Bol piatok, svet oslavoval MDŽ, a my sme sa podvečer zišli v našej modlitebni, aby sme sa zúčastnili na slávnostnej príležitosti svätého krstu, o ktorom sme písali v pozvánke TU. Naším novým súrodencom v Kristovi sa mal stať Matúš Novanský. Aj počasie mal tam hore „vybavené“, lebo ten deň bol krásny, slnečný. Aj nebo sa tešilo s nami.

Pred krstom sa zorganizovala brigáda v zostave ses. Andrejka Podsedníková, br. Maťo Kaba a br. Juraj Kaba, ktorí sa postarali o to, aby boli priestory nádvoria a záhrady pekne upravené. Pred samotný piatkovým krstom sa uskutočnilo zasadnutie výboru s krstencom.

Na slávnostnej bohoslužbe odznela pieseň zboru i ses. Andrejky Podsedníkovej, ktorá sa i sama sprevádzala na klavíri. Vlastička Kovalčíková nám zarecitovala báseň a potom sa slova ujal náš bývalý kazateľ br. Peter Čižniar, ktorý Matúša vyučoval ku krstu a na jeho žiadosť sa podujal tento obrad vykonať. Potešili sme sa stretnutiu s celou jeho rodinou, s ktorou už druhý rok pobýva na seminári v Collonges-Sous-Salève.

Br. Čižniar vo svojom príhovore rozprával o tom, čo by asi povedal Boh, že čo je najväčším problémom dnešnej doby? Povedal by: „Vôbec ste ma nepochopili…“ Kým je Kristus pre nás? Je to Ježiš – Skala. Ako vyznal Šimon u Mat 16,16: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Na kom stojí cirkev? Na vyznaní a viere svojich členov, že Kristus je Pán a Spasiteľ. A čo máme robiť? Uveriť a pokrstiť sa v jeho meno. Čo sa stane, keď po krste zlyhám a padnem? Kristus rozumie, zostúpi a v slabosti nás posilní. „A dám ti kľúče nebeského kráľovstva…“ Tu sa nehovorí o práve jednotlivca, ale cirkvi. Ešte tvrdšie to Kristus povedal u Jána 20,23: „Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“ Tými kľúčmi je Písmo a Kristovo slovo. Matúš, vtedy ešte 16-ročný chlapec, vystúpil raz poobede za kazateľnicu, poprosil mamu o odpustenie a vyznal, že ju má rád. Už vtedy to bolo gesto zrelého muža. Matúš má tie kľúče a ukázal, ako sa má prosiť o odpustenie. Do vienka dostal i mnoho darov (hra na klavír a gitaru, skladanie piesní, umenie – maľovanie, sochárčenie…). Vďaka svojej komunikatívnosti sa tak ako Kristus stretáva s rôznymi spoločenskými vrstvami. A nehanbí sa za svoju úprimnú vieru. Matúš proste „Krista pochopil“…

Z úst samotného Matúša zaznelo pri jeho krátkom príhovore aj toto:

Pán Boh sa priznáva každý deň, len nemáme mať oči zalepené. Treba sa ráno pekne umyť.

V ďalšej Andrejkinej pesničke zazneli slová, ktoré chytali za srdce:

Keď ťa hľadám, seba môžem nájsť.
Ježiš, život môj si sám, bez teba svoj cieľ nemám.
Ty si dôvod, že tu som, si dôvod mojich slov.
Ježiš, prosím, prijmi ma, keď sa strácam, nájdi ma
Ty si Skalou nemennou, si mojou nádejou…

Nasledoval samotný krstný sľub, kde Matúš svojím Áno vyjadril súhlas a potvrdil to aj svojím podpisom. Po otázke pre prítomných: „Kto chce podporovať Matúša modlitbami i konkrétnou pomocou?“ sa zodvihlo množstvo rúk prítomných členov, priateľov, priateľky, rodičov i známych.

Po spoločnej piesni a modlitbe br. J. Kabu sa prítomní odobrali do záhrady, kde už bol pripravený bazén napustený teplou vodou. Po príchode krstenca v bielych nohaviciach a košeli a  br. kazateľa zaznela zborová pieseň. Po vstupe do bazéna zaznel znovu krátky príhovor a chvíľu na to sa Matúš ponoril do vodného hrobu, aby z neho vstal v novote života. Vrúcne objatie len vyjadrilo radosť obidvoch z Matúšovho rozhodnutia.

Aj týmto článkom sa pridávame ku gratuláciám, darčekom a kvetom, ktoré nasledovali: „Matúš, prajeme Ti veľa Božieho požehnania na Tvojej ceste s Pánom.“

Fotky z krstu nájdete na tomto odkaze