Text na čítanie: Gen 8,18-22

Milé sestry, bratia, milí priatelia.
Poďme sa spoločne pozrieť na jeden text zo starého zákona. Myslím si, že tento text patrí k tým, na ktoré keď narazíme, tak ho rýchlo prečítame, alebo dokonca preskočíme. Častokrát si môžeme myslieť, že táto časť Písma nám dnes už nemá čo povedať. No nie je to tak. A preto si otvorme spoločne 4. knihu Mojžišovu a nalistujme si 28. kapitolu. Budem teda čítať z 4 Moj 28 od prvého verša.

Čítanie 4 Moj 28, 1-10

1 Hospodin povedal Mojžišovi: 2 Prikáž Izraelitom toto: Dbajte o to, aby ste mi na určený čas prinášali obetný dar, môj pokrm v podobe ohňovej obety príjemnej vône. 3 Povedz im: Ohňovú obetu Hospodinovi budete prinášať takto: Na každodennú spaľovanú obetu prinesiete dva jednoročné bezchybné baránky. 4 Jedného baránka pripravíte ráno a druhého pred večerom. 5 K tomu na pokrmovú obetu desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu vylisovaného oleja. 6 To je pravidelná spaľovaná obeta, ktorá bola pripravená na vrchu Sinaj ako ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi. 7 Pri nápojovej obete sa na jedného baránka pridá štvrtina hínu vína. Vo svätyni prinesieš nápojovú obetu z opojného nápoja na počesť Hospodina. 8 Pred večerom pripravíš toho druhého baránka ako pri rannej pokrmovej obete spolu s nápojovou obetou na ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. Sobotná obeta 9 V deň sobotného odpočinku ako pokrmovú obetu obetuješ dva jednoročné bezchybné baránky spolu s dvoma desatinami éfy jemnej múky zamiesenej olejom a k nej aj príslušnú nápojovú obetu. 10 To je pravidelná spaľovaná obeta na deň sobotného odpočinku, okrem každodennej spaľovanej a nápojovej obety.

 

Môže nám dnes tento text niečo povedať? Môžeme tam nájsť pre seba nejakú aplikáciu? 1. verš nám jasne hovorí, že tieto slová sú výrokom Hospodinovým. Vraví to nie inšpirovaný pisateľ, ale samotný Boh. Sú to teda slová, ktoré majú najväčšiu autoritu v Písme. Vieme, že pre nás už obetný systém neplatí. Tak čo potom nám hovoria tieto Božie slová?

Poďme sa postupne pozrieť na verš po verši.

1. verš nám hovorí, že Hospodin tieto slová hovorí Božiemu služobníkovi, Mojžišovi. V príbehu o Izraeli, keď Izrael putuje púšťou, často vidíme, že Hospodin prehovára k Mojžišovi a nie je to nič nezvyčajné. V originálnom texte, v slovese „hovoril“, je ale skrytá určitá razancia, s ktorou Hospodin pristupuje k Mojžišovi. Keď Hospodin hovorí k človekovi, tak to nie je suché oznamovanie, ale je to s určitou intenzitou a autoritou. Preto Mojžišovi nič iné neostáva, len počúvať, keď Boh k nemu prehovára.

2. verš sa začína inštrukciami pre Mojžiša, hovorí to, čo má Mojžiš robiť. Tento verš je akýmsi úvodom tiež k celej 28. a 29. kapitole a hovorí nám o význame celého obetného systému. Hospodin tu prikazuje Mojžišovi, aby tieto slová prikázal celému ľudu. Prečo mu Pán Boh prikazuje? Nemôže to Mojžiš urobiť aj bez toho rozkazu? Mojžiš je Boží služobník. On prijíma nariadenia od Hospodina a musí ho poslúchať. Určite sú nám známe príbehy, ako Boží služobníci musia urobiť tak, ako im Hospodin povie. Poznáme príbeh Baláka, ktorý nemôže prekliať Izrael, ale musí hovoriť iba to čo mu Boh povie. Tak isto je to aj s Jonášom. Ten nemá na výber a musí ísť do Ninive. A rovnako aj Mojžiš – je Boží prorok, preto musí konať Božie nariadenia. Zároveň tu Hospodin stavia Mojžiša do svojej role, lebo mu káže aby aj on prikazoval ľudu.

Na čo si teda ľud má dávať pozor? Na čo si mi máme dávať pozor? „Pozorujme na to, aby sme dávali obetný dar“. Hospodin nás tu vyzýva, aby sme dávali pozor, dbali na to, čo mu prinášame. Vyzýva nás k dôkladnému zachovávaniu toho, čo nám nariadil. K čomu nás teda nabáda? Prinášať obetný dar? Jeho obetný dar? Čo je jeho obetný dar? Načo Mu máme prinášať to, čo už je vlastne jeho? Hospodin chce, aby sme si uvedomili, čo nám On dal, čo nám On stále dáva. Chce, aby sme si uvedomili, že za to čo nám dal, by sme mali opäť k Nemu priniesť.

