William Miller sa narodil 15. 2. 1782. Rýchlo rástol a stal sa zdatným chlapcom. Keď mal štyri roky, prekvapil matku prosbou, aby ho naučila čítať. Matka bola chudobná, nevedela, čo robiť. Nemala šlabikár a nebola učiteľkou. Doma mali len tri knihy: Bibliu, modlitebnú knižku a knihu duchovných piesní. Boh vypočul prosbu Williamovej matky a onedlho už malý William čítal z Biblie.

Williamova rodina žila v usadlosti obklopenej lesom. Najbližší susedia boli roztrúsení po širokom okolí, preto tam nebola škola. Keď mal 9 rokov, v jeho živote nastala veľká zmena. Rodiny, ktoré sa tam prisťahovali, sa pričinili o vybudovanie školy. William sa veľmi tešil, keď sa dopočul, že bude chodiť do školy. Ale pretože už vedel čítať, učiteľ ho hneď zaradil medzi starších žiakov. William tak rád čítal, že každú voľnú chvíľku využíval na čítanie. Keď mal 14 rokov, učiteľ mu oznámil, že jeho školská dochádzka sa končí, lebo už ho nemá čo naučiť. Do školy chodil 6 rokov a 3 mesiace. Z toho bolo jasné, že William už vedel viac než učiteľ.

William mal 11 sestier a 4 bratov. Keďže bol najstarší, očakávalo sa, že bude každý deň pomáhať vyrúbavať stromy, aby získali viac ornej pôdy a mohli si zaobstarať obživu pre ich početnú rodinu. Jeho rodičia boli chudobní, nemali peniaze na sviečky, pri ktorých by sa dalo v noci čítať. William však vymyslel spôsob, ako v tme získať svetlo. Nazbieral si píniove šišky. Keď ostatní spali, dal ich na žeravý popol do ohniska. Šišky sa rozhoreli jasným plameňom, osvietili celú izbu a on mohol čítať.

Raz v noci sa však Williamov otec zobudil na silné svetlo. Vyskočil z postele, pretože si myslel, že horí dom. Zbehol dolu a tam našiel Williama ležať na dlážke a čítať knihu. Až vtedy si uvedomil, ako rád jeho syn číta a ako veľmi túži po nových poznatkoch. Rozhodol sa preto, že mu každý deň nechá čas na to, aby mohol čítať svoje obľúbené knihy.

Keď bol na vojne, jedna z britských lodí vystrelila smrteľný granát, ktorý dopadol ani nie meter od Williama a vybuchol. William zostal veľmi prekvapený, keď zistil, že nie je vôbec poranený. Keď o tom premýšľal, dospel k záveru, že na nebi musí byť Boh, ktorý sa oňho stará a chráni ho. To ho viedlo k tomu, že sa rozhodol znovu čítať Bibliu.

Začal od začiatku – od 1. knihy Mojžišovej. Čítal veľmi pozorne, slovo za slovom a hľadal Boha, ktorý ho miluje a stará sa o neho. Pri svojom štúdiu skúmal význam každého verša. To, čo zistil, ho veľmi prekvapilo, ale aj potešilo. Povedal:

„Pochopil som, že Biblia mi pomáha vidieť práve takého Spasiteľa,
akého potrebujem. Stala sa mojou radosťou a v Ježišovi som našiel Priateľa.“

Po celý zvyšok svojho života sa William delil o svoju lásku k Ježišovi s každým, koho stretol.

Pri svojom štúdiu Biblie William narazil na proroctvá o Ježišovom druhom príchode. Keď si uvedomil, že veľká väčšina ľudí na svete nevie o tom, že Ježiš čoskoro príde, pocítil zodpovednosť povedať im to. Myslel si však, že ho nikto nebude chcieť počúvať, pretože bol farmárom, a nie kazateľom. Študoval Bibliu niekoľko ďalších rokov. V auguste 1831 ho však bremeno zodpovednosti tlačilo tak veľmi, že to už nemohol vydržať. Akoby mu Boh stále hovoril: „Choď a povedz to svetu!“

William počúvol Boží príkaz. Dal Bohu sľub, že bude hovoriť iným o biblických proroctvách, ale nie sám od seba, len pod podmienkou, že ho iní o to požiadajú. Bezprostredne po tom sa mu zdalo, akoby ho niekto zbavil ťaživého pocitu, že musí ísť a kázať. Bol si istý, že nikto ho nebude žiadať o to, aby kázal, veď je predsa farmár. Uľavilo sa mu, ale nie na dlho. Ešte bol vo svojej pracovni po tom, čo dal Bohu svoj sľub, keď niekto zaklopal na dvere. Bol to jeho synovec Irving z Dresden, ktorý prišiel s prosbou, aby prišiel k svojej sestre a jej rodine a podelil sa s nimi o to, čo sa naučil z Biblie o Ježišovom príchode. A to bolo jasné pozvanie kázať!

Williama to tak zaskočilo, že utekal do malého javorového lesa, ktorý bol neďaleko, a prosil Boha, aby ho zbavil sľubu, ktorý mu pred chvíľou dal. Po dlhom modlitebnom zápase napokon súhlasil, ale len pod podmienkou, že Boh pôjde s ním. Tak sa vrátil domov a povedal Irvingovi, že teda pôjde. Po obede vysadli na kone a šli do Dresden, vzdialeného asi 25 km.

Hneď na ďalší deň kázal William v rodine svojej sestry, kde prišli aj blízki susedia. Zvesť o Ježišovom blízkom príchode ich tak rozrušila, že ho prosili, aby zostal celý týždeň a kázal aj v ich zbore. To bolo ďalšie pozvanie! William sľúbil, že keď bude vyzvaný, bude kázať, preto zostal a každý deň kázal.

Nasledujúcich 13 rokov William Miller cestoval po severe USA a po Kanade a zvestoval dobrú správu o Ježišovom príchode. Na toto zvláštne poslanie ho Boh pripravoval odvtedy, ako prišiel za mamou s prosbou, aby ho naučila čítať. William Miller bol pripravený konať to, na čo ho Boh povolal. A konal to celým svojím srdcom.

Zomrel 20. 12. 1849. Jeho hrob dodnes rozpráva príbeh muža, ktorý dal Bohu sľub a tento sľub aj dodržal.

…a pretože od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spásu, a to vierou v Ježiša Krista. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti. (2 Tim 3,15.16)

Boh do nás investoval tak veľa, že sa nás jednoducho nedokáže vzdať. (Erwin W. Lutzer)

Zdroj: www.dobreranko.sk