(text na čítanie: Ján 14,15-31)
Text: Ján 14,15-31

Úvod:

Pán Ježiš Kristus mal v priebehu svojej verejnej služby niekoľko kázní a preslovov, k verejnosti a k svojim učeníkom. Úvodné slová, ktoré sme čítali sú pokračovaním jeho poslednej reči k učeníkom pred ukrižovaním. Začali sme ju čítať pri predposlednej Pamiatke Večere Pánovej, vtedy sme si prešli prvých šesť veršov zo 14. kapitoly. Minule sme čítali Ján 14,7-13. Dnes chceme pokračovať v Kristových myšlienkach jeho poslednej kázne. Bude to posledná časť, ktorá odznela ešte v hornej miestnosti. Od 15. kapitoly to bolo povedané už zrejme na ceste.

Spomenieme len niečo z toho, čo je obsiahnuté v prečítanej časti. Jednou z kľúčových myšlienok je myšlienka o láske a poslušnosti – opakuje sa tam 5x.

Podobnú väzbu o viere a poslušnosti nachádzame i u Jána alebo iných pisateľov.

Napríklad Ján hovorí:

„Kto verí v Syna má večný život,
ale kto vo viere nie je poslušný Synovi,
neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom“

(3,36).

Podľa tohto vyjadrenia ide viera a poslušnosť ruka v ruke.

Podobne hovorí aj Jakub, že viera bez skutkov je mŕtva. Alebo inak povedané, neexistuje. Skutočná, živá viera, sa vždy premietne do konania.

V prečítanej časti hovorí Ján, o tom, že láska sa premietne do poslušnosti. Láska a poslušnosť patria k sebe. Predtým som povedal, že viera a poslušnosť patria k sebe a tu sa hovorí, že láska a poslušnosť patria k sebe.

1. Láska a poslušnosť v čítaných textoch

Pripomeňme si výroky o vzťahu lásky a poslušnosti:

  1. 14,15 „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania.“
  2. 14,21 „Kto má moje prikázania a zachováva ich, to je ten, ktorý ma miluje.“ Kto má moje prikázania – teda v zmysle kto ich pozná, rozumie im, no to samo o sebe nestačí, kto aj podľa nich žije, to je ten, kto ma miluje.
  3. 14,23 Ak ma niekto miluje, ten bude zachovávať moje slovo.“ Tento výrok je totožný z prvým, rozdiel je len v tom, že prvý je v množnom čísle a tento v jednotnom. A jediné slovo, v ktorom sa odlišuje je to, že v prvom prípade sa jedná o prikázania a v druhom o slovo, kde ten termín „slovo“ bude len synonymom „prikázaní“.
  4. 14,24 „Kto ma nemiluje, ten nezachováva moje slovo“ – to isté, čo predchádzajúci výrok, len v negatívnej podobe.
  5. Posledný, piaty výrok je vlastne ilustrácia o tom, ako Kristus nie len učil o tom, že láska a poslušnosť patria k sebe, ale podľa toho i sám tak konal, vo svojom vzťahu ku nebeskému Otcovi. Jeho vzťah lásky k Otcovi sa premietol do jeho poslušnosti a ochote urobiť to, čo mu nebeský Otec povie: 14,31 „ale aby svet poznal, že milujem Otca, a že ako mi prikázal Otec, tak činím.“

2. O akej láske tu Kristus hovorí?

Láska, gr. slovo „agapao“, ktoré je v texte použité, je výraz, ktorý nemá v slovenčine adekvátnu náhradu v slove „láska“ alebo v slovese „milovať“. Naše slovo „láska“ znamená veľa rôznych vecí a vyjadruje veľa rôznych ideí, no nevystihuje skutočný význam pôvodného gréckeho výrazu.

Pre zopakovanie: viete, že Gréci mali pre lásku tri výrazy:

–        agapé (sloveso „agapaó“),
–        fileó – emocionálna láska, týkajúca sa v prvom rade v rodinných väzbách a
–        eros – telesná láska – tento výraz sa v Písme nenachádza.

AGAPÉ

O výraze agapé sa pôvodne myslelo, že ide o čisto kresťanský výraz, lebo sa nenachádzal vo vtedajšej svetskej literatúre – neskôr ho tam predsa len našli.

