Jer 9,23-24: 

Takto hovorí Hospodin: …Ale tým nech sa chváli ten, čo sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravodlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu.

Ako adventný ľud už viac ako 100 rokov čakáme na príchod Pána Ježiša Krista. V sobotnej škole bol celý jeden štvrťrok venovaný štúdiu znamení  a okolností Jeho príchodu. Sú ale tieto informácie všetkým, čo potrebujeme poznať, aby sme boli naň pripravení? Alebo je tu ešte niečo iné, čo by sme nemali zanedbať? Ešte niečo, čo je dôležité v našej príprave? V určitom zmysle sme v podobnej situácii ako Izrael v čase, keď mal Pán Ježiš prísť prvýkrát na svet ako malé dieťa. Pozrime sa teda spoločne na  príbeh Jeho narodenia,  a zameriame sa v ňom na pripravenosť ľudí na Jeho príchod. A tiež poučenie, ktoré si z tohto príbehu môžeme vziať do našej situácie dnes. Príchod Pána Ježiša sa totiž znova blíži…        

V úvode si pripomenieme udalosť, ktorá sa odohrala pomerne nedávno.

V prestížnej londýnskej nemocnici sa vtedy  vojvodkyni Kate a britskému princovi Wiliamovi,  narodil ich prvý syn. Bolo to v r. 2013, oslavovala celá krajina a písali o tom novinári v rôznych častiach sveta. Pred nemocnicou stál dav ľudí a médiá, a všetci čakali, až sa narodí a budú môcť ho uvidieť. Články reportáže a fotky šťastných rodičov a dieťatka obleteli svet.

V médiách boli titulky:

  • Narodil sa kráľ“
  • „Britské impérium povedie kráľ“
  • „VB sa dočkala následníka trónu!“
  • „Možný následník trónu princ George je de facto miliardár“…

Podľa tradície kráľovského potomka privítali salvami z dela londýnskeho Toweru, z Green parku pri Buckinghamskom paláci a ďalšímí salvami na Novom Zélande, a mnohé miesta boli na jeho počesť osvetlené na modro.

Mladému páru blahoželali lídri sveta a ľudia nakupovali toľko suvenírov s motívmi kráľovského dieťaťa, že to prinieslo do štátnej pokladne zisk 220 mil. libier.

Ľudia na toto dieťa čakali a tešili sa naň.

Zhruba pred 2000 rokmi sa v Betleheme narodil iný Kráľ. Aj On pochádzal z kráľovského rodu, i On bol predurčený raz vládnuť. Keď sa však narodil tento kráľ okolnosti i reakcie ľudí boli úplne iné. Pred budovou nestáli davy ľudí, neprišli si ho uctiť významní štátnici, neboli poslaní poslovia do iných krajín, nevedel o Ňom a neradoval sa celý svet, nebol ohňostroj ani salvy z dela. Dokonca ani dôstojné miesto, kde by prišiel na svet. Keďže všetky možnosti ubytovania už boli obsadené, Spasiteľ sveta prišiel na svet v prístrešku pre dobytok.  Ľudia Ho  z nejakého dôvodu nečakali, a až na niekoľko výnimiek netešili sa, že príde. Ako to bolo vôbec možné? Veď tisíce rokov sa vedelo, že sa raz príde. Už Adamovi a Eve bolo zasľúbené, že sa narodí /semeno ženy, ktoré rozdrtí hadovi hlavu/ Hovorili o tom jasne i ďalšie proroctvá. Vedelo sa, že príde. Vedelo sa presne, kde sa narodí. Z Danielovho proroctva sa dokonca dal stanoviť čas, kedy k tomu dôjde. O ňom, ako o jedinej nádeji ľudstva na odpustenie hriechov hovoril celý obetný systém. A predsa, keď sa to naozaj stalo, veľmi málo ľudí Ho čakalo. Veľmi málo ľudí po Ňom skutočne túžilo.

