Mal 3,1 „Hľa, posielam svojho anjela a upraví cestu pred mojou tvárou. A príde náhle do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte a anjel zmluvy, po ktorom túžite, hľa, príde, hovorí Pán Hospodin.“

Úvod: V týždni som hovoril s niektorými mojimi členmi  o aktuálnosti doby a o tom, ako sa vyvíja doba. Okolo seba môžeme vidieť, čítať, alebo jednoducho nejakým spôsobom registrovať udalosti, ktoré nám zapadajú do scenára posledných udalostí.

Najradšej by sme asi boli, keby sme boli schopní urobiť čo najpresnejší harmonogram posledných udalostí, vedeli ich zoradiť od adventného sklamania až po obnovenie tejto zeme po tisícročí a vedeli by sme odškrtávať jednu udalosť za druhou, aby sme vedeli kde sa momentálne nachádzame, čo už máme jednoznačne za sebou a čo ešte pred sebou.

Ja sám mám k takému uvažovaniu veľmi blízko. Rád mám veci roztriedené, rozškatuľkované, aby v tom bol prehľad, systém, logika, aby sa v tom dalo dobre vyznať.

LOGOS: Možno že je to otázka moje nátury, že sa takto rád staviam k veciam, možno je to dôsledok školskej výchovy. Veľmi živo si pamätám na matematikára zo základnej školy. Vtedy to bol mladý učiteľ, ktorý bol veľmi prísny, no vedel najviac naučiť. Vo vyučovaní mal systém a ten vtĺkal i do nás.  Všetko sme museli mať farebne označené a jednoznačne roztriedené. V zošite sme museli mať okraje na obidvoch stranách, Nadpis musel by jednou farbou, definícia druhou farbou, vzorec treťou farbou, vzorový príklad musel byť napísaný veľmi jasne a prehľadne, atď.

Jednoducho, kedykoľvek sa človek do zošitu pozrel, tak v tom bol poriadok, veľmi jednoduchá, jasná a rýchla orientácia. Vtedy som sa nikdy z matematiky nič neučil, lebo jeho vysvetlenie bolo také, že to nebolo treba.

Neskôr, keď moje deti začali nosiť zo školy zošity, kde sa písalo od jedného okraja strany po druhý, od vrchu po spodok, v kuse a pri pohľade na stranu bol z toho jeden monoblok, kde sa nedalo vidieť, kde je začiatok a kde je koniec, tak som mal patričné komentáre na ich učiteľov.

A ešte neskôr, keď som dostal prvých absolventov seminára na prax a chcel som od nich, aby mi dali kázeň, ktorú budú mať v zbore a videl som tiež papier formátu A4, napísaný od ľavého okraja po pravý a od vrchu po spodok, opäť jeden súvislý celok, tak som sa nezdržal a opäť som mal patričné komentáre na ich učiteľov.

Preto ja sám mám k takému uvažovaniu veľmi blízko. Rád mám veci roztriedené, rozškatuľkované, aby v tom bol prehľad, systém, logika, aby sa v tom dalo dobre vyznať. Preto i ja sám by som bol rád, keby existoval taký presný harmonogram posledných udalostí.

LOGOS: Pred niekoľkými týždňami som bol v Piešťanoch na biblickom štúdiu knihy Zjavenie, ktoré tam viedol T. L.

Na konci spomínal, že existuje graf, ktorý dostal ešte ako študent na teologickom seminári od niektorého z učiteľov, graf, kde sú zoradené posledné udalosti, a že prednedávnom ho so synom napadla myšlienka urobiť ten graf tak, aby po kliknutí na jednotlivú udalosť sa v novom okne objavili všetky výroky EGW k danej veci, aby to bolo pohromade a človek to nemusel prácne hľadať. Oni už začali na tom robiť.

Keď som to počul, bol som z toho nadšený. Vravel som mu, že je to vynikajúci nápad. Určite to treba urobiť, aj keď urobiť to dôsledne, bude obrovská práca.

Teda taký harmonogram udalostí by mohol byť pomôckou pre nás, v prvom rade, potom aj pre druhých ľudí, s ktorými hovoríme, na orientáciu v čase, na väčší presvedčivý charakter, malo by to väčšiu váhu.

1. Poslanie nás adventistov

a. Príprava na druhý príchod

Ako adventisti chápeme samých seba ako hnutie, ktoré tu má Pán Boh nato, aby sme okrem všeobecne spoločných právd Písma, ktoré majú spoločné ostatné spoločenstvá kresťanov, hovorili aj o biblických pravdách, ktoré v počiatočnej reformácii neboli zreformované, do čoho patrí otázka svätyne, Božieho zákona, nesmrteľnej duše a hlavne druhého príchodu Ježiša Krista na našu Zem.