Jeho malý výskyt vo svetskej literatúre a naopak veľký výskyt v biblických knihách hovorí o tom, že kresťanstvo ho použilo na popis vyššej predstavy o láske, zjavenej v evanjeliu.

Boh je láska – agapé – a rovnako je opísaná aj Božia láska prejavená v Ježišovi Kristovi človeku. Tento výraz je použitý i pre ľudskú lásku (Rim 12,9), ako o ovocí Ducha a zmienený ako prvý v poradí z ovocia Ducha Svätého (Gal 5,22). Klasická definícia lásky agapé je v 1 Kor 13.

Vždy, keď sa v NZ používa slovo agapé v protiklade k láske fileó, opisuje sa ním úcta, rešpekt, ocenenie, ohodnotenie. K pocitom sa pridáva principiálny postoj, že princíp ovláda pocity. Táto láska je ovládaná vyššími silami mysle a inteligencie. Kým láska fileó má tendenciu milovať len tých, ktorí milujú nás, láska agapé pokrýva aj tých, čo nás nemilujú. Láska agapé je skutočná láska v tom najvyššom zmysle slova, lebo vedie človeka k sebaobetovaniu sa pre druhého, tak ako to Kristus povedal: „Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.“ Táto láska je božským princípom zmýšľania a konania, ktorý pretvára charakter, ovláda podnety a emócie a zušľachťuje pocity. Možno, že zjednodušene povedané je to principiálne činenie dobra druhému bez ohľadu na spätnú reakciu.

FILEÓ

Fileó – milovať, mať rád – sa v NZ používa oveľa zriedkavejšie než slovo agapé. Láska ním reprezentovaná je emocionálna láska, založená skôr na pocitoch a emóciách – a preto je premenlivá rovnako ako naše pocity.

Príklady tohto termínu nachádzame v Mat 6,5 (kde sa doslovne hovorí, že pokrytci milujú modlitby stojac v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich videli) alebo u Mat 10,37 (kde sa hovorí o láske k otcovi a matke viac, ako k Bohu, a taký človek nie je ho hoden). (Iné texty: Mat 23,6; Ján 11,3.36…)

Tento druh lásky sa nikdy v Biblii neprikazuje, lebo je to skôr spontánny prejav, no láska predstavená slovom agapé je prikázaná. Preto keď Kristus hovorí, že máme milovať nepriateľov, nevraví, že ich máme milovať láskou fileó, lebo to je nereálne. Človek nie je schopný nepriateľa milovať tak ako svojich najbližších, čiže emocionálne a spontánne, a to po ňom Pán Boh ani nechce. To prikázane nikde v Písme nie je.

No milovať nepriateľa láskou agapé je možné, lebo ide o postoj úcty, rešpektu, zdvorilosti a konania dobra. O to, že človek neoplatí zlé konanie zlým. Že nevráti, aby sme si boli fifty – fifty. Túto lásku je možné prikázať, lebo je pod kontrolou vôle. Vtedy človek nekoná na základe pocitov, zranených pocitov, ale na základe vyšších princípov vôle.

Ešte raz: keď Kristus hovoril o tom, že máme milovať svojich nepriateľov, nechcel po nás, aby sa nám pri stretnutí s človekom, ktorého by sme najradšej vystrelili na Mesiac, aby sme ho ani len nevideli, od radosti rozbúchalo srdiečko ako vtedy, keď sa stretneme s tým namilovanejším človekom na zemi, akého vôbec máme. Nie: Kristus od nás chce, aby sme si ho vážili, boli k nemu úctiví a napriek tomu, že si to nezaslúži, aby sme boli ochotní učiniť mu dobré. Toto sa myslí láskou agapé k nepriateľovi.

A táto láska má človeka viesť k poslušnosti. Práve ju má na mysli Kristus, keď hovorí, že ak ho milujeme, máme ho poslúchať. Ak ho milujeme, máme zachovávať jeho prikázania. Ak ho milujeme, máme zachovávať jeho Slovo.

Na základe toho, čo sme si doteraz povedali, aj naša láska k Bohu má byť láskou agapé, teda:

  • skôr o našej úcte voči Bohu,
  • skôr o našom obdive voči Bohu,
  • skôr o našom principiálnom konaní voči Bohu

a len potom o našich emóciách.