Udalosti súvisiace s Jeho narodením popisuje EGW vo svojej knihe Túžba vekov, str. 23, takto:

Nebeskí poslovia s údivom pozorovali ľahostajnosť ľudu, ktorý podľa Božej vôle mal svetu priniesť svetlo svätej pravdy. Židovský národ bol zachránený ako svedok, že Kristus sa narodí z Abrahámovho semena a z Dávidovho rodu. Nepostrehol však, že Jeho príchod je tak blízko… ľahostajnosť ochromila celý Izrael. Radosť, ktorá napĺňala celé nebesá, sa nijako nedotkla sebeckých a zosvetáčtených  sŕdc. Len niekoľko jednotlivcov túžilo uzrieť Neviditeľného. A práve im bolo určené nebeské posolstvo.“

Už vtedy sa začali uskutočňovať slová napísané u Jána 1.10,11:

„Na svete bol a svet povstal skrze Neho a svet Ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a Jeho vlastní Ho neprijali.“

Niektorí však reagovali inak.

KTO JEŽIŠOV PRÍCHOD ČAKAL A PRIVÍTAL

1) PASTIERI

Písmo nám hovorí, že o Jeho narodení sú bezprostredne anjelom informovaní pastieri nocujúci na poli a strážiaci stáda v okolí Betlehema, kde i kedysi i Dávid pásol ovce svojho otca, a kde sa v tom období chovali ovce určené na obetovanie v chráme. Idú ihneď do Betlehema a nájdu novorodeniatko ležať v jasliach, tak ako im anjel hovoril. Tešia sa a všetkým hovoria túto radostnú novinu. Ľudia, ktorí to počujú sa divia.

A oslavuje akurát celé nebo.

Pastieri boli jediní v Betleheme, ktorým nebeský posol oznámil narodenie Spasiteľa Ježiša Krista na svet. Videli nebeské zástupy radujúce sa a oslavujúce Boha. A práve pastieri boli vyslancami za ľudstvo, ktorí prichádzajú ako prví pozrieť novorodeného Kráľa.

Prečo iba oni? Prečo tam nebol celý Betlehem, veď boli tak blízko! Čím si práve pastieri zaslúžili takú poctu? Prečo iba im bolo oznámené, že prišiel?  

Z pera Ellen Whiteovej sa dozvedáme, že to boli síce jednoduchí ale zbožní muži, ktorí tiché hodiny noci trávili rozprávaním sa o Mesiášovi a modlitbami za Jeho príchod. Pastieri Ho čakali, túžili po Ňom, úprimne sa modlili.

2) SIMEON, ANNA

Podľa zákona nasledovalo po narodení dieťaťa mužského pohlavia pre matku 40 dní očisťovania, počas ktorých ostávala doma a nezúčastňovala sa náboženských obradov. Následne Jozef s Máriou a dieťaťom idú 8 km z Betlehema do jeruzalemského chrámu, aby priniesli dve hrdličky alebo holúbätá ako obeť za hriech a spaľovanú obeť a predstavili dieťatko Pánovi. A vtedy prichádza do chrámu vedený Duchom i Simeon, človek spravodlivý a pobožný, očakávajúci potešenie Izraelovo a Sv. Duch bol na ňom (Luk 2,25). Poznáva Spasiteľa, berie Ho do rúk a dobrorečí Bohu. A rovnako i prorokyňa Anna, ktorá pôstami a modlitbami slúži Bohu dňom i nocou. Tá prichádza v tú istú hodinu do chrámu, tiež vie, kto je toto dieťa a hovorí o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie v Jeruzaleme.  

Tím všetkým, ktorí hľadali Boha s úprimným srdcom, tým sa dal nájsť.

Ďalší boli mudrci.

