudia na konci každého stretnutia chvália Boha a hovoria o zmene, ktorá sa v ich živote udiala. Modlili sa v malých skupinkách. Dostávali odpovede na problémy, s ktorými zápasili. Láska, radosť a pokoj sa v ich životoch stávali realitou. Štefan prežil vo svojom živote zmenu. Prestal v sebe pestovať nenávisť voči tým, ktorí mu ublížili. Jeho túžba hovoriť druhým o Bohu a viere postupne prekonala jeho vrodenú hanblivosť. „Zmena v mojom živote je strhujúca, neviem, čo je to nuda. Mojou najväčšou túžbou je slúžiť môjmu   Stvoriteľovi a ľuďom okolo mňa. Chcem všetkým povedať o nádeji na večnosť, ktorú máme.“

Dvaja advokáti zanechali svoje zamestnanie a stali sa kazateľmi. Výrobca nákladných áut sa rozhodol dať milióny dolárov na evanjelizáciu v treťom svete a v krajinách východnej Európy. Mladá matka založila domácu skupinku štúdia Biblie, na ktorú začalo chodiť šesť jej susedov. Lekár umožnil, aby sa z jeho ordinácie stalo stredisko malých skupiniek pre praktickú kresťanskú službu. Vysokoškolák zorganizoval v internátoch 24 malých skupiniek. Dvaja študenti strednej školy viedli skupinky štúdia Biblie na predmestí, kde sa nachádzala aj ich škola. Staršia pani zistila, že môže byť povzbudením a duchovnou oporou pre obyvateľov domova dôchodcov. Slobodná mamička začala vyučovať v zborovej škôlke tak zaujímavo, že žiadnemu z žiakov ani len nenapadlo vynechať ich každo-týždenné stretnutia. Zotavujúci sa alkoholik pomáhal každý týždeň v podpornej skupinke, ktorá priniesla víťazstvo a nádej do niekoľkých rodín.

Podľa Písma každý znovuzrodený kresťan dostáva od Boha jeden alebo viacero duchovných darov. Tieto dary pre službu sú akýmsi prídavkom k našim prirodzeným darom (schopnostiam), ktoré každý kresťan môže využívať v službe pre Boha. Apoštol Peter napísal: „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.“ (1.Pet 4,10) Vo svojich listoch povzbudzuje a napomína Timoteja, aby nezanedbával, ale naopak rozvíjal dary, ktoré dostal, keď na neho Pavol a starší kládli ruky. (1Tim 4,14; 2Tim 1,6)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za dary a skúsenosti, ktoré si dal našim bratom a sestrám. Ďakujem aj za svoj dar, prosím pomôž mi ho prejavovať.

35. Čo sa stáva, keď sa prebudí láska 

Apoštol Pavol v prvom liste Korinťanom vložil do stredu svojho kázania o konaní a prejavoch Svätého Ducha stať o zvrchovanom postavení lásky. Láska je dôležitejšia než všetky dary, je dokonca dôležitejšia než ostatné črty charakteru človeka. 

Ako sa v človeku rodí láska? Treba vari vynakladať úsilie, ako keď sa matka snaží naučiť dieťa, aby malo zeleninu rovnako rado ako zmrzlinu? Nie. Láska sa stáva súčasťou nášho života keď otvárame svoje srdcia Svätému Duchu, tak sa vlieva do nás Božia láska. 

„Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rim 5,5) Božia láska v nás je v skutočnosti Boh v nás, lebo „Boh je láska“. (1.Ján 4,16) Ovocie lásky nám prináša pevnosť a istotu v Kristovi. 

Apoštol Pavol v liste Efezským  (3,17.18), napísal že sme boli zakorenení a budovaní v láske. Pavol hovorí, že keď je naše vnútro posilnené Svätým Duchom, korene nášho života prenikajú hlboko do pôdy lásky. Základy stavby nášho charakteru sú postavené na skale lásky. Láska je znamením svätosti a ovocím zákona (Rim 13,10). Láska je to, čo najviac potrebujeme v našom vzťahu k Bohu, ku Kristovi a jeden k druhému. 

Dielom Svätého Ducha je zakoreniť naše životy v láske, postaviť ich na láske. Existuje veľmi úzky vzťah medzi Kristom, ktorý v nás prebýva a naším zakorenením v láske, lebo sám Ježiš Kristus je úplne dokonalé vtelenie lásky.

Cítili ste niekedy neistotu vo vzťahoch? Bola láska k ľuďom vo vašej rodine, cirkvi či medzi priateľmi vždy pevná? 

Ovocím Ducha je láska. A vplyv lásky na pevnosť a zdravie vzťahov sa nedá s ničím porovnať. Vo väčšine rodín sa láska otvorene neprejavuje. Možno aj vám sa stalo, že vás nikto neobjal a nepovedal: „Mám ťa rád.“ 

Svedectvo jedného kresťana o jeho rodine je tiež takého typu. „Moja mama sa o mňa vzorne starala a keď sa stala kresťankou, jej silná viera ma viedla bližšie k Bohu. Ale až keď som prežil pôsobenie skutočnej moci Svätého Ducha, začalo v mojom živote dozrievať ovocie lásky. Ako jedináčik v rodine som sa musel posunúť od svojho sebeckého vnímania lásky k láske Božieho dieťaťa zameranej na druhých. Videl som, ako sa táto zmena udiala v životoch iných ľudí. Spomínam si na matku, ktorá sa po obrátení manžela opýtala svojich detí: „Však je nádherné vidieť tú zmenu na ockovi?“ Deti súhlasili: „Ocko už na nás nekričí ako predtým.“ 

Iná skúsenosť z tejto rodiny hovorila o strachu, ktorý mali deti z tmy po jednej desivej skúsenosti najstaršieho z nich. „Začali sme sa s deťmi modliť o naplnenie Svätým Duchom,“ vysvetľoval nám otec. „Jeden z dôkazov pôsobenia Svätého Ducha v životoch detí bolo, že sa úplne prestali báť tmy.“ Božia láska, ktorá je do našich sŕdc prostredníctvom Svätého Ducha vyliata, vyháňa strach. Aké nádherné ovocie, aká radosť to prežívať! 

Poďakovanie a prosba

Pane, prosíme uč nás Tvoju lásku prijímať a tiaž rozdávať, aby ľudia v našej prítomnosti cítili bezpečie a prijatie 

34. Môžeme dosiahnuť Kristov charakter? 

Môže sa vám zdať, že hovoriť ľuďom o Ježišovi je ťažké. A nepochybne je to ťažké – z ľudského pohľadu. Ale odrážať Ježišov charakter je ešte ťažšie – vlastne úplne nemožné. Niektorí veriaci hovoria, že najprv musíme odrážať Ježišov charakter, až potom môžeme myslieť na večnosť s Ním. 

Dosiahnuť takýto stav je  z ľudského pohľadu nemožné. Boh k nám skrze svoje slovo hovorí, že poslušnosť, víťazstvo, krása charakteru a podobnosť Kristovi nie je hrozba, ale zasľúbenie. Boh nehovorí: „Mali by ste ma viac poslúchať a viac sa mi podobať, inak sa do neba nedostanete.“ 

Božie slová znejú inak: „Dám vám svojho Svätého Ducha, aby vás posilňoval svojou mocou – a bez toho, aby ste si uvedomili ako, budete sa Ježišovi podobať stále viac. 

Nie preto, aby ste si spasenie zaslúžili, ale preto, že Ježiš vás už spasil.“ A v tom je tá krása a sila Božia. Nejde o našu snahu, ale o Božie dielo. Spolupracujem s ním, každý deň ho pozývam a dávam súhlas, aby v mojom živote konal a aby si ma použil podľa svojej vôle. 

Ako je navonok viditeľná Jeho prítomnosť v našom vnútri? Ježišov charakter je zhrnutý v tom, čo nazývame ovocie Ducha. „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie…“ (Gal 5,22.23) Všimnime si, že apoštol Pavol v tejto kapitole dáva ovocie Ducha do protikladu s výsledkom ľudského snaženia. Rozdiel je obrovský. 

„A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tom vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú mať účasť na Božom kráľovstve.“ (Gal 5,19–21) 

Apoštol Jakub hovorí o ovocí Ducha (pokoji) ako o ovocí spravodlivosti. (Jak 3,18) Je to preto, že ovocie spravodlivosti rastie z postoja, ktorý má znovuzrodený kresťan k Bohu. Vzťah k Bohu sa formuje prijatím Ježišovho daru spasenia. 

Všimnime si, ako dáva Jakub do protikladu Duchom naplnený život a sebeckú, hriešnu podstatu človeka: „Ak však máte v srdci trpkú závisť a neznášanlivosť, nevychvaľujte sa a neluhajte proti pravde. To nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale prízemná, telesná a diabolská. Veď kde je závisť a neznášanlivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo. No múdrosť, ktorá prichádza zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, ohľaduplná, ústretová, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, bez predsudkov a pokrytectva. A ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji tým, čo šíria pokoj.“ (Jak 3,14–18) 

Len zázraky konajúca Ježišova moc, ktorá prichádza prostredníctvom Svätého Ducha, môže prinášať ovocie Ducha. To je zrejmé. Keď niekoľkonásobne duševne a telesne postihnuté dieťatko už niekoľko týždňov celé noci plakalo, jeho matka bola na konci so silami. Táto mladá žena zápasiaca s bulímiou a depresiami práve vtedy počúvala kazetu, na ktorej bol nahovorený text Biblie, Skutky apoštolov 4. kapitola. Keď počúvala príbeh Petra a Jána, svoje srdce napokon úplne otvorila Ježišovi. 

Denne sa nechávala napĺňať Svätým Duchom, ktorý jej dával víťazstvo a radosť. Začalo v nej dozrievať ovocie trpezlivosti. Prednedávnom povedala: „Duch mi dal lásku k Božiemu Slovu a túžbu lepšie poznať Ježiša. Viem, že Boh bude postupne odstraňovať z môjho života hriech. Som si tým istá, lebo vidím, ako ma až doteraz viedol a menil. Môže sa zdať absurdné, že keď začnem hovoriť o Svätom Duchu, niektorí ľudia sa hneď začnú báť prehnaných emócií. Veď práve vtedy, keď som prijala Božieho Ducha a on začal v mojom živote vládnuť, mohla som začať pevne kráčať s Bohom napriek mojim emocionálnym výkyvom.“ 

Je pravdou, že čím sme Ježišovi bližšie, tým menej sme v pokušení tvrdiť, že sa mu podobáme. Ale ľudia okolo nás si všimnú zmenu, ktorá bude pre nich dôkazom nášho zamerania sa na zachraňujúcu milosť Ježiša Krista. Najvýznamnejším ovocím Svätého Ducha je nesebecká láska. Z lásky vyrastá radosť a pokoj, spoločne s ďalšími nádhernými krásami charakteru, ako sa o tom píše v piatej kapitole Listu Galaťanom. 

Poďakovanie a prosba

Pane, je tak ľahké nesprávne odbočiť a nechať sa oklamať. Ďakujeme za Ducha, ktorý sa postará, aby sme nestratili smer a nechýbala nám sila – Jeho sila.

33. Čo prežili učeníci? 

V Novej zmluve môžeme nájsť dva druhy vonkajších dôkazov o tom, že Svätý Duch naplnil život človeka. Pozrime sa na ne v knihe Skutky apoštolov. V štvrtej kapitole je záznam o tom, ako Peter a Ján kázali v chráme. To sa očividne nepáčilo kňazom a saducejom, a preto ich zavreli do väzenia (Sk 4,1–3). Väzenie je miesto, kde sa pre svoju vieru dostalo mnoho kresťanov. Ale veľa kresťanov je v inom druhu väzenia. 

Väzní ich strach a vnútorné zábrany. To všetko im nedovoľuje účinne hovoriť o Ježišovej láske a poznať jeho víťaznú moc. Štvrtá kapitola však obsahuje aj spoľahlivý kľúč na únik z tohto „väzenia“. Peter bol naplnený Svätým Duchom (4,8) a okamžite bolo vidieť dva nepochybné dôkazy, že je to tak. 

