Sú ľudia, ktorých úsmev si pamätáte roky, aj ich šibalský pohľad… A potom prídu chvíle, keď je to už len minulosť. Zostanú pekné spomienky, zostanú fotky, zostane nádej. Nádej, že žiadne lúčenie nemusí byť konečné. Sestra Jozefa Posluchová patrila tiež k takým ľuďom. K ľuďom, po ktorých vám zostane na duši smutno. Smutno, že „babička Brouček“ už nepríde, neusmeje sa…

Vo veku 90 rokov nás 12.3.2013 opustila a nám zostávajú spomienky na láskavého človeka a nádej, že toto lúčenie nie je navždy.

Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl… Izaiáš 49:16

Pohreb sestry Posluchovej sa uskutočnil v pondelok 18.marca 2013 o 15:00 na Evanjelickom cintoríne. Pripájame spomienky ses. Posluchovej, ako sú zaznamenané v Kronike trnavského zboru:

Pochádzam z katolíckej rodiny. Zvlášť moja mamička bola veľmi zbožná a dobrá duša, ale tradíciám zostala verná. Napriek tomu v Holíči občas v sobotu navštívila pobožnosť v rodine adventistov Popolových – a ja s ňou. Už vtedy som mala pochybnosti, či je môj vzťah k Pánovi v súlade s Písmom.

Keď som sa presťahovala do Trnavy, aj s dcérkou Jarmilou sme hľadalo Božiu pravdu. Najskôr tak, ako sme boli vychované: na niekoľkých katolíckych farách v Trnave, aj inde. Nevedeli sme si vysvetliť, prečo ostatní kresťania nesvätia sobotu, keď to Boh viackrát v Biblii prikázal. Odpovede oslovených pánov farárov nás neuspokojili, len nás viac utvrdili v presvedčení, že pravda je v Písme a preto sme sa ocitli medzi adventistami. Pokrstená som bola nielen ja s dcérkou Jarmilou (v roku 1971), ale neskôr aj manžel, druhá dcérka Gabika, brat Ladislav s manželkou a sestra Heduška s manželom a ďalší priatelia, s ktorými som sa stýkala. Ale nechcem sa s tým chváliť, lebo to všetko je v rukách Božích. Mám však veľmi veľkú radosť zo sobôt a veľmi sa na ne teším. Nielen na pobožnosť a kontakt s Bohom, ale aj na stretnutie s bratmi, sestrami a priateľmi. Máme sa všetci radi a som vďačná Pánovi za pokoj a lásku, čo nám dal, za to, že si nás k sebe pritiahol, za Písmo sväté, soboty, všetko. Som nesmierne šťastná za túto milosť Pánovi, že môžeme všetci spoločne v zbore, v rodinách, vďaku vzdávať Pánu Bohu za všetko, čo nám dáva.“