Židovský sviatok Pesach, teda Veľká noc, sa oslavoval na počesť tej veľkej noci, počas ktorej Boh vyviedol svoj národ z egyptského otroctva. Sviatok Pesach (v preklade to znamená „preskočenie“, „preskočiť“, „obísť“, „minúť“) pripomínal udalosť, kedy anjel smrti v Egypte zabil počas poslednej desiatej rany všetko prvorodené, no zároveň preskočil domy Izraelitov, ktorých dvere boli potreté krvou baránka. Baránkova krv sa tak stala základným znamením vyslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.

14. nisana zabil každý Žid svojho vlastného baránka. Každý obetovník si potom svojho baránka zavinutého v koži prehodil cez rameno a ponáhľal sa s ním do domu, v ktorom mala prebehnúť pesachová večera.

Pesachová večera

Účastníci hostiny nesedeli, ale ležali oblečení v bielom rúchu pred prestretým stolom. V Starej zmluve ako aj v Ježišovej dobe mala pesachová večera svoj presne stanovený poriadok. Odborníci predpokladajú, že každý stolovník mal svoj vlastný kalich, ktorý v priebehu večere vyprázdnil  dokopy štyrikrát.

Pred každým kalichom a chlebom sa vyslovilo žehnanie (tzv. „Beracha“). Skladalo sa z troch častí:

  1. samotné žehnanie, dobrorečenie a chválenie Hospodina;
  2. ďakovanie Hospodinovi za plody zeme;
  3. prosba o zmluvu medzi Hospodinom a jeho ľudom.

Na pesachovej večeri nechýbal sluha, ktorý dolieval víno do kalichov. Chodil okolo stola a umýval zaprášené nohy učeníkov.

Pesachová večera pozostávala z troch častí:

  1. predkrm;
  2. hlavné jedlo;
  3. zákusok.

Jednotlivé pokrmy okrem telesného nasýtenia slúžili taktiež ako učebné, výchovné a vzdelávacie pomôcky. Boli teda symbolické.

  • Pečená jahňacia kosťvajce predstavovali paschálnu obeť.
  • Maca (maces ako nekvasený chlieb) bol pripomienkou zhonu, v ktorom Izraeliti museli opustiť Egypt.
  • Víno zobrazovalo preliatu krv baránka.
  • Chren a ďalšie trpké byliny boli zase pripomienkou ťažkých útrap v Egypte.
  • Ako zákusok slúžila kaša z mletých fíg, datlí a mandlí so škoricou a korením zriedená vínom. Symbolizovala maltu počas stavebných prác v Egypte.

Ježiš Kristus jedol veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi 14. nisana na prelome štvrtku a piatku, tesne po západe slnka, teda v piatok. Židia ale normálne jedli veľkonočného baránka (Pesachova večera) na konci 14. nisana, tesne pred západom slnka, teda taktiež v piatok tesne pred sobotou. Z toho teda vyplýva, že veľkonočný baránok bol oficiálne obetovaný v tom istom čase, ako bol Ježiš Kristus ukrižovaný, a to v piatok odpoludnia. Z Biblie vieme, že Kristus zomrel v piatok o tretej hodine odpoludnia. Práve z tohto dôvodu jedol veľkonočného baránka a Poslednú večeru so svojimi učeníkmi mal jeden večer pred pravidelným veľkonočným jedlom.

Odlišnosti

Okrem spomínaných spoločných znakov sa Posledná večera s Ježišom Kristom podstatne líši od Pesachovej večere predovšetkým v troch skutočnostiach:

  1. Na Poslednej večeri nemali sluhu, ktorý by umýval nohy učeníkom a dolieval víno do kalichov. Práve preto sa Ježiš Kristus zhostí tejto úlohy sluhu a on sám umyje nohy učeníkom.
  2. Nemali tam pravdepodobne predkrm a ani zákusok. Mali iba hlavné jedlo, teda veľkonočného baránka.
  3. Keď Kristus berie chlieb, tradične vysloví celé žehnanie. Spomínali sme, že ono žehnanie sa skladalo z troch častí:
    a) žehnanie a dobrorečenie Hospodinovi. Kristus žehná Hospodinovi;
    b) ďakovanie Hospodinovi za plody zeme. Kristus ďakuje svojmu Otcovi;
    c) prosba o zmluvu medzi Hospodinom a jeho ľudom.

