Pozorovali ste niekedy, ako chodia holuby? Vyzerá to veľmi smiešne. Pohybujú sa po jednotlivých krôčikoch. Prečo? Holubie oko nedokáže počas pohybu meniť ohniskovú vzdialenosť a tak by holub vlastne nevedel, kam ide. Preto sa musí po každom kroku zastaviť, v maličkej pauze rýchlo narovnať hlavu a zaostriť zrak. Teda jedna noha, hlava vpred, stop, hlava dozadu, druhá noha, hlava vpred, stop… No, byť holubom asi nie je až také jednoduché.

A čo my? Čas a udalosti sa rútia tak rýchlo dopredu, že sotva stačíme sledovať ich vývoj a smer. Aj my sa potrebujeme zastaviť, urobiť si čas na modlitbu a zaostriť svoj pohľad opäť na Ježiša Krista. To neznamená, že sa budeme modliť každých päť minút a každú chvíľu o niečom meditovať. Je však užitočné, ak si zvykneme pravidelne sa zastaviť a stíšiť, aby sme mohli ďalej vykročiť správnym smerom.

Utíchnite a poznajte, že ja som Boh,
som vyvýšený medzi národmi,
vyvýšený na zemi!
– Žalmy 46,11

Aby si bol krásny, zastav sa:
minútu pred zrkadlom,
päť minút pred svojou dušou
a pätnásť minút pred svojím Bohom.
– Quintus Horatius Flaccus

Zdroj: www.dobreranko.sk