Druhý príchod Ježiša Krista je po prvom príchode Ježiša, kedy prišiel zjaviť Boha, Boží charakter, uviesť Božie pravdy na správnu  mieru – po stáročnej deformácii Božej pravdy ľudskými tradíciami, ako

–      najdôležitejšia udalosť, ktorou sa definitívne ukončí možnosť byť spasený – všetci ľudia budú rozdelení len do dvoch skupín, jedna na Božiu stranu a druhá na stranu nepriateľa

–      ako udalosť, ktorou Boh urobí definitívny poriadok s hriechom a pôvodcom hriechu prostredníctvom záverečnej časti súdu

Preto poslaním nás adventistov je hovoriť o druhom príchode, pripravovať ľudí na túto udalosť.

b. Nie sme ďalšou denomináciou, ďalšou cirkvou

Dve kľúčové biblické pravdy sú odzrkadlené v našom oficiálnom pomenovaní: Cirkev adventistov siedmeho dňa, čím zdôrazňujeme myšlienku druhého príchodu a dôležitosti zachovávania celého Božieho zákona, vrátane soboty.

Nie som adventistom preto, lebo som sa narodil v rodine adventistov, ale preto, lebo nepoznám inú cirkev, ktorá by bola bližšie tomu, čo učí Sv. Písmo ako celok. Samozrejme, že na začiatku som sa jednoducho narodil v prostredí adventného učenia, no neskôr som si musel utriediť veci sám pre seba. Nie som adventistom, lebo adventisti sú ideálni ľudia, preto, lebo sú to bezchybní ľudia, viem o tom svoje a ani kazatelia nie sú žiadni anjeli, veď aj mňa už nejakú dobu poznáte. Adventistom som preto, lebo toto spoločenstvo cirkvi učí najpresnejšie to, čo poznám z Písma.

Poslaním nás, adventistov, je hovoriť okrem o základných biblických pravdách aj o jednej z kľúčových tém Nového zákona, o druhom príchode Ježiša Krista na túto Zem.

Podobne ako Ján Krstiteľ pripravoval ľudí na prvý príchod Ježiša Krista, my máme pripravovať ľudí na druhý príchod Ježiša Krista.

2. Ján Krstiteľ a jeho príprava ľudí na príchod Ježiša Krista

a. Hlavná téma jeho kázní

Teda prvoradou myšlienkou, ktorú zvestoval bolo: „Čiňte pokánie!, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Teda najprv ich vyzýval, aby robili pokánie, aby sa kajali, aby doslovne zmenili svoje zmýšľanie, lebo to znamená grécky výraz, ktorý my prekladáme ako pokánie – zmenu zmýšľania. Podľa toho, ako človek zmýšľa, aké hodnoty vyznáva, podľa toho obvykle aj koná.

Teda najprv ich vyzval, aby „Činili pokánie!, a len potom im to zdôvodnil: lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Hlavné bolo pokánie a to nebeské kráľovstvo bolo len ako vedľajší aspekt, s tým spojený. Zmena života bola prvoradá a len potom hovoril aj o kráľovstve

b. Celkový život Jána Krstiteľa

Keď si pozriete pomer výrokov Jána Krstiteľa, ktoré sa týkali skutočnej zmeny v živote jeho súčasníkov na jednej strane a na druhej strane výroky, ktoré sa týkali príchodu Ježiša Krista, znamení doby prvého príchodu a podobne, tak je to asi trochu pre nás zarážajúci pomer.

My máme pripravovať ľudí na druhý príchod, podobne ako Ján na prvý, a my, v porovnaní s ním, sa najradšej zameriavame na znamenia doby, na charakteristické rysy doby v ktorej žijeme. Na to, čo bol predpovedané a kde všade okolo nás to vidíme, aby sme zdôraznili blízkosť príchodu. Tieto skutočnosti radi vidíme v dianí okolo nás. Tie pozorujeme a pokánie obvykle nespomenieme, alebo len veľmi okrajovo.

Zdá sa mi, že ten pomer výrokov o znameniach, je v presne opačnom pomere ako to bolo u Jána. Ján, a aj my, máme pripravovať ľudí na príchod Krista. Ján by pre nás mal byť modelom toho, ako ľudí naozaj pripraviť na Kristov príchod:

–      Ján v prvom rade hovoril súčasníkom o tom, aby robili pokánie, a potom sa zmienil aj o príchode Mesiáša.

–      My v prvom rade hovoríme o znameniach, o charakteristických rysoch doby, v súvise s príchodom Mesiáša, a sotva kedy sa zmienime o tom, že ľudia by mali robiť aj pokánie.

Teda dôraz na vec je presne opačný. Prečo asi je to tak? Myslím si, že je to asi preto, lebo o znameniach príchodu sa oveľa, naozaj oveľa ľahšie hovorí ľuďom ako o tom, že by sa mali kajať a naozaj radikálne zmeniť svoj život.

