Náš starší Brat je pri tróne večnosti.
Vidí každého, kto v Ňom hľadá Spasiteľa.
Bdie nad tebou, chvejúce sa Božie dieťa.
*
Si v pokušení? On ťa  vyslobodí.
* Si slabý? On ťa posilní.
* Nie si dosť vzdelaný? On ťa osvieti.
* Si ranený? On ťa uzdraví.
.

Ustarostenosť je slepá a nevidí na koniec.
Ježiš však vidí koniec od po
čiatku.
Z každej úzkosti pozná východisko.
Náš nebeský Otec sa vie o nás postarať
tisícerým spôsobom nad naše očakávanie.
Tí, čo sa riadia zásadou slúžiť Bohu
a ctiť Ho na prvom mieste, zistia,
že ťažkosti sa rozplývajú a cesta sa  vyjasňuje.

Nebeskí anjeli v každej dobe sprevádzali verných
Kristových nasledovníkov. Proti tým, čo chcú zvíťaziť,
broja všetky mocnosti zla.
Kristus však chce,
aby sme hľadeli na to, čo nevidieť,
a videli nebeské vojská,
ktoré vyslobodzujú všetkých, čo milujú Boha.

Keď vstupujeme s Kristom do odpočinutia,
potom sa nám nebo za
čína už tu.

Ak prijímame Jeho pozvanie, aby sme prišli a učili sa od Neho,
tým sa pre nás začína nový život.
Nebo je ustavičným približovaním sa k Bohu cez Krista.

Keď zúri búrka pokušení, keď blesky križujú oblohu
a vlny pochybností nás chcú pohltiť, zvykneme s búrkou
zápasiť sami a zabúdame na toho, ktorý jediný
nám môže pomôcť.
Príliš sa spoliehame na vlastnú silu,
no nakoniec hasne aj posledná iskra nádeje
a my stojíme tvárou v tvár zániku.
Len potom si spomenieme na Ježiša;
keď však voláme k Nemu, aby nás zachránil,
nebýva to nadarmo.
Zarmútený karhá síce našu neveru a prílišnú sebaistotu,
no nikdy nám neodoprie potrebnú pomoc.
Ak máme Spasiteľa v srdci,
nemusíme sa bá
ť ani na zemi, ani na mori.
Živá viera vo Vykupite
ľa utíši búrku života.

On nás vyslobodí z nebezpečenstva,
ako sám uzná za najlepšie.

Pán „určuje počet hviezd“, ale tiež „uzdravuje
skrúšených srdcom a obväzuje ich rany“ (Ž 147,4.3).
Pozýva nás: „Poďte ku mne!“
Nech sú tvoje úzkosti a skúšky akékoľvek,
povedz o tom Pánovi.
Posilní ťa, aby si vytrval.

Pomôže ti nájsť východisko zo zmätkov a ťažkostí.
Nech si už pripadáš akokoľvek slabý a bezmocný,
Jeho moc ťa môže posilniť.

.

To, čo núka svet, môže lahodiť oku a vábiť zmysly,
no ukáže sa, že to neuspokojuje.
Víno sa mení na horčinu a radosť na žiaľ.
Čo sa začalo spevom a jasotom, končí sa únavou a odporom.
Ježišove dary sú však vždy čerstvé a nové.
Hostina, ktorú človeku pripravuje On, vždy poteší a uspokojí.
Každý nový dar prebúdza v obdarovanom
vďačnosť i radosť z Božích požehnaní.
Pán dáva milosť na milosť.
Človek nemusí mať v ničom nedostatok
.
Ak zostávaš v Ňom, potom je dnešný dar uistením,
že zajtra smieš prijať ešte väčší.
Ježiš každým novým prejavom svojej lásky
hovorí vnímavému srdcu:
Veríš…?  
Uvidíš vä
čšie veci ako toto
(Ján 1,50).
Z knihy od E. G. Whiteovej „Túžba vekov“

Cesta úprimnosti a bezúhonnosti nie je bez prekážok,
ale každú ťažkosť smieme pokladať
za príležitosť k modlitbe.
Každý dostáva silu od Boha
a tento prameň
je dostupný aj tomu najslabšiemu človeku.
Utešiteľ príde ako odpoveď na modlitbu
vždy a všade, v každom zármutku a utrpení,
kedykoľvek sme bezradní
a nevidíme do budúcna,
alebo keď sa cítime opustení a osamotení.
Okolnosti nás môžu odlú
čiť
od všetkých pozemských priate
ľov,
ale nijaká okolnos
ť či vzdialenosť
nás neodlú
či od nebeského Utešiteľa
.
Nech sme kdekoľvek
a nech ideme kamkoľvek,
žije s nami, podopiera nás a povzbudzuje,
dáva nám silu a potešuje.