(K=Katka, J=Ježiš, S=kamarátka Soňa, D=kamarát Dodo)

Katka stojí uprostred scény a drží v ruke stoličku, prichádza Ježiš.

K:           Ahoj, Ježiš!
J:            Čau, Katka!
K:           Som ti taká vďačná, že si prišiel!
J:            Rado sa stalo. Čo to tu máš? (kývne hlavou na stoličku v Katkiných rukách)
K:           No, rozhodla som sa, že ti dám toto. (položí stoličku medzi nich na zem.) Ha! (od nadšenia trepe rukami)
J:            Čože? (užasnuto hľadí na stoličku)
K:           Áno, ja viem!
J:            Myslíš to vážne?
K:           Smrteľne vážne.
J:            A vieš, čo to znamená, však?
K: ….. (trochu zneistie) No, myslím, že áno.
J:            (pristúpi k stoličke a krúži nad ňou rukami) Ten, kto tu sedí, rozhoduje o všetkom.
K:         Ja viem! Stále tu sedím, rozhodujem sa podľa seba, potom niekam dospejem a pýtam sa samej seba, ako som sa tam dostala. A poviem si: Daj to Ježišovi! Jeho rozhodnutia sú vždy správne.
J:            (nadšený) To dáva zmysel.
K:           No veď aj ja som si to myslela, tak ti ju dávam. Je to dar.
J:            Fíha… Teda… Som poctený.
K:           Nie, nie, ja som poctená. Naozaj.
J:            Nuž… To je ohromné. Tak ja si teda sadnem.
K:           No áno. Prosím, sadni si. (prisúva mu stoličku)
J:            Tak teda začnem rozhodovať.
K:           Áno, presne tak. Len do toho.

Ježiš si sadne.

K:           Tak, a teraz to, čo ty povieš, to ja urobím, dobre?
J:            Dobre. Tak to chceš?
K:           Áno! Rozhodne.

Na scénu sa zľava rúti kamarátka Soňa. Katka sa otočí k nej, aby ju privítala, Ježiš sedí na stoličke za jej chrbtom otočený k publiku, s natiahnutými nohami, ruky zložené a usmieva sa.

S:            Konečne som ťa našla!

Objímu sa.

K: …….(natešene) No čau!
S:            Konečne som sa rozhodla, že to urobím.
K:           Urobíš čo?
S:            Dám sa potetovať. Som taká vzrušená, pozri, až mi naskočila husia koža.
K:           Som z toho trochu zmätená, lebo tvoja mama povedala, že to v žiadnom prípade nepôjde. Niečo sa zmenilo?
S:            Nie, ona je celkom proti tomu, ale vieš, moja mama je taká divná, hneď je proti…

Ježiš udivene počúva.

S:            Tak som si myslela, že by si mi mohla pomôcť ….
K:           Aha….

Ježiš nespokojne krúti hlavou a strúha nesúhlasné grimasy.

S:            Tak som si povedala, že idem do toho a uvidíme potom. Pozri, dám si to urobiť rovno sem. (ukazuje na rameno) Som fakt zvedavá, aké to bude. Každopádne, ty ideš so mnou.
J:            Nie.
S:            (zarazene) Nie?
K:           Ale nieee… (cúva a vytláča Ježiša zadkom zo stoličky) Chcela som povedať, (Ježiša už napoly vytlačila a každý sedí na stoličke polovičkou zadku) že neviem, lebo už mám svoj program na víkend a tak si nie som istá….
S:            OK…
K:           Takže len čo budem vedieť…
J:            (vyčítavo) Katka!
K:           … zavolám ti, dobre?
S:            Dobre, dohodnuté.

Ježiš sa snaží zabrať celú stoličku, Katka stále hľadí za kamarátkou.

S:            Neskôr ti zavolám. Páá.

Kamarátka ide preč, tí dvaja sa nastoličke stále pretláčajú.

J:            Katka?
K:           Áno? (otáča sa tvárou k nemu, ešte stále sa usmieva)
J:            Čo sa to tu deje?
K:           Čo tým myslíš?
J:            (trochu sa poodtiahne a ukazuje medzi nich na stoličku) Som tu na teba nejako natlačený.

Katka pozrie prekvapene naňho, potom na stoličku a postaví sa. Ježiš zostane napoly sedieť na stoličke sám.