3. Zmysel prípravy na príchod u Jána a u nás
a. Prijatie spásy od Krista

Zmyslom prípravy ľudí Jánom Krstiteľom na prvý príchod Ježiša Krista bolo, aby Kristus naozaj mohol byť ich Spasiteľom.

Presne to isté platí i pre nás. Zmyslom prípravy ľudí na druhý príchod Ježiša Krista je, aby ľudia boli zachránení pre večný život. Zmyslom prípravy nie je to, aby ľudia vedeli o budúcej, aj keď blízkej udalosti. Ale aby nakoniec boli spasení, aby neprišli o možnosť večného života.

b. Poznanie znamení ich nezachráni

Keď ľudia budú poznať znamenia druhého príchodu, budú rozumieť dobe, to je síce pekné, no to je príliš málo. To ich nezachráni. Pre spásu ľudia musia robiť pokánie, čo je elementárna vec pre spasenie. Spasenie bez toho neexistuje.

Biblické pokánie samo o sebe zahŕňa:

–       uznanie Boha,

–      uznanie Božích morálnych hodnôt, ktoré definujú hriech,

–      uznanie svojej hriešnosti,

–      prijatie Božieho spôsobu riešenia problému hriechu cez Pána Ježiša Krista,

–      úprimnú snahu po čistom živote.

Ján im nehovoril o znameniach prvého príchodu Ježiša Krista, Mesiáša, ktorého očakával celý národ. Nehovoril im o mieste narodenia, nevysvetľoval im proroctvá z Daniela, ktoré hovorili o príchode Mesiáša, o časovom naplnení, o presnosti prorockých predpovedí, nehovoril im o tom, ako hviezda viedla mudrcov – teda o tom, ako sa skutočne naplnilo proroctvo zo SZ nehovoril im o budúcom utrpení Ježiša Krista, o tom, že mu nebudú zlámané kosti na kríži a pod. – a to sú veci, na ktoré sa my zameriavame v súvise so znameniami druhého príchodu. My sa zameriavame na veci takéhoto charakteru.

Ján im hovoril o hlbších veciach. Ján im hovoril o podstatnejších veciach, ktoré mali skutočný dopad na to, či získajú večný život, alebo oň prídu. Hovoril im o tom, čo je nutné pre ich spásu, a v tom spočívala ich príprava na prvý príchod, nie v „technických informáciách s ním spojených“. Ján im hovoril o tom, čo oni musia urobiť, aby mohli byť spasení. Ján im hovoril o krokoch, bez ktorých nezískajú večný život.

Záver: Prosím, nechápte ma zle. Všetkým tým, čo som doteraz povedal nechcem povedať nič také, že nemáme skúmať znamenia doby. Veď samotný Kristus o nich hovoril a my ich potrebujeme poznať.

Keď sa Herodes pýtal po návšteve mudrcov predstaviteľov židovského náboženstva, kde sa má Mesiáš narodiť, vedeli to. Určite vedeli povedať i rôzne iné skutočnosti, spájané s príchodom Mesiáša.

Teda znamenia potrebujeme poznať. No oveľa väčší dôraz by sme mali klásť na vlastné pokánie, na zmenu všetkého, čo nie je v súlade s Božou vôľou, čo nás môže vylúčiť z večného života. O tom by sme mali hovoriť aj iným.

Hovorím to preto, lebo som pozeral video o pápežovej návšteve v jeseni minulého roku v USA a o tom, ako to presne zapadá do biblických proroctiev týkajúcich sa posledných udalostí. Veľmi ma to nadchlo. To také moje zaradenie do chronológie udalostí mi veľmi zaimponovalo. Pri najbližšej príležitosti si to tiež pozrieme. No na druhej strane to naše bubnovanie na bubon s dôrazom na blízkosť by malo byť až druhoradé, ak tu má ísť o získanie večného života. V prvom rade treba hovoriť o tom, čo je nutné pre spásu, o tom, na čom je postavené spasenie človeka.

Ježiš povedal učeníkom v súvise so znameniami: „A od figovníka sa naučte podobenstvo, keď už mäkne jeho letorast a ženie lístie viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“ Keď budeme vedieť vymenovať „..všetko toto…“ , čo spomína v kapitole, budeme to vedieť správne zaradiť, roztriediť, rozškatuľkovať, to ešte neznamená, že pre toto budeme spasení. Toto sú akoby doplnkové informácie, pre povzbudenie, pre orientáciu, pre lepšie chápanie okolitých súvislostí.

Pre spásu potrebujeme v prvom rade robiť skutočné pokánie. My, i všetci ostatní okolo nás. Odvrátiť sa od všetkého, čo by nás z večného života mohlo vylúčiť!

AMEN

Odznelo v našom zbore 2.7. 2016

Foto: G. Kollárová