Po prvé, Peter svedčil o Ježišovi slovami a nahlas a svoje svedectvo zakončil slovami: „Pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk 4,8–12) 

Po druhé, Petrovi a Jánovi nepriatelia a protivníci evanjelia sami uznali, že títo muži boli s Ježišom. Žasli nad odrazom Ježišovho charakteru, ktorý na učeníkoch videli. V knihe Skutky apoštolov (EGW) čítame k tomu nasledujúce vysvetlenie: „Kristus bol témou ich uvažovania; ich úlohou bolo šíriť jeho kráľovstvo. Zmýšľaním a povahou sa blížili k zmýšľaniu a povahe svojho Majstra a ľudia ich poznali, že boli s Ježišom (Sk 4,13). 

Na Letnice získali nebeské osvietenie. Pravdy, ktoré nevedeli pochopiť, kým bol Kristus s nimi, sa im teraz objasnili. Učenie Písma prijímali s takou vierou a istotou, akú predtým nepoznali. Už nešlo o otázku viery, že Kristus je Boží Syn. Vedeli, že Kristus, aj keď v ľudskej podobe, je skutočný Mesiáš, a svoju skúsenosť hlásali svetu s vierou, ktorá prinášala presvedčenie, že je s nimi Boh.

Ježišovo meno mohli vyslovovať s istotou; veď či nebol ich priateľom a starším bratom? 

V úzkom spoločenstve s Kristom akoby s ním sedeli už v nebesiach. Vrúcnymi slovami vyjadrovali svoje myšlienky, keď o ňom svedčili. Srdcia im oplývali dobrotou tak veľkou, hlbokou a ďalekosiahlou, že ich pudila ísť hoc na koniec sveta a svedčiť o moci Kristovej. Dychtivo túžili pokračovať v diele, ktoré tu začal on. Uvedomili si svoj veľký dlh voči nebu a zodpovednosť za svoje dielo. Posilnení darom Ducha Svätého a plní horlivosti šli šíriť víťazné posolstvo kríža. Duch ich oživoval a hovoril ich ústami. Z tváre im vyžaroval Kristov pokoj. Svoj život zasvätili jeho službe a celá ich bytosť svedčila o ich oddanosti. (EGW, Skutky apoštolov s. 45.46)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za svedectvo Písma aj usmernenie ako cestou máme ísť a čo je prirodzeným ovocím v živote veriaceho.

32. Čo vidia tí, ktorí nás poznajú? 

Sú kresťania, ktorí otvorene hovoria, že sú spasení. Iní začnú dokonca vysvetľovať, že sú ospravedlnení. Čo však vidia ich susedia, rodiny, spolužiaci, zamestnávatelia alebo zamestnanci? Čo očakávate od tých, ktorí o sebe zanietene tvrdia, že sú znovuzrodení? Odpoveď je jednoduchá. Prináša kresťanstvo do ich života zmenu? 

Ak ma susedia budú počuť kričať na manželku, nadávať na mačku alebo klamať deťom, nebudú príliš nadšení, keď im budem rozprávať, čo všetko pre mňa urobil Ježiš. Mňa síce zaujíma odpustenie, ale môj sused by na mne rád videl dôkazy o víťazstve. Mňa zaujíma učenie o ospravedlnení, suseda zaujíma moje posvätenie. To nás vedie k ďalšej otázke. 

Aký je hlavný dôvod, aby boli kresťania naplnení Svätým Duchom? Na túto otázku existujú rôzne odpovede, napr.  aby mohli prežívať nadšenie, aby mali živú bohoslužbu alebo aby mohli urobiť zopár zázrakov. To však v žiadnom prípade nie sú skutočné biblické dôvody. Všimnime si Ježišove jasné slová učeníkom: „Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ (Sk 1,8) 

Určite existuje mnoho vážnych dôvodov, pre ktoré nám Boh poslal Svätého Ducha. Ale tými najdôležitejšími dôvodmi vyliatia Svätého Ducha sú svedectvo a služba. Všetko ostatné má svoj zmysel práve v službe. Aj v Lukášovom evanjeliu môžeme nájsť podobné Ježišove slová: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste (Jeruzaleme), kým nebudete zahalení mocou z výsosti.“ (Luk 24,46–49) 

Snaha niesť svedectvo a nebyť zmocnený Duchom je trápna a zbytočná. Ale prijať zmocnenie a neniesť svedectvo je nepredstaviteľné, nie je to možné. Ježišovo zasľúbenie Svätého Ducha je opísané v Jánovom evanjeliu: „Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“ (7,37.38) Podľa tohto textu najprv prichádzame k Ježišovi, aby sme prijali vodu Svätého Ducha. Výsledkom nemá byť, že sa staneme ľudskými cisternami. Máme byť skôr potrubím, cez ktoré bude k ostatným vysmädnutým ľuďom prúdiť živá voda. 

Život otvoreného, ochotného človeka je potrubím, ktorým Svätý Duch plynie. Potrubie musí byť čisté a funkčné. Aj o to sa Svätý Duch postará, ak mu to dovolíme. 

Poďakovanie a prosba

Pane, prajeme si prežívať skutočný vzťah, ktorý bude posilňovať nás osobne a tým ostatným bude svetlom. Ďakujeme a prosíme o takýto dar.

31. Osobné svedectvo o prijatí Ducha 

Juanita Kretschmar je milá veriaca žena, ktorá robí zaujímavú pouličnú službu v New Yorku. Pomáha modlitbou a praktickým kresťanstvom tisícom ľudí v uliciach tohto obrovského mesta. Často rozpráva iným o jej začiatočných problémoch, o jej zápasoch s Bohom a o tom, ako ju Boh znovu a znovu viedol k myšlienke: „Pros o Svätého Ducha.“ Napokon poslúchla, vzala si Písmo a v modlitbe sa odvolávala na text u Lukáša 11,13: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ 

Pri rozprávaní svojej skúsenosti hovorí: „Keď som skončila, nič sa nedialo. Tak som sa modlila znovu a znovu a napokon, asi po polhodine som si uvedomila, že je tu prítomný Svätý Duch. V mysli som videla siluetu troch krížov na vzdialenom pahorku. Nikoho som nevidela, ale moja pozornosť bola sústredená na kríž uprostred.“ 

Juanita hovorí o tom, ako v úprimnosti a z hĺbky srdca vyznávala svoje hriechy a ako potom pocítila, že má istotu večného života. Čím viac pociťovala prítomnosť Svätého Ducha, tým väčšiu túžbu po ňom mala. „Vstala som od modlitby a pristúpila k oknu v mojej izbe. Pozrela som sa na nebo s myšlienkou, že chcem uvidieť Boha. Aký je to vlastne Boh? Taký bol zhovievavý a zdvorilý, tak dlho čakal, kým sa na neho sústredím, kým začnem počúvať. Chcem sa s ním stretnúť, chcem ho spoznať. Znovu som si kľakla a ďakovala mu. Od toľkej lásky som sa rozplakala. Bolo to, akoby sa mi prvýkrát otvorili oči. Necítila som viac potrebu pretvarovať sa, nosiť masku. Vôbec som netušila, že som celý svoj život niesla také bremeno. Teraz som však vedela, že som slobodná. Cítila som vnútorný pokoj.“ 

Táto skúsenosť sa udiala už dávno, ale od toho dňa Juanita pokračuje v šírení radosti a pokoja, ktoré našla. Každé ráno má najprv stretnutie s Ježišom. Prosí ho, aby prostredníctvom Svätého Ducha ovládol jej život. Vďaka čoraz väčšej istote a radosti, ktorými prekypuje jej srdce, má mnoho ľudí možnosť poznávať Ježiša ako osobného Spasiteľa a odovzdať mu svoj život. To nie je predstava – to je svedectvo Ducha. Abba, Otče.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za túto našu sestru a jej skúsenosť. Prosíme ukáž nám naše miesto v Tvojom pláne a pomôž nám prijať a konať to.

30. Viera aj emócie pod vplyvom Svätého Ducha 

Znamenajú tieto varovania a negatívne skúsenosti (o ktorých sme hovorili pri predchádzajúcom stretnutí), že máme odmietnuť ovocie vnútorného svedectva Ducha? 

Podľa Písma určite nie. Keď začali Ježišovi učeníci „silným hlasom radostne chváliť Boha“, niektorí z farizejov Ježiša dôrazne žiadali, aby učeníkov napomenul. Odpovedal im: „Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“ (Luk 19,37.40) Pri Ježišovom nanebovstúpení sa mu učeníci „klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.“ (Luk 24,52.53) 

Autor Listu Židom zdôrazňuje: „Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, čiže ovocie pier, ktoré vyznávajú jeho meno.“ (Žid 13,15) Apoštol Peter píše o svojom presvedčení úprimne Boha chváliť: „Ani teraz ho (Ježiša Krista) nevidíte, ale veríte v neho a radujete sa nevýslovnou radosťou, plnou slávy.“ (1.Pet 1,8) „Vy ste však vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ, aby ste zvestovali veľké skutky toho, ktorý vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.“ (1.Pet 2,9) 

Apoštol Pavol sa vyjadruje podobne: „Neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“ (Ef 5,18.19)

Z uvedených textov je zrejmé, že ľudia naplnení Duchom budú prejavovať svoju vieru, oddanosť a svoje chvály Bohu najrôznejším spôsobom. Ak Duch prináša do nášho života každodenné svedectvo a ak máme k Bohu vzťah ako k svojmu otcovi, naše pocity nebude možné skryť – rovnako ako sa slnko nedá skryť na bezoblačnej oblohe. Viete o niekom, kto má podobné skúsenosti? 

Neodsudzujte a nezavrhujte iných len preto, že vaše vlastné srdce zostáva nedotknuté. Radšej si spomeňte na to, že dobrý Otec vedie svoje deti k sebe. Ellen White je vo svojom vyjadrení veľmi vyvážená: „Bratia, buďte opatrní a nepodliehajte emocionálnym prejavom iných ľudí, ani sa takéto prejavy nepokúšajte umelo vytvárať. Mali by sme byť opatrní, aby sme nenasledovali ľudské emócie, ale nemali by sme patriť ani medzi tých, kto bude dielo Svätého Ducha spochybňovať alebo prešetrovať. Budú totiž aj takí, ktorí budú kritizovať a spochybňovať, ale keďže ich vlastné srdcia sú chladné, ľahostajné a neprístupné, Svätý Duch sa zmocní iných mužov a žien.“ (2SM s. 57)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že si nám dal rozum aj city. Pomôž nám, aby viera, ktorú si nám dal, a ktorú každý deň vychovávaš zdravo rástla, a bola pod vplyvom Tvojho Ducha. 

29. Skúmanie ľudských emócií 

Vnútorné svedectvo Ducha prináša do života človeka nadšenie, radosť a duchovné požehnanie. Je však dôležité, aby sme sa na toto konštatovanie pozreli aj z inej strany. Sú ľudia, ktorí pokladajú citové pozdvihnutie za základ viery, nie za jej ovocie. 

Keď sa to stane, pocity a ľudské nadšenie sa dostanú do popredia. Nadšenie a vzrušené emócie sa však dajú vyvolať aj umelo. A to je problém. Emócie vie napríklad rozvášniť určitý druh hudby. Ľudia sú na niektorých náboženských stretnutiach zámerne vedení do extázy, až dosiahnu bod, ktorý sa prejaví nekontrolovateľnými pohybmi a nezrozumiteľnými zvukmi. Takéto stavy sa potom vydávajú za znamenie Božieho požehnania a ľudia sú vedení k tomu, aby verili, že práve teraz majú Svätého Ducha. Do popredia sa teda dostáva ľudské vzrušenie. Túžba podriadiť sa Ježišovi a ochota nasledovať ho a poslúchať jeho Slovo nie sú dôležité, ignorujú sa. 

Niektoré podoby kresťanstva padli do tejto pasce. George Canty, bývalý prezident Elim Pentecostal Church – Worldwide (názov letničnej cirkvi), hovorí o proroctve, ktoré bolo vyslovené v roku 1906, na začiatku turíčneho hnutia na Azusa Street v Los Angeles. 

