Tatiana Braun: Jesenné zvolanie (báseň)
Tak nedôstojne
sa míňame
ubúdajú nám
sily
vlasy
zuby
a hlavne priatelia.
.
Sme len ako hrdzavý
čajník, čo dobafkáva
ako popol vyhodený
z pece
ako zašliapaný
zvädnutý kvet.
Boľaví, šediví, opustení…
Keby na konci
všetkých smrtí
nečakal Boh,
tak sme tu
nezmyselne!
Bože, už príď!
Foto: www.pixabay.com
Comments are closed.