(text na čítanie: Ján 13,36-38)

Text:  L 22,31-34

Ján 13, 36A Šimon Peter mu povedal: Pane, kam ideš? Ježiš mu odpovedal: Kam idem, nemôžeš teraz ísť za mnou, ale neskoršie pôjdeš za mnou. 37Peter mu povedal: Pane, prečo nemôžem ísť teraz za tebou? Svoj život položím za teba! 38Ježiš mu odpovedal: Svoj život položíš za mňa? Ameň, ameň ti hovorím, že nezaspieva kohút, až ma tri razy zaprieš.

Luk 22, 31A Pán povedal: Šimone, Šimone, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32ale ja som prosil za teba, žeby nezašla tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov. 33A on mu povedal: Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť. 34A on povedal: Hovorím ti, Petre, že nezaspieva dnes kohút prv, než tri razy zaprieš, že ma neznáš.

Úvod:

Minule sme si hovorili, že skúška viery sa týka aj nás osobne. Aj nás si satan vyžiadal alebo určite ešte len vyžiada tak, ako Jóba, Petra a ostatných učeníkov.

Pamätáme na to, že preosiatie sa týka rovnako aj nás, každého jedného. Oddelenie pliev v našom živote od zrna je nutné.

No pamätáme aj na to, čo Ježiš zasľúbil Petrovi: „…Ja som prosil za teba, aby nezahynula tvoja viera…“. Tie isté slová platia i každému z nás.  I za každého z nás dnes ešte stále prosí Nebeského Otca, „…, aby nezahynula jeho viera…“.

1. „A ty, keď sa raz obrátiš, …“

Toto je jedno z Ježišových vyjadrení, ktoré ma zastavujú v živote, ba až zarazia, a nútia sa vždy nanovo zamyslieť nad samým sebou. Pán Ježiš tu Petrovi hovorí: „A ty, keď sa raz obrátiš, …“ To zrejme znamená, že Peter ešte nebol obrátený. Viete si to predstaviť?

a) Peter chodil s Kristom

Peter chodil s Pánom Ježišom tri a pol roka a toto bol záver verejnej Ježišovej služby. Na konci svojho verejného pôsobenia Ježiš otvorene hovorí Petrovi: „A ty, keď sa raz obrátiš, …“

Peter sa zaujímal o duchovné hodnoty, veľa vedel, veril v Ježiša ako Mesiáša. Otvorene to vyznal pred ostatnými: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“. (Mt 16,16)  Obetoval všetok svoj čas pre spoločenstvo s Kristom a predsa mu Ježiš hovorí: „A ty, keď sa raz obrátiš, …“

Z toho vyplýva, že Peter nebol ešte obrátený, napriek tomu, že chodil s Kristom, ako jeho učeník, takú dlhú dobu.

b) Peter bol pokrstený

Peter chodil s Kristom ako pokrstený človek a podľa Ježišových slov nebol obrátený. Nemalo by to byť presne opačne, že človek sa má najprv obrátiť a potom pokrstiť? Krst by mal byť vonkajším prejavom vnútornej premeny človeka, od života pre svet, ku životu pre Ježiša Krista.

Obrátenie je základná kresťanská skúsenosť, ku ktorej vyzýval Ján Krstiteľ ako ku kľúčovému bodu obratu v životnom nasmerovaní. Ján Krstiteľ vyzýval ľudí, aby „robili pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,2)  – teda, aby prestali s hriechom a začali poslúchať Boha. Viacerí z Ježišových učeníkov boli predtým učeníci Jána Krstiteľa a preto je ťažko predstaviteľné, že by neboli pokrstení. Podobne i Ježiš začal svoju verejnú službu výzvou, aby ľudia „robili pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“, (Mt 4,17) – teda ako by nadväzoval a pokračoval v Jánovej službe. Súčasťou tejto výzvy bolo aj to, aby sa dali pokrstiť. (J 3,22; 4,1)

c. Viete si predstaviť, že by niekto vám povedal, že síce ste pokrstení, no nie ste obrátení podobne ako to bolo povedané Petrovi ?

„A ty, keď sa raz obrátiš, …“

Hej, Ondrušek, počúvaj: „A ty, keď sa raz obrátiš, …“

Ako by sme zareagovali na takéto vyjadrenie, keby to nám bolo povedané? Začali by sme sa brániť a argumentovať, že to tak nie je? Spomínali by sme rôzne „skúsenosti s Pánom“ ako potvrdenie, že to asi nebude pravda? Že veríme v Boha – mimochodom, aj Peter veril. Že berieme Božie hodnoty vážne – aj Peter ich bral vážne. Že veď máme Pána Ježiša Krista radi a chceme ho v živote stále nasledovať – vieme, že aj Peter to tvrdil.

Ako by sme na to zareagovali na takéto vyjadrenie? „A ty, keď sa raz obrátiš, …“

Alebo dokonca by nám dvíhalo adrenalín? Začal by v nás narastať tlak ako v tlakovom hrnci?

ZAPAMÄTAJME  SI !!!

