(Text 1 Pet 1,1.2)

1 Pet 1,1-9 1Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným, ktorí ako cudzinci žijú v diaspóre v Ponte, Galácii, Kapadócii, Ázii a Bytýnii, vyvoleným, 2ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby sa poslušne odovzdali Ježišovi Kristovi a boli pokropení jeho krvou: Milosť a pokoj v hojnej miere! 3Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, 4pre nehynúce, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo pripravené v nebesiach pre vás, 5ktorých Božia moc prostredníctvom viery chráni pre spásu, pripravenú zjaviť sa v poslednom čase. 6Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, 7aby vám vaša vyskúšaná viera oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. 8Nevideli ste ho, a predsa ho milujete. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte v neho a radujete sa nevýslovnou radosťou, plnou slávy, 9že dosahujete cieľ svojej viery — spásu duší.

Úvod: V posledných dňoch, keď som chodieval do nemocnice, a videl som, ako nemoc radikálne mení človeka, neraz som si v duchu kládol otázku: „Pane Bože, dokedy ešte bude toto trvať na zemi? Kedy sa to ukončí? Čo sa ešte má stať aj na našej strane, aby sa mohlo uskutočniť tvoje zasľúbenie o návrate? Koľkí ešte takto budú trpieť?

Také a podobné otázky si človek kladie v našich podmienkach, keď niekto z blízkych prechádza ťažkým obdobím. O čo horšie to musí byť na miestach, kde je vojnový konflikt, strieľa sa, vybuchujú bomby a pod.

Keď si spomeniete na Ukrajinu, Sýriu, Irak, Jemen alebo iné štáty a snažíte sa trochu vžiť do ich situácie, človeku je veľmi ťažko.

Keby som nebol veriaci, nepoznal učenie Sv. Písma a nemal vysvetlenie sveta odtiaľ, asi by mi bolo veľmi ťažko a život by sa mi javil ako nezmyselný, chaotický a nelogický.

A preto sa mi tento biblický text zdá byť veľmi dôležitý a niektoré myšlienky v ňom obsiahnuté za smerodajné.

1. Vzkriesenie Ježiša Krista má v nás vyvolať znovuzrodenie

a. Znovuzrodenie sa

Chceli by ste sa opäť narodiť? Chceli by ste byť tými istými, kým ste dnes? Alebo by ste chceli byť niekým iným?

Chceli by ste byť ženou, ak ste mužom, alebo naopak, ak ste ženou, chceli by ste sa narodiť radšej ako žena?

Narodiť sa znova je vlastne začať žiť nový život, môcť ho žiť od začiatku. A treba povedať, že iný život. V čom iný?

Iný príslušnosťou. Iný občianstvom. Je to o zmene občianstva, napriek tomu, že ten človek žije naďalej tam, kde predtým.

V úvodných veršoch hovorí apoštol Peter o veriacich, ktorí žili vtedy v oblasti Malej Ázie, dnešného Turecka. Tým, že uverili, stali sa pohostínmi (Roháček) alebo cudzincami (ekumenický preklad) – presnejšie: „… ktorí ako cudzinci žijú v …“

Išlo o domácich, teda tí ľudia žili naďalej tam, kde dovtedy, no uverením sa ich spôsob života natoľko zmenil, že sa mali považovať za cudzincov v dovtedy domácom prostredí.

2. Cieľom znovuzrodenia sa je:

a. Živá nádej

Tým opisuje apoštol Peter veriacich ako ľudí, ktorí predtým, než uverili, žili bez nádeje. Alebo mali nádej, ktorá bola nejaká slepá, neopodstatnená, naivná.

Niekedy vkladajú ľudia svoju nádej do nereálnych vecí a očakávaní a potom, keď sa neuskutočnia, sú z toho sklamaní.

LOGOS: Veľmi som si to uvedomoval počas týchto dní, keď som chodieval do nemocnice za G. Kollárovou. Keď vidíte dennodenne, ako vám človek pred očami chradne, slabne, zápasí s chorobou, nechce sa vzdať, aby nakoniec predsa len podľahol. Ak vtedy človek nemá živú nádej, nemá ho čo podržať.

Drvivá väčšina ľudí počíta so životom len v rozmedzí obdobia pracovnej aktivity, kým sú zamestnaní. Uvažujú nad životom človeka len v rozsahu pracovnej orientácie, kým zarábajú, majú postavenie, fungujú v nejakom pracovnom pomere.

Po tomto období už je to horšie. S tým, že sa ich raz chytí nejaká choroba, prípadne že sa život skončí, to nedomýšľajú. Obdobie choroby môže byť niekedy kratšie, niekedy dlhšie – aj roky. S tým jednoducho nerátajú alebo nechcú počítať s tým, že aj toto môže patriť do života človeka ako celku.

