Séria: Nádej v podobenstvách
Každý štvrtok o 19:30 hod. sa stretávame na spoločné modlitby online.
Link na pripojenie: meet.google.
Predošlé zamyslenia: Naplnenie Duchom
1D) NÁSLEDKY NEZÁUJMU O POKLAD
Satan svojím zhubným vplyvom vedie ľudí k presvedčeniu, že bez Boha môžu získať dôležité poznanie. Klamnými slovami podviedol Evu, aby začala pochybovať o Božom slove a prijala jeho názory, ktoré ju zviedli k neposlušnosti. Dnes svojimi výmyslami zvádza ľudí práve tak, ako kedysi v raji. Pokúša ich, aby nedôverovali Bohu a prestupovali jeho zákon. Len málokto si uvedomuje následky takéhoto počínania. Mnohí ľudia úspešne absolvujú rôzne stupne škôl a vynakladajú všemožné úsilie na získanie vytúženého vzdelania. No ak nevedia nič o Božej vôli a neriadia sa Božími zákonmi, znehodnocujú svoj život. Zlé návyky ich vedú k strate sebaúcty a sebaovládania, takže nie sú schopní správne posúdiť podstatu života a jeho zmysel. Nezodpovedne zaobchádzajú so svojimi telesnými a duševnými silami. Ak sa nesnažia žiť podľa správnych zásad, stávajú sa otrokmi zlozvykov. Ani roky venované štúdiu nemusia človeka naučiť správne žiť. Kto zneužíva svoje telesné a duchovné sily, znehodnocuje chrám svojho tela. Ak sa človek nenaučí správne žiť, žiadnym vzdelaním nezíska to, čo stratil, keď sa vzdal pokladu, ktorý je cennejší ako všetko ostatné.
Nebeské kráľovstvo
1C) CENA POKLADU
„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole“ (Mat 13,44).
Ježiš Kristus videl, že ľudia sa úplne oddali honbe za pozemským ziskom a zabudli na večné hodnoty. Chcel zmeniť tento stav a oslabiť omamné čaro, ktoré človeka ochromuje. Vyhlásil: „Veď čo osoží človekovi, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu za svoju dušu?“ (Mat 16,26) Kristus predstavoval ľuďom lepší svet, aby si znova uvedomili, že existujú aj krajšie a večné hodnoty. Pozýva nás na prah večnosti, ktorú osvecuje neopísateľná Božia sláva, a ukazuje nám nebeský poklad.
Je to najvyššia hodnota, ktorej sa nič nevyrovná. Obrazná reč v knihe Jób nám zobrazuje túto krásu: „Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa. Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu. Nedá sa vyvážiť ófirskym zlatom, ani vzácnym onyxom a zafírom. Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety. Koraly a kryštál ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly.“ (Jób 28,14–18)
Tento poklad je ukrytý v Písme. Biblia je jedinečná Božia učebnica, Boží výchovný prostriedok, v ktorom sa nachádza základ skutočnej vedy. V Božom slove sa môžeme stretnúť s rôznymi vednými odbormi, no predovšetkým je v ňom to najdôležitejšia poznanie –o spasení.
Skutočné zmysluplné vzdelanie získa človek len štúdiom a zachovávaním Božieho slova. No ak vymení Bibliu za iné záujmy či témy, ktoré nevedú k Bohu a k nebeskému kráľovstvu, tak svoj život sám odsúdil k zatrateniu.
Ďalším bohatým zdrojom obdivuhodného poučenia je príroda. Božie pravdy môžeme pozorovať na zemi, v mori i na oblohe. Celá príroda nás učí o nebeskej múdrosti a večnej pravde. Človek, ktorého myseľ nie je vedená Duchom svätým jej však nerozumie. Hriech mu zatemnil duchovný rozhľad. Aj prírodu pozoruje a chápe bez Božieho usmernenia a tak jeho závery ho ešte viac odvádzajú od Boha. Ľudia často povyšujú svetskú múdrosť nad múdrosť Ježiša Krista. Bibliu pokladajú za niečo čo nepatrí do súčasného sveta.
Ľudia prebudení Duchom Svätým to však vidia inak. Uvedomujú si nesmiernu cenu ukrytého bohatstva a radi sa zrieknu všetkého, len aby si „mohli kúpiť pole s pokladom“. Namiesto kníh, v ktorých sú preferované názory ľudí žijúcich bez Boha si vybrali slová toho najpovolanejšieho Učiteľa, aký kedy žil na zemi. On stvoril život na zemi položil za nás svoj život, aby ho znovu obnovil a my sme vďaka Nemu mohli získať život večný.
1B) AKO JE POKLAD UKRYTÝ?
„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole“ (Mat 13,44).
Ľudia neraz hovoria, že poklady evanjelia sú skryté. Mnohí sa síce honosia svojou múdrosťou, ale pravda je iná. Pod vplyvom svetskej filozofie natoľko vzrástlo ich sebavedomie, že stratili zmysel pre krásu, moc a tajomstvo plánu vykúpenia. Majú oči, no nevidia, majú uši, no nepočujú, majú aj rozum, ale skrytý poklad nevnímajú.
