Byť v noci uprostred otvorených polí,
keď sa mesiac s hviezdami o trblietky delí
Nasávať to úžasné ticho Božie
„Usmieva sa práve na mňa? Kto vie?“

Otváram pred Veľkým knihu tohto dňa
dotýkam sa záhybov vráskavého pňa
Sadnem si, s úctou nahor pozriem,
že si tam, to s istotou dobre viem.

Bolo toho neúrekom, v poslednom čase veľa,
väčší pokoj, radosť by som v srdci chcela.
Nado mnou krásy hviezd kupola
ja schovaná pod ňou som bola.

Zostať tu s Tebou navždy chcem.
hoc ďalšie povinnosti ma ženú, viem.

Zahúka sova, preč odletí
a ja myslím práve na naše deti.
Rozprávam Bohu, čo som pokazila
a v čom sa Jeho vôľa prejavila.

Viem, nad nimi držíš tiež ochranu
hoci už dávno odišli preč z domu.

Tiché kroky, rozhovoru prejde čas
a ja chcela by som už vidieť nás
bez trápenia – v Božej náruči,
kde večnosť ťa na večnosť učí.

Podáva si ruku s harmóniou lásky
a nikto z nás nemusí mať masky
Tak povzdychla som v tichu pod hviezdami
Ďakujem, Bože, že si tu stále s nami…

Foto: www.pixabay.com