„V posledných dňoch, tesne pred príchodom Ježiša Krista: 1. V letničných cirkvách sa už nebude príliš hovoriť o spravodlivosti, ale bude sa klásť prehnaný dôraz na moc. 2. Bude sa klásť dôraz na oslavu Boha, ku ktorému sa však už nemodlia. 3. Bude sa klásť dôraz skôr na dary než na zvrchovanosť Ježiša Krista.“ (George Canty, The Hallmarks of Pentecost (Charakteristické znaky Letníc)) 

Aj v našej cirkvi (CASD) bol čas, keď sa na niektorých miestach kládol dôraz na falošnú, umelú emotívnosť. V roku 1900 Ellen White reagovala na stretnutia v Indiane, ktoré boli ovplyvnené tzv. Učením o svätom tele: „Spôsob, akým sa konali zhromaždenia v Indiane, uprostred hluku a zmätku, nemôže pritiahnuť normálne uvažujúcich ľudí. V týchto prejavoch nie je nič, čo by ostatných mohlo presvedčiť, že prinášame pravdu. Samotný hluk a krik nie sú dôkazom posvätenia alebo zostúpenia Svätého Ducha. 

O veciach, ktoré sa diali v Indiane, mi Pán zjavil, že sa budú diať tesne pred koncom obdobia skúšok. Prejavia sa všetky možné výstrednosti. Všade bude plno kriku sprevádzaného bubnami, hudbou a tancom. Normálne uvažujúci ľudia budú takí zmätení, že sa nebude dať spoliehať na ich úsudok. A tomuto sa bude hovoriť hnutie Svätého Ducha. 

Takýto hlučný chaos ubíja zmysly a ničí to, čo mohlo byť požehnaním, keby sa to dialo správne. Za dielo Svätého Ducha sa označuje divoký karneval založený na pôsobení satanských mocností a premiešaný s krikom a hlukom.“ (2SM 35.36)

Poďakovanie a prosba

Pane, prosíme chráň nás pred vierou a prejavmi, ktoré Ťa zapierajú a zneucťujú. Ďakujeme za Tvoju, pravdu, pokoru a biblické vedenie Tvojim Duchom. 

 28. Prežívanie prítomnosti Ducha 

V dnešnom zamyslení o  Duchu svätom sa pozrieme na skúseností niekoľkých ľudí, ktorí si uvedomili, čo sa s nimi stalo.

John Wesley opisuje vo svojom denníku uistenie, ktoré dostala jeho matka Susanna. „Pondelok, 3. septembra (1739): Dnes som sa väčšinou rozprával s mojou mamou, ktorá mi povedala, že až nedávno počula o čomsi takom, že by sme mohli prežívať odpustenie hriechov už teraz, lebo že Boží Duch dosvedčuje nášmu duchu… Vôbec si nevedela predstaviť, že by to mala byť skúsenosť každého skutočného kresťana. Povedala mi: Nikdy som sa neodvážila prosiť o takúto skúsenosť. Ale pred dvomi či tromi týždňami, keď syn Hall vysluhoval pamiatku Večere Pánovej a dával mi kalich so slovami: ,Toto je krv nášho Pána Ježiša Krista, ktorú za nás vylial, tie slová prenikli mojím srdcom a ja som vedela, že Boh mi vďaka Kristovi odpustil všetky hriechy.“ 

Johnov brat, Charles, ktorý zložil hudbu k takmer 600 chválospevom a napísal texty k ďalším dvetisíc oslavným piesňam, prežil podobnú skúsenosť. „Nech tisíc hrdiel spieva na slávu môjho Spasiteľa.“ 

Nevidomá Fanny Crosby zložila okrem iného pieseň „Istota spásy, Ježiš je môj!“ (Blessed assurance, Jesus is mine!) V inej jej piesni sú slová: „Spasený! Ako rád to volám! … Navždy som jeho dieťaťom.“ 

Hattie Buell zasa do svojej piesne vložila slová: „Som dieťaťom Kráľa! S mojím Spasiteľom Ježišom som dieťaťom Kráľa.“ 

Kazateľ Kevin Wilfey často hovorieval o vnútornom uistení, keď hovoril o svojich skúsenostiach s Bohom. Vo svojom zamyslení napísal:  „Nemôžem určiť presný čas a povedať, kedy som prijal krst Svätým Duchom. Pamätám si však deň a príležitosť, keď som si prvýkrát uvedomil, že mám istotu jeho prítomnosti. Poznanie, že som dostal požehnanie, o ktoré som tak úprimne prosil, ma naplnilo radosťou, z môjho srdca vytryskla chvála a z očí sa mi rinuli slzy. Bolo to podobné ako vietor, ku ktorému Ježiš prirovnal Svätého Ducha. Neviem presne, kedy začal viať, ale mal som istotu, že veje… 

Akú len zmenu to prinieslo do môjho života! Chcem Boha oslavovať ako nikdy predtým. Moje srdce je naplnené pokojom. Zdá sa, že prežívam väčší pokoj vo vzťahu k spolu veriacim, k mojej žene, deťom a ostatným ľuďom. Mám istotu spasenia a silu premáhať hriechy. Zmenil sa môj modlitebný život, lepšie rozumiem Biblii a som za ňu oveľa vďačnejší. Moja služba je účinnejšia a som spokojnejší s miestom a zodpovednosťou, ktorú mám. Skrátka, som novým stvorením v Ježišovi Kristovi.“ (K. Wilfley, Studies on the Holy Spirit, s. 72.73)

Poďakovanie a prosba

Pane, prosíme veď nás cestou, ktorú si pre nás pripravil a daj nám dôveru to vždy prijímať. Ďakujeme. 

27. Vzťah medzi vierou a pocitmi 

Príchod svedectva Svätého Ducha je ovocím viery. Nie je to náhrada za vieru, prostredníctvom ktorej prijímame spasenie, je to viera, ktorá prináša do našej kresťanskej skúsenosti nový rozmer. Pravda a viera takto dozrievajú do pocitov. Apoštol Pavol to vyjadril, keď sa za svojich čitateľov modlí, „aby pre bohatstvo Božej slávy vo vás Duchom mocne zosilnel vnútorný človek a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (Ef 3,16–19) 

 „Nezanedbávajte osobnú modlitbu, veď ona je dušou náboženstva. V úprimných a vrúcnych modlitbách proste o čistotu svojej duše. Modlite sa úprimne a vrúcne, ako keby išlo o váš pozemský život. Zostaňte pred Bohom, kým nepocítite nevysloviteľný smäd po spasení a kým nebudete úplne vyprahnutí po dosiahnutí vytúženého uistenia, že vaše hriechy boli odpustené.“ (1T s. 163) 

Svedectvo Ducha prináša svoj vlastný dôkaz tým, že nám dáva istotu Božieho prijatia. Pocity, ktoré takéto uistenie so sebou prináša, sú ovocím viery. Boh chce, aby sa jeho ľud z prijatého požehnania radoval.

Naše spasenie a naplnenie Duchom nie sú výsledkom pocitov, ani od pocitov nezávisia. Keď veríme v Ježiša, keď ho prijímame ako svojho Spasiteľa a vierou sa hlásime k tomu, že Boh naplnil svoje zasľúbenie a dal nám Svätého Ducha, potom sa to stalo skutočnosťou bez ohľadu na to, čo práve cítime. (Ef 2,8.9; Gal 3,14) 

Boh pravdaže nezamýšľal, aby jeho nasledovníci neprežívali žiadne pocity a iba chladnokrvne verili. Veriaci prežívajú pocity, ktoré sú výsledkom viery.  „Učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.“ (Sk 13,52) „Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.“ (Rim 15,13) 

O vzťahu medzi vierou a emóciami, ktoré prežívame píše EGW aj v nasledujúcom citáte. „Pocit nie je viera; je v tom veľký rozdiel. Kým rozvíjať vieru a žiť podľa nej je naša zodpovednosť, radostné pocity a požehnanie nám dáva Boh… Viera a nič len viera nás vedie k dôvere, že prijímame požehnanie – a to dokonca skôr, než sme schopní ho vnímať. Keď však začneme naplno prežívať zasľúbené požehnanie, viera dosiahla svoje naplnenie. Mnohí si však myslia, že dostatok viery majú len vtedy, keď prežívajú bohatosť Svätého Ducha a že vieru nemajú, kým moc Ducha necítia. Takíto ľudia si však mýlia vieru s požehnaním, ktoré prichádza prostredníctvom viery. A teda najväčší priestor pre vieru a jej rozvíjanie sa otvára vtedy, keď cítime núdzu o Svätého Ducha.“ (EW s. 72)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za vieru, ktorú si nám dal, že si to smieme uvedomovať aj prežívať. Prosíme uč nás, aby sme si nezamieňali vieru s pocitmi.

26. Uistenie o požehnanej istote 

„Pokoj bude dielom spravodlivosti a jej výsledkom bude pohoda i bezpečnosť naveky.“ (Iz 32,17) Istotu Božieho prijatia je možné vidieť aj u priekopníkov Cirkvi adventistov. Napríklad James White takto opisuje skúsenosť zo stretnutia v jeho dome Johna Loughborougha v Santa Rose v Kalifornii: „V jednej chvíli, kým sme sa modlili na kolenách, Ellen ma chytila za ruku a naznačila mi, aby som sa postavil. Keď som sa zdvihol, Svätý Duch na mňa zostúpil v takej miere, že sme obaja padli na zem… Cítil som úplnú istotu, že Boh mi odpustil všetky hriechy, o ktorých viem a ktoré som vyznal v duchu skutočného pokánia. Moje hriechy ma už od Boha neoddeľujú. Spadla zo mňa hrozivá ťarcha strachu a beznádeje, ktorá na mne počas uplynulých dvoch rokov takmer neustále spočívala. Namiesto nej ma naplnili radosť, pokoj a odvaha.“ (A. L. White, Ellen G. White: The Progressive Years, str. 428, 429.)

Skúsenosť je podobná tej, ktorú prežil John Wesley. Tiež mu priniesla istotu odpustenia hriechov a výsledné pocity boli plné radosti a nádeje. Ellen, manželka Jamesa Whitea, napísala: „Svätý Duch je osoba, ktorá v našom vnútri vydáva svedectvo, že sme Božie deti. Keď sa tento svedok objaví, prináša svoje vlastné svedectvo. Vtedy veríme a prežívame istotu, že sme Božími deťmi.“ (E.G. White, Evangelism, s. 616)

Svedectvo Ducha prináša „svoje vlastné svedectvo“ a pomáha človeku prežívať „istotu“, že je Božím dieťaťom. Ako vyzerá cesta k prežívaniu tejto istoty? 

Keď prichádzame každý deň do Božej prítomnosti a otvárame mu v úprimnosti svoje srdcia, Svätý Duch v nás pôsobí, že cítime smäd a hlbokú túžbu po Ježišovej spravodlivosti a vnútornom posilnení. „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Mat 5,6) „Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“ To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria.“ (Ján 7,37–39). 

Niekedy to môže trvať hodiny, alebo dokonca dni či týždne modlitieb a štúdia Písma, kým si tento hlad a smäd uvedomíme. Čím sme Bohu bližšie, tým je táto hlboká túžba častejšia a prirodzenejšia. Hlad a smäd po Bohu sa začnú objavovať každý deň, alebo dokonca niekoľkokrát za deň. Uprostred tejto túžby je ten správny čas urobiť krok viery a dôverovať Bohu, že naplnil svoje zasľúbenie a že vypočul naše modlitby.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za skúsenosti ľudí, ktorí išli pred nami a nasledovali Teba. Prosíme o uistenie, že sme Tvoji.

25. Svedectvo Ducha 

Keď sa John Wesley plavil do Ameriky, ich loď čelila niekoľkým silným búrkam a miestami sa zdalo, že loď stroskotá. Cestujúci boli veľmi vystrašení a na lodi bol zmätok.  Bola tam však aj skupina veriacich ľudí z Nemecka, členovia Jednoty bratskej (tzv. Moravskí bratia). Tí spievali piesne a modlili sa.  Ich prejavy viery silne ovplyvnili Johna a tak sa rozhodol porozprávať s ich duchovným  Augustom Spangenbergom. Tento položil Johnovi otázku. „Svedčí Svätý Duch spolu s tvojím duchom, že si Božie dieťa?“ Jeho slová ho zaskočili. Vôbec netušil, čo mu má odpovedať.

Kazateľ si všimol jeho rozpaky a spýtal sa: „Poznáš Ježiša?“ Po krátkom zaváhaní mu povedal: „Viem, že je Spasiteľom sveta.“ „Áno, ale vieš o tom, že spasil teba?“ Odpovedal mu: „Dúfam, že zomrel, aby zachránil aj mňa.“ On k tomu len dodal: „Si si tým istý?“ „Áno“, povedal, ale bál sa, že sú to len prázdne slová.

