V nedeľu 03.06.2018 sme sa vybrali do Viedne – bratia a sestry zo Serede a Trnavy a ich priatelia. Cieľ bol jasný: najprv botanická záhrada Hirschstetten a potom park zámku Belvedere. Počasie vyzeralo sľubne, hoci hrozili aj búrky. Vydržalo to tak až do konca, len teplota vystúpila tesne pod tridsiatku.

Prvým škrtom cez rozpočet bolo zistenie, že vlak nezastal na zastávke, na ktorej sme plánovali vystúpiť… Ako sme sa dozvedeli od mierne vyjukaného rakúskeho vlakového sprievodcu, ktorého iniciatívne oslovila a k cudzojazyčne hovoriacim privliekla sestra Janka, trafili sme sa zrovna do týždňa, keď prebiehali opravy na niektorých zastávkach – aj na tej „našej“. 

Skončili sme až na Hlavnej stanici. Istá nemenovaná sestra zahlásila, že tak im treba, keď už takto pokafrali železničné spoje, plne využijeme viedenskú mestskú dopravu (mali sme ju zahrnutú v cestovnom lístku). Začalo sa zisťovanie, ktorou linkou metra sa dostať do botanickej záhrady a potom na ktorý autobus/električku prestúpiť a najmä kde vystúpiť. Pomocou nemčiny, angličtiny a navigácie v mobile sme sa napokon prepracovali – v plnom počte 19 ľudí – až do cieľa a mohli sa kochať v krásach prírodného a živočíšneho sveta.

Viac o záhrade si môžete prečítať a pozrieť vo fotogalérii z minuloročného výletu.

Potom sme sa mali podľa plánu plánu presunúť do zámku Belvedere. Cestou opäť prišli k slovu rozmanité dorozumievacie a elektronické prostriedky. Videli sme aj budovu Opery.

Šťastlivo sme dorazili do cieľa a mali sme zhruba 1,5 hodiny na to, aby sme si prešli areál zámku, prezreli si tvarované záhony a pokochali sa aj vo fontánach, prípadne sa osviežili závlahou pôvodne určenou pre trávnik :-). Neboli sme jediní, kto využil príležitosť, lebo aj vrana šedivka si z jednej fontány urobila vaňu na kúpanie a potom mokrá ako myš odletela, hoci mierne ťarbavo. Ďalšia nepohrdla arašidmi.

Cestou na stanicu sa opakoval rovnaký scenár. Stalo sa aj také, že pán po otázke v nemčine zahlásil, že „I don’t speak German“ a po otázke v angličtine, ktorým smerom sa ide na Hauptbahnhof bezradne pokrčil plecami a odvetil, že on veru nevie :-).

Po rýchlom prestupe v Bratislave sme šťastne dorazili až do Trnavy.

Dobre nám spolu bolo. Ďakujeme Bohu za celodennú ochranu, sestre I. Dubovskej za zorganizovanie výletu, všetkým pomáhačom – navigátorom za iniciatívu a už sa tešíme na budúcoročný výlet – povedzme aj do botanickej záhrady vedľa Belvederu, ktorú sme si tentoraz nestihli pozrieť.

Foto a text: madub