Práve v tejto chvíli vysloví Kristus mimo tradičný rámec hostiny úplne odlišné slová:

„Vezmite a jedzte, toto je moje telo.“

V tejto chvíli Ježiš pil so svojimi učeníkmi v poradí tretí kalich, ktorý mal názov „kalich vykúpenia“. Potom, ako vyslovil opäť požehnanie, pri zdvihnutí tretieho kalicha Ježiš znova vybočil z tradičného rámca. Tretí kalich vína totiž spojil so svojou smrťou a opäť vyslovil úplne nové a odlišné slová než bolo zvykom:

Pite z neho všetci! Veď toto je moja krv novej zmluvy,
ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“

(Mat 26,28)

Kristus vyslovil revolučné výroky. Čo vlastne nimi vyjadril?

  • Kristus síce vo svojej modlitbe žehná Hospodinovi, ale vo svojej podstate je sám tým Hospodinom.
  • Kristus síce ďakuje Bohu za plody zeme, ale on sám ponúka svoje telo a svoju krv. Ponúka symboly svojej obete – chlieb a víno. Mnohé plodiny zeme v Starej zmluve smerujú, symbolizujú a vrcholia v osobe Ježiša Krista – v Kristovom ukrižovanom tele a v jeho preliatej krvi.
  • Kristus zrejme prosí o zmluvu medzi Hospodinom a jeho ľudom, ale on sám predsa ponúka a uzatvára novú zmluvu. V ten istý deň, 14. nisana, v piatok bol obetovaný veľkonočný baránok a zároveň bol ukrižovaný Boží Baránok. Symbol sa stretol so skutočnosťou, predobraz s naplnením. Ježiš Kristus sa naplno stotožnil s obetovaným baránkom.

Bežnou súčasťou Pesachovej večere bol ešte štvrtý kalich, ibaže ten už Ježiš odmietol s učeníkmi vypiť s nasledovným zdôvodnením: „Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“ (Mat 26,29). Nedokončená večera mala byť zárukou, že vykúpenie bude definitívne dokončené na budúcej hostine s Mesiášom v nebeskom kráľovstve.

V starozmluvnej dobe ľudia vnímali samotné jedlo ako spoločenskú udalosť. O to viac to platilo o večeri a najviac sa to naplnilo pri Pesachovej večeri. Je pre nás výzvou, aby aj naše slávenie Večere Pánovej  bolo okrem iného spoločenskou a rodinnou udalosťou.

Časová trojrozmernosť

Keď Židia slávili Pesach, vnímali ho jednak ako minulosť; ako niečo, čo sa udialo v minulosti. No Židia v nej nekončili. Snažili sa onú minulosť sprítomniť. Zakaždým sa vracali do minulosti a nanovo sa snažili opätovne duchovne prežiť minulé egyptské vyslobodenie. Pesach taktiež vnímali ako predzvesť, vyhliadku a zasľúbenie do budúcnosti. V Pesachu totiž videli zasľúbenie o Mesiášovi.

Tak, ako pre Židov boli Veľkonočné sviatky minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, tak aj my by sme mali vnímať Večeru Pánovu ako minulú, prítomnú a zároveň aj budúcu udalosť. Kristova obeť sa síce stala v minulosti, ale my ju potrebujeme sprítomniť; vo viere sa vrátiť k oným kľúčovým udalostiam, akými boli Kristovo ukrižovanie a vzkriesenie a duchovne ich nanovo a opätovne prežiť. Pamätajme zároveň na to, že Večera Pánova je pre nás taktiež predzvesťou a zasľúbením do budúcnosti, teda do večnosti.

Prajeme si, aby sme Večeru Pánovu nevnímali len ako akúsi pamiatku (ako jej zvykneme hovoriť), ktorá sa stala kedysi v minulosti, ale aby sme ju zakaždým nanovo prežili ako živú a prítomnú (tu a teraz) skúsenosť a stretnutie s našim osobným Pánom a Spasiteľom.

Prajeme si, aby každá Večera Pánova upriamovala našu pozornosť na zasľúbené večné spoločenstvo s našim Vykupiteľom na nebeských hostinách a slávnostiach.

O vysluhovaní Pamiatky Večere Pánovej si môžete prečítať TU.

Foto: Gabriela Kollárová, www.pixabay.com