Ako by si odpovedal na podobné otázky? Prináša ti Svätý Duch svedectvo spolu s tvojím duchom, že si Božie dieťa? Počas novoročného stretnutia v zbore Jednoty bratskej o tretej nadránom John prijal svedectvo Svätého Ducha, že je Božím dieťaťom. On a prví metodisti hovorili o vnútornom svedectve Ducha. Túto tému objavili v prvom liste apoštola Jána. „On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus; nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, lebo Duch je pravda.“ (1.Ján 5,6) 

Ako teda Svätý Duch dosvedčuje? Všimnite si verš 10: „Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil ho klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi.“ Spýtajme sa teda znova: Máme vnútorné svedectvo Ducha? Stotožnili sme sa s týmto svedectvom? Môžeme si byť istí, že máme vnútorné svedectvo Ducha, alebo sa musíme uspokojiť s akýmsi neurčitým vyznaním? 

V Novej zmluve sa od ľudí očakávalo, že presne vedia, či prijali Svätého Ducha, alebo nie. Všimnime si, čo sa stalo po príchode apoštola Pavla do Efezu. Apoštol sa učeníkov opýtal: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ (Sk 19,2) 

Pavol od týchto veriacich očakával, že budú vedieť, či prijali, alebo neprijali Svätého Ducha. Keď si mala cirkev zvoliť sedem diakonov, vybratí veriaci mali spĺňať určité požiadavky.  „Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu.“ (Sk 6,3)

Každý deň by sme mali vedieť, či sme, alebo nie sme naplnení Duchom. Nemusíme pri tom prežívať pocit neistoty. Nemusíme tápať v hmle. „Lebo naše evanjelium neprišlo k vám len v slove, ale aj v moci, v Duchu Svätom a v úplnej istote; veď viete, akými sme boli medzi vami a pre vás.“ (1.Tes 1,5) 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za svedectvo a pomoc Ducha svätého, že si nám ho dal, aby sme neboli sami. Prosíme, pomáhaj, aby sme na Neho nezabúdali. 

24. Si Božím dieťaťom? 

Neobrátený človek môže byť členom cirkvi, môže sa naučiť, ako mať úžitok 9z výhod, ktoré poskytuje cirkevné spoločenstvo. Môže v cirkvi zastávať nejaké významné miesto, ale iba Svätý Duch môže otvoriť jeho srdce pre Božiu lásku. Len vtedy môže prísť k Bohu bez postranných motívov a mať s  nebeským Otcom zmysluplný vzťah.

Apoštol Pavol vo svojom Liste Rimanom napísal ako nás Duch svätý privádza a uisťuje o tom kým sme: „Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.“ (Rim 8,16) 

„Kto si? Si Božím dieťaťom?“ Niektorí kresťania odpovedajú: „Dúfam, že áno.“ Iní trochu neurčito: „Nie som si istý.“ 

Ježiš umožnil, aby sa všetci, ktorí v neho veria, mohli stať Božími deťmi. „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“ (Ján 1,12) Pavol zdôrazňuje: „A tak už nie si otrok, ale syn (dcéra).“ (Gal 4,7) 

Práve táto istota nás vedie k nasledujúcemu záveru: „Skutočný kresťan bude vždy nápadný radosťou, svätou, radostnou dôverou k Bohu, podriadením sa jeho vedeniu, ktoré občerstvuje dušu človeka.“ (EGW, 3T s. 377)

„Nečakaj, kým pocítiš, že si uzdravený, ale povedz: Verím tomu, je to tak, a to nie preto, že to cítim, ale preto, že to Boh zasľúbil. Ježiš povedal: „Všetko, o čo v modlitbe prosíte a v čo veríte, že ste dostali, splní sa vám.“ (Mar 11,24) Toto zasľúbenie však platí iba vtedy, keď budeme prosiť podľa Božej vôle. Božou vôľou je očistiť nás od hriechu a urobiť Božími deťmi schopnými žiť svätým životom. Môžeme teda prosiť o tieto požehnania a veriť, že ich dostávame, ale aj ďakovať Bohu, že ich už máme… 

Týmto jednoduchým skutkom viery v Boha Duch Svätý roznietil v tvojom srdci nový život. Si ako novorodeniatko v Božej rodine a on ťa miluje, tak ako miluje svojho Syna.“ (EGW, Cesta ku Kristovi s. 51.52)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že smieme prijať túto poctu byť Tvojimi deťmi. Pomôž nám žiť tak, aby sme Tvojmu menu aj Tvojej rodine robili česť a radosť.

23. Spochybnený nedôverou 

Úmyselný hriech, zlé pohnútky a sebectvo tvoria smutnú zbierku prekážok, ktoré stoja medzi veriacimi a skutočnou mocou Svätého Ducha. Toto hriešne trio má svoje korene v tom úplne základnom probléme, ktorým je chýbajúca dôvera v Ježiša Krista. To znamená každodenné odovzdanie svojho srdca pod Ježišovu vládu.

„Ak je v našom srdci neprávosť, ak povoľujeme nejakému známemu hriechu, Pán nás nevypočuje. No modlitba kajúceho človeka je vždy prijatá. Len čo napravíme všetky vedomé krivdy, smieme veriť, že Boh vypočuje naše prosby. Naše vlastné zásluhy nám nikdy nenaklonia Božiu priazeň, spasia nás len Ježišove skutky, očistí nás jeho krv. Našou povinnosťou je splniť podmienky prijatia. Ďalším prvkom víťaznej modlitby je viera. „Lebo ten, čo pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odpláca tým, čo ho hľadajú“ (Žid 11,6). Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: „Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať“ (Mar 11,24). (EGW, Cesta ku Kristovi, s. 95.96)

Ježiš bol v poslednom týždni pred ukrižovaním. Ťažkosť jeho situácie spočívala nielen v tom, že ho odmietala väčšina národa zo strachu pred vedením národa, ale nerozumeli mu ani jeho učeníci. Pri jednom odchode z Betánie do Jeruzalema preklial figovník, ktorý budil dojem, že sú na ňom plody, ale mal na sebe len lístie. Na druhý deň išiel so svojimi učeníkmi tou istou cestou a oni si všimli, že figovník je úplne vyschnutý. Prekvapení učeníci na to upozornili Ježiša. On im povedal prekvapujúcu vetu: „Majte vieru v Boha!“ (Mar 11,22) Táto krátka veta zahŕňala všetko podstatné: „Napriek tomu, že moja misia sa chýli ku koncu, napriek odmietaniu národa, napriek nepochopeniu najbližších, odovzdávam všetko do Otcovej vôle a vám radím to isté. Nemerajte úspech svojho života, tým ako sa vám darí/nedarí, ani svojimi pocitmi. Jednoducho verte Bohu, že sa všetko, čo sľúbil naplní. Ak to neurobíte, tak si vás pochybnosti a nedôvera nájdu a pochovajú vašu tlejúcu vieru pod nánosmi neviery. 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že Ti smieme odovzdať všetky svoje starosti, všetkých našich blížnych, s ktorými sa chceme stretnúť u Teba. Uč nás ako si nerobiť viac starostí, ako je to potrebné, a odovzdať všetko Tebe.

22. Zastavený vlastným sebectvom 

Sebectvo a pýcha sú z pohľadu nebies bláznovstvom. Bohatí aj chudobní, vzdelaní aj nevzdelaní, atraktívni aj obyčajní, bez Ježiša to máme do neba rovnako ďaleko. Ľudská sebeckosť je trápna a poľutovaniahodná, pretože je v konečnom dôsledku úplne ničotná. 

Na druhej strane je Ježišova pokora: „Osvojte si zmýšľanie Ježiša Krista, ktorý — hoci sám bol Boh — nedomáhal sa božských nárokov, zriekol sa slávy a moci a ochotne prijal úlohu najobyčajnejšieho človeka. Ba strpel aj také poníženie, že ho popravili na kríži ako najväčšieho zločinca.“ (Fil 2,5–8, npk)

V knihe Túžba vekov je vykreslený kontrast medzi sebeckosťou učeníkov a skutočným Ježišovým duchom. „Jeho učeníci boli natoľko zaujatí vlastnými záujmami, čo je podstatou satanovej ríše –, že nemohli spolucítiť so svojím Pánom ani mu rozumieť, keď hovoril o svojom ponížení kvôli nim.“ (TV s. 436)

„Nebeské svetlo môžeme prijať len vtedy, ak sme ochotní vzdať sa svojho sebectva. Boží charakter nepoznáme a Krista vierou neprijmeme, ak svoje myšlienky poslušne nepodriadime Kristovi.“ (EGW, TV s. 181)

„Keď niekto odloží vlastné ja, urobí vo svojom srdci miesto Svätému Duchu a žije Bohu odovzdaným životom, pre toho neexistujú žiadne hranice, ktoré by obmedzovali jeho užitočnosť v práci pre Krista.“ (EGW, TV, s. 250)

Tieto slová nás vedú k tomu, aby sme skúmali svoje vnútro. Poznávali svoje pohnútky, – koľko sebectva v nich zostalo. Každý potrebuje prejsť touto cestou. Na predchádzajúcom citáte sme videli ako sa to dotýkalo ľudí, ktorí tri roky chodili s Pánom ako jeho učeníci a ich sebectvo bolo denne konfrontované s jeho nesebeckosťou. 

Cieľom je podriadiť sa, a podriadiť sa znamená zvíťaziť. Keď svoj život úplne podriadim Bohu, tak moc Svätého Ducha ma môže naplniť a zmocniť žiť pre Boha – úspešne a radostne.

Poďakovanie a prosba

Pane, dnes chceme prosiť o Tvoju analýzu nášho stavu a prosiť o to, aby si naďalej odstraňoval sebectvo a pýchu z nášho srdca, aby tam mohol byť a prejavovať sa Tvoj Duch.

21. Ovládaný zlými pohnútkami 

Pohnútky sú túžby a motívy, ktoré stoja za konkrétnymi činmi. Pohnútky nie sú navonok vždy jasné. Aké sú moje pohnútky, keď sa modlím o dar Svätého Ducha? Záleží na tom Bohu? Nepochybne. Apoštol Jakub píše: „Prosíte, ale nedostávate, lebo prosíte zle; chcete to premárniť podľa svojich zlých žiadostí.“ (Jak 4,3)

V starovekej Samárii žil Šimon, vplyvný muž, ktorý uveril hlásaniu evanjelia, a krstom sa pripojil ku kresťanstvu. Jeho pohnútky však neboli čisté. Prekvapil apoštolov Petra a Jána, keď im ponúkol peniaze, aby mal aj on moc dávať ľuďom Svätého Ducha, tak ako to robili oni. Peter mu povedal: „Nech zhynie tvoje striebro s tebou, pretože si sa nazdával, že Boží dar sa dá získať za peniaze.“ Je zrejmé, že tento dar sa nedá kúpiť. 

Jeho srdce nebolo obrátené a Peter o tom povedal: „Nemáš nijaký podiel ani účasť na tom všetkom, lebo tvoje srdce nie je pred Bohom úprimné. Rob teda pokánie za túto svoju neprávosť a pros Pána, azda ti bude odpustené, čo si zamýšľal.“ (Sk 8,20–23) 

Často sa stáva, že život človeka otrávi zatrpknutosť a nespravodlivosť zviaže jeho myseľ a srdce ako železná reťaz. Prichádzame o plnosť požehnania Svätého Ducha len preto, že naše pohnútky nie sú čisté – dovolili sme, aby ich pošpinili zatrpknutosť a zlo. 

Existuje  niekoľko veľkých nepriateľov nášho života medzi nimi sú: postavenie, moc, pohodlie a majetok. Ježiš sa od toho všetkého odvrátil, mal iné ciele a aj pohnútky. Boh ho pomazal olejom plesania viac než kohokoľvek iného, lebo jeho pohnútky ho viedli k naplneniu Božieho cieľa.