Naša reakcia na nejaké obvinenie na našu adresu, či už je to oprávnené obvinenie, alebo neoprávnené obvinenie môže byť v skutočnosti svedectvom o tom, či sme, alebo nie sme naozaj obrátení.

To, ako ja zareagujem na nejaký podnet, či už dobrý, alebo zlý, tá moja reakcia, nehovorí až tak veľa o tom podnete ako hovorí o tom, kým som ja, kto som vo vnútri.

Moja reakcia na niečo zjavuje moju povahu, zjavuje môj charakter. Kým som vo skutočnosti. A preto len skutočne krízové okolnosti ukážu, kým naozaj sme, našu zrelosť, alebo nezrelosť, našu duchovnú dospelosť, alebo to, že sme stále duchovní kojenci – teda na začiatku našej duchovnej cesty.

„A ty, keď sa raz obrátiš, …“, hovorí Ježiš Petrovi,

2. „… utvrdzuj svojich bratov.“

Apoštol Pavel, keď on hovorí o svojej práci utvrdzovania spoluveriacich, tak tým myslí utvrdzovanie vo viere (tým, že poslal Timotea, „… aby vás upevnil a potešil dotyčne vašej viery“ 1 Tes 3,2)  Pavel toto robil stále po tom, čo ľudia uverili v evanjelium, tak chodil za nimi a rozširoval im poznanie a budoval ich vieru trebárs tak ako to máme opísané v Sk 18,23: „A keď tam pobudol nejaký čas, odišiel zase a chodil rad radom po Galatskej krajine a po Frýgii a upevňoval všetkých veriacich.“

O Petrovi neskôr vieme, z jeho vlastných slov, že to utvrdzovanie bratov vnímal skôr ako Božie dielo, ktoré koná samotný Pán Boh ako by to robil on: „Ale boh každej milosti, ktorý nás povolal do svojej večnej slávy v Kristu Ježišovi, keď ešte málo potrpíte, on sám vás dokoná, upevní, zmocní, položí na pevný základ.“ 2 Pet 5,10

Pán Ježiš povedal Petrovi: „A ty, keď sa raz obrátiš, …… utvrdzuj svojich bratov.“

Opačne povedané, keď človek nie je obrátený, asi by mal byť vo svojich rečiach voči bratom veľmi, ale veľmi zdržanlivý, lebo nebude utvrdzovať bratov ale asi skôr oslabovať, oslabovať vo viere, v konaní dobra.

Alebo ešte inak povedané, ak vychádzame z výsledkov, z ovocia, teda ideme uvažovať od konca Ježišovho výroku: ak moje konanie neutvrdzuje bratov, ale skôr oslabuje, potom spätne môžeme uvažovať, že asi nebudem obrátený.

Vieme, aká bola na to reakcia apoštola Petra. Vtedy si len vypočul Ježišove slová a len neskôr mu došlo aký bol skutočný obsah týchto slov. Vtedy on mal na mysli len svoju agendu. Jeho jednoznačné sebavedomé vyhlásenie znelo:

3. „Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť.“

Kedykoľvek veriaci takto sebavedomo vystupujú, tiež si kladiem otázku o ich obrátení. Jeden zo základných rysov kresťana by mala byť pokora a vedomie, že naše poznanie je len čiastočné, ako to hovorí apoštol Pavel.

a) Ako málo sa Peter skutočne poznal. Ako málo o sebe naozaj vedel.

My ľudia si myslíme, že sa dobre poznáme, veď kto iný by sa mal v nás samotných vyznať, ak nie my sami. Veď žijeme „so sebou“ od narodenia. Keď sme mali okolo troch rokov, začínali sme si uvedomovať samých seba a presadzovať si svoju vôľu. Odvtedy vidíme do seba, poznáme sa.

No naozaj sa poznáme, naozaj vidíme do seba – aj Peter si to myslel a ako veľmi sa mýlil !

Mne sa na Petrovi veľmi páči to jeho odhodlanie „Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť.“ Aspoň slovne to vyjadril, a hranicu, ktorú si stanovil, bola naozaj veľmi vysoká. To, že potom, neskôr, nemal na to sily to naozaj zrealizovať, je už druhá vec, ale minimálne odhodlanie pre vznešené ciele mal.

Koľkí dnešní veriaci ani len slovne sa neodhodlajú ísť po takú hranicu? Že by mali taký zámer, taký cieľ.

b) Pane s tebou

Možno že to kľúčové slovo, ktoré zohralo úlohu v celom príbehu a zvrtlo situáciu bolo toto: Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť.“ Peter to asi myslel aj úprimne a aj pravdivo. Pane, s tebou hotový som ísť…

Ono to naozaj takto funguje. Ak ideme s Pánom, ak naozaj ideme s ním, a nie len si to myslíme, a v skutočnosti ideme vo vlastnej sile, tak potom sme schopní urobiť aj doslovne to, čo Peter povedal: „… aj do žalára i na smrť.“

Keď bol Peter bezprostredne blízko pri Ježišovi, bol silný, no keď ho niečo oddelilo, bolo zle. Pri tomto príbehu to nebolo veľa, čo delilo Petra od Ježiša. Pár metrov a pár ľudí. Nič horybilné. Nič extra.