Cieľom znovuzrodenia je „živá nádej“ – nádej, ktorá funguje aj vtedy, keď je zle, nádej, ktorá dodáva človeku víziu, aj keď melie z posledného. Taký človek končí svoj život inak.

LOGOS: Kedysi, keď som ešte býval v Považskej Bystrici, na biblický kurz chodilo jedno dievča, zdravotná sestrička. Bola to evanjelička a  hovorila mi o tom, ako strašne ťažko znáša úmrtia na JIS-ke, kde pracovala. Veľa ľudí totiž odchádzalo nezmierených, naštvaných na rodinu, život, nespravodlivosť – prečo práve oni museli takto ochorieť a prečo už teraz a pod. Niektorí dokonca so zlorečením a nadávkami na ľudí i Boha. Nevedela to stráviť a vyrovnať sa s tým.

Cieľom znovuzrodenia je „živá nádej“, nádej, ktorá dá vtedy človeku iné myšlienky do mysle. Jeho orientácia vtedy je iná, napriek tomu, že nakoniec tiež kapituluje, lebo verí v hodnoty Božieho kráľovstva – 2. príchod Ježiša Krista na zem a vzkriesenie, ktoré Kristus garantuje.

Cieľom znovuzrodenia je po prvé „živá nádej“, po druhé „dedičstvo pripravené v nebesiach“.


b. Dedičstvo – pripravené v nebesiach

Toto dedičstvo je klasifikované ako nehynúce, nepoškvrnené a nevädnúce.

V tomto bežnom živote sa totižto dá zdediť všeličo: majetok, ale aj dlhy.

LOGOS: Tuším, že to bolo v prípade Michaela Jacksona, že príbuzní nakoniec zdedili dlhy. Už bolo veľa takých sklamaní, keď si ľudia mysleli, že zdedia majetok, no zdedili záväzky platiť.

LOGOS: Pred časom som čítal o človeku, ktorý zdedil nehnuteľnosť po vzdialenom príbuznom a s domom a vybavením to vyzeralo veľmi biedne. V garáži však našiel veľmi staré auto – veterána. Tuším to bolo Lamborghini vo veľmi zachovalom stave. Jeho hodnota mnohonásobne prevyšovala hodnotu celej nehnuteľnosti. Bola z toho rarita.

LOGOS: Kedysi som bol na dedičskom konaní ako zástupca cirkvi, lebo jedna naša sestra nechala aj nejaké peniaze pre zbor. Pochádzala z majetnej rodiny. V mladšom veku bola aj predsedníčkou ŽIVENY, organizovala stretnutia s básnikmi, literátmi a pod. Zanechala rôzne veci, napr. jeden obraz – originál mal hodnotu 80 000,- Čsk, druhý obraz 50 000,- Čsk, zostal po nej aj starožitný písací stolík –napoleonský štýl s intarziovým drevom. Vyzeral veľmi pekne a bol vo veľmi dobrom stave, jednoducho drahá starožitnosť. A keď sa notárka na dedičskom pojednávaní pýtala, či neostali nejaké cenné veci, syn odvetil: „Viete čo, len samé staré nepotrebné veci, ktoré treba vyhodiť na smetisko. Bude s tým len robota.“ (V duchu som si vtedy povedal: „Aj by som išiel pomôcť s tým vyhodením a potom by som si to vzal.“ 🙂

S pozemským dedičstvom to môže vyzerať všelijako. Môže to byť k dobru a môžu s ním byť spojené komplikácie, často narušené vzťahy v rodine a podobne.

No dedičstvo pripravené v nebesiach je o inom. Len tak, pre zaujímavosť, akú rodinu máme v nebesiach, po ktorej by sme mohli dediť? Dedí sa vždy len po smrti. Kto v nebi zomrel, po kom by sme mohli dediť?

To, že sa Pán Boh chce podeliť s človekom o svoje bezprostredné prostredie a spoločenstvo, so všetkým, čo Bohu patrí, je opísané človeku známym obrazom zo života o dedení. To, že Kristus prišiel na tento svet a stotožnil sa s človekom, stal sa jedným z nás no zostal bez hriechu, a nakoniec zomrel, je základom pre obraz o dedení.