Keď sa zákonník pýtal (Mat 22,35-37), ktoré prikázanie je veliké a Kristus mu odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou“, vtedy tiež Ježiš použil slovo agapé. Agapé budeš. Milovať budeš Pána, svojho Boha láskou agapé.

3. „… ako mi prikázal, tak činím …“ – Ježišovo vyjadrenie vo verši 31

Toto je tiež ešte jedna vec, o ktorej by som sa rád zmienil. Ten text znie:

„Ale aby svet poznal, že milujem Otca,
a že ako mi prikázal Otec, tak činím.“

Ako mi prikázal Otec, tak činím.

Kde sa bežne prikazuje? Ja som si spomenul v prvom rade na vojnu. Tam sa v prvom rade prikazovalo. Tam nikto nikoho slušne neprosil. To bolo neznáme konanie. Tam sa prikazovalo.

My sme naučení, že v bežnom živote sa trebárs žiada, no častejšie treba slušne poprosiť. A vždy, keď sa prikazuje – a obzvlášť v tých oblastiach života, kde to nie je prirodzenou súčasťou povedzme zamestnaneckého pomeru – tak sa v nás všetko zježí a ťažko to znášame. Ako si to ten alebo onen dovolil?! Čo si o sebe myslí?! a podobne. Aspoň ja tak reagujem.

Nebeský Otec bol Boh, a Kristus rovnako bol Boh. Napriek tomu, že si boli rovnocenní, Kristus nemal problém podriadiť sa, poslúchnuť a urobiť to, čo sa od neho žiadalo.

Vždy, keď si uvedomujeme, že sme s tým druhým na rovnakej úrovni a mali by sme poslúchnuť jeho príkaz, zježia sa v nás aj tie chlpy, ktoré na sebe nemáme. Dotýka sa nás to. Pokoruje nás to. Žiada si to od nás podriadenie sa a tomu sa priečime, čo sily dajú.

Veľmi sa mi preto páči ten text 14,31: „Ale aby svet poznal, že milujem Otca, a že ako mi prikázal Otec, tak činím,“ že Kristus to hovorí s takou ľahkosťou: milujem Otca a preto to, čo mi prikázal, urobím. Lebo miloval, preto nemal problém poslúchnuť a urobiť.

LOGOS: Kedysi som v jednom zbore navrhol, aby sme sa v rámci cviku k sebadisciplíne zaviazali, že jeden týždeň doma urobíme všetko, čo nám kto v rodine povie bez toho, aby sme mali k tomu akékoľvek dovysvetľujúce komentáre, poznámky, otázky, len preto, aby sme sa učili sebazapreniu, aby sme sa učili pokore, aby sme sa učili podriadiť sa, aby sme sa učili poslušnosti. Samozrejme nepochodil som. Nikto nebol ochotný sa na týždeň zaprieť a dať sa na takýto „kláštorný“ spôsob života, hoci išlo len o jeden týždeň.

Záver:

Dnes, keď budeme prijímať chlieb a kalich, symboly Kristovej obete, v duchu sa modlime o to, aby nám Pán Boh pomohol uvedomiť si, ako to s nami naozaj je. Ako to u nás vyzerá s našou láskou a poslušnosťou.

Je veľa kresťanov, ktorí radi hovoria o Božej láske a o svojej láske k Bohu, no majú problém Boha poslúchnuť. Vždy, keď by sa mali podriadiť niečomu, čo sa vymyká bežne vychodeným koľajam, na ktoré sú zvyknutí, všetko sa v nich vzprieči.

Ježiš nám v čítanej časti kapitoly hovorí niekoľkokrát o vzťahu lásky a poslušnosti. Skutočná láska neexistuje bez poslušnosti. Tak ako viera a poslušnosť patria k sebe, neoddeliteľne k sebe patrí aj láska a poslušnosť a Boh môže prijať len poslušnosť motivovanú láskou. Ak ju motivuje strach, vypočítavosť alebo akákoľvek iná pohnútka, u Boha je to neprijateľné.

Ježiš nemal problém poslúchnuť, lebo miloval.
Dal by Boh, aby sme boli takí ako On:
pretože milujeme, nie je problém poslúchnuť.

Amen.

Foto: www.pixabay.com