V pondelok večer po skončení ďalšej časti štúdia knihy Zjavenie som telefonoval s človekom, ktorého osobne nepoznám, ale virtuálne sa pripája k nášmu štúdiu. Videl som jeho meno medzi zúčastnenými a požiadal som ho o modlitbu na záver štúdia. Nevedel zapnúť mikrofón a preto sa nemohol modliť. Potom sme si to vysvetlili. Povedal mi, že patrí k inej cirkvi, ale že sa zúčastňuje nášho štúdia, lebo hľadá pravdu (možno to povedal inak, ale ja si to zhruba takto pamätám). Bol to príjemný rozhovor kde sme si mohli povedať pár slov o tom, prečo študujeme Písmo. Prečo nám záleží na poznaní Božej vôle. Chceme poznať Božiu vôľu. Chceme byť naplnení Duchom. Prajeme si byť požehnaním pre iných na ceste spásy. A preto je potrebné, aby sme dovolili Duchu strážiť a usmerňovať naše pohnútky.

Poďakovanie a prosba

Pane, prajeme si, aby si strážil naše činy, slová aj pohnútky. Ďakujeme aj za túto pomoc a Tvoju vládu nad nami.

20. Zvedený úmyselným hriechom 

Myšlienku na úmyselný hriech väčšina z nás odmietne. „Nikdy by som úmyselne nezhrešil,“ povieme. „Môj hriech bol len nehodou, jednoducho som sa pošmykol. Určite som to neplánoval.“ 

Pozrime sa na slová Žalmu 66,18: „Keby som bol mal v srdci zlý úmysel, Pán by ma nebol vypočul.“ Zlý úmysel znamená hriech schvaľovať, tajne ho vykonávať. 

Z televízie a internetu sa na nás valí takáto vlna – hriech ako niečo, čo chutí, prináša radosť a uspokojenie. Sprostredkovane túto skúsenosť prežívame vo svojich mysliach. Ježiš však hriech nenávidel. Jemu prinášalo radosť a uspokojenie niečo úplne iné. Aj preto bol Ježiš pomazaný olejom plesania viac než jeho spoločníci. 

Poznať vlastné vnútro môže byť bolestivé, ale je to zároveň veľmi dôležité. Zápas medzi dobrom a zlom, ktorý v nás prebieha, môže byť veľmi intenzívny. Ale Boh je všemocný. Dá nám silu zvíťaziť. 

Ben Carson, známy neurochirurg, rozprával o svojom zápase s hriechom, keď mal 14 rokov a vyrastal v bostonskom gete. V záchvate zúrivosti nožom takmer zabil svojho kamaráta. Našťastie, čepeľ Benovho noža sa zlomila na priateľovej pracke od opasku. Ben sa vydesil a utekal domov. Zamkol sa v kúpeľni a hodiny s Bohom zápasil, aby mu pomohol s jeho výbušnou povahou. „Ak sa svojej prchkosti nezbavím, dopadne to so mnou zle,“ modlil sa Ben. „Keby Bob nemal na opasku tú veľkú sponu, bol by už možno mŕtvy… A ja by som bol na ceste do väzenia alebo do polepšovne…“ 

Ben sa cítil mizerne. Nenávidel sa a zároveň vedel, že si so svojou prchkosťou a agresivitou neporadí. Vtedy sa odkiaľsi vynoril nápad modliť sa, a tak sa začal modliť ako nikdy predtým. Modlil sa a pred očami mal článok z časopisu Psychology Today (Psychológia dnes), v ktorom kedysi čítal, že psychológovia považujú za nemožné, aby sa zmenila tá časť charakteru človeka, ktorú ovláda hnev a prchkosť. Po tvári sa mu kotúľali slzy, keď sa modlil: „Pane, ty ma môžeš zmeniť bez ohľadu na to, čo hovoria odborníci. Ty ma môžeš navždy vyslobodiť z mojej zničujúcej povahy.“ Vo svojom trápení sa cítil pohltený temnotou. Ale keď otvoril Bibliu, akoby začalo svitať. V knihe Príslovia čítal: „Lepší je ten, čo sa ovláda, než ten, čo dobyje mesto.“ (16,32) 

Potom sa stalo niečo úžasné, čím vyvrcholil Benov zápas s hriechom hnevu. „Postupne začal moju myseľ napĺňať pokoj. Ruky sa mi prestali triasť. Prestal som plakať. Boh počul mučivé volanie z môjho vnútra. Pocítil som neuveriteľnú ľahkosť a vedel som, že moje srdce je zmenené. Cítil som sa byť iný. Bol som iný! Napokon som sa postavil, položil som Bibliu na okraj vane a pristúpil som k umývadlu. Umyl som si ruky a opláchol tvár. Potom som si napravil oblečenie. Vyšiel som z kúpeľne ako zmenený človek. Už nikdy ma nebude ovládať moja výbušná povaha, povedal som si. Nikdy viac. Som slobodný. A od toho dňa, po tom dlhom zápase, keď som k Bohu volal o pomoc, som už nikdy nemal s mojou prchkosťou problém.“ 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že nám dovolíš poznať hĺbku zla v nás a budeš pri nás stáť a vyvedieš nás a oslobodíš od zla, ktoré nás zväzuje.

19. Podriadiť sa znamená zvíťaziť  

„Už som sa modlil o Svätého Ducha veľakrát, ale zdá sa, že to neprináša žiadne výsledky.“ „Niektorí ľudia prekypujú Duchom, ktorý ich v živote neuveriteľne vedie, ale zdá sa, že môj život je akoby nalinajkovaný a až hrozivo rutinný.“ Tieto slová vypovedajú o osobnej skúsenosti ľudí. Pozorujú seba, porovnávajú sa s ostatnými a nevedia nájsť súlad medzi tým, čo vidia a čo cítia. Ak je to aj vašou skúsenosťou, potom ste možno hľadali dôkazy pôsobenia Svätého Ducha nesprávnym spôsobom. 

Pozrime sa na to ako sa to prejavuje, keď je človek naozaj naplnený Svätým Duchom. Tajomstvo Ježišovej veľkosti je napísané v Liste Židom: „Miloval si spravodlivosť a nenávidel neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom plesania nad tvojich druhov.“ (1,9) 

Prečo bol Ježiš pomazaný olejom plesania viac než jeho spoločníci? Keď bol Ježiš pomazaný pre svoju verejnú službu, olej plesania sa zjavil ako nikdy predtým. Apoštol Peter ľuďom hovoril, „ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním.“ (Sk 10,38) 

Ježiš prišiel, aby konal dobro a uzdravoval. Pre mnohých bola výsledkom jeho konania neuveriteľná radosť. Ježišova služba prináša do života nádej a potešenie. A to často práve uprostred rôznych tlakov, problémov, bolestí a utrpenia, ktorým sme vystavení. Ježiš je užitočným príkladom toho, čo znamená podriadiť sa Bohu. Jeho služba sa začala aj skončila práve podriadením. „Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 6,38)  Keď sa človek úplne podriadi Bohu, neexistuje nič, čo by zabránilo, aby bol na neho vyliaty Svätý Duch. Verím, že naplnenie človeka Svätým Duchom je v skutočnosti iný spôsob vyjadrenia toho, čo znamená byť úplne podriadený Bohu.

Trápite sa tým, že vášmu životu chýba duchovná sila, po ktorej túžite? V knihe Túžba vekov sa v kapitole 73, Nech sa vám srdce nevzrušuje, hovorí o Svätom Duchu aj toto: „Kristus prisľúbil cirkvi dar Ducha Svätého a tento prísľub patrí nám práve tak ako prvým učeníkom. Ako každý iný prísľub, aj tento je však podmienený. Mnohí veriaci sa odvolávajú na tento prísľub; hovoria o Kristovi a Svätom Duchu, ale márne. Nedajú sa viesť a ovládať Božou mocou. My nemôžeme použiť Svätého Ducha. Duch musí použiť nás. Svojím Duchom Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči (Fil 2,13). Mnohí to však neuznávajú. Chcú byť nezávislí. Preto neprijímajú nebeský dar.“ 

V ďalších častiach si budeme pripomínať najčastejšie prekážky, ktoré nám bránia úplne sa podriadiť Bohu a nechať sa naplniť Svätým Duchom.

Poďakovanie a prosba

Pane, chcem prijať požehnanie a byť požehnaním. Prosím chráň ma pred mojou nezávislosťou a uč ma ako sa Ti podriadiť.

18. Smäd a jeho naplnenie 

Každodenný smäd po Duchu Svätom nie je len vedomou skúsenosťou, ale je aj výsledkom kroku viery. Rovnako je vedomou skúsenosťou aj naplnenie Svätým Duchom. V našom vnútri sa rozlieva láska, radosť nahrádza zármutok, myseľ sa napĺňa nádejou a srdce piesňami. V niektoré dni môže človek prežívať nadšenie a radosť, inokedy, smútok a bolesť. Napriek tomu bude prežívať pevnú vieru, že Boh naplnil svoje zasľúbenie, že jeho slovo je pravdivé a že je dieťaťom Božím. 

Prečítajme si príbeh mladého kazateľa, ktorý vysvetľoval svoju skúsenosť so Svätým Duchom. Na jednom stretnutí Ralf povedal: „Nikdy som sa nenaučil skutočne modliť. Moje modlitby boli rovnako vzácne ako oázy na púšti. Keď som sa vracal z jedného modlitebného stretnutia domov, bol som zmätený, prežíval som hnev nad svojím zmätkom a súčasne som sa cítil vinný, že moje srdce je naplnené hnevom. Dobrý kazateľ by mal neustále chváliť Boha a modliť sa. Bolo to, akoby vo mne zúrila vojna. Volal som k Bohu, aby priniesol svetlo a pomohol mi z toho zmätku von. Keď som napokon prišiel domov, akoby jednotlivé kúsky začali do seba zapadať. V tú noc som na kolenách vyznával ako žalmista: ‚Veď nemáš záľubu v obeti a keby som priniesol spaľovanú obeť, nepáčila by sa ti.‘ (Ž 51,18)“ 

Ralf opísal, čo sa udialo, keď prestal Bohu hovoriť a jednoducho otvoril svoje srdce a povedal Bohu áno. „Ľudia hovorili o pokoji. Ja som tiež prosil o pokoj, ale mal som pocit, že pokoj je určený len pre tých, ktorým v krvi koluje viac svätosti. Je ťažké priznať si, že naša svätosť je daná Ježišovou krvou. Aj pravidelný čas na osobnú zbožnosť bol pre mňa nedosiahnuteľným cieľom. Ospravedlňoval som si to časom, ktorý som trávil pri príprave kázaní. Vravel som si, že to je moja cesta poznávania Boha. Nebola. Bol som vysmädnutý. Odvolával som sa na Ježišove slová: „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Mat 5,6) 

Volal som k Bohu, aby mi dal každodenný hlad a smäd. Boh na moju modlitbu odpovedal. Stále nevychádzam z úžasu. Prežívam hlad a smäd, ale aj každodenné naplnenie. Biblia už pre mňa nie je databázou, z ktorej vyberám vhodné texty ku kázaniu. Božie Slovo sa mi stalo spoločníkom, radcom, učiteľom, ale aj lekárničkou prinášajúcou uzdravenie mojich trápení.“ 

S pohnutím v hlase Ralf rozprával, ako otvoril svoje srdce pred svojou zborovou rodinou. Bolo to jeho najťažšie kázanie v živote. Keď skončil, ľudia ho objímali a zverovali sa mu, ako si počas jeho kázania bolestne uvedomovali, že jeho skúsenosť je ich vlastnou skúsenosťou. „Rozpovedal si môj život. Prosím, modli sa za mňa,“ hovorili mu ľudia. Keď Ralf hovoril o svojom zbore, povedal: „Som svedkom Božieho zázraku. Je to ako domino efekt. Boh si použil slabého a zraniteľného človeka, uzdravil ho, a teraz prostredníctvom neho pomáha ďalším. Jeho duch zmäkčuje kamenné srdcia. Ľudia si zhodili masky a pokoj, ktorý presahuje ľudské chápanie, je dôkazom obnovy.“ So slzami radosti v očiach vyznával: „Bohu patrí vďaka za to, že nás prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána, vyslobodil z väzenia, ktorým pre nás bolo prázdne kresťanstvo.“ 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za ďalšiu skúsenosť. Prosím veď aj nás cestou sebapoznania, a daj nám silu, aby sme sa Ti dokázali otvoriť a prežívali smäd aj jeho utíšenie každý deň.

17. Prosme a verme, že sme dostali  

Hlboká túžba po Bohu je znamením, že Svätý Duch už v našich srdciach pôsobí a že Boh je pripravený odpovedať na naše modlitby. 

