Adventné posolstvo sa do Trnavy dostalo zvláštnou cestou. V roku 1930 prijala Božiu pravdu s. Kurzweilová z Trenčína. Bola to veľmi horlivá a misijne zapálená členka zboru Trenčín. Bola presvedčená, že našla Mesiáša, svojho Spasiteľa, a radosť z pravdy i láska ku Kristovi ju zaviedli k neteri a synovcovi Schreiberovým do Trnavy. Bola si vedomá, že našla cestu spasenia a Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy sveta. Toto jej svedectvo zaujalo obidvoch Schreiberovcov natoľko, že požiadali o biblické hodiny a v r. 1933 ich spolu s br. Polachom pokrstil br. Gehan v Bratislave.

<<< Na obr. vľavo je br. Schreiber s br. J. Kabom v 1938.

Takto vznikla malá, ale veľmi živá a horlivá 3-členná skupina. Požehnané sobotné chvíle trávili pri Božom slove vždy až do večera. Zúčastňovali sa na nich aj priateľky p. Hustáková, Hájeková a Horová.

Dňa 1.11.1939 sa zo zboru Lučivná prisťahovala do Trnavy-Hrnčiaroviec 8-členná rodina Kabová, čím sa trnavská skupina rozšírila a rozrástla. V roku 1941 sa opäť zo zboru Lučivná prisťahovala do Trnavy ďalšia 5-členná rodina Badiarová. Sestra Badiarová bola dcéra Kabovcov.

AKO SME V MLADOSTI SPOZNALI BOŽIU PRAVDU

(spomienky nastarších členov zboru CASD v Trnave)


  • Mária Šimúnková, rod. Kabová, nar. 1925, pokrstená 1942

Do 14 rokov som vyrastala v Lučivnej pod Tatrami. Rodičia (robotníci) boli evanjelikmi a vychovávali nás 8 detí v náboženskom duchu. Najmä matka bola zbožná. Keď som mala asi 6 rokov, mama sa od knižného kolportéra prvýkrát dozvedela o Božej pravde. Oslovilo ju to, vyhľadala zbor adventistov v Gerlachove a po príprave sa dala v r. 1931 pokrstiť. Neskôr aj otec a starší bratia Juraj a Ján. Každú sobotu sme chodili pešo do zboru v Gerlachove na pobožnosť.

V dedine nás mali za sekrátor, aj prieky nám robili, ale nehnevali sme sa. Potom v Hrnčiarovciach (kam sme sa v r. 1939 presťahovali) sa pobožnosti konali v našom dome. Navštevovali nás kazatelia br. Gehan a br. Ján Lický. Ten ma pripravil i ku krstu a 9.12.1942 ma ako 17-ročnú v Bratislave pokrstil. V r. 1949 som sa vydala, manžel bol tiež adventista. Tak sme vychovali aj svojich dvoch synov a vychováme našich vnukov a vnučky. Vo všetkom nám všetkým Pán Boh pomáhal a pomáha. Pravde Božej sme stále verní, milujeme ju a čakáme na príchod Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa.

  • Róbert Šimúnek, nar. 1926, pokrstený 1945 v Bratislave

Ja som vyrastal v katolíckej rodine v Bánovciach. Ako chlapca ma brávali do kostola, kde sme my chlapci stáli na vyhradenom mieste. Niektorí sa bavili, ale ja som občas pána farára počúval, keď čítal z Biblie. pamätám sa na text „Ja som ten chlieb zostupujúci z neba“. Vtedy som si pomyslel: „Mať tak takúto knihu.“ Ako 17-18-ročný som pracoval (1943-1944) v Baťovej továrni v Nových Zámkoch. Neďaleko mňa robil p. Košovič z Nových Zámkov. Obedovali sme v tráve na brehu rieky, kto si čo doniesol. Tam sa ma pýtal, či som už mal v rukách Bibliu. Ja som odvetil, že „ešte nikdy“. Povedal mi: „Zajtra ti niečo z nej prečítam.“ Na druhý deň čítal z nej niektoré evanjelium, čo ma veľmi zaujalo. Potom prečítal celé desatoro a hovoril aj o sobote. Veľmi na mňa zapôsobil 1. žalm. Od tej doby ma to stále znepokojovalo – najmät ten 1. žalm. Dňa 15.7.1944 Nové Zámky bombardovali. Pána Košoviča nebolo v práci, vyhľadal som ich byt a našiel som ho zničený. Susedia mi povedali, že celá rodina v byte zahynula. Poplakal som si, ale cítil som, že posolstvo, čo mi dal, vo mne žije. Našiel som si potom prácu v Bratislave a vyhľadal som adventistov. Ujal sa ma biblický pracovník Ján Kaba a dňa 20.10.1945 som bol v Dunaji pokrstený. Nastal pre mňa nový život, v ktorom mojim verným druhom je Ježiš Kristus. Ako manželka uviedla, vďačíme mu za všetko, čo nám z milosti dáva.

  • Mária Čergeľová, rod. Badiarová, nar. 1934, pokrstená v 1950

Naša rodina Badiarová sa prisťahovala do Trnavy tiež z Lučivnej. Bolo to v roku 1942 a hoci som bola mladá (len 8-ročná), dobre si to pamätám. Pamätám si i na zhromaždenia, ktoré sa konali v dome br. Juraja Kabu, či už v Hrnčiarovciach alebo neskôr na Kopánke.
Schádzalo sa nás už okolo 15 a s deľmi a priateľmi nás bolo niekedy aj do tridsať. V máji 1948 sa v Trnave už vytvoril zbor.
Ja som bola pokrstená ako 16-ročná spolu so s. Františkou Kabovou a br. Michalom Kabom v r. 1950 v bratislavskom Grestlingu. Ešte aj dnes, po 45 rokoch si spomínam, ako hlboko na mňa krst svätý zapôsobil.
Od tej doby som zostala verná adventnému posolstvu a vďačne zboru poslúžim, keď je to potrebné. Som vďačná p. Bohu za milosť, že aj môjho manžela priviedol k sebe a že tiež ochotne v zbore pomôže, keď treba. Veľmi sme vďační aj s manželom za dar, ktorý nášmu zboru poskytol v podobe novej modlitebne.

  • Františka Kabová, nar. 1928, pokrstená 1950

Ja som sa s rodičmi prisťahovala do Trnavy z Kysúc v roku 1944. Mala som vtedy 16 rokov a v sobotu som rada navštevovala  zhromaždenia adventistov, ktoré sa konali vedľa u susedov Kabovcov. Veľmi sa mi páčilo, akým pekným príkladným životom v rodine žijú. Pán oslovil aj mňa a prijala som ho za svojho osobného Spasiteľa. V roku 1950 ma pokrstili v Bratislave.
S manželom Jurajom Kabom (žiaľ, zahynul pri dopravnej nehode) sme tak vychovali aj naše deti a sme vďační Bohu, že všetci našli cestu k Pánovi a všetci sú pokrstení. 16-ročný syn Vladko a mladší Jarko boli pokrstení v r. 1969 a dcéra Ľubka ako 16-ročná v r. 1974. Všetci podľa svojich schopností slúžia Pánovi.

(z kroniky trnavského zboru CASD, zapísal br. Pavol Čomaj)