K:           Och, Ježiš, prepáč, to je čudné. To je fakt čudné, éééé… (gestikuluje) Ja neviem, hovorila som so Soňou, áno, a potom ma poprosila, aby som išla s ňou do tetovacieho štúdia. To bolo veľmi vzrušujúce…
J:            Áno? (sadá si na celú stoličku)
K:           A potom si povedal: „Nie,“ a to bolo trochu… tak trochu… čudné a…
J:            Tak som rozhodol. (pozrie sa priamo na ňu)
K: …….(zneistie) No, dobre, ale mne to rozhodnutie nedáva zmysel.
J:            Ty si odo mňa chcela, aby som tu sedel, áno?
K:           No samozrejme, veď preto som ti ju darovala!
J:            Veď som si to tak myslel. Ten, kto tu sedí, rozhoduje o všetkom.
K: …….(škriabe sa na hlave) Áno, samozrejme. Vieš, ja som len…
J:            Tak v čom je problém?
K: …….(zvesela) No, ja som nevidela žiadny problém v tom, keď pôjdem s ňou, veď je to jedno, nie?
J:            (s rozhodným gestom) Ale jej mama povedala: Nie.
K:           Ale to je len taký maličký (ukazuje dvoma prstami) detail, tak som si myslela…
J:            Katka, len by som sa chcel ubezpečiť, že veci vidíme rovnako.
K:           OK.
J:            Dobre. Chceš, aby som tu sedel, alebo nie?
K:           No samozrejme, že chcem, veď preto som ti ju dala.
J:            Dobre.
K:           Dobre. (prehrabne si vlasy). Pozri sa, je mi to ľúto. Je to mňa občas ťažké. Chcem, aby si tu sedel a rozhodoval. Chcem robiť to, čo povieš.
J:            Fajn, dobre, tak som si to myslel.
K: …….(neisto) Áno!
J:            Začneme odznovu.
K:           Jasnačka.
J:            Čistý štít. Ty a ja. Zvládneme to. Dobre?
K:           Dobre.
(Tľapnú si na to. Ježiš ju chlácholivo chytí rukou za plece).
K:…….Vážne! Čo mi povieš, to urobím.
J:            Super.

Prichádza kamarát Dodo.

D:           Katka, čau!
K:           Dodo, ahoj!
D:           Ako sa máš?
K:           Dobre.
D:           Potrebujem menšiu výpomoc.
K: …….Nooooooooo (otočí sa spýtavo k Ježišovi s gestom, ktoré vyjadruje: To asi nebude problém, že? Ježiš otrčí palec hore a usmieva sa. Katka sa otočí naspäť k Dodovi) OK!
D:           No to som rád! Práve som telefonoval s babkou a…
K:           S tvojou babkou? Mám ju veľmi rada.
D:           Hej, babka je úžasná.
K:           Urobím pre ňu čokoľvek.
D:           Je v domove dôchodcov, veď vieš…

Ježiš spokojne počúva.

D:           Bola nejaká smutná a chcel som pre ňu spraviť niečo pekné. Staré dámy to potrebujú.
K:           No iste…
D:           A tak som premýšľal o kúpeľnom dni v domove dôchodcov.

Ježiš spozornie a začne sa mrviť na stoličke.

K: .……(nadšene) Z domova dôchodcov do kúpeľov. Úžasné!
D:           Nie, to zas nie, to si nemôžem dovoliť.

Katka rozpačito zmĺkne a počúva.

D:         Premýšľal som, že kúpele – teda svoju kamošku (oboma ukazovákmi ukáže na Katku) – by som priniesol tam. Išli by sme tam spolu a urobili jej ten kúpeľný deň tam, veď vieš, manikúru, pedikúru…
K: …….(zarazene hľadí)
D:           … pre starú dámu. Poznáš to, v jej veku sú už nechty hrubé…
K: ……..(prezerá si zarazene nechty na rukách)
D:           … a žlté a treba jej ich ostrihať klieštikmi…
K:           Aha…. (strúha zhnusené grimasy a akoby na obranu dvíha ruky, prehrabáva si vlasy a chytá sa za hlavu)
D:           Treba jej oškriabať zhrubnutú kožu…
K: …….(vydesená cúva, Ježiš pre istotu vstane zo stoličky a ustúpi, stolička sa prevráti)
D:           … a možno by si jej mohla vymasírovať hlavu, vieš…
K: ……(zohýba sa, dvíha spadnutú stoličku, stále sa pozerá na Doda)
D:           … to by bolo úžasné, nie?

Ježiš stojí, hľadí na Katku, ruky v nechápavom geste pred sebou, dlaňami nahor

K: …….((sadne si na stoličku chrbtom k Ježišovi, otočená k Dodovi) No, ja vlastne… Je to veľmi zaujímavý nápad…
D:           Však? Tiež som si to myslel! Môžeš mi pomôcť?
J:            Áno!
K:           Nie! Nie!!! Nemôžem!
J:            (neveriacky na ňu hľadí) Katka, môžeš!
K:           Prepáč, nemôžem.
D:           Tak mi povedz, kedy môžeš. Chcel som to urobiť budúcu nedeľu.
J:            To by šlo.
K:           To vôbec nepôjde. Vieš, nedeľa, kostol, odpočinok…

Ježiš sa bezradne rozhliadne

D:           A čo streda večer alebo tak?
J:            To je ešte lepšie.
K:           Nie, to je ešte horšie. Vieš, tento mesiac mám toho toľko. Jedna vec za druhou.
D:           Ale vážne, nasledujúci mesiac by mi to vyhovovalo v ktorýkoľvek deň. Kedykoľvek budúci mesiac, ktorýkoľvek deň.
K:           Vlastne, nie, budúci mesiac mám tiež natrieskaný…

Ježiš je znechutený

K:           … mám školu, a prácu, no všetko možné…
J:            (spýtavo) Katka???
K:           … naozaj, nemám žiaden voľný čas.
J:            (chytá ju za plece a kolenom ju vytláča zo stoličky) No poďme.
K:……. (odstrčí Ježiša)
B:           V poriadku, fajn. Poviem jej. Tak mi len zavolaj, keď budeš voľná.

