Básne

Tak nedôstojne
sa míňame
ubúdajú nám
sily
vlasy
zuby
a hlavne priatelia. More >

Prečo tak neskoro!
Prečo tak neskoro robíme to,
k čomu sme boli stvorení.
Nad hrobom,
v liečebni,
vo väzení hľadáme odpoveď.
Prečo až tam?
Keď stačí tak málo. More >

(báseň pri príležitosti krstu O. Krajčoviča)

Správa mi v mobile zapípala
tak som si ju rýchlo prečítala.
Pozerám Messenger, kto čo pridal Môj deň
potom ešte mobil rýchlo čety meň! More >

Je-li možno pokleknout,
tak teď klečím.
Modlit se je-li možno,
k Tobě se, můj Pane, modlím.
K Tobě, kterého mé oči nevidí,
k Tobě, jehož hlas můj sluch neslyší,
k Tobě, Bože, jehož dotek má ruka necítí,
k Tobě Bože, jehož mé tělo nevnímá. More >

Člověk má všechno, co mít má
Hlavu, tělo, nohy, ruce
A tím vším měl by chválit
Oslavovat svého Tvůrce!

Oči však dávno nevyhlíží
Kdy se vrátí jejich Pán
Možná, že už ani neví
K čemu že nám byl zrak dán

More >

.

Poď sa prejsť do krásy poľa
kde ťa vtáčí spev hneď volá,
p o z r i   v ô k o l ,  
j e   t u   s u p e r   b y ť.
.

More >

Sochár hľadí na mramorový balvan
a jeho oko už vidí sochu, v ktorej sa budú mnohí kochať.
Gazda hľadí na obilné zrno
a jeho oko už vidí zrelý klas, z ktorého budú mať mnohí chlieb.
Stolár hľadí na dosku
a jeho oko už vidí hotový nábytok, ktorý budú mnohí používať.
Staviteľ hľadí na prudkú horskú rieku
a jeho oko už vidí mohutnú priehradu, ktorá dodá vodu vyprahnutej zemi.
Spasiteľ hľadí na hriešnika
a jeho oko už vidí jeho obrátenie a odovzdaný život, ktorý len jemu slúži. More >

Ja si prajem, ty si praješ – ako každý
– túžby sny a žiadosti,
Ako keby vedeli sme,
čo dovedie nás k radosti.
Každý je múdrym vo svojich očiach,
druhého radšej nečuje,
zavrel uši svojho srdca,
keď druhého prehovoriť počuje. More >

Byť v noci uprostred otvorených polí,
keď sa mesiac s hviezdami o trblietky delí
Nasávať to úžasné ticho Božie
„Usmieva sa práve na mňa? Kto vie?“ More >