Odvaha je vzácny dar. Môžeme veľa stratiť a pritom nemusíme byť úplne nešťastní. Keď stratíme odvahu, stratíme všetko. Kto stratil odvahu, podobá sa vtákovi, ktorý stratil krídla. Už nevidí slnko, čistý vzduch, ani žiadnu budúcnosť.

Ako získať odvahu?

Všetko závisí od nášho pohľadu na onen kúsok života, ktorým je práve náš vlastný život. Krehký, zraniteľný a krátky.

Keď je naše oko čisté a naše srdce bez chamtivosti, závisti a túžby po peniazoch, vidíme svoj život oveľa jasnejšie. Vnímame ho pozitívne, lebo ho vidíme vo svetle.

  • Nedostatok odvahy ťaží srdce, ničí žalúdok a zalieza do kostí.
  • Nedostatok odvahy je ako kamienok v topánke, ktorý obťažuje pri každom kroku.
  • Bez odvahy nemôžeme žiť, pracovať, smiať sa, ani sa modliť.

Odvaha je zvláštna sila Veď aj Jozuovi Hospodin radil a dával mu odvahu: „Lebo veď či som ti neprikázal: Buď silný a pevný! Netras sa, ani sa nestrachuj?! Lebo s tebou je Hospodin, tvoj Boh vo všetkom a všade, kamkoľvek pôjdeš.“ (Joz 1,9)

 

Dodávať odvahu druhým, aj sebe, je to najlepšie, čo môže človek urobiť. V každej situácii a za každých okolností. S odvahou a vierou človek prekoná všetko.

Veď  aj v 1 Moj 18,14 je zasľúbenie: „Či je azda nejaká vec nemožnou Hospodinovi?“ Všetko je možné tomu, kto verí.

Keď povieme: Maj odvahu, hovoríme zároveň, že: Nie si sám! Pán nás vo svojom Slove uisťuje, že nás nikdy neopustí, ani nezanechá.

Strach – vina – hriech

Z duchovného pohľadu vidíme, že strach je zviazaný s vinou. Ukazuje nám to aj príbeh Adama a Evy, ktorí utiekli pred Bohom a skryli sa hneď po tom, ako ho neposlúchli.

Práve náš pocity viny, hoci v podvedomí, prebúdza v našich srdciach strach, ktorý prenášame do vonkajších objektov. A tak sa desíme preludov, ktoré sme si vytvorili v našich srdciach

V 1 Ján 4,18 hovorí: „V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach: lebo strach býva pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.“

Láska by nebola láskou, keby nezahŕňala strach, ale aj víťazstvo so strachom.

Strach, bázeň, je tiež úzkou bránou, o ktorej hovorí Ježiš Kristus, a bez ktorej nemôžeme nájsť Pána Boha. Milosť je zasľúbená tým, ktorí si uvedomujú svoju slabosť a nie tým, ktorí sa chvália svojou silou. Pán, ktorý skutočne, dokonale pozná ľudské srdce, nám skrze svoje Slovo 365-krát hovorí: NEBOJ SA! „Neboj sa, lebo ja som s tebou, neobzeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Boh! Posilním ťa, aj ti pomôžem, a podopriem ťa pravicou svojej spravodlivosti“ (Iz 41,10). Tiež hovorí o bázni Božej ako o počiatku múdrosti.

Pán Ježiš chápal, že žiadny život nie je bez obáv. Sám nebol z toho vyňatý, „keď sa krvou potil v Getsemane“. A vyzýva nás, aby sme zahnali strach, ktorý nám ubližuje. „Ale nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu: bojte sa toho, ktorý môže dušu i telo zahubiť.

Kresťania nie sú pred strachom chránení, ale predkladajú ho Bohu. A tak všetkému môžeme čeliť vďaka Božej milosti. Aj apoštol Pavol hovorí: „A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré“ (Rim 8,28).

No mnohí ľudia sú bojazliví a pohybujú sa v bludnom kruhu svojich myšlienok a citov. Žijú v trvalom očakávaní poplachu. Majú sklon k mudrovaniu a sami seba činia nešťastnými. Denne na seba berú kopu zbytočných starostí a pestujú si vlastnú neschopnosť k šťastiu.

