(kázeň odznela v trnavskom zbore CASD 5.12.2015)

„A keď som to počul a nerozumel som tomu,
povedal som: Môj Pane, čo bude po tom?“
(Daniel 12,8)

Úvod: Pred tromi týždňami bol v Paríži opäť teroristický útok, pri ktorom zahynulo 128 ľudí. Celá Európa bola pre to hore nohami. Politickí predstavitelia vyjadrovali príbuzným a aj politikom Francúzska sústrasť nad stratou príbuzných a spoluobčanov. Prezidenti, predsedovia vlád, ministri zahraničných vecí i občania po celej Európe chodili pred francúzske veľvyslanectvá vo svojich štátoch a zapaľovali sviečky na znak smútku. Toľkí ľudia ani len netušili, že keď pôjdu za svojou bežnou zábavou, alebo len náhodne pôjdu okolo v nesprávny moment, ako radikálne to zasiahne v ten deň do ich života, alebo že sa domov už vôbec nevrátia.

Na druhej strane ma udivuje, že keď bol teroristický čin spáchaný na nič netušiacich dovolenkároch, ktorí sa vracali z Egypta domov, do Ruska, a vtedy išlo o takmer raz také množstvo ľudí, reakcie prezidentov, predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a aj bežných ľudí sa ani zďaleka tak neprejavili – napriek tomu, že išlo o útok, ktorý bol zhruba v tom istom období a tí istí ľudia boli pri moci. Čo si mám o tom myslieť? Prečo ten dvojitý meter?

Pre zákernú smrť jedných to pohne celou Európou a pre zákernú smrť druhých to s ľuďmi skoro nehne. Keď padlo ruské lietadlo, tak známy francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo uverejnil dve karikatúry, v ktorých si robil posmech zo smrti Rusov. Rád by som videl, či si budú robiť posmech aj zo smrti vlastných spoluobčanov v Paríži…

Udalosť v Paríži zasiala opäť strach z násilia a fanatizmu. Terorizmus nie je regulérna vojna a preto sa nevie, čo, kedy a kde sa stane. Po útoku v Paríži džihádisti oficiálne vyzvali moslimov po svete na boj proti západu, aby podnikali útoky v skupinách alebo aj ako osamelí vlci. A pretože sa nevie, kto z tých roztrúsených moslimov, kedy a kde túto výzvu zoberie vážne, vzniká strach, obavy, čo z toho bude.

Aj Daniel sa za určitých okolností pýtal:

„… Môj Pane, čo bude po tom?“

V tom texte výslovne hovorí, že síce mu boli vysvetlené veci, no napriek tomu to nechápal:

„A keď som to počul nerozumel som tomu, povedal som:
Môj Pane, čo bude po tom?“

1. Daniel – kapitoly v histórii

Sám pre seba sa zaoberám knihou Daniel a chcel som si urobiť prehľad jednotlivých kapitol, ich obsahu a historických súvislostí ich vzniku. U mnohých biblických kníh je to tak, že obsah nemusí nutne kopírovať historickú chronológiu, lebo autor napísaním mohol sledovať iný zámer, než keby to písal len z dejepisného hľadiska – v tom druhom prípade bude zaznamenávať udalosti v poradí, v akom sa odohrali. Pretože všal biblickí pisatelia sledovali aj iné ciele, ako len dejepisecké, chronológia môže byť iná.

GRAF: Urobil som si graf, kde:

  • prvá čiara hovorí o jednotlivých kráľovstvách (najprv Babylone a potom Médo–Perzii) a napísal som si tam i niektorých panovníkov týchto veľmocí.
  • Na druhú čiaru som si napísal roky pr. n. l., v ktorých sa veci odohrávali a čísla pod ňou sú Danielove roky života. Nevieme presne, v akom veku sa dostal Daniel do zajatia. Odhaduje sa, že bol asi 18-ročný. Ak bol o 1-2 roky  mladší, roky jeho života sa dajú jednoducho odvodiť.
  • Tretia čiara je o jednotlivých kapitolách a o tom, kedy sa stali podľa časových údajov v nich obsiahnutých, alebo podľa nejakých charakteristických prvkov, ktoré uvádzajú. Táto chronológia je zostavená na základe samotnej knihy proroka Daniela, a komentárov k tejto knihe, ktoré napísali J. Doukhan – Túžba zemeWilliam H. Shea – Daniel.

Toto uvádzam len preto, aby sme si uvedomili, že to, čo sa opisuje v 10. kapitole je posledný zážitok, ktorý mal Daniel s Bohom a o ktorom píše. Kľúčovým prvkom 10. kapitoly je videnie Božieho Syna. Je to podobné videnie, aké mal o mnoho storočí neskôr aj Ján na ostrove Patmos.