Čo predchádzalo vyliatiu Svätého Ducha na Letnice v Jeruzaleme? Ježišovi učeníci sa „jednomyseľne a vytrvalo modlili“ (Sk 1,14). 

Čo sa stalo predtým než boli noví veriaci naplnení Svätým Duchom? „Boli zasiahnutí v srdci“ a pýtali sa „Čo máme robiť?“ (Sk 2,37) 

Čo bolo predtým, než sa zatriasol dom, v ktorom boli zhromaždení Peter, Ján a ostatní veriaci? „Jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu“ a prosili o odvahu a zmocnenie na službu (Sk 4,24–31). 

Skôr než Ježiš učeníkom vysvetlil, v čom spočíva prosenie, hľadanie a klopanie, skôr než im povedal, ako sa modliť o Svätého Ducha, vyrozprával im príbeh o mužovi, ktorý uprostred noci vytrvalo a naliehavo zháňal chlieb (Luk 11,5–13). 

Ako človek, ktorý pociťuje hlbokú túžbu po Bohu, dospeje k zmene a uvedomí si, že je naplnený Svätým Duchom. 

Odpoveď je „vierou“. Nedeje sa to tak, že by sa jeho mysle a srdca zmocnili nejaké vzrušujúce pocity. Uprostred hlbokej túžby po Bohu dá človeku Svätý Duch poznať, že môže urobiť krok viery. Tento krok urobíme vtedy, keď môžeme bez akýchkoľvek predchádzajúcich dôkazov povedať: „Ďakujem ti, Pane, že si ma naplnil svojím Svätým Duchom.“ 

Môžeme sa odvolať na Ježišovo zasľúbenie: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Luk 11,13) 

Vo viere, že Boh moju modlitbu počul a odpovedal na ňu, môžem za jeho dar ďakovať. Pavol to zdôrazňuje v Liste Galaťanom, keď hovorí, že sme „skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha“. (Gal 3,14) Už vo verši 2 si kladie rečnícku otázku, či jeho poslucháči „prijali Ducha zo skutkov podľa zákona“, alebo tým, že „počúvali posolstvo viery“. 

Prorok Izaiáš povedal: „Až bude na nás vyliaty Duch z výsosti, z púšte sa stane ovocný sad a ten sad budú pokladať za les… Pokoj bude dielom spravodlivosti a jej výsledkom bude pohoda i bezpečnosť naveky.“ (Iz 32,15.17)

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme za Tvoje zasľúbenia a pomôž nám veriť, že aj nám dávaš to, o čo prosíme.

16. Smäd a hlad po Bohu 

Naše mysle zatemňuje množstvo negatívnych vplyvov, ktoré nás obklopujú – televízia, rozhlas, internet, správy, noviny, časopisy a billboardy. Zdá sa takmer nemožné, aby si kresťan našiel každý deň čas a miesto, kde by jeho srdce vyjadrilo svoju hlbokú túžbu po Bohu a jeho moci. „Robme všetko preto, aby mohol byť na nás vyliaty Svätý Duch. Ako učeníci po Kristovom nanebovstúpení, možno aj my budeme potrebovať niekoľko dní úprimného hľadania Boha a vyznávania a zanechania našich hriechov.“ (EGW, My Life Today, s. 58)

Keď mala Ellen Harmonová (Whiteová) pätnásť rokov, bola členkou cirkvi metodistov. Práve počas tohto obdobia svojej kresťanskej skúsenosti sa jej zmocnili pocity hlbokého zármutku a túžila po väčšom pochopení Božej lásky. 

So svojimi pochybnosťami sa obrátila na Leviho Stockmana, metodistického kazateľa, ktorý bol známy svojím skutočným odovzdaním sa Kristovi. Ellen vo svojej knihe napísala: „Utrpenie mysle, ktoré som prežívala, bolo spoľahlivým znamením, že Pánov Duch vo mne koná.“ 

Neskôr jej Levi povedal: „Choď Ellen. Si voľná. Dôveruj Ježišovi, lebo on neodníme svoju lásku od nikoho, kto ho hľadá celým srdcom.“ V ten večer Ellen prežila istotu, že jej život naplnil Svätý Duch. 

„Keď som sa modlila, spadlo zo mňa bremeno utrpenia, ktoré taký dlhý čas ťažilo moju dušu. Ako občerstvujúca rosa na mňa zostúpilo Pánovo požehnanie. Z hĺbky srdca som chválila Boha. Akoby okolo mňa nebolo nič iné, len Jeho sláva. Úplne som prestala vnímať, čo sa okolo mňa odohráva. Boží Duch na mne spočíval takou mocou, že som v ten večer nevládala ísť domov.“ (EGW, Life Sketches, s. 36-38)

Svätý Duch spôsobuje v srdci a mysli kresťana hlad a smäd po Bohu a jeho dokonalej spravodlivosti. Táto túžba sa prehlbuje a život človeka naplneného Svätým Duchom sa mení na každodenný dôverný vzťah s Bohom. Tomuto princípu mnoho veriacich nerozumie, a preto uviaznu v plytkom vzťahu k Bohu. Takýto vzťah sa stáva nudným a jednotvárnym. Aj malý dúšok „živej vody“ Svätého Ducha vytvorí smäd, ktorý bude človeka viesť ku každodennému hľadaniu nasýtenia čoraz väčšej túžby po Bohu. 

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme aj za takýto smäd a hlad. Pomôž nám, aby sme sa ho nesnažili uspokojiť „vodou a chlebom“, ktoré nie sú od Teba.

15. Naplnenie Duchom svätým 

O krste alebo tiež o naplnení Svätým Duchom sa hovorí aj ako o vyliatí Svätého Ducha (Sk 2,33). Na inom mieste sa hovorí o zostúpení Svätého Ducha (Sk 19,6). Najčastejší výraz je jednoducho „naplnenie Duchom“. V Novej zmluve sa toto spojenie pravidelne používa na označenie prítomnosti Svätého Ducha v živote človeka.

Zdá sa, že pred prijatím Svätého Ducha vzniká v srdci človeka akýsi vnútorný smäd, túžba. Je to túžba viac sa podobať Ježišovi a slúžiť mu. Je to túžba viac poznať Boha a úplne sa mu podriadiť. Všimnite si, ako to opisujú žalmisti: „Ako laň dychtí po bystrinách, tak moja duša dychtí po tebe, Bože. Moja duša má smäd po Bohu, po živom Bohu. Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?“ (Ž 42,2.3) „Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe. Po tebe túži moje telo ako suchá a pustá zem bez vody. Tak ťa chcem uzrieť vo svätyni, aby som videl tvoju moc a slávu.“ (Ž 63,2.3) „K tebe vystieram svoje ruky; moja duša túži po tebe ako zem  po vode.“ (Ž 143,6) 

Ak sú naše modlitby povrchné a skončia sa skôr, než sa  začali, niet sa čo diviť, že nášmu kresťanskému životu chýba potrebná sila. Biblia ukazuje, že vzťah s Bohom si vyžaduje každodenné úprimné stretnutie. 

Ellen G. White to vyjadrila nasledovne: „Videla som, akým spôsobom je možné túto milosť získať. Choď do svojej komôrky a tam v samote volaj k Bohu: Stvor mi čisté srdce, ó Bože, a obnov vo mne priameho ducha!“ Buď pri tom úprimný, ide o vážnu vec. Vrúcna modlitba má veľkú moc. Bojuj na modlitbe ako Jákob. Ber to smrteľne vážne. Keď sa Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade, doslova potil krv. Aj teba to bude stáť veľa síl. Neopúšťaj svoju komôrku, kým nepocítiš, že si od Boha dostal silu… 

Prichádzaj s celým srdcom. Keď pocítiš, že bez Božej pomoci hynieš, keď budeš po ňom túžiť ako jeleň po čistej vode, potom ťa Hospodin posilní. Pokoj, ktorý nadobudneš, bude viac, než dokážeš pochopiť. Ak očakávaš spasenie, potrebuješ sa modliť. Urob si na modlitbu dosť času. Nepristupuj k modlitbe uponáhľane alebo ľahostajne. Úpenlivo Boha pros, aby v tebe urobil dôkladnú zmenu. Nech v tebe môže prebývať ovocie jeho Ducha. Nech môžeš byť svetlom svetu… Videla som, že každý kresťan má možnosť tešiť sa z hlbokého pôsobenia Božieho Ducha.“ (EGW, 1T s. 158.159)

Poďakovanie a prosba

Pane, prajeme si byť naplnení Tvojim Duchom. Ďakujeme, že nám dávaš čas na modlitbu a chceš nás to učiť. Prosíme o pokoru, múdrosť a vytrvalosť.

14. Duch  svätý a emócie 

Kým pre niektorých kresťanov sú emócie dôležité, iní sa emóciám vyhýbajú. Pre niektorých sú nadšenie a veselosť cieľom a vrcholom kresťanstva, pre iných sú radostné pocity rovnako časté ako tulene vo Váhu.

„Kresťanstvo a dokonca ani naplnenie kresťanov Svätým Duchom, nemá byť založené na emóciách,“ hovoria niektorí veriaci. Súhlasím s tým, ak slovo „založené“ znamená, že emócie sú nadradené nad pravdu a vieru. 

Nepochybne však pravda a viera prinášajú ovocie, ktoré sa prejavuje pozitívnymi pocitmi. Tie napĺňajú srdce a niekedy sú v živote Duchom naplneného kresťana jasne viditeľné. „Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim 14,17) Vráť mi radosť z tvojej spásy a podopri ma duchom poslušnosti!  (Ž 51,14)

Keď život kresťana ovláda strach, pochybnosti, znechutenie alebo kríza, práve vtedy je dôležité sústrediť sa v modlitbe na pravdu a vieru. Nepochybne aj vtedy, keď je život kresťana naplnený negativizmom, kritickým duchom a neriešeným hnevom, je nevyhnutné konfrontovať sa s pravdou a vierou.

Je krásne žiť pravdou a vierou, ale je aj rovnako ťažké žiť v nepokoji a bez radosti. Pán nás stvoril nielen s rozumom, logickým myslením a vôľou, ale aj so schopnosťou cítiť a prežívať dobro, ktoré nám ponúka a používať aj prežívať svoje emócie pod vplyvom Ducha svätého.

Poďakovanie a prosba

Pane, ďakujeme, že sme Ťa smeli prijať ako Pravdu. A ďakujeme, že chceš naše srdcia napĺňať aj pokojom a radosťou. Uč nás, prosíme, prežívať pravdu aj radosť a pokoj.

13. Priateľstvo a spoločenstvo 

Keď sme prijali Ježiša za svojho Spasiteľa, a stali sme sa pre Svätého Ducha miestom jeho prebývania, potom je namieste otázka: „Naozaj s Ním prežívam spoločenstvo?“ 

Prostredníctvom modlitby a rozjímania nad Božím Slovom môžeme prežívať krásne spoločenstvo s Duchom Svätým. Takto sa vyvinie priateľstvo, ktoré nič nerozdelí. V spoločenstve s Duchom sa výrazne zvyšuje naša schopnosť rozpoznať Boží hlas. 

Ježiš povedal: „Moje ovce poznajú môj hlas.“ (Ján 10,4.) Boží hlas môžeme počuť pod vplyvom Ducha Svätého, ktorý pôsobí na našu myseľ. Ako spoznať rozdiel medzi mojou predstavivosťou a pôsobením Svätého Ducha? Len prostredníctvom každodenného spoločenstva s Ním.

Prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva, môžeme byť jeho služobníkmi takým spôsobom, aký by sme si bez jeho prítomnosti a vlády v našich srdciach nevedeli ani len predstaviť.

Nájdite si aj dnes čas na to, aby ste mali spoločenstvo so Svätým Duchom. Hovorte s Ním. Komunikácia, vzťah s Ním, prechádza nasledujúcimi štádiami a prináša nasledujúce výsledky.  „Ak teda jestvuje nejaké povzbudenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo Ducha, nejaký súcit a milosrdenstvo, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, majte tú istú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ!“ (Fil 2,1.2) 

Každodenná komunikácia s Duchom Svätým a počúvanie Božieho hlasu nás budú viesť k čoraz užšiemu spoločenstvu s Bohom. Vďaka spoločenstvu s Duchom Svätým môžeme prežívať víťazstvá nad zlom, ktoré na nás útočí. Môžeme víťaziť nad svetom, aj nad sebou.

