Mladomanželia Colin a Melva Winchovi prijali svoje prvé misijné povolanie a odcestovali na Šalamúnove ostrovy. Bolo to v roku 1956. Miestnym obyvateľom poskytovali zdravotnú starostlivosť. V roku 1962 počas dovolenky v Austrálii získal Colin pilotský preukaz. So svojím priateľom a začínajúcim pilotom Lenom Barnardom odleteli spolu na prvých misionárskych lietadlách do odľahlých oblastí Papuánskej Novej Guinei a na ostrovy v južnom Pacifiku. Nasledujúci príbeh opisuje jednu z prvých výziev, ktorým musel Colin čeliť pri svojej práci na klinike.

Práve sme sedeli na rannom stretnutí kliniky. Na tomto oddelení nemocnice Amyes Memorial lekári vyšetrujú pacientov, ktorí nemusia byť hospitalizovaní. Colin a Melva dorazili do Kukudu prednedávnom. Bola to Colinova prvá ranná služba na klinike.

Prvých približne desať pacientov prišlo len s menšími poraneniami alebo menej závažnými chorobami. Všetko sa však zmenilo, keď sa na klinike objavil Jacob. Bol to vysoký a statný obyvateľ ostrova s chumáčmi kučeravých vlasov. Vošiel dnu a držal si sánku. Colin predpokladal, že má bolesti zubov, preto ho posadil do nastaviteľného zubárskeho kresla, ktoré im darovala Armáda Spojených štátov.

Vyšetrením sa mu podarilo odhaliť krásny chrup so žiarivými bielymi zubmi. Korunka na jednej z mohutných stoličiek sa však odlomila a spôsobovala pacientovi značné problémy. Colin si uvedomil, že Jacob už vyhľadal zubné ošetrenie, ale „zubárovi,“ ktorý mu chcel pomôcť, sa nepodarilo vytrhnúť stoličku. V snahe vytrhnúť zub sa mu akurát podarilo odlomiť z korunky.

Toto bolo v podstate Colinovo prvé trhanie zubu. Predtým už trhal zub, ale iba raz a to v zubnej nemocnici v Sydney. Vtedy však zub vypadol takmer sám. Bolo mu jasné, že toto trhanie zubu bude preňho veľkou výzvou. Navyše niekoľkí dedinčania budú svedkami jeho výkonu. Budú mať príležitosť zhodnotiť šikovnosť svojho nového „zubára“.

Colin si pripravil lokálnu anestéziu sánky a s trblietajúcou injekciou sa otočil k Jacobovi. Ten však už poznal injekcie a intenzívne sa snažil uhnúť hlavou, keď sa Colin snažil umŕtviť mu sánku.

Lukana, asistent, ktorý pracoval na klinike, vycítil problém a postavil sa za kreslo s pacientom. Mocnými rukami chytil Jacoba za hlavu s hustými vlasmi a povedal: „Držím ho, doktor! Pichnite mu tú injekciu! Už sa nebude hýbať!“

Aby si bol Colin istý, že umŕtvi celú oblasť, ktorú potrebuje, vstrekol anestetikum aj do ďasna okolo problémového zubu. Kým čakali, že anestetikum začne pôsobiť, Colin si všimol, že pod oknami kliniky sa zbehlo obecenstvo. Počúvali komentáre divákov, ktorí stáli vo dverách. Dedinčania boli zvedaví, či svojmu novému doktorovi budú môcť dôverovať aj ako zubárovi.

Colin si vybral vhodné kliešte na vytiahnutie dolnej stoličky a otočil sa k problematickému chrupu pacienta. Lukana stále pevne držal Jacobovu hlavu. Colin sa pevne postavil vedľa kresla a chytil do klieští stoličku. Pevne ju zovrel do klieští a ťahal. Zub sa však ani nepohol! Zlyhanie Colina ako „zubára“ sa pomaly stávalo skutočnosťou.

Bol to horúci a sparný deň. Akýkoľvek čerstvý vzduch, ktorý sa mohol ku Colinovi dostať, bol zablokovaný zvedavým obecenstvom divákov. Tí, ktorí mali priamy výhľad na toto predstavenie, ponúkali komentáre ďalším, ktorí nedovideli. Na Colinovom čele sa objavili kvapky potu. Rovnako aj na Jacobovom, ale z úplne iného dôvodu.

Colin si vzal iné kliešte a ešte raz pevne stisol protestujúci zub. Jacob sa ešte hlbšie zviezol do kresla napriek tomu, že Lukana stále kontroloval polohu jeho hlavy.

Zdalo sa, že prešli celé hodiny, kým sa Colin bezvýsledne trápil zo zubom. Niektorí diváci začínali vážne pochybovať. Iní odchádzali s dojmom, že ich nový lekár je na nič.

Potom však Jacob povedal: „Doktor, zabudli ste na niečo!“

„Nie, to si nemyslím, Jacob,“ odpovedal Colin a skontroloval všetok sterilný materiál, ktorý mal pripravený na stolíku. Všetko bolo v poriadku.

Zabudli ste sa pomodliť, doktor!

Colin nemohol uveriť vlastnej zábudlivosti. Spolu s Lukanom pomohli Jacobovi vstať z kresla a všetci traja pokľakli k modlitbe. Obecenstvom rýchlosťou blesku preletela správa: Modlia sa!

Očakávania všetkých vzrástli. Tí, čo už chceli odísť, sa obrátili. Boli zvedaví, aká bude odpoveď na modlitbu.

Jacob sa posadil znovu do kresla a dostal ďalšiu injekciu s anestetikom. Colin si vzal ten istý pár klieští a v tichosti sa ešte raz pomodlil. Pevne sa postavil vedľa kresla, chytil zub do klieští a potiahol.

Mohutná stolička zo štyrmi zatočenými koreňmi vyšla von tak ľahko, ako keď vyťahujete klinec z mäkkého dreva. „Je to vonku!“ vykríkol Colin a s prekvapením v očiach držal vzpierajúci sa zub v kliešťoch. Lukana bol taký nadšený a prekvapený zároveň, že pustil Jacobovu hlavu a s otvorenými ústami sledoval zub. Jacob sa usmieval od ucha k uchu a chválil Boha za zázrak.

Aj Colin oslavoval Boha. Jeho reputácia neutrpela ujmu. Do svojej lekárskej databázy si pridal ďalšiu skúsenosť.

Zdroj: www.dobreranko.sk