Ježiš sa rozhorčene prechádza

K:           OK, jasné.
B:           Budem ju pozdravovať (odchádza)
K:           Si milý, pošlem jej pohľadnicu. Maj sa!
B:           Aj ty, čau.
J:           Myslel som si, že sa to nejako vyrieši.
K: …….(otočí sa k nemu) A čo ako?
J:            Sedíš… na stoličke…
K: …….(pozrie sa pod seba) Och… (pozrie sa na Ježiša a zlieza) Ježiš, ako sa to stalo, že tu sedím? Rozprávala som sa s Dodom a…
J:            Áno?
K:           … hovoril o pomoci jeho babke a – vieš, jeho babku mám veľmi rada – a tak to bol ohromný nápad.
J:            (zodvihne ruku a chce niečo povedať)
K:……. (otočí sa smerom kam Dodo odišiel) …a omotával tu niečo o žltých nechtoch a o oškrabávaní a kurích okách a potom ešte vravel niečo o jej vlasoch a (zúfalo sa chytá za hlavu). Ježiš…
J:            (dotýka sa jej chlácholivo ramena) Katka, ale ide o to, že ja som povedal áno.
K:           Áno, no a potom sa mi to načisto vymklo z rúk. Ja takéto veci očividne nemôžem robiť.
J:            Katka, niekedy nebudeš mojim rozhodnutiam rozumieť. A možno s nimi nebudeš ani súhlasiť.
K:           Dobre, ale…
J:            To ty si odo mňa chcela, aby som sedel na tej stoličke. (ukazuje na ňu)
K: ——(zarazene sa na stoličku pozrie) No áno, veď preto som ti ju dala.
J:            No, obidvaja naraz na nej sedieť nemôžeme. Buď na nej budem ja alebo ty.
K:         Jasné, že ty! Ježišu, pozri, je mi to ľúto. Neuvedomila som si, že to bude tak veľmi ťažké. Naozaj som si myslela, že tvoje rozhodnutia budú mojimi rozhodnutiami. Neviem, čo som si myslela.
J:            Nuž…
K: …….(dotýka sa stoličky) Chcem, aby si ju mal, dala som ti ju ako darček.
J:            A ja ju chcem mať ako dar, no musíš mi dovoliť ,aby som ju mal.
K:           Oukej.
J:            Musíš mi ju dať.
K:           Iste. Tu je. (posunie ju k nemu) Skúsme to znovu. Je mi to naozaj ľúto. Sadni si. Vážne.
J:            Naozaj to myslíš vážne? (sadá si)
K:           Som si istá. Budeš tam sedieť a rozhodovať.
J:            Ohromné. (udrie päsťou do dlane) Katarína, porozprávajme sa o tých 50 eurách, ktoré si vzala mame z peňaženky.
K:           50 eurách? (vyloží si nohu na stoličku a dá ruky vbok)
J:            Áno.
K:           Ježiš, ééé, prepáč, nespomínam si.
J:            Stalo sa to dnes ráno.
K:           Aha! Fajn, áno, áno (škriabe sa v rozpakoch na hlave. Potom vylezie zozadu na stoličku a oprie sa o Ježiša). Potrebovala som nejaké peniaze naviac, lebo mama mi nikdy nedá dosť (opiera sa Ježišovi o hlavu a vyvracia mu ju nabok)
J:            Aha.
K:           Proste nikdy nemám dosť a…
J:            Katka, nepatrí ti to.
K:           Ale tak trochu áno, je to moja mama.
J:            Musíš ich vrátiť!
K:           Vrátiť? Nie, veď potom bude vedieť, že som ich zobrala! Nemôžem ich len tak dať späť.
J:            Katka! (vstáva zo stolička a odstupuje. Katka sa o ňu oprie rukami) Toto nemá riešenie.
K:           Čo?
J:            Ja tomu nerozumiem.
K:           Prečo? (dvíha stoličku k sebe a cúvne)
J:            Ak tam chceš sedieť (ukazuje na stoličku), tak tam seď.
K:           Nie, je tvoja, darovala som ti ju.
J:            Lenže stále si ju berieš späť!
K:……. (pohadzuje stoličkou v rukách) Ježiš, pozri sa, chcem, aby si ju mal a rozhodoval.
J:            Dobre, ale musíš si vybrať: kto bude na tej stoličke sedieť?
K:           Ty.
J:            V poriadku. Tak mi ju daj.
K: …….(podáva mu ju, no stále ju pevne drží) Dobre, zober si ju.

Preťahujú sa o stoličku.

J:            Musíš ju pustiť.
K:           Dobre. (stále ju drží)
J:            Katarína, rozhodni sa.
K: …….(cúva aj so stoličkou, krúti hlavou) Ja nemôžem.
J:            Práve si sa rozhodla.
K: …….(odchádza so stoličkou zo scény)

Foto: www.pixabay.com