3) MUDRCI

V Biblii  čítame:

A keď sa narodil Ježiš v judskom Betleheme za dní kráľa Herodesa, tu hľa mudrci od východu slnca prišli do Jeruzalema a hovorili: Kde je ten narodený kráľ židovský? Lebo sme videli jeho hviezdu na východe slnca a prišli sme sa mu pokloniť.“ Hviezda ich doviedla do Betlehema, našli dom, v ktorom bolo dieťa. Mat 2,1.2

…a padnúc klaňali sa mu a otvoriac svoje poklady obetovali mu dary: zlato, kadivo a myrhu.“ Mat 2,11

Mudrci poznali proroctvo o Jeho narodení – Balámovo proroctvo, ktorým, pudený Duchom Svätým, predpovedal príchod Mesiáša: „… vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela…“ (4Moj 24,17), a ktoré sa z veku na vek šírilo ústnym podaním, i v ich krajine mali možnosť študovať hebrejské spisy, v ktorých hľadali hlbšie poznanie. Vo sne boli poučení, aby išli hľadať novonarodené Knieža (EGW: Túžba vekov, 6. kapitola). Podľa vzácnych darov, ktoré mu priniesli na znamenie úcty, a síce

  • zlato – dar pre kráľa,
  • kadidlo – dar Bohu; používalo sa na bohoslužobné účely a 
  • myrhu – používala sa pri balzamovaní mŕtvych

sa dá usudzovať, že skutočne mohli poznať i ďalšie proroctvá o tomto kráľovi a rozumieť im lepšie, než samotní židia.

Keď sa pozrieme na tieto 3 skupiny ľudí, možno mi budete vedieť odpovedať na otázky:

  • V čom boli iní?
  • Čo mali všetci tí ľudia spoločné?
  • Čo sme sa o nich dozvedeli – čo robili?
  • Aká, alebo v čom, bola ich príprava na príchod P. Ježiša?

Títo všetci hľadali, čakali, modlili sa, študovali Písmo, boli vedení Duchom… túžili po Jeho príchode…

A čo tí ostatní…?!

KTO NEČAKAL

Mnohí  Jeho narodenie, Jeho príchod na svet neočakávali. Vedeli síce, že sa má raz narodiť (kto by to bol v židovskom národe nevedel?), poznali Písmo, chodili na bohoslužbu, nemali problém so zachovávaním obradov, ale, to ako vidíme, nestačilo na to, aby poznali svojho Boha. Uspokojili sa s informáciami o Bohu. Netúžili po samotnom Bohu, nehľadali Ho, netúžili Ho uzrieť. Stačilo im, že je, že príde, vyslobodí ich a čaká ich slávna budúcnosť… Nie je to podobné i dnes?

Ostatní síce vedeli, mali informácie z Písma, že sa má narodiť, ale netúžili po ňom (mali iné starosti…) a nepoznali Ho. Bolo treba platiť dane (kvôli tomu bolo pravdepodobne nariadené i sčítanie ľudu, kvôli ktorému Jozef s Máriou prišli do Betlehema), možno i zarobiť na príchodzích, ktorí hľadali ubytovanie. A život má  dosť svojich starostí i radostí. Na Pána Boha nejak nezostáva čas. Dôležitejšie sú iné veci: tu a teraz…

Napadla vám niekedy otázka, prečo Pán Boh nechal zaznamenať tieto udalosti pre ďalšie generácie? Veľa vecí o Pánu Ježišovi zaznamenaných nie je, ako píše Ján. Toto áno. Prečo? Je možné, že je v tom i nejaké poučenie pre nás? Pre našu generáciu?

Nie je podobná situácia i dnes? Vieme, že má prísť, i to, že Jeho príchod sa blíži, ale koľkí sa tešia, koľkí túžia po Mesiášovi, koľkí túžia uvidieť Jeho tvár, koľkí túžia už byť s ním?… Nehrozí i nám nebezpečenstvo, že  sa i my uspokojíme s poznaním Písma, chodením na bohoslužbu či dodržiavaním správnych vecí, s teológiou – bez túžby po živom Bohu?