Skôr, než každý sám porozmýšľame o tom, čo nám dal, a čo máme k Nemu priniesť, sa pozrime na to slovo „dar“. Keby sme jeho pôvod hľadali v pôvodnom texte, našli by sme význam „byť bližšie“. No nie je to úžasné? Hospodin chce, aby nás tento dar pritisol bližšie k Nemu. Praje si, aby jeho stvorenie bolo bližšie s ním. Tak dar, ktorý máme Bohu prinášať, by nás mal priviesť bližšie k Nemu. Vieme, že obetný systém bol nato, aby človek si uvedomil, že je hriešny, že potrebuje odpustenie a zmierenie s Bohom. A tento význam toho slova nám to potvrdzuje. Potvrdzuje nám Božie prianie byť opäť s človekom, prianie, ktoré hovorí, že Boh chce, aby všetko bolo napravené a my sme mohli žiť. A preto aj dnes chce Hospodin, aby sme dbali na tú obeť, ktorá je za nás zástupná, a ktorá nás privádza bližšie k Nemu samotnému. A preto nezabúdajme na to. A prečo je to Hospodinovi upokojujúca vôňa? Prvýkrát sa s upokojujúcou vôňou Hospodinovou stretávame, keď Noe vyjde z korábu a obetuje. No nemyslime si, že Hospodinovi to vonia, keď je prinesená obeť. Alebo že sa v tom vyžíva. Nie, je to pre Neho upokojujúca obeť, lebo prináša zmierenie s človekom. Prináša to, čo bolo raz narušené. Obnovuje s Ním opäť vzťah. Preto v tom má Hospodin zaľúbenie a prináša mu to upokojenie. A Noe presne pre tento význam obetuje, keď vyjde z korábu, aby došlo k znovuobnoveniu vzťahu Boha s človekom – a preto Hospodin hovorí to čo hovorí.

Pozrieme sa preto na Boží dar: bol prinesený nato, aby sme boli k Hospodinovi bližšie a výsledok je ten, že sám Hospodin sa z toho teší.

Od 3. verša sa začína opis každodennej, ustavičnej obety. Teda je to obeť, ktorá bola prinášaná každý deň. Každý deň boli zabití baránkovia v presne stanovený čas.

4. verš nám hovorí, že jeden bol prinesený ráno druhý bol prinesený medzi večermi. Preto medzi večermi, lebo vtedy sa rozlišovali prvý večer, ktorý sa začínal, keď slnko začalo zapadať a druhý večer, keď už skončil súmrak a nastala tma. Tak presne v tomto vymedzenom čase sa mal obetovať druhý baránok. Ale prečo sa mal obetovať? Veď každý Izraelita predsa prinášal obeť za svoje hriechy?! Načo bolo potrebné každý deň, na jeho začiatku i na konci znova obetovať? Význam tejto obety, tejto každodennej, nám opäť obety otvára zámer Hospodina s človekom.

Toto nie je prvý záznam, kde sa píše o tejto každodennej obeti. Prvý nachádzame v 2. Moj 29. Tam sa táto obeť opisuje od 38. verša. V 41. však Hospodin hovorí, prečo predkladá pred ľud túto obeť. Hovorí: „Kam budem prichádzať k vám, aby som tam hovoril s tebou“. Prečo to teda Hospodin zavádza? Lebo chce s nami hovoriť. Chce sa s nami stretnúť na začiatku dňa a na jeho konci. Hoci my už dnes nemusíme prinášať každý deň baránkov, Hospodinova prosba k nám je stále tá istá.

Chce si s nami začať deň a chce ho s nami aj ukončiť. Nie je to úžasné? Sám veľký Boh sa chce s nami stretnúť každé ráno a každý večer. A chce s nami hovoriť. Zamyslime sa, ako každodenne využívame tento čas, ktorý má byť oddelený len pre Neho.

Keď sa pozrieme, tak sa tu spomína slovo obeť, ktoré je presne to isté z 2. verša, teda nám to hovorí, že toto všetko je na to, aby sme boli k Bohu bližšie. Bližšie, keď s ním budeme ráno začínať, keď s nami bude rozprávať a tak presne aj na sklonku dňa, keď si pôjdeme oddýchnuť. Je to Hospodinove prianie. A zároveň aj zámer, prečo ustanovil každodennú obetu. Ale zámer, ktorý platí stále aj dnes.