Poďakovanie

Pane, ďakujeme, že sme Ťa smeli prijať do svojho srdca. Prosíme prebývaj s našom srdci stále.

12.  Vzťah s Duchom svätým  

Pred týždňom sme si pripomenuli z Písma, že o Svätom Duchu hovorí ako o osobe. Ellen G. White vo svojom príhovore k študentom Avondale College (Austrália) povedala: „Musíme si uvedomiť, že Svätý Duch, ktorý je osobou rovnako, ako je ňou Boh, sa prechádza po týchto chodbách.“ (Evangelism s. 616) 

V knihe Túžba vekov je napísané: „Duch Svätý je Kristov zástupca, ale bez ľudského zjavu a nezávisle od neho. Kristus ako človek nemohol byť osobne všade. Preto bolo v záujme učeníkov, aby odišiel k Otcovi a na zem poslal Ducha Svätého ako svojho zástupcu. Potom už nikto nemal mať prednosť osobného kontaktu s Kristom. Prostredníctvom Ducha Svätého bude Spasiteľ prístupný všetkým. V tomto zmysle bude svojim nasledovníkom bližšie, než keby nebol vstúpil na nebesá.“ (EGW, TV s. 669)

Svätý Duch v živote znovuzrodeného kresťana je vlastne živý Boh prítomný v jeho každodennom živote. Nielenže máme moc od Boha, ale Boh prebýva v nás skrze Ducha svätého. Vzťah s Duchom, ktorý v nás prebýva, môže byť dôvernejší a zmysluplnejší než akýkoľvek iný vzťah, ktorý tu na zemi prežívame. Pavol o tom hovorí ako o „spoločenstve Ducha“ (Fil 2,1).

Poďakovanie

Pane, ďakujeme že smieme poznávať Ducha svätého. Pomôž nám správne čítať Písmo, aby sme sa nenechali „oklamať“ svojimi predstavami. Ďakujem, že sa prechádza vedľa nás a že ho môžeme poznávať ako Teba, na „všetkých svojich cestách“.

11.  Použiť Ho alebo nechať sa Ním použiť? 

Keď Ježiš hovoril o Svätom Duchu, používal výhradne osobné zámená. „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje. A zvestuje vám aj to, čo príde. On oslávi mňa, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.“ (Ján 16,13.14) 

Vždy, keď sa o Svätom Duchu hovorí ako o moci či vplyve, ľudia majú sklon myslieť si, že by to mohli nejako využiť vo svoj prospech.  V živote veriacich môže byť, že sa modlíme o schopnosť urobiť niečo, čo pokladáme za dôležité – namiesto toho, aby sme prosili o otvorenosť a vnímavosť voči Svätému Duchu, ktorý chce v nás pôsobiť. 

Ľudia však akoby nechceli Boha, ale silu a schopnosti, ktoré by mohli použiť. Nechcú Boha, chcú jeho pomoc, jeho silu. Ak chceme Božiu moc, musíme spoznať Osobu. 

Šimon zo Samárie mal pocit, že si môže kúpiť moc Svätého Ducha (Sk 8,18–22). 

Mnohí si aj dnes myslia, že moc Svätého Ducha môžu nadobudnúť výmenou za ambiciózne plány a programy, ktoré by síce mohli Boha osláviť, ale sú skôr prezentáciou ľudskej sily a srdca (Sk 8,21). V knihe Túžba vekov sú nasledujúce slová: „My nemôžeme použiť Ducha Svätého. Duch musí použiť nás. Mnohí vyznávači sa odvolávajú na Boží prísľub; hovoria o Kristovi a Svätom Duchu, ale márne. Nedajú sa viesť a ovládať Božou mocou. My nemôžeme použiť Svätého Ducha. Duch musí použiť nás. Svojím Duchom Boh pôsobí, aby veriaci chceli aj konali, čo sa jemu páči (Fil 2,13). Mnohí to však neuznávajú. Chcú byť nezávislí. Preto neprijímajú nebeský dar.“ (EGW, Túžba vekov s. 672)

Poďakovanie

Pane, ďakujeme za toto varovanie aj usmernenie a prosíme pomôž, aby sme boli otvorení, vnímaví a ochotní počuť Jeho hlas a nechať sa viesť tam, kde nás chceš mať.

10.  Duch  svätý pôsobí a posväcuje 

Keď ľudia prežívajú obrátenie a stávajú sa kresťanmi, väčšinou vedia o Svätom Duchu len veľmi málo. Ale napriek tomu Duch v nich pôsobí a vedie ich krok za krokom cestou viery. Je  to Duch svätý, ktorý nám pri obrátení umožní prežívať istotu, že keď sme prijali Ježiša Krista, dostali sme večný život. „Podľa toho poznávame, že ostávame v ňom a on v nás, že nám dal zo svojho Ducha.“ (1 Ján 4,13) 

„A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život.“ (1Ján 5,11–13) 

Je dôležité a upokojujúce vedieť, že keď sme prijali Ježiša za svojho Spasiteľa, máme istotu večného života. Duch Svätý oslavuje a uctieva v našom srdci a živote nášho Spasiteľa, ktorého smrť na kríži umožnila odpustenie hriechov a naše každodenné víťazstvo nad hriechom a pokušením. 

Poďakovanie

Ďakujme Bohu a chváľme ho za Ducha, ktorý je stále prítomný v našom živote! Nikdy nie sme sami! Veď Ježiš je s nami prostredníctvom Ducha – až do konca sveta. Rozprávajme sa s Ním. Ďakujme Mu. Oslavujme jeho meno.

9.  Kto v nás býva? 

Ježiš povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky —Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.“ (Ján 14,16-20). 

Keď Ježiš zasľúbil, že jeho Svätý Duch bude prebývať v učeníkoch, povedal vlastne, že takto v nich bude prebývať on sám. Takže keď do života kresťana vstúpi Svätý Duch, prebýva v ňom Duch aj Syn. 

To nie je všetko. Najprv sa v tomto rozhovore pýtajú učeníci na to čomu nerozumejú a potom Ježiš pokračuje a hovorí o Otcovi: „Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať poznať nám, a nie svetu?“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ (Ján 14,22.23).

Tak ako v Ježišovi prebývala telesne všetka plnosť Božstva (Kol 2,9), tak aj v znovuzrodenom kresťanovi si Boh prostredníctvom Ducha robí svoj príbytok. Podobne spoločenstvo veriacich sa stáva chrámom, Božím príbytkom v Duchu (Ef 2,21.22). Prítomnosť Svätého Ducha v živote človeka možno preto považovať aj za prítomnosť Otca a Syna.

Je to až neuveriteľné keď si to uvedomíme. Keď píšem tieto slová a znovu si ich opakujem, tak si musím dávať otázku: Je to vôbec možné? Nie je to fantazírovanie?

Našťastie nie, povedal to sám Boží Syn. Smieme to prijať, a s vrúcnou túžbou si priať, aby sa to stalo. Aby v každom z nás bol malý Boží chrám. A tento chrám bol javiskom jeho slávy. Aj keď my toto nevidíme svojimi očami, Pán o tom vie a chce nás do tej skutočnosti doviesť prostredníctvom výchovy Ducha.

Poďakovanie

Pane ďakujeme. Vieme, že toho nie sme hodní, ale vieme aj to, že bez Tvojej prítomnosti v nás, by sme boli stratení.

8.  „Závdavok“ Ducha svätého 

Na inom mieste Pavol hovorí o „závdavku“ (preddavok). Ako závdavok označuje práve dar Svätého Ducha do života veriaceho. (2Kor 5,5) Pavol to znovu zdôrazňuje aj v 2Kor 1,21.22: „Ten však, ktorý nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a pomazal nás, je Boh. On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok.“ 

Čo je to „závdavok“? V gréčtine ide o výraz, ktorý označuje sumu vyplatenú pri nákupe vopred. „Závdavok“ mal byť zárukou, že sa obchod uskutoční a že budú nasledovať aj ďalšie platby. Keď si  napr. kupujete dom, spoločnosť, ktorá to sprostredkuje bude chcieť nejakú zálohu ako záruku, že zvyšok sumy vyplatíte neskôr, v stanovenom  čase. 

 Svätý Duch, ktorého sme dostali pri obrátení, nie je len Božou pečaťou, ktorou označuje Boh svoje vlastníctvo, ale aj Božím uistením, že napokon dostaneme všetko, čo Boh má pre nás vo večnosti. Je to „závdavok“, záruka toho, že patríme Bohu a máme podiel na dedičstve. Každý znovuzrodený kresťan je miestom prebývania Božieho Ducha. „A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele a svojím duchom, čo oboje patrí Bohu.“ (1Kor 6,19.20) 

To je dôvod, prečo Pavol môže povedať: „Ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.“ (Rim 8,9) Ellen White napísala slová, ktoré toto presvedčenie posilňujú ešte viac. „Ku všetkým, čo Krista prijali za svojho osobného Spasiteľa, prišiel Duch Svätý ako radca, posvätiteľ, vodca a svedok. “ (EGW, SA 49) To znamená, že v živote každého obráteného kresťana pôsobí nesmierna moc. 

Poďakovanie

Pane ďakujeme za všetko, čo robíš, aby sme neblúdili a mali uistenie, že sme Tvoji.

7.  Pečať Ducha svätého 

Ježiš Kristus povedal, že Svätý Duch „zostáva pri nás a bude v nás.“. (Ján 14,17) Možno si aj vy dávate otázku: Kedy sa udiala vo mne táto zmena? Kedy vlastne Svätý Duch vstúpil do môjho života? 

Apoštol Pavol opísal situáciu, kedy je Svätý Duch „pri človeku“ aj to keď sa to zmení a Svätý Duch je „v človeku“. Napísal: „V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je zárukou nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.“ (Ef 1,13.14) 

Pavol opísal krok za krokom cestu spasenia. Najprv človek počuje Slovo, ktoré je všade okolo nás. Božie slovo sa každému nejako postaví do cesty. A Duch svätý nabáda človeka, aby sa s ním začal vážne zaoberať.  Keď príjme túto výzvu,  začína evanjeliu rozumieť a napokon vykročí na cestu viery. 

Mladý stredoškolský učiteľ zo Sydney, ktorý o sebe vyhlasoval, že je ateista, prišiel na sériu evanjelizačných prednášok o hodnovernosti Biblie z jediného dôvodu. Chcel zhromaždiť dostatok podkladov, na základe ktorých by potom mohol kritizovať kresťanstvo na svojich hodinách prírodných vied. 

Na svoje veľké prekvapenie však pochopil, že Biblia je spoľahlivá a dá sa jej dôverovať. História, archeológia a proroctvá spolu s pôsobením Svätého Ducha na jeho srdce, priviedli tohto mladého muža k prijatiu Slova. Keď viac pochopil evanjelium, prijal Ježiša za svojho Spasiteľa a dal sa pokrstiť. 

Táto postupná skúsenosť sa vždy znova opakuje. Keď prejde človek touto skúsenosťou viery, ktorú Božie slovo nazýva znovuzrodenie, tak Svätý Duch sa usadí v srdci, ktoré sa mu otvorilo. To znamená, že dostal pečať Božieho vlastníctva – Duch svätý mu dal svoju pečať, aby bolo jasné komu patrí. Apoštol Pavol napísal: „V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili ste mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého,“. (Ef 1,13)

Poďakovanie a sľub

Pane, ďakujeme Ti za Učiteľa a Vodcu, ktorého si nám poslal. Chceme Ho počúvať a nezarmucovať. 

6.  Duch svätý v mojom živote 

Dnešné zamyslenie bude zamerané nato, aby sme uvažovali viac o sebe, svojej viere – nielen si prečítali text. Po pozornom prečítaní biblického textu, ktorý je uvedený nižšie, premýšľaj a  odpovedz stručne na nasledujúce otázky: 

1. Rozumiem slovám Písma, viem k čomu ma vedú?
2. Prijímam aj to k čomu ma vyzývajú posledné tri vety? 
3. Viem, že to z Božej milosti môžem konať?
4. Čo mi dáva túto sebadôveru? 

• Vzdelanie, poznanie Písma? 
• Prax, život viery?
• Prirodzený talent, schopnosti? 
• Niečo iné?