POZNANIE BOHA

V Biblii máme zaznamenanú Mojžišovu prosbu, aby mu Boh ukázal svoju slávu. Mojžiš už videl horiaci ker a počul z neho prehovoriť Boha. Bol priamym svedkom 10 Božích rán, ktoré dopadli na Egypt.  Videl, ako Boh rozdelil Červené more, aby Izraelci prešli po suchu i ako zahubil egyptskú armádu. Videl, ako dal Boh vytrysknúť vode zo skaly. Videl zostupovať oblak Božej slávy na stan stretávania sa. Hovoril s Bohom tvárou v tvár, tak ako sa človek rozpráva so svojim priateľom a bol na hore v prítomnosti Božej 40 dní a nocí a obdržal od Neho desať Božích prikázaní napísaných Božím prstom. Pre väčšinu z nás by to bolo viac než dosť. Ale Mojžiš chce svojho Boha poznať viac. A tak žiada: „Ukáž mi, prosím, svoju slávu!

2Moj 33,13 sa modlí: „… prosím, oznám mi svoju cestu“ (=to, ako konáš, aký si), aby som Ťa poznal…“ a v 18. verši: „Ukáž mi, prosím, svoju slávu!“ (= zjav mi seba), čo i Hospodin takto chápe a odpovedá: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek, aby pri tom zostal živý,“ ale postavil Mojžiša v trhline skaly a zakryla ho Jeho ruka, dokiaľ neprešiel. Potom odňal svoju ruku a on uvidel Jeho chrbát… /vv. 22,23/

Ako málo ľudí skutočne rozumie a pozná Boha i dnes. Žiada si poznať Boha lepšie. Ktosi povedal: „V každej generácii si len veľmi málo ľudí cení poznanie Boha nad všetko ostatné.“ Prečo?

Hlavný dôvod je ten, že väčšina ľudí prijíma koncept Boha od druhých ľudí radšej, než  by Ho hľadali sami, z inšpirovaného Božieho slova – Biblie. To je dôvod, prečo ich videnie Boha sa takmer nikdy nezhoduje s biblickým zjavením toho, aký je Boh.

Ďalší dôvod je, že mnohí  nemajú prístup – kľúč, ktorý otvára poznanie Boha. Tým kľúčom je dar Božieho Ducha – prístupný všetkým, ktorý Ho poslúchajú.   Sk 5,32 „A my sme jeho svedkami v tých veciach i Svätý Duch, ktorého dal Boh tým, ktorá ho poslúchajú.“ Čo je požiadavka ignorovaná príliš mnohými.     (1.Kor 2,10.11 – „…Lebo Duch spytuje všetko, aj hlbiny Božie… Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží.“

Apoštol Pavel sa modlí za veriacich v Efeze:

Ef 1,17-19: „Preto i ja, keď som počul o viere u vás, o viere v Pánu Ježišovi a o láske naproti všetkým svätým, neprestávam ďakovať Bohu za vás zmieňujúc sa o vás na svojich modlitbách, žeby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, ráčil vám dať ducha múdrosti a zjavenia pravým poznaním Jeho…“

Ján 17,3A to je ten večný život, aby poznali Teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

AKO SPOZNAŤ BOHA?

Ako však môžeme poznať Boha, keď je neviditeľný, nenahmatateľný, býva v neprístupnom svetle, kam sa my nemôžeme dostať? A Pán Ježiš Kristus, ktorý bol Boh v ľudskom tele, už viac nechodí medzi nami? Nemôžme si sadnúť k Jeho nohám, počúvať Jeho slová…

EGW: „Poznať Boha znamená milovať Ho.“

Keď niekoho milujeme, túžime po ňom, túžime byť s ním, a naše skutky, čakanie i vernosť je motivované láskou. On nás miluje od založenia sveta. Len keď skutočne poznáme Boha, budeme Ho ctiť, obdivovať a milovať , a to  v dobrých i zlých časoch, len vtedy naša viera a dôvera v Neho obstojí nech sa deje čokoľvek a budeme mu slúžiť nie zo strachu alebo preto, čo nám môže dať, ale dobrovoľne a z lásky.