Podobne to bolo aj vtedy, keď sa im nadránom zjavil Ježiš chodiaci po rozbúrenom Genezaretskom jazere. Peter išiel po vode na Ježišov príkaz tiež, no dovtedy, kým sa nezadíval na silný vietor. Text hovorí (Mt 14,30): „Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma !“,  a pri tom Ježiš nebol od neho fyzicky ďaleko, len jeho pozornosť sa zamerala na vietor a nie na Ježiša.

Ono, tak je to stále a s každým veriacim človekom. Keď ideme do veci naozaj s Ježišom, potom vieme urobiť aj mimoriadne veci. Pokiaľ ideme len v sile svojej výchovy, svojho vzdelania a svojej inteligencie, potom zlyháme tak, ako zlyhal vtedy Peter.

c) Idem s tebou

Možno že ešte jeden aspekt je veľmi dôležitý. Peter povedal: „Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť.“

Keď niekomu poviem: Idem s tebou. Čo tým vyjadrím? Čo sa tým automaticky povie? Ako sa tým automaticky opíše vzťah tých dvoch, mňa a toho druhého?

Jeden má nejaký plán ísť niekam, ja sa to dozviem a poviem idem s tebou. To znamená, že som sa dozvedel, že on niekde ide, pozná cieľ, cestu a smer a ja sa k nemu pridám. Teda ten druhý určil nejako veci a ja to akceptujem. Idem s ním.

Tak nejako by to malo byť, že Pán určuje cestu a cieľ a my sa pridáme a ideme s ním. „Pane, s tebou hotový som ísť ……“ Pane, idem s tebou.

Problém býva v tom, že my to obvykle otočíme a my ideme kde chceme, my si určujeme ciele a cesty a pretože sme kresťania, tak sa pýtame: Pane, ideš so mnou? Otočíme úlohy. My sme tí, kto určujú veci a Pán je ten, ktorý by sa mal k nám pridať a súhlasiť s našimi názormi. A keď sa nám veci nepodaria, nefungujú, cesta sa komplikuje, tak potom chceme, aby Pán pomáhal, aby vtedy zabral, inak si vystačíme aj sami. Pán je vtedy pre nás len nejaká poistka pre strýčka „Príhodu“.

Rozhodujúce je to, kto vedie a kto nasleduje. Ak vedie Pán a my nasledujeme, o tom je kresťanstvo ak vedieme my a Pán, chtiac, nechtiac nás má nasledovať, tak to je pohanstvo odiate do kresťanskej terminológie.

Preto Pán Ježiš povedal Petrovi:

4. „… nezaspieva dnes kohút prv, než tri razy zaprieš, že ma neznáš.“

Peter, Peter, skôr než zaspieva kohút, skôr, než sa začne brieždiť, tri krát ma zaprieš. !    Povieš, že ma nepoznáš !

Toto Ježišovo vyjadrenie hovorí o tom, že Ježiš bol Boh, lebo poznal konkrétnu budúcnosť. Presne vedel ako sa budú veci vyvíjať v najbližšej dobe a povedal to. Učeníci si to mohli overiť a vidieť pravdivosť jeho slov. Písmo nám jasne hovorí, že len Boh pozná budúcnosť.  (Iz 44,7.8)

Aj toto Ježišovo vyjadrenie malo budovať v nich vieru v Neho, napriek tomu, že majú pred sebou jedno veľmi turbulentné obdobie, ktoré nimi riadne zatrasie.

Záver:

Dnes, keď budeme prijímať chlieb a kalich, v duchu sa modlime o to, aby nám Pán Boh pomohol uvedomiť si, ako to s nami naozaj je. Či sme obrátení, alebo len tak „napoly obrátení“, alebo len tak na 30 %, alebo na 75 %, ak sú tieto alternatívy vôbec možné. A poďakujme mu vo viere za to, že to s nami dotiahne do víťazného konca.

Poďakujem Pánu Bohu za to, že aj keď veľakrát nie my sme nasledovali JEHO, ale chceli sme po ŇOM, aby nasledoval nás, že nás pre takýto postoj neopustil.

Poďakujme mu za to, že aj keď dopredu vie, aké ešte kotrmelce v živote urobíme, nezlomí nad nami palicu a nevzdá to s nami.

Vieme, že to, čo vtedy Peter povedal, že je ochotný ísť s Pánom aj do žalára, alebo i na smrť, že sa to neskôr naozaj stalo. Zrejme vtedy už naozaj išiel s Pánom životom. Učme sa takému dennodennému chodeniu s Pánom, aby keď príde kríza, sme nezaváhali a nemuseli robiť duchovný reparát.

AMEN

Kázeň zaznela pri príležitosti Pamiatky Večere Pánovej.

Foto: G. Kollárová, www.pixabay.com