Človek niekedy chodí popri poklade bez toho, aby si to uvedomoval. Môže si sadnúť ku kmeňu stromu, aby si odpočinul, a vôbec nemusí tušiť, že pod jeho koreňmi sa skrýva bohatstvo. Tak to bolo aj so Židmi. Boh im zveril zlatý poklad pravdy. Židovskú bohoslužbu, ktorá mala pečať neba, ustanovil sám Boží Syn. Veľké pravdy o vykúpení zahalil do obrazov a symbolov. Keď však Kristus prišiel, Židia nepostrehli, že práve on bol zmyslom a naplnením týchto predobrazov. Učení predstavitelia tohto národa mali síce v rukách knihy Starej zmluvy, ale tradícia odovzdávaná z pokolenia na pokolenie, ako aj ich čisto ľudský výklad Písma im zakrývali pravdu, ktorú stelesňoval Kristus. Unikal im duchovný význam biblických spisov. Boh im otvoril pokladnicu poznania, ale oni to nepochopili.
Pán svoju pravdu pred ľuďmi neskrýva, ale oni sami si ju svojím správaním zatemňujú. Ježiš Kristus podal židovskému národu dosť dôkazov, že je Mesiáš. Jeho učenie však žiadalo od nich rozhodnú zmenu života. Poznali, že prijatím Krista by sa museli zriecť svojich obľúbených tradícií a zvyklostí, sebeckých a hriešnych návykov. Aby mohli prijať večnú, nezmeniteľnú pravdu, museli by priniesť obeť. Preto nechceli uznať ani najzávažnejší Boží dôkaz, aby uverili v Krista. Tvrdili, že veria starozmluvným spisom, ale odmietali uznať ich prorocké svedectvá o živote a povahe Ježiša Krista. Nedali sa presvedčiť z obavy, že by museli prežiť obrátenie a zrieknuť sa svojich predsudkov. Mali medzi sebou poklad evanjelia – Ježiša Krista – Cestu, Pravdu a Život, ale odmietli najväčší Dar, aký im mohlo nebo poslať.
„Predsa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy“ (Ján 12,42). Presvedčili sa teda a uverili, že Ježiš je Boží Syn, ale ich ctibažné záujmy im bránili verejne sa k nemu priznať. Nemali takú vieru, ktorá by im umožnila prijať nebeský poklad. Túžili po svetskom majetku.
Aj dnes sú ľudia, ktorí priam dychtia po pozemských hodnotách. Zmýšľajú sebecky a ctižiadostivo. Ide im o majetok, slávu alebo o moc, a preto kladú ľudské zvyky, tradície a požiadavky nad to, čo žiada Boh. Poklady Božieho slova im zostávajú skryté.
„Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne“ (1Kor 2,14).
„Ak aj je naše evanjelium zahalené, je zahalené pre tých, ktorí hynú. V nich boh tohto veku zatemnil myseľ neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha (2Kor 4,3.4).
1A) Ukrytý poklad
„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole“ (Mat 13,44).
V dávnych časoch nebývalo ničím zvláštnym, že ľudia ukrývali svoje poklady do zeme. O svoj majetok mohli totiž prísť rôznymi spôsobmi. Najčastejšie to bývali krádeže a lúpeže. Pri zmene vlády museli bohatí odvádzať vysoké dane. Okrem toho krajina žila v stálom nebezpečenstve, že ju napadnú a spustošia nepriateľské vojská. Preto si ľudia chránili majetok tým, že ho ukryli. Za bezpečný úkryt pokladali zem. Stávalo sa však, že majitelia zabudli, kam poklad zakopali. Stalo sa aj to, že zomreli. Vlastníka mohlo od jeho pokladu odlúčiť aj väzenie či vyhnanstvo. Nadobudnuté bohatstvo čakalo v úkryte, kým ho niekto náhodne objaví. V Ježišovej dobe sa neraz stalo, že sa v neobrábanej pôde našli staré mince, zlaté či strieborné šperky.
Istý človek si prenajal kus poľa a pri orbe našiel zakopaný poklad. Keď videl, že má bohatstvo na dosah ruky, nechal zlato v úkryte, vrátil sa domov a predal všetko, čo mal, aby si mohol kúpiť pole aj s pokladom. Rodina i susedia si mohli myslieť, že koná nerozvážne, lebo v neobrábanej zemi nevideli nijakú hodnotu. On však vedel, čo robí. Keď pole kúpil, dôkladne ho preskúmal, aby vybral celý poklad, ktorý získal týmto obchodom.
Podobenstvo znázorňuje, akú cenu má nebeský poklad a aké úsilie treba vynaložiť, aby ho človek získal. Muž, ktorý na poli našiel poklad, bol ochotný rozlúčiť sa so všetkým, čo mal, a urobiť všetko, len aby skrytý poklad zostal jemu. Rovnako ani tomu, kto našiel nebeský poklad, nebude príliš ťažká nijaká námaha a priveľká nijaká obeť, aby mohol vlastniť poklad pravdy.
Pole s pokladom z podobenstva predstavuje celú Bibliu a poklad je symbolom evanjelia. Božie slovo ponúka väčšie bohatstvo než všetky náleziská zlata a drahokamov tohto sveta.