Biblia nám hovorí:

Hľadajte Hospodina, dokiaľ Ho možno nájsť...“ Iz 55,6

Ale ako a kde Ho my môžeme dnes hľadať? Ako Ho poznať?

  1. SKRZE STVORENIE

Stvorenie hovorí o svojom Stvoriteľovi – o jeho moci, nevystihnuteľnej múdrosti, zmysle pre krásu a detail, o Jeho sláve a láske. Všetko, čo vidíme v prírode, okolo seba, naplánovala Jeho myseľ a stvoril On.

 Boh stvoril všetko skrze Ježiša Krista – Kol 1,16 „..lebo v Ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny, buď panstvá buď kniežatstvá buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze Neho a cieľom Neho, On je predo všetkým a všetko v Ňom povstalo a stojí.

Keď si to uvedomíme, čítame správu o stvorení novými očami, napr. správa v 1Moj 1,16 nám akoby mimochodom hovorí, že stvoril „tiež i hviezdy.“ Vedci uvádzajú, že hviezd je zhruba okolo   300000000000000000000000  (3 x 10 na dvadsiatu tretiu!). Ide o obrovské množstvo hmoty a dokonalý plán, aby to všetko fungovalo. Naplánoval a stvoril obrovský vesmír, ale i atómy, dizajn každej rastliny, kvetu, stromu… Stvoril hory i šíre more a živé tvory v ich dokonalosti…

.. 6:50

Nastavte si cez ozubené koliesko Subtitles/CC jazyk češtinu – Czech.

Keď si uvedomíme, kto to vlastne bol, kto k nám prišiel ako človek Ježiš Kristus, žasneme rovnako ako učeníci vtedy, keď hovorili: „Ktože je tento, že Ho vietor i more poslúchajú?

 Je ale pravdou, že príroda reprezentuje Boha iba nedokonale, vidíme v nej stopy hriechu.

2.SKRZE BIBLIU

Pri jej čítaní nejde len o samotné čítanie, v zmysle, že si tým splníme povinnosť, pretože vieme, že by sme to mali robiť, nejde ani o vedomosti, i keď i tie sú dôležité a potrebné – pretože sami o sebe nestačia, ako sme videli na príklade izraelského národa.

 Biblia je kľúč k poznaniu Boha, je v nej zaznamenané, čo Boh chce, aby Jeho ľud poznal a rozumel o Ňom, v nej Boh zjavuje seba. Každé písmo je vdýchnuté Bohom… Konečným cieľom nie je ani tak poznať Bibliu, ako poznať jej autora.

Veď spytujete Písma, lebo sa domnievate, že v nich máte večný život, a oni sú to, ktoré svedčia o mne,“ hovorí Ježiš Kristus v Ján 5,39.

Písmo nás vedie ku Kristovi. Spôsob, akým k nám prehovára Boh a zjavuje seba. Kristus je spasenie, v ňom je život. Zameriavajme sa pri čítaní na udalosti, o ktorých sa tam píše, ale zvlásť na to, čo nám to o hovorí o Ňom, aký je, ako koná… Žeňme sa poznať Hospodina (Hoz 6,3). V SZ Písmo veľmi nešpecifikuje, o ktorú Božskú osobu sa jedná. Čo vieme, že to bol Kristus, ktorý stvoril svet, a že to bol On, kto vyviedol Izraelcov z Egypta. Sú tam proroctvá, ktoré hovoria o Ňom, a NZ je celý o Pánu Ježišovi, ktorý nám zjavuje Boha, pretože je obrazom Jeho slávy a odbleskom Jeho podstaty.