Povedali sme si, že cieľom znovuzrodenia je

  1. živá nádej,
  2. dedičstvo pripravené v nebesiach a
  3. spasenie, ktoré sa zjaví v poslednom čase.

c. Spasenie, ktoré sa zjaví v poslednom čase

Povedali sme si, že cieľom znovuzrodenia je „živá nádej“ (3.v.) – a tá sa týka prítomnosti, teda času, keď ten človek uverí. Druhým cieľom je dedičstvo pripravené v nebesiach (4.v.) – a to sa už týka budúcnosti. A tretím cieľom znovuzrodenia je „spasenie – ktoré sa zjaví v poslednom čase“ (5.v.) – a to sa tiež týka budúcnosti. Aspoň tento výrok hovorí o spasení ako o budúcnosti.

Apoštol Peter hovorí, že tá spása je pripravená na zjavenie sa v poslednom čase. Teda na jednej strane sa tu hovorí o spasení ako o niečom, čo sa týka budúcnosti, posledných dní na zemi, času konca, na strane druhej sa v záverečnej časti, ktorú sme čítali, hovorí, že (8b. a 9.v.): „…. Ani teraz ho (mieni sa tým Ježiš Kristus) nevidíte, ale veríte v neho a radujete sa nevýslovnou radosťou, plnou slávy, 9že dosahujete cieľ svojej viery — spásu duší.

Koniec textu hovorí o spasení ako o prítomnej situácii, o niečom, čo sa týka súčasnosti. Apoštol Peter hovorí, že sa tešíte z toho, že už teraz dosahujete cieľ viery – svoje spasenie.

Cieľom viery je spasenie – a to dosahujete prostredníctvom viery už dnes – hovorí apoštol.

Teda apoštol hovorí o spasení ako o niečom, čo je záležitosť budúcnosti, a na druhej strane hovorí o spasení ako o niečom, čo treba vierou prijímať a prežívať už teraz.

Neprotirečí si? Nehovorí si sám proti sebe?

Záver, ktorý som si z toho urobil sám pre seba je ten, že len tí, ktorí sú spasení v prítomnosti, budú spasení aj v budúcnosti.

Len tí, ktorí vierou prežívajú spasenie už teraz,

  • že naozaj je im odpustené pre Kristovu obeť,
  • že naozaj sú zmierení s Bohom i ľuďmi,
  • že skutočne tomu veria, že Boh ich počíta za svoje deti,
  • že naozaj – či už sa dožijú Kristovho príchodu alebo nie – Pán Ježiš ich pri svojom príchode zoberie do Božieho kráľovstva.

Len tí, čo sa tohto držia vierou ako niečoho pevného, lebo to povedal Kristus, tak to platí; len tí, čo sa spoliehajú na pravdivosť Kristových slov ako na niečo isté, budú aj v budúcnosti toto reálne prežívať.

Možno že, inak povedané, len vtedy, keď spásu prežívame teraz, vo viere, ju budeme prežívať i fyzicky.

3. Skúšanie viery

Apoštol hovorí, že naša viera sa musí otestovať, musí byť vyskúšaná a buď obstojí alebo nie.

Kto z vás mal rád skúšky? Vedeli ste sa tešiť z toho, že budú preverované trebárs vaše vedomosti alebo nejaké fyzické výkony alebo zručnosť?

Prečo sme nemali radi skúšky?

  • Lebo sme sa báli, že nás nachytajú na niečom, čo nevieme?
  • Bol by z toho trapas, že nevieme?
  • Nejaké iné dôvody?
  • Mali sme s tým spojené nejaké negatívne emócie.

Keby skúšky boli na to, aby nám ukázali, že sme v niečom dobrí alebo by nám jednoducho ukázali, na čom treba ešte popracovať, boli by bez nejakých negatívnych emócií, na to by sme asi skôr pristali? Či ani na to nie?

Skúšky viery nám nemajú ukázať, že sme nevyhovujúci, ale naopak, majú nám odkryť naše slabé miesta, na čo sa ešte treba v živote zamerať. Pánu Bohu nejde o to, aby nás nachytal. Naopak, chce nám pomôcť.

Záver: Skúšky viery nám majú pomôcť duchovne dozrieť, dospieť, stať sa dospelými kresťanmi. Nastaviť nám zrkadlo, aby sme videli skutočnú duchovnú realitu a nečičíkali sa neopodstatnenými nádejami. Lebo len vtedy, keď tá naša viera bude naozaj živá a  už teraz ňou budeme prežívať spásu a vyústi do konania, že sme občanmi Božieho kráľovstva, len potom môžeme očakávať, že tá spása bude aj budúcnosťou pri Kristovom príchode.

Preto to podstatné, čo si zapamätajte je to, že len tí, ktorí sú spasení v prítomnosti, budú spasení i v budúcnosti.

Amen.

Trnava 4.2.2017