Dňa 19. júla 2013 sa naša modlitebňa zaplnila pri príležitosti slávnostnej bohoslužby. Členovia nášho zboru i pridružených skupín a ďalší hostia (vrátane Prof. Johna A. Scharffenberga z USA) sa zišli  pri príležitosti krstu

  • Dominiky Fajnorovej,
  • Mišky Fajnorovej,
  • Eriky Hnilkovej,
  • Juraja Kabu a
  • Pavla Karabu.

Po básni v podaní s. Kovalčíkovej a piesni A. Podsedníkovej a rodiny Slamkovcov sa slova ujal br. kaz. Stanko Slamka. Začal ho prianím pre krstencov:

Židom 4,16: Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.

Vstúpme do inej reality, ktorá sa môže stať súčasťou každodenného života. Dverami je Božie slovo, vedie priamo do centra všetkého diania. Akým právom?

Rim 6,3-7: Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť? Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my vstúpili na cestu nového života.  Ak sme sa s ním stali podobní v jeho smrti, budeme mu podobní aj vzkriesením.  Veď vieme, že náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný, aby bolo zneškodnené telo hriechu, aby sme už viac neboli otrokmi hriechu. Lebo kto zomrel, stal sa slobodným od hriechu.

Príde chvíľa, keď cez vodu prejdeme do tej reality! Cez krst a kríž, kde Ježiš Kristus zomrel. Môžeme povedať hriechu, že ho nechceme. Povedať hriechu nie, zomrieť vo vodnom hrobe a vstať pre nový život tak ako Kristus. Boh môže spasiť aj nepokrsteného človeka, ale ak chce ísť po ceste Pánovej, čaká ho krst, ten oficiálny krok.

Rim 6,8-10: Veríme, že ak sme zomreli s Kristom, spolu s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus, vzkriesený z mŕtvych, už viac nezomiera, smrť už viac nad ním nepanuje. Totiž smrťou, ktorou zomrel, zomrel pre hriech raz navždy, ale život, ktorý žije, žije Bohu.

Sme pozvaní do večného života. No už dnes môžeme vojsť do duchovnej dimenzie, do života s Kristom. Ako však môžem zomrieť hriechu? Veď ja predsa nie som bezhriešny.

Rim 6,11: Tak aj vy usudzujte, že ste mŕtvi hriechu, ale žijete Bohu v Ježišovi Kristovi.

Súďte o sebe… Nevraví sa tu, že už sme mŕtvi hriechu. Fyzicky sa v mozgu nestane nič. Návyky zostávajú. No pri krste nastavíme svoju myseľ tak, že patríme Bohu, do jeho rodiny. Boh vie, že naša myseľ a srdce sa môže zmeniť. Sami na seba sa môžeme dívať novým spôsobom. Vyzliecť starého a obliecť si nového človeka. Podobne ako na svadbe. Tí dvaja sú síce odteraz jedno, ale vlastne ešte nie sú – musia sa zžiť. My nevieme, ako máme žiť s Kristom, v jeho dimenzii. Môžeme sa rozhodnúť „súdiť o sebe“, odo dnes môžeme do pevných bodov svojho života dať, že patríme do Božej rodiny bez ohľadu na svoje návyky a sklony. NAVZDORY TOMU sme Božie vykúpené deti. Nechceme hriech a chceme sa učiť. Prichádza postoj.

Opakovane prianie pre krstencov:

Židom 4,16: Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.

Ten text počíta s tým, že to nebude ľahké. Stávame sa exotickými kusmi na tejto planéte, nebešťanmi. Môžeme si privlastniť Božie zasľúbenia. Chceme milovať Krista a už tu začať žiť večný život. A na nám treba milosť.

Žijeme v širšej realite, ako je tá, ktorú vnímame svojimi zmyslami. každý deň môžeme znovu prežiť krst Duchom Svätým, vo vedomí Božej prítomnosti.

Po kázni nasledovala zborová pieseň o domove s nebeským otcom, hudobné číslo s. Ľ. Podsedníkovej (klavír) a br. Kabu (violončelo), báseň V. Kovalčíkovej.

Br. kaz. Samuel Ondrušek sa vo svojej kázni  prihováral z

Jer 31,31: Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu.

V priebehu života urobíme rozhodnutia, ktoré majú na nás vplyv. Napr. si kúpime chladničku – na splátky, s ktorými treba mesačne rátať. Rovnako je to pri výbere práce alebo životného partnera. Pri práci to môžeme so zaťatými zubami 8 hodín vydržať alebo zmeniť ju. No pri manželstve je to na celý život.

Najzávažnejšie rozhodnutie v živote je rozhodnutie pre Boha – má dosah pre večnosť. Je dôležité i radostné. Vstupujeme do vzťahu s Bohom, do vzťahu dvoch absolútne nerovnocenných partnerov. Iniciátorom je Boh a ten určuje pravidlá. Boh však nikdy nezneužil svoje postavenie. V čom spočíva podstata zmluvy medzi Bohom a človekom?

„… a budem im Bohom a oni mi budú ľudom.“

Budú mojimi deťmi – tento výrok sa opakuje v Biblii viackrát, od jej začiatku až do konca.

Keď poviem: Toto je moja manželka. Alebo nejaká žena povie: Toto je môj manžel. Alebo sa povie: Toto je môj syn, moja dcéra. Čo sa tým povie?  Popíšu sa tým naše medziľudské vzťahy. Povie sa tým to, že ten druhý mi „patrí“. Je to moja manželka  –  moja!!! Môj syn  – je môj!!! Alebo ku mne patrí. My máme vzájomné rodinné väzby, ktoré sú výlučné a tým sa i vymedzujeme. Do tohto okruhu mne blízkych ľudí patrí len pár „Vyvolených“. To nie je pre každého.

Niečo podobné chce mať Boh s nami. Aby bol naším osobným Bohom. Keď Tomáš uvidel prvýkrát vzkrieseného Ježiša Krista, aká bola jeho reakcia? „A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Boh!“ Trvalo mu to dlhšie no nakoniec dospel do toho štádia, že vyznal: „Môj Pán a môj Boh!“ I on sa tak dostal do toho zmluvného vzťahu, ktorý Pán Boh ponúka: „a budem im Bohom a oni mi budú ľudom.“

Po kázni sme si na záver bohoslužby vypočuli hudobné číslo s. Marcinkovej (klavír) a br. J. Kabu (violončelo).

Následne krstenci odpovedali na otázky kazateľa ohľadne svojej viery hlasným „áno“.

Samotný obrad krstu vykonal br. kaz. Samuel Ondrušek v bazéne v záhrade. Po ňom sme si zaspievali pri gitare so Slamkovcami a popriali Božie požehnanie všetkým pokrsteným.

Sme vďační Bohu za krásny podvečer, ďakujeme mu za nových bratov a sestry v Kristu i krásne počasie, ktoré nám na tento deň pripravil.

 

 

» Fotogalériu z krstu si môžete pozrieť TU – Foto (c) Stanislav Dananai.

(Marta Dubovská)