EGW: Túžba vekov, str. 49: „Bolo by dobre, keby sme každodenne aspoň hodinu uvažovali o Ježišovom živote. Sústredene by sme sa mali zaujímať o podrobnosti každej udalosti, hlavne však o udalosti posledné.“

Keď Ho chceme poznať, pozrime sa na kríž.

Keď čítame Písmo, vstupujeme do komunikácie s ním,  aby sme porozumeli, čo nám chce každý deň povedať, poznávali Ho lepšie a dôverovali mu plnšie /viac, pretože ak poznáme, ako veľmi nás miluje, bude pre nás ľahké mu dôverovať i poslúchať Jeho vôľu.

Kto má moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto ma miluje, a ten, kto ma miluje, bude milovaný od môjho Otca, i ja ho budem milovať a zjavím mu seba,“ zasľubuje Pán Ježiš v ev. Jána 14,21.         

3. SKRZE MODLITBU

Modlitba je v dnešnej uponáhľanej dobe problém. Ponáhľame sa stihnúť to či ono, a ako povedalo jedno z našich detí, v konečnom dôsledku nemáme z toho života veľa. Až príliš často žijeme rýchlo a povrchne, také bývajú i naše vzťahy, naša komunikácia, a žiaľ, taká býva i naša modlitba. A i keď sa na chvíľu zastavíme, keď si robíme pobožnosť, chýba nám požehnanie skutočnej komunikácie s Bohom, pretože sa príliš ponáhľame než aby sme strávili dostatok času premýšľaním, modlitbou, i čakaním na Boha, na Jeho prehováranie k nám, požehnanie a obnovu našich fyzických, duševných a duchovných síl. Nielen moment v Jeho prítomnosti, ale osobný kontakt s ním je naša potreba.

„… v utíšení sa a v dúfaní bude vaša sila.“ hovorí Boh v Iz 30,15.

Spoločenstvo s Bohom, čas strávený komunikáciou s ním, má byť tým najdôležitejším, čo nás v ten deň čaká. Má byť našou prioritou, na ktorú si stanovíme čas. Mimochodom, keď chceme vedieť, kde sú naše priority, pozrime sa, čomu venujeme svoj čas. Čomu venujeme minimum času, to určite nie je našou prioritou…

Paul Tournier, švajčiarsky lekár, nazývaný aj najslávnejším kresťanským lekárom, počul v čase, keď bol ešte mladým mužom, na jednom fóre hovoriť  holandského rečníka o jeho každodennom trávení času v tichej modlitbe a meditácii, čo ako povedal, bolo ťažiskom jeho dňa. Po diskusii sa ho Tournier opýtal, koľko času tomu denne venuje. „To záleží, obvykle 1 až 1,5 hodiny,“ znela odpoveď. Tournier si povedal: „Keď môže tento zaneprázdnený muž venovať hodinu denne modlitbe, tak potom iste toľko môžem venovať aj ja.“ A tak nasledujúce ráno vstal hodinu skôr ako obvykle, šiel do svojej pracovne, sadol si za svoj stôl, položil si pred seba hodinky a začal sa modliť. Prešla minúta, potom 5. Zdalo sa mi to ako hodina, neskôr spomínal. Nevedel, či bude schopný zostať tam celú hodinu. Nakoniec uplynula  hodina. Nič sa nestalo. Vnímal to celé ako neúspech. Už sa chcel postaviť a odísť, ale vnútorný hlas mu povedal, aby ostal ešte  minútu či dve dlhšie. Keď poslúchol,  Pán Boh použil tú extra minútu či dve, aby prehovoril k jeho srdcu.  Ako sám povedal, odvtedy sa pre neho hodina modlitby stala pevnou súčasťou jeho dňa. Toto bol kľúčový bod, ktorý ho zmenil z obyčajného uponáhľaného (zlostného) človeka na neobyčajnú, pokojnú a úžasnú osobu z ktorej vyžaruje vnútorný jas. A hoci je veľmi aktívny, je v ňom udivujúca tichosť a hĺbka. „Stíšte sa a vedzte, že ja som Boh,“ končí sa jeho príbeh. „Hľadajte Hospodina, dokiaľ Ho možno nájsť! Volajte na Neho, dokiaľ je blízko!

