Sobota dňa 19.09.2015 sa niesla v slávnostnej atmosfére a bola vlastne pokračovaním obradu sv. krstu, ktorý sa uskutočnil v predchádzajúci piatok.

Okrem bratov a sestier z Trnavy, Piešťan, Serede a Vaďoviec sme v našom strede privítali aj bratov kazateľov M. Pavlíka, predsedu Čsl. únie, nášho zborového kazateľa S. Ondruška, pomocného kazateľa M. Homišina a bývalého kazateľa P. Baráta.

Slávnostnú bohoslužbu uvádzal br. S. Ondrušek.

Po sláčikovom triu a piesni A. Podsedníkovej nasledovalo privítanie krstencov. Je to veľká radosť, keď ľudia poslúchnu Boží hlas a chcú nasledovať jeho vôľu vo svojom živote. Z druhej strany môžu prísť útoky, ale Boh dá človeku silu, aby v nich obstál. Dôležité je pomáhať si a vytvárať Božiu, zborovú rodinu. Pri problémoch sa treba zveriť a spoločne sa modliť za problémy.

V našich radoch sme privítali:

  • G. Bunčekovú, K. Kabovú , Z. a M. Krajčovičovcov (zbor Trnava),
  • N. Šandorovú, M. Oslanského, A. Durana (skupina Piešťany),
  • Ľ. Pešku (skupina Sereď).

Krstencov kyticou a knižným darom privítal v zborovom spoločenstve br. kaz. S. Ondrušek a vedúci daného zboru/skupiny, čiže za Trnavu br. D. Dubovský, za Piešťany ses. V. Kernová a za Sereď br. M. Moskál. No a núdza nebola ani o detských gratulantov, ktorí s láskou odovzdali kyticu a objali svojich rodičov. Každý krstenec dostal spolu s krstným listom aj biblický veršík. V nebesiach je veľká radosť, keď sa obráti jeden človek, dnes bola radosť niekoľkonásobná. Aj my sa tešíme z nových členov zborovej rodiny. Boh i dnes oslovuje človeka a patrí mu za to naša chvála a vďaka, rovnako ako všetkým, ktorí krstencov na ich ceste podporovali.

Po prednese básne (ses. V. Kovalčíková) zaznela pieseň Slamkovcov z Prahy:

Toužím dál jít, dílem Tvým být, jsi hrnčířem, já hlínou v rukou Tvých.
Pánem jsi vzácným, vůdcem, co mne chrání

a hudobné číslo sláčikového tria.

Br. Mikuláš Pavlík sa na úvod vyznal, že je preňho ako administrátora povzbudzujúce a príjemné, keď môže naživo „prežívať štatistiky rastu“ a vidieť živých ľudí, ako sa pridávajú k Božiemu ľudu. Evanjelium je aj po 2000 rokoch živé, premieňa a vedie do spoločenstva. Často sa stretáva s námietkou, či je nutné, aby bol krst bránou do cirkvi. Pri krstoch detí sa to berie ako samozrejmosť, keď ich zapíšu do matriky ako členov cirkvi. No apoštol Pavol si také otázky nekládol, príslušenstvo k cirkvi považoval za samozrejmé. Celú kázeň si môžete prečítať TU.

Na záver zaznela pieseň Slamkovcov:

„Pojď, každý je zván, můžeš chválit s námi.“

Popoludňajšiu bohoslužbu uvádzal br. kaz. M. Homišin.

Na úvod sme si spoločne zaspievali tri piesne, čo sa v sobotné popoludnia už stalo tradíciou. K zborovému “orchestru” sa s husľami pridal aj br. Pavlík a br. S. Slamka so synmi a gitarami. Ses. J. Vančová to celá nadšená zhodnotila: “Už sme na polceste do neba.” (videá: pieseň 1, pieseň 2)

Po piesni ses. A. Podsedníkovej “Ty si prameňom vzácnym, čo smäd mi uhasí“ zaznela (podľa komentáru hudobníka) “ťažká klasika” v podaní sláčikového tria.

Brat Pavlík sa priznal, že ho veľmi potešila možnosť zahrať si. Aký to rozdiel oproti školským časom, keď sa s violou krčil v kúte, aby ho nikto nevidel a nepočul! A vo svojej kázni sa zamýšľal nad Ježišovým pôsobením v Gadare.

Znovu nám zaspievali Slamkovci:

Aj keby nekvitol fík, ak keby nerodila zem,
aj keby nebesá nedoniesli svetlo v nové ráno.
A aj keď polia zlyhajú a sýpky prázdne zostanú,
a keď všetko vôkol volá, že Boh nie je.

R: Áno, práve vtedy pozdvihnem svoj hlas
a budem spievať chvály,
uprostred trápení, uprostred súžení, Ježiš je Pán.
Áno, práve vtedy pozdvihnem svoj hlas
a budem spievať chvály,
lebo verím, v neho verím,
aj keby nekvitol fík.

Keď blízky priateľ opustí, a je tak ťažké odpustiť,
keď sa múry v mojom vnútri zrazu rúcajú.
Keď sa zdá, že to neskončí, slzy sa tlačia do očí,
viem, že stojíš blízko tých, čo v Teba dúfajú.

Strávili sme spolu ešte krásne chvíle pri spoločnom agapé, ktoré pripravili ochotné sestry. Sme vďační za nádhernú sobotu a spoločenstvo bratov a sestier, zo srdca ďakujeme Bohu za všetko, čím nás obdarováva.

Fotogaléria – viď fotky 57-91 na tomto linku.

Foto: D. Dubovský