Veľmi stručne povedané sa Daniel teda v Dan 12,8 pýta:

„A keď som to počul a nerozumel som tomu,
povedal som: Môj Pane, čo bude po tom?“

Čiže Daniel v roku 539 pr. n. l. kladie otázku: „… Môj Pane, čo bude po tom?“ A Pán Boh sa mu o tri roky neskôr, teda 536 pr. n. l., zjaví v podobe Božieho Syna a zjednodušene povedané mu hovorí: UVIDÍŠ  MA!!!

Keď sa Daniel pýta: : „… Môj Pane, čo bude po tom?“ A Pán Boh mu neskôr odpovedá: UVIDÍŠ  MA!!! je asi 87-ročný pán, ktorý vie, že už pred sebou nemá nejakú dlhú dobu. Vie, že jeho život sa chýli k záveru. Napriek tomu ho Boh povzbudzuje obrazom, ktorý hovorí: UVIDÍŠ  MA!!!

..

2. Danielovo poznanie – nepoznanie

Daniel sa dostal do zajatia ako mladý človek a absolvoval vzdelanie, ktoré ho malo pripraviť na najvyššie postavenia v bežnom svetskom živote. Absolvoval ho, dnešnou terminológiou povedané, s červeným diplomom. Samotný predseda skúšobnej komisie, kráľ Nabuchodonozor, skonštatoval, že spolu s kamarátmi – spolužiakmi, boli všetci štyria vynikajúci (1,19).

Napriek tomu, že Daniel vynikal v poznaní, počas života bolo ešte veľa situácií, keďy sám v sebe musel skonštatovať, že nevie, že nechápe, že nerozumie.

2. kapitole závisel jeho život a život mnohých iných, vrátane jeho troch priateľov, od poznania kráľovho sna a jeho vysvetlenia. Daniel sa v kríze modlil k Bohu a ten sa k nemu priznal. Uvedomoval si, že aj keď človek veľa vie, je toho ešte veľmi veľa, čo nevie.

4. kapitole, vo veku Danielových asi 54 rokov, porozprával kráľ Danielovi svoj sen o strome a vraví mu:

„… povedz mi výklad, lebo niktorý z mojich múdrych mi ho nevedel vysvetliť,
ale ty môžeš, preto že duch svätých bohov je v tebe.“

(4,15)

Keď sa ho Daniel dozvedel, zostal asi hodinu zdesený stáť (4,16) a nebol schopný povedať kráľovi, o čo ide. Z toho je zrejmé, že Danielovi nebolo vopred Bohom zjavené to, čo Boh zjavil Nabuchodonozorovi. Zrejme až v tom momente mu Boh zjavil, čo zamýšľa s kráľom. Preto kráľovi hovorí:

„Vyženú ťa spomedzi ľudí, … dokiaľ nepoznáš, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka.“

Spôsob, akým Daniel opísal vec kráľovi si vyžadoval múdrosť na to, aby sa povedala pravda a aby aj po jej vyslovení mal ešte šancu na život.

7. kapitole, vo veku 69 rokov, zjavuje Boh Danielovi prostredníctvom šeliem a malého rohu ďalšie dejiny jeho a budúceho sveta. Prorok zostáva napriek svojim vedomostiam zaskočený a nechápe. V 7,15 hovorí:

„A môj … duch sa zhrozil a videnia mojej hlavy ma predesili.“

Na konci tejto kapitoly píše:

„…veľmi ma desili moje myšlienky.“

Toto nové zjavenie privádza Daniela k údesu: Čo to znamená? Ktorým smerom sa bude uberať tento svet? Čo sa bude diať s mojím národom?

O tri roky neskôr, už ako 72-ročný, dostáva ďalšie videnie. Je zaznamenané v 8. kapitole a je mu v ňom opäť vysvetľované, no Daniel nakoniec konštatuje:

„… ochorel som z toho na niekoľko dní.“
(8,27)

5. kapitole, vo veku asi 84 rokov, veľmi otvorene a priamo dohováral mladému kráľovi, koregentovi Balsazárovi. „Vedel si, hovoril mu, čo sa dialo s tvojím starým otcom, Nabuchodonozorom, no napriek tomu si sa nepokoril pred Bohom a neoslavoval si ho, aj keď tvoj dych je v Jeho ruke.“  (5,22.23)

V ďalších kapitolách, 11. a 12., keď je mu opäť veľa zjavené, vraví Boh Danielovi:

„Zavri a zapečať knihu až do času konca.“
(12,4)

Hoci sa Danielovi oznamuje, ako sa budú veci mať v budúcnosti, nerozumie tomu:

„A keď som to počul a nerozumel som tomu,
povedal som: Môj Pane, čo bude po tom?“

Daniel napriek veľkému vzdelaniu, napriek mnohým zjaveniam, napriek mnohým vysvetleniam zo strany anjela, nie všetkému rozumie.