Lebo každé rozhodnutie urobené v strachu, je chybné. Svoj strach rôzne zdôvodňujú, no jeho skutočným dôvodom je to, že idú sami: opustili Pána a nahradili ho niečím alebo niekým.

Len človek, ktorý sa naučí namiesto brania rozdávať a namiesto zazlievania odpúšťať môže žiť slobodne a voľne, bez strachu.

Urobiť musíme jedno: prijať situáciu, do ktorej sa Bohu zaľúbilo nás ako ľudí postaviť, aby sme sa k NEMU obrátili a uznali svoju hriešnosť a úbohosť. Lebo „blahoslavený je človek, ktorý sa bojí Hospodina, nezľakne sa zlej správy, jeho srdce je pevné, dúfa v Hospodina“ (Ž 112,1.7.8).

Božia moc

Boh rád používa slabých ľudí. Svoje slabosti zvyčajne zapierame, obraňujeme, ospravedlňujeme ich, skrývame a hneváme sa na ne. To bráni Bohu, aby ich použil, ako si želá.

Boh má na naše slabosti a obavy iný pohľad. Hovorí, že „moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky,“ takže často koná úplne opačne, než to očakávame. Myslíme, že chce použiť len naše silné stránky, ale ON chce na svoju slávu použiť aj naše slabosti.

Biblia hovorí: „Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahubil.“ Pán ich v našich životoch dopustil úmyselne, aby cez nás dokázal svoju moc. V skutočnosti ho priťahujú ľudia, ktorí sú slabí a vedia to priznať. Ľudí, ktorí si uvedomujú vlastnú nedostatočnosť nazval Ježiš „chudobní v duchu“.

Apoštol Pavol povedal: „Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach… lebo keď som slabý, som mocný.“

Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Od svojich slabostí sa chceme oslobodiť , nie sa s nimi zmieriť! No zmierenie je výrazom našej viery v Božiu dobrotu. Hovoríme tým: „Bože, verím, že ma miluješ a vieš, čo je pre mňa najlepšie.“

Naše slabosti tiež podporujú spoločenstvo medzi veriacimi. Všetci Boží velikáni boli slabí ľudia,

  • Mojžišovou slabosťou bola jeho prchkosť. Spôsobila, že zabil Egypťana, udrel kameň, ktorému sa mal prihovoriť a rozbil tabule s desiatimi prikázaniami. Napriek tomu Boh premenil Mojžiša na skromného a tak sa z neho stal „veľmi tichý muž, tichší ako všetci ostatní ľudia na svete.
  • Gideonovou slabosťou bolo jeho podceňovanie sa a veľmi neistá povaha. Boh ho však premenil na „udatného hrdinu“.
  • Abrahámovou slabosťou bol strach. Dva razy vyhlásil svoju ženu za svoju sestru, aby sa sám zachránil. No Boh ho premenil na „otca všetkých, čo veria.“
  • Výbušný Peter, muž so slabou vôľou, sa stal „skalou“.
  • Z cudzoložníka Dávida spravil Boh „muža podľa svojho srdca“ a
  • Ján, jeden z nadutých „synov hromu“, sa stal „apoštolom lásky“.

Boh rád premieňa slabosti na klady. Máme byť úprimní a svoju slabosti mu vyznať. Vieme, že pokorným dáva Boh milosť.

Pavol vo svojich listoch túto zraniteľnosť otvorene priznáva:

  • k prehrám: „Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem“ (Rim 7,19)
  • k pocitom: „Moji drahí priatelia, musel som vám to napísať tak, ako to cítim.“ (2 Kor 6,11)
  • k súženiam: „Nechceme totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii… (2 Kor 1,8)
  • k strachu: „A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený“ (1 Kor 2,3)

Boh sa pozerá na naše životy z večnosti a s pohľadom na večnosť. No bojazliví nebudú medzi spasenými.

Kto víťazí, zdedí všetko a budem mu Bohom a on mi bude synom (Zj 21,7).

Amen