Martin Luther sa modlil denne 2-3 hod, ďalší reformátor John Wesley trávil na modlitbe denne až 2 hodiny, ktorú obvykle začínal o 4. ráno… Je možné, že tu je ukryté ich tajomstvo spoločenstva s Bohom a úspešnosti ich služby, ktoré nám zatiaľ unikalo?

Spoločenstvo s Bohom je tou najúžasnejšou a najdôležitejšou skutočnosťou, ktorú ľudská bytosť môže zažiť.

Pán Ježiš za svojho života na zemi nám bol veľkým vzorom v tom, ako žiť v úplnej závislosti na Bohu a podriadení sa Jeho vôli. Ukázal nám i ako komunikovať s Bohom v modlitbe.

Budí každého rána, budí mi ucho, aby  som počúval, ako učení.“ Iz 50,4

A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil.“ Mar 1,35

HĽADANIE BOHA

Všetci asi  máme skúsenosť s tým, ako je Pán Boh blízko, keď sme v problémoch, keď sa k nemu utiekame o pomoc. Je to pravda, ale kladiem si otázku, či to nie je aj preto, že Ho vtedy hľadáme opravdovejšie. Naše modlitby sú hlboké a vôbec nie formálne, a naša túžba po Bohu vrelá. Nič nie je dôležitejšie ako On. Nemôže ale tomu tak byť i v dobrých časoch? Nemôžme ho rovnako intenzívne hľadať, i keď je všetko v poriadku?

Alebo nemáme čas hľadať Hospodina, možno ani si naňho spomenúť, pretože príliš vecí, možno samých o sebe vôbec nie zlých, zaoberajú plne našu pozornosť… A naraz je už večer, treba ísť spať, už sme unavení, tak sa rýchlo za minútu, či dve, pomodlíme, a keď otvoríme ešte aj Písmo, máme pocit, že sme si splnili povinnosť. Nie je pre nás práca, filmy, povinnosti, facebook oveľa dôležitejšie ako On? Dá sa to zistiť i podľa času, ktorý jednotlivým veciam venujeme…  Nedajme sa viac svetom oklamať, že iné veci si zasluhujú našu pozornosť viac ako Boh.

Nech o nás neplatí:    

„… niet, kto by vážne hľadal Boha.Rim 3,11

A nech sa splnia slová, ktoré Boh zasľúbil ešte u proroka Jeremiáša 31,33.34:

Lebo toto je zmluva, ktorú učiním s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Hospodin. Dám svoj zákon do ich vnútorností a napíšem ho na ich srdce a budem im Bohom a oni mi budú ľudom. A nebudú už viacej učiť druh druha ani brat brata hovoriac: Poznajte Hospodina! Lebo ma budú poznať všetci od najmenšieho z nich do najväčšieho z nich, hovorí Hospodin, pretože odpustím ich neprávosť a na ich hriech viacej nespomeniem.

I my dnes vieme, že ma prísť. Druhýkrát. Hovorí o tom množstvo proroctiev. Sme v podobnej situácii ako Izraelci v dobe 1. príchodu Pána Ježiša. Poučme sa od nich, z ich chýb a zlyhaní.

A tak

Hľadajte Hospodina, dokiaľ Ho možno nájsť! Volajte na Neho, dokiaľ je blízko!“ nabáda nás už Iz 55.6.

Veď náš Boh zasľúbil:

Budete ma hľadať a nájdete ma, keď ma budete hľadať celým srdcom.Jer 29,13

A TAK HĽADAJME HO,
POZNÁVAJME HO,
TÚŽME PO ŇOM
A TEŠME SA NA JEHO PRÍCHOD.

Amen.