NAUČENIE: Aj s nami je to tak, že napriek tomu, že už dnes oveľa lepšie chápeme aj samotnú knihu proroka Daniela, stále sa vynárajú otázky, na ktoré máme problém nájsť odpoveď a vždy znovu a znovu sa nám v tej alebo inej podobe vynára Danielova otázka. A keď počujeme, alebo vidíme v správach to, čo sa deje a nerozumieme  tomu a hovoríme si: Môj Pane, čo bude po tom?“

Pane Bože, čo všetko sa ešte musí na tomto svete odohrať, aby si prišiel? Vieme, že železo s hlinou nebude držať pohromade. Je to, čo sa dnes deje predzvesťou rozpadu železa a hliny? „A keď som to počul a nerozumel som tomu, povedal som: Môj Pane, čo bude po tom?“

Je moslimská invázia do Európy predzvesťou tretej vojenskej konfrontácie s islamom? „A keď som to počul a nerozumel som tomu, povedal som: Môj Pane, čo bude po tom?“

Božou odpoveďou na Danielovu otázku v 10. kapitole bolo: UVIDÍŠ  MA!!!

3. Danielove videnia

Odhalenia prorockého obrazu o budúcnosti vývoja v tomto svete, ktoré boli dané Danielovi sú úžasné. Tie, ktoré sa týkali jeho bezprostrednej doby, si mohol overiť aj sám v tom, ako sa to odohralo pred jeho očami.

Pri iných sa striedalo zjavenie, nechápanie, vysvetlenie, nové zjavenie, nechápanie, vysvetlenie – to prišlo niekedy po kratšom, niekedy po dlhšom období. Obdobie nechápania spôsobovalo pocit neistoty. Asi aj preto sa v závere  pýta: „A keď som to počul a nerozumel som tomu, povedal som: Môj Pane, čo bude po tom?“ A Božia odpoveď, odpoveď Syna človeka v sebazjavení bola: UVIDÍŠ  MA!!!

4. Naša neistota a Božia odpoveď

Posledné roky žijeme vo veľmi neistom, veľmi chaotickom svete, ktorý sa radikálne mení – a my nevieme, ako bude vyzerať o pol roka či o rok.

Na jednej strane ako adventisti poznáme biblické proroctvá, vieme, aké budú kľúčové udalosti, no aké drobnejšie veci sa medzi tým odohrajú, to nevieme. Nepoznáme všetky detaily toho, ako príde k tým veľkým rozhodujúcim momentom, ako napríklad to, čo také sa bude odohrávať v spoločnosti, že to vyústi v nedeľný zákon?

To, čo sa deje v spoločnosti má nejaké zdôvodnenie, má to nejaké racionálne jadro v pozadí. V pozadí je vždy nejaká logika, opodstatnenie, vždy z hľadiska kľúčových ľudí v tomto svete, alebo ľudí, ktorí sú niekde v pozadí: možno nie sú takí viditeľní, no poctivo ťahajú za nitky a vplývajú na to, čo sa vo svete deje.

Veľmi by som si prial, aby sme mali na tento svet podobný pohľad, aký mal Daniel na konci svojho života. Hoci vedel, že pred sebou už nemá nejaké dlhé roky a napriek tomu, že tiež si kládol otázky typu: “Môj Pane, čo bude po tom?“ mal presvedčenie, že uvidí Pána Ježiša. Preto sa mu Ježiš Kristus zjavil, podobne ako Jánovi, aby ho uistil, že Boh o ňom vie, že na neho nezabudol, že sa nemusí obávať, že ho uvidí.

Záver:

Žijeme v chaotickom svete. Svete, ktorý nám môže spôsobovať pocit neistoty. Akoby sa všetko vymykalo nejakému poriadku. Mám dojem, akoby niektorí ľudia boli radi, keď bude vo svete čo najväčší zmätok. A my ako veriaci nežijeme na osamelom a pustom ostrove, že by sa nás to nejako nedotýkalo, že by sme boli voči tomu nejako imúnni.

Majme pred očami obraz, ktorý nám opísal Daniel:

5A pozdvihol som svoje oči a videl som a hľa, nejaký muž sa ukázal oblečený v ľanovom rúchu a na svojich bedrách bol prepásaný čistým zlatom z Úfaza. 6A jeho driek bol ako drahokam taršíš a jeho tvár bola ako blesk a jeho oči ako horiace fakle a jeho ramená a jeho nohy podobné lesklej medi  zvuk jeho slov zvučal ako zvuk množstva ľudu.“
(10,5.6)

Ježiš tu má oblečenie kňaza, teda hovorí, že spása je ešte možná. Dívajme sa na Ježiša v tejto podobe, napriek všetkému chaosu, ktorý je pred nami. Vidzme nad tým všetkým a v pozadí toho všetkého, čo sa okolo nás deje tento obraz: Ježiša ako kňaza. Ježiša, ktorý sprostredkováva naše spasenie a ktorého cieľom je, aby sme ho videli a boli s ním – a to natrvalo. Amen.

Foto: G. Kollárová
Obrázky: www.pixabay.com