 „Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v terajšom veku rozvážne, spravodlivo a nábožne, a očakávali blahoslavené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky. Toto hovor, takto napomínaj a karhaj so všetkou autoritou. Nech tebou nikto nepohŕda.“ (List Titovi 2,11-15)

Prosba

Pane, ďakujeme, že sa smieme učiť. Vychovávaš nás, aby sme žili ako Tvoje deti. Chceme sa učiť žiť životom viery a závislosti na Tebe. Prosíme o Tvoje požehnanie. 

5. Radosť pod vplyvom Ducha 

Jedna z najdôležitejších skúseností v živote človeka je keď nás Duch milosti privedie k uvedomeniu si vlastných hriechov. Naše svedomie sa stane citlivým. Prežiješ bolesť z toho, že Ježiš za teba trpel na kríži. Povedz Ježišovi, že si uvedomuješ obludnosť hriechu a že ti je úprimne ľúto všetko, čo si spôsobil. Znovu ho pozvi do svojho života a prijmi ho ako svojho Pána a Kráľa. Ďakuj mu za to, že ťa zachránil a že takýmto spôsobom môžeš byť súčasťou jeho rodiny. 

Existujú aj „kultúrni kresťania“, ktorí hovoria o sebe, že sú kresťanmi, ale nikdy neurobili to, aby mu úprimne vyznali hriechy a prosili ho, aby im odpustil. Neprežili radosť z odpustenia. Je to ako si myslieť, že som cyklistom, mať doma bicykel, a napriek tomu nemať žiadnu skúsenosť s jazdou na bicykli a nevedieť, aké to je viezť sa nádhernou krajinou, cítiť vôňu kvetov a vzduch, ktorý vám fúka do tváre a strapatí vás. 

V jeden krásny jarný deň sme sa spolu s manželkou  a dcérou vybrali na bicykloch po okolí. Cesta viedla najprv cez mesto, ale čoskoro sme sa dostali na krásnu cestu prírodou. Vychutnávali sme si pohľad na okolité lúky a lesy. Všade bolo vidieť krásne prírodné scenérie. Cesta domov bola tiež príjemná a rýchlo nám ubiehala. Cítili sme sa skvelo! Žiadna teória by nedokázala vystihnúť, aká je jazda na bicykli, keď sa rozprávate, smejete sa, aj sa zadýchate, je vám jednoducho dobre.

Podobne je to aj s pochopením toho, čo znamená kresťanstvo. Dokonca ani členstvo v cirkvi nestačí na to, aby sme ochutnali Ježišovu lásku, prežili moc Svätého Ducha vo svojom živote po obrátení. „Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás štedro vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme sa ospravedlnení jeho milosťou stali dedičmi podľa nádeje večného života.“ (Tít 3,4–7) „A učeníci boli naplňovaní radosťou a Svätým Duchom.“ (Sk 13,52)

Prosba

Pane, prosíme,  pomôž nám denne sa ti odovzdávať. Daj nám pokoru, aby sme vyznávali svoje zlyhania a ďakujeme ti, že nám odpúšťaš a prijímaš nás.

4. Ponuka života s Pánom 

Dnešné slová sa nemusia týkať našej momentálnej situácie. Sú určené skôr tým ktorí Krista odmietajú, ale nevedia ako začať. Pre nás sú pomocou v tom, ako sa za týchto ľudí modliť a čo im môžeme vo vhodnej chvíli povedať. 

Ak si nikdy vedome, z vlastného rozhodnutia neprijal Ježiša do svojho života, možno sa ťa práve teraz snaží Duch svätý priviesť k tomu, aby si to urobil. Duch svätý a príhovorné modlitby ťa budú viesť k uvedomeniu si vlastných hriechov. Tvoje svedomie sa stane citlivým. Určite prežiješ bolesť z toho, že Ježiš za teba trpel na kríži. Povedz Ježišovi, že si uvedomuješ zlo hriechu a že ti je úprimne ľúto všetko, čo si spôsobil. Pozvi ho do svojho života a prijmi ho ako svojho Pána a Kráľa. Ďakuj mu za to, že ťa zachránil a že sa takýmto spôsobom môžeš stať súčasťou jeho rodiny. „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.“ (Ef 2,8)

Niektorí ľudia si myslia, že najprv musia obstáť v skúške, a tým dokázať Pánovi, že sa zmenili, a len potom môžu prosiť o jeho požehnanie. Oni však smú o Božie požehnanie žiadať už teraz. Vo svojich slabostiach potrebujú pomoc Kristovho ducha a jeho milosť, inak nedokážu odolať zlu. Ježiš nás rád prijme takých, akí sme, hriešnych, bezmocných, závislých. Smieme prísť vo všetkej svojej slabosti, nerozvážnosti, hriešnosti a s pokorou mu padnúť k nohám. Ona ťa prijme do svojho náručia, obviaže rany a zbaví všetkej špiny hriechu.  A urobí to rád.

Prosba

Pane, prosíme,  uč nás ako pomáhať iným, aby prišli ku Kristovi. Daj nám dobré slová aj ochotu srdca, aby sme mohli byť pomocou iným. A ďakujeme, že to smieme prežívať – oslobodenie od hriechu aj pomoc pre druhých.

3. Byť súčasťou Božej milosti a deliť sa o ňu 

Obdobou leteckých havárií boli v 19. storočí stroskotania lodí. Bez možnosti akéhokoľvek cestovného poistenia a ochrany sa ľudia vydávali k vzdialeným brehom nevediac, či sa dostanú do cieľa svojej cesty. V mnohých kresťanských piesňach z tohto obdobia sa objavuje námorná terminológia (kotva, plachty, búrky). To všetko preto, že neistota zaoceánskych plavieb bola vhodným obrazom nebezpečenstiev, ktoré prichádzajú do života človeka. 

Hrdinkou obdobia, počas ktorého na dno morí a oceánov dosadali vraky stroskotaných lodí, bola aj Grace Darlingová, dcéra strážcu majáka na ostrovčeku Longstone na severovýchodnom pobreží Anglicka. Keď sa 22-ročná Grace ráno 7. septembra 1838 pozerala cez okienko na majáku, zahliadla niekoľko stroskotancov, ktorých loď sa v noci rozbila o skaly. V rozbúrenom mori zápasili o holý život pridržiavajúc sa trosiek lode. Okrem Grace a jej otca nebolo nikoho, kto by topiacim sa úbožiakom pomohol. Nanešťastie, pre silný vietor nemohli použiť záchrannú loď, preto sa rozhodli veslovať v malom člne. Spoločne zachránili najprv ženu a štyroch mužov, neskôr sa jej otec s tromi zachránenými vrátili po zvyšných topiacich sa. Celkovo bolo vďaka Grace zachránených deväť ľudí. 

„Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom.“ (Tít 2,11) Podobne ako Darlingovci v ono veterné ráno, aj nádherná milosť Svätého Ducha znovu a znovu prichádza do života stratených a topiacich sa ľudí a ponúka nádej lásky, pokoja a radosti v Ježišovi Kristovi. 

Keďže sme prijali Ježiša ako svojho Spasiteľa, zamyslime sa nad situáciami a udalosťami, ktoré nás viedli k obráteniu. Niekto nás videl, myslel na nás a prial si, aby sme mohli byť spasení.

Je Božou milosťou, že aj nás naučil takto myslieť na iných, aby mohli byť spasení; otvára nám oči a dáva príležitosti, aby sme v tom ďalej pokračovali.

Prosba

Pane, prosíme,  otváraj naše oči, daj nám súcitné srdce a vytrvalosť. A pomôž nám prežívať radosť z tejto služby.

2. Stretnúť sa s milosťou a prijať ju 

Nová zmluva často hovorí o milosti v súvislosti so Svätým Duchom. V Písme čítame, že keď Svätý Duch naplnil učeníkov, „na všetkých spočívala veľká milosť“ (Sk 4,33). Vďaka moci milosti môžeme robiť mnoho dobrých skutkov (2Kor 9,8). Boh jasne povedal Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2Kor 12,9). Práve prostredníctvom milosti spočívala na Pavlovi Božia moc. Vďaka tomu jasne pochopil a učil, že Božia moc je v skutočnosti prítomnosť a dielo Svätého Ducha v živote človeka (Ef 3,16.20). Na niektorých miestach v Písme sa o Duchu Svätom hovorí ako o Duchu milosti (Zach 12,10; Žid 10,29). O milosti sa často hovorí ako o nezaslúženej Božej priazni. Zdá sa však, že táto definícia nie je úplná. Nie je vari všetko, čo od Boha dostávame, nezaslúženým darom? Nehovoriac o spasení, ktoré je celé nezaslúžené. Ale aj napriek tomu v Písme jasne čítame, že Božia milosť bola s Ježišom (Luk 2,40) a že ako kresťania máme rásť v milosti (2Pet 3,18). Zaujímavé je, ako používa pojem milosť Ellen G. White. Mnohé z viac ako 700 odkazov na milosť v jej knihách a článkoch nehovoria o milosti len ako o láskavom a milosrdnom Božom postoji k nám, ale ako o moci, ktorá pôsobí v živote človeka. Napríklad: „Jedinou silou, ktorá môže vytvoriť a zachovať pokoj v živote človeka, je Kristova milosť.“ John Wesley vyslovil presvedčenie, že milosť a Svätý Duch sú v skutočnosti synonymá. 

Svätý Duch využíva v živote neobráteného človeka všetky možnosti, aby zatúžil po niečom lepšom, prežil úprimné pokánie a napokon prijal Ježiša do svojho srdca. (Ján 16,13.14) Ak toto dielo Svätého Ducha dopĺňajú príhovorné modlitby veriacich, možnosť dobrého výsledku sa násobí. Ak kresťania v správny čas a na správnom mieste vydajú svedectvo o svojej viere alebo ponúknu literatúru, moc milosti môže zasiahnuť srdce neobráteného človeka. Tak sa zrodí zázrak nového života v Ježišovi Kristovi. 

Prosba

Pane, prosíme,  ži v nás, a uč nás využívať príležitosti, aby sme vedeli privádzať iných k Tebe.

1. Milosť Ducha svätého

Akú úlohu zohráva Svätý Duch v živote neobráteného človeka? Alebo inak. Ak nejaký človek neodovzdal svoj život Ježišovi ako je to s ním? Pán Ježiš povedal:. „A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. (Ján 14,16.17) Apoštol Pavol o tom píše tiež: „No vy nie ste v tele, ale v Duchu, ak vo vás prebýva Boží Duch. Ale ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.“ (Rim 8,9) A teda buď je Duch Svätý prítomný v živote človeka, alebo taký človek je bez prítomnosti Ducha a teda nie je kresťanom. Inými slovami, kým sa človek nestane znovuzrodeným kresťanom, Svätý Duch v ňom neprebýva.

Keď si chcete kúpiť auto môže sa stať, že vám predajca ponúkne nejaké dodatkové príslušenstvo, napr. klimatizáciu, kameru na cúvanie a pod. Ak sa pre to rozhodnete, musíte priplatiť. Je to len možnosť a nemusíte sa pre to rozhodnúť. To, čo sa vás určite nespýta je či chcete mať v aute aj motor. Ten jednoducho patrí do základnej výbavy. Svätý Duch je pre život kresťana ako motor pre auto. Bez neho sa „nepohnete“.

Čo sa teda musí stať, aby neveriaci človek dospel do situácie, keď si Svätý Duch urobí v ňom príbytok? Ako sa „bezmotoroví“ neveriaci dostanú až k rozhodnutiu prijať Ježiša Krista za svojho Spasiteľa? 

Na tieto otázky nájdeme odpovede, keď pochopíme, že Svätý Duch obklopuje neobráteného človeka Božou milosťou. Apoštol Pavol napísal: „Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne, spravodlivo a nábožne.“ (Tít 2,11.12) Pavol píše, že Božia milosť vplýva na srdce každého človeka, ktorý prišiel na svet. Pomáha mu pochopiť, že existuje lepší život, že je tu nielen odpustenie hriechu, ale aj sila na víťazstvo. Spasenie prichádza prostredníctvom Božej dobroty, lásky a milosrdenstva a ovocím lepšieho spôsobu života je spasenie a moc Svätého Ducha. Svätý Duch pôsobí v živote človeka už pred jeho obrátením. 

Prosba

Pane, prosíme,  uč nás a pripomínaj nám, aby sme sa modlili za stálu prítomnosť Ducha svätého v našich životoch, aj v životoch našich blízkych.