Pane, nauč ma o sebe
viac než to, čo už viem,
pokor ma znova
tým všetkým, čo neviem
a učiň, aby to, čo viem
v mojom živote viac ožilo
a bolo pravdivejšie.
(Marshall Segal)

Nie si sám.
Boh vie, čím prechádzaš.
Máš Veľkňaza, Ježiša, ktorý prechádzal
problémami, ktorým čelíš aj ty.
Najbližšie, keď budeš stáť
zoči-voči problému,
najbližšie, keď budeš čeliť ťažkostiam,
keď sa budeš cítiť nepochopený a opustený,
vedz, že Ježiš cez to prechádzal tiež.
Máš niekoho, kto ti rozumie,
cíti s tebou a je tam, aby ťa posilnil.
(Greg Laurie)

Či to nie je tak aj v našom živote podľa viery, že z prežitých udalostí, teda „potom“, vždy znovu a znovu vidíme riadiacu a usporadujúcu ruku nášho Boha? Či nie je i nad naším životom zázračný plán, sústavné spolupôsobenie prísľubu a splnenia? Často to boli celkom malé udalosti všedného dňa, kde sme mohli spoznať, že „Pán sprevádza môj život s udivujúcou pozornosťou; nikdy nie som sám“. Často to však boli aj temné a ťažké okolnosti života, ktoré dokazovali, že aj toto nevyhnutné patrí do plánu! Áno, to najťažšie a najtemnejšie sa vždy ukázalo ako to najväčšie a najvýznamnejšie! (Fritz Rienecker)

Ježiš nikdy nezasľúbil život bez zimy.
Kvôli tomu, čo vykonal, príde večná jar.
Kým však príde tento deň,
On sám je kabátom, ktorý zohrieva
v mrazivý deň.
Chladný vietor utrpenia
ma zavial do Ježišovho náručia
objavil som teplo Jeho lásky.
Teplo jeho objatia ma potešilo
a roztavilo moje tvrdé, neisté srdce.

Ten istý Boh, ktorý ma požehnal na jar,
je Ten istý Boh, ktorý ma žehná aj v zime.
Keďže to nie je moja prvá zima,
viem, že sneh sa roztopí,
vzduch sa zohreje,
začnú rásť nové veci
a usmeje sa na mňa jar.
Zabaľ sa teda do prikrývky Jeho lásky
a pamätaj: Boh je aj počas
chladnejších dní horiacim krom.
(Derwin Gray)

Na svete máte súženie,
ale dúfajte,
ja som premohol svet.
(Ján 16,33)

Sme nepokojní a vyčerpaní,
lebo sa pokúšame postaviť si identitu
na výkone a výsledkoch.
V Ježišovi môžeme nájsť pokoj
od tejto práce a spoznať
Božie bezpodmienečné prijatie,
lebo Ježiš niesol obrovskú prázdnotu
Božieho odpustenia.

Našu hanbu a vinu musí zakryť Božia milosť.
Preto, že Ježiša vyzliekli na kríži,
my môžeme byť zaodetí
rúchom spravodlivosti
(Iz 61,10):
Radostne budem jasať v Hospodinovi,
duša mi zaplesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodel rúchom spásy,
plášťom spravodlivosti ma zahalil…
(Timothy Keller)

Alpského orla búrka niekedy zrazí do úzkej horskej strže. Mraky obklopia tohto mocného vtáka a ich temné masy ho oddelia od slnečných výšav, ktoré urobil svojím domovom. Zdá sa, že jeho úsilie o únik je márne. Trepoce silnými krídlami a jeho škrekot sa odráža od strmých skalných stien. Napokon sa s víťazným výkrikom vyrúti nahor, preráža mraky a opäť sa ocitá v jasnom slnečnom svite, kým temno a búrka zostávajú hlboko pod ním. Aj nás môžu obklopovať ťažkosti, znechutenie, temnota, falošnosť a nespravodlivosť. Túto mrákavu nevieme rozohnať a márne bojujeme s okolnosťami. Je len jediná úniková cesta. Hmla a mrákava sa držