Kto sedí na stoličke? (scénka)
(K=Katka, J=Ježiš, S=kamarátka Soňa, D=kamarát Dodo)
Katka stojí uprostred scény a drží v ruke stoličku, prichádza Ježiš.
K: Ahoj, Ježiš!
J: Čau, Katka!
K: Som ti taká vďačná, že si prišiel!
J: Rado sa stalo. Čo to tu máš? (kývne hlavou na stoličku v Katkiných rukách)
K: No, rozhodla som sa, že ti dám toto. (položí stoličku medzi nich na zem.) Ha! (od nadšenia trepe rukami)
J: Čože? (užasnuto hľadí na stoličku)
K: Áno, ja viem!
J: Myslíš to vážne?
K: Smrteľne vážne.
J: A vieš, čo to znamená, však?
K: ….. (trochu zneistie) No, myslím, že áno.
J: (pristúpi k stoličke a krúži nad ňou rukami) Ten, kto tu sedí, rozhoduje o všetkom.
K: Ja viem! Stále tu sedím, rozhodujem sa podľa seba, potom niekam dospejem a pýtam sa samej seba, ako som sa tam dostala. A poviem si: Daj to Ježišovi! Jeho rozhodnutia sú vždy správne.
J: (nadšený) To dáva zmysel.
K: No veď aj ja som si to myslela, tak ti ju dávam. Je to dar.
J: Fíha… Teda… Som poctený.
K: Nie, nie, ja som poctená. Naozaj.
J: Nuž… To je ohromné. Tak ja si teda sadnem.
K: No áno. Prosím, sadni si. (prisúva mu stoličku)
J: Tak teda začnem rozhodovať.
K: Áno, presne tak. Len do toho.
Ježiš si sadne.
K: Tak, a teraz to, čo ty povieš, to ja urobím, dobre?
J: Dobre. Tak to chceš?
K: Áno! Rozhodne.
Na scénu sa zľava rúti kamarátka Soňa. Katka sa otočí k nej, aby ju privítala, Ježiš sedí na stoličke za jej chrbtom otočený k publiku, s natiahnutými nohami, ruky zložené a usmieva sa.
Objímu sa.
K: …….(natešene) No čau!
S: Konečne som sa rozhodla, že to urobím.
K: Urobíš čo?
S: Dám sa potetovať. Som taká vzrušená, pozri, až mi naskočila husia koža.
K: Som z toho trochu zmätená, lebo tvoja mama povedala, že to v žiadnom prípade nepôjde. Niečo sa zmenilo?
S: Nie, ona je celkom proti tomu, ale vieš, moja mama je taká divná, hneď je proti…
Ježiš udivene počúva.
S: Tak som si myslela, že by si mi mohla pomôcť ….
K: Aha….
Ježiš nespokojne krúti hlavou a strúha nesúhlasné grimasy.
S: Tak som si povedala, že idem do toho a uvidíme potom. Pozri, dám si to urobiť rovno sem. (ukazuje na rameno) Som fakt zvedavá, aké to bude. Každopádne, ty ideš so mnou.
J: Nie.
S: (zarazene) Nie?
K: Ale nieee… (cúva a vytláča Ježiša zadkom zo stoličky) Chcela som povedať, (Ježiša už napoly vytlačila a každý sedí na stoličke polovičkou zadku) že neviem, lebo už mám svoj program na víkend a tak si nie som istá….
S: OK…
K: Takže len čo budem vedieť…
J: (vyčítavo) Katka!
K: … zavolám ti, dobre?
S: Dobre, dohodnuté.
Ježiš sa snaží zabrať celú stoličku, Katka stále hľadí za kamarátkou.
S: Neskôr ti zavolám. Páá.
Kamarátka ide preč, tí dvaja sa nastoličke stále pretláčajú.
J: Katka?
K: Áno? (otáča sa tvárou k nemu, ešte stále sa usmieva)
J: Čo sa to tu deje?
K: Čo tým myslíš?
J: (trochu sa poodtiahne a ukazuje medzi nich na stoličku) Som tu na teba nejako natlačený.
Katka pozrie prekvapene naňho, potom na stoličku a postaví sa. Ježiš zostane napoly sedieť na stoličke sám.
K: Och, Ježiš, prepáč, to je čudné. To je fakt čudné, éééé… (gestikuluje) Ja neviem, hovorila som so Soňou, áno, a potom ma poprosila, aby som išla s ňou do tetovacieho štúdia. To bolo veľmi vzrušujúce…
J: Áno? (sadá si na celú stoličku)
K: A potom si povedal: „Nie,“ a to bolo trochu… tak trochu… čudné a…
J: Tak som rozhodol. (pozrie sa priamo na ňu)
K: …….(zneistie) No, dobre, ale mne to rozhodnutie nedáva zmysel.
J: Ty si odo mňa chcela, aby som tu sedel, áno?
K: No samozrejme, veď preto som ti ju darovala!
J: Veď som si to tak myslel. Ten, kto tu sedí, rozhoduje o všetkom.
K: …….(škriabe sa na hlave) Áno, samozrejme. Vieš, ja som len…
J: Tak v čom je problém?
K: …….(zvesela) No, ja som nevidela žiadny problém v tom, keď pôjdem s ňou, veď je to jedno, nie?
J: (s rozhodným gestom) Ale jej mama povedala: Nie.
K: Ale to je len taký maličký (ukazuje dvoma prstami) detail, tak som si myslela…
J: Katka, len by som sa chcel ubezpečiť, že veci vidíme rovnako.
K: OK.
J: Dobre. Chceš, aby som tu sedel, alebo nie?
K: No samozrejme, že chcem, veď preto som ti ju dala.
J: Dobre.
K: Dobre. (prehrabne si vlasy). Pozri sa, je mi to ľúto. Je to mňa občas ťažké. Chcem, aby si tu sedel a rozhodoval. Chcem robiť to, čo povieš.
J: Fajn, dobre, tak som si to myslel.
K: …….(neisto) Áno!
J: Začneme odznovu.
K: Jasnačka.
J: Čistý štít. Ty a ja. Zvládneme to. Dobre?
K: Dobre.
(Tľapnú si na to. Ježiš ju chlácholivo chytí rukou za plece).
K:…….Vážne! Čo mi povieš, to urobím.
J: Super.
Prichádza kamarát Dodo.
D: Katka, čau!
K: Dodo, ahoj!
D: Ako sa máš?
K: Dobre.
D: Potrebujem menšiu výpomoc.
K: …….Nooooooooo (otočí sa spýtavo k Ježišovi s gestom, ktoré vyjadruje: To asi nebude problém, že? Ježiš otrčí palec hore a usmieva sa. Katka sa otočí naspäť k Dodovi) OK!
D: No to som rád! Práve som telefonoval s babkou a…
K: S tvojou babkou? Mám ju veľmi rada.
D: Hej, babka je úžasná.
K: Urobím pre ňu čokoľvek.
D: Je v domove dôchodcov, veď vieš…
Ježiš spokojne počúva.
D: Bola nejaká smutná a chcel som pre ňu spraviť niečo pekné. Staré dámy to potrebujú.
K: No iste…
D: A tak som premýšľal o kúpeľnom dni v domove dôchodcov.
Ježiš spozornie a začne sa mrviť na stoličke.
K: .……(nadšene) Z domova dôchodcov do kúpeľov. Úžasné!
D: Nie, to zas nie, to si nemôžem dovoliť.
Katka rozpačito zmĺkne a počúva.
D: Premýšľal som, že kúpele – teda svoju kamošku (oboma ukazovákmi ukáže na Katku) – by som priniesol tam. Išli by sme tam spolu a urobili jej ten kúpeľný deň tam, veď vieš, manikúru, pedikúru…
K: …….(zarazene hľadí)
D: … pre starú dámu. Poznáš to, v jej veku sú už nechty hrubé…
K: ……..(prezerá si zarazene nechty na rukách)
D: … a žlté a treba jej ich ostrihať klieštikmi…
K: Aha…. (strúha zhnusené grimasy a akoby na obranu dvíha ruky, prehrabáva si vlasy a chytá sa za hlavu)
D: Treba jej oškriabať zhrubnutú kožu…
K: …….(vydesená cúva, Ježiš pre istotu vstane zo stoličky a ustúpi, stolička sa prevráti)
D: … a možno by si jej mohla vymasírovať hlavu, vieš…
K: ……(zohýba sa, dvíha spadnutú stoličku, stále sa pozerá na Doda)
D: … to by bolo úžasné, nie?
Ježiš stojí, hľadí na Katku, ruky v nechápavom geste pred sebou, dlaňami nahor
K: …….((sadne si na stoličku chrbtom k Ježišovi, otočená k Dodovi) No, ja vlastne… Je to veľmi zaujímavý nápad…
D: Však? Tiež som si to myslel! Môžeš mi pomôcť?
J: Áno!
K: Nie! Nie!!! Nemôžem!
J: (neveriacky na ňu hľadí) Katka, môžeš!
K: Prepáč, nemôžem.
D: Tak mi povedz, kedy môžeš. Chcel som to urobiť budúcu nedeľu.
J: To by šlo.
K: To vôbec nepôjde. Vieš, nedeľa, kostol, odpočinok…
Ježiš sa bezradne rozhliadne
D: A čo streda večer alebo tak?
J: To je ešte lepšie.
K: Nie, to je ešte horšie. Vieš, tento mesiac mám toho toľko. Jedna vec za druhou.
D: Ale vážne, nasledujúci mesiac by mi to vyhovovalo v ktorýkoľvek deň. Kedykoľvek budúci mesiac, ktorýkoľvek deň.
K: Vlastne, nie, budúci mesiac mám tiež natrieskaný…
Ježiš je znechutený
K: … mám školu, a prácu, no všetko možné…
J: (spýtavo) Katka???
K: … naozaj, nemám žiaden voľný čas.
J: (chytá ju za plece a kolenom ju vytláča zo stoličky) No poďme.
K:……. (odstrčí Ježiša)
B: V poriadku, fajn. Poviem jej. Tak mi len zavolaj, keď budeš voľná.
Ježiš sa rozhorčene prechádza
K: OK, jasné.
B: Budem ju pozdravovať (odchádza)
K: Si milý, pošlem jej pohľadnicu. Maj sa!
B: Aj ty, čau.
J: Myslel som si, že sa to nejako vyrieši.
K: …….(otočí sa k nemu) A čo ako?
J: Sedíš… na stoličke…
K: …….(pozrie sa pod seba) Och… (pozrie sa na Ježiša a zlieza) Ježiš, ako sa to stalo, že tu sedím? Rozprávala som sa s Dodom a…
J: Áno?
K: … hovoril o pomoci jeho babke a – vieš, jeho babku mám veľmi rada – a tak to bol ohromný nápad.
J: (zodvihne ruku a chce niečo povedať)
K:……. (otočí sa smerom kam Dodo odišiel) …a omotával tu niečo o žltých nechtoch a o oškrabávaní a kurích okách a potom ešte vravel niečo o jej vlasoch a (zúfalo sa chytá za hlavu). Ježiš…
J: (dotýka sa jej chlácholivo ramena) Katka, ale ide o to, že ja som povedal áno.
K: Áno, no a potom sa mi to načisto vymklo z rúk. Ja takéto veci očividne nemôžem robiť.
J: Katka, niekedy nebudeš mojim rozhodnutiam rozumieť. A možno s nimi nebudeš ani súhlasiť.
K: Dobre, ale…
J: To ty si odo mňa chcela, aby som sedel na tej stoličke. (ukazuje na ňu)
K: ——(zarazene sa na stoličku pozrie) No áno, veď preto som ti ju dala.
J: No, obidvaja naraz na nej sedieť nemôžeme. Buď na nej budem ja alebo ty.
K: Jasné, že ty! Ježišu, pozri, je mi to ľúto. Neuvedomila som si, že to bude tak veľmi ťažké. Naozaj som si myslela, že tvoje rozhodnutia budú mojimi rozhodnutiami. Neviem, čo som si myslela.
J: Nuž…
K: …….(dotýka sa stoličky) Chcem, aby si ju mal, dala som ti ju ako darček.
J: A ja ju chcem mať ako dar, no musíš mi dovoliť ,aby som ju mal.
K: Oukej.
J: Musíš mi ju dať.
K: Iste. Tu je. (posunie ju k nemu) Skúsme to znovu. Je mi to naozaj ľúto. Sadni si. Vážne.
J: Naozaj to myslíš vážne? (sadá si)
K: Som si istá. Budeš tam sedieť a rozhodovať.
J: Ohromné. (udrie päsťou do dlane) Katarína, porozprávajme sa o tých 50 eurách, ktoré si vzala mame z peňaženky.
K: 50 eurách? (vyloží si nohu na stoličku a dá ruky vbok)
J: Áno.
K: Ježiš, ééé, prepáč, nespomínam si.
J: Stalo sa to dnes ráno.
K: Aha! Fajn, áno, áno (škriabe sa v rozpakoch na hlave. Potom vylezie zozadu na stoličku a oprie sa o Ježiša). Potrebovala som nejaké peniaze naviac, lebo mama mi nikdy nedá dosť (opiera sa Ježišovi o hlavu a vyvracia mu ju nabok)
J: Aha.
K: Proste nikdy nemám dosť a…
J: Katka, nepatrí ti to.
K: Ale tak trochu áno, je to moja mama.
J: Musíš ich vrátiť!
K: Vrátiť? Nie, veď potom bude vedieť, že som ich zobrala! Nemôžem ich len tak dať späť.
J: Katka! (vstáva zo stolička a odstupuje. Katka sa o ňu oprie rukami) Toto nemá riešenie.
K: Čo?
J: Ja tomu nerozumiem.
K: Prečo? (dvíha stoličku k sebe a cúvne)
J: Ak tam chceš sedieť (ukazuje na stoličku), tak tam seď.
K: Nie, je tvoja, darovala som ti ju.
J: Lenže stále si ju berieš späť!
K:……. (pohadzuje stoličkou v rukách) Ježiš, pozri sa, chcem, aby si ju mal a rozhodoval.
J: Dobre, ale musíš si vybrať: kto bude na tej stoličke sedieť?
K: Ty.
J: V poriadku. Tak mi ju daj.
K: …….(podáva mu ju, no stále ju pevne drží) Dobre, zober si ju.
Preťahujú sa o stoličku.
J: Musíš ju pustiť.
K: Dobre. (stále ju drží)
J: Katarína, rozhodni sa.
K: …….(cúva aj so stoličkou, krúti hlavou) Ja nemôžem.
J: Práve si sa rozhodla.
K: …….(odchádza so stoličkou zo scény)
Foto: www.pixabay.com
Comments are closed.