No tu sa význam tohto textu pre nás nekončí. Hovorí sa tu o dvoch baránkoch, ktorí mali byť bez chyby. Teda mali byť bez vady, takí, čo sú najlepší v stáde, prosto tá najlepšia kvalita. Ďalej s každým baránkom sa mala priniesť aj obilná obeť. Načo bola obilná obeť? Ako sa pripravovala? Čítame, že sa pripravovala z jemnej múky, zamiesená v oleji. No nebol to obyčajný olej. Nebol to taký olej, ktorý sa používal bežne. Text nám hovorí, že to mal byť olej z rozdrvených olív. Nemal sa teda získavať lisovaním. Tým by sme z olív získali viac oleja, ako drtením. Ten olej by však nebol taký čistý a taký kvalitný, ako keď sa získal drtením. Tento olej sa aj používal do lámp do svietnika vo svätyni, teda iba na účely spojené s obradom. No opäť nám to hovorí, že dar, ktorý sa mal predniesť pre Hospodina mal byť najkvalitnejší – jemná múka, kvalitný olej.

K ustavičnej obeti tiež patrila liata obeť. Ako hovorí 7. verš, tá pozostávala zo silného nápoja, ktorý sa vyrábal z ovocia alebo obilia. Tiež to bol kvalitný nápoj.

Dnes získanie takých produktov možno pre nás nie je nič nezvyčajné, no zamyslime sa nad vtedajšou dobou, kde nemali také mlyny, a tak kvalitne vylisovaný olej ako máme dnes. Takže priniesť tieto dary – baránka bez vady, jemnú múku zamiesenú v kvalitnom oleji a kvalitný nápoj – nebola ľahká záležitosť. Stálo to nejaké úsilie.

Prinášame Hospodinovi len to, čo máme najlepšie? Prinášame z toho najkvalitnejšieho?

Obilná obeť má aj iný význam. Môžeme to preložiť aj ako dar. S týmto pojmom sa stretávame, keď sa Jákob vracia naspäť domov od svojho svokra so svojou rodinou a Ezau mu ide naproti. Vtedy Jákob posiela pred sebou dar zo svojho dobytka. Ďalej sa s ním stretávame, keď sa Jozefovi bratia vracajú do Egypta a dávajú Jozefovi takýto dar. V týchto prípadoch môžeme usúdiť, že ide o dar, ktorý sa dáva svojmu nadriadenému.

Dar, ktorý vyjadruje pokoru a odovzdanosť svojmu pánovi. A preto, keď sa obilná obeť, tento dar, dávala Hospodinovi dvakrát denne, vyjadrovali tým oddanosť svojmu Bohu, vyjadrovali, že sú na ňom závislí. Preto by nás naše ranné a večerné stíšenia, naše rozhovory s Hospodinom mali zároveň viesť aj k pokore a k uvedomeniu si svojej závislosti na Ňom.

Sobota

Na záver vo verši 9 a 10, je tu ustanovenie ustavičnej obety na sobotu, na ten deň odpočinku. Všimnime si, že na tento deň sa malo všetkého priniesť dvakrát viac. Teda namiesto 2 baránkov štyria a k tomu presne aj obilná obeť a liata obeť. Teda celý tento význam ustavičnej, každodennej obety sa mal umocniť v svätý sobotný deň. Hospodin chce byť s nami v tento deň rovnako blízko ako cez týždeň, ale praje si, aby sme mu venovali viac času. Chce, aby tento deň nebol ako ostatných šesť dní, ale aby bol niečím špeciálnym. Tou špecialitou je to, že chce s nami stráviť viac času. Viac času, ktorý nás bude privádzať bližšie k Nemu.

Záver

Poďme si teda spoločne zhrnúť, čo nám tento nezvyčajný text hovorí. Čo nám hovorí samotný Hospodin.

  1. Hospodin nám chce byť bližšie. Význam celého obetného systému a nakoniec aj našej zástupnej obety spočíval v zmierení Boha so svojím stvorenstvom, zmierení, ktoré každého z nás priviedlo bližšie k Hospodinovi. To je Hospodinova túžba a zámer: byť opäť s nami.
  2. Hospodin sa raduje, že narušené vzťahu sa môžu čiastočne napraviť. Je to pre Neho upokojujúca vôňa.
  3. Ďalej nás tu Hospodin vyzýva k oddeleniu času pre Neho. Chce a túži stretávať sa s nami na začiatku a na konci dňa. Chce sa s nami rozprávať, chce, aby sme mu boli bližšie. Praje si, aby sme s ním deň začínali i končili.
  4. Praje si, aby s aby sme si uvedomovali svoju závislosť na ňom. Aby sme si to uvedomovali dennodenne, každé ráno, každý deň.
  5. Nesmieme zabúdať, že keď niečo Hospodinovi dávame, má to byť to najlepšie a najkvalitnejšie. Nie to, čo nám zvýšilo, to, čo už nepotrebujeme.
  6. A na záver: v sobotný deň ako je tento si praje stráviť s nami viac času, lebo je to oddelený deň špeciálne na to určený.

Prajem nám, aby nás v tom Hospodin požehnával pri každodennom stíšení v jeho blízkosti. Amen.

Matej Ondrušek

V Trnave zaznelo 29.6.2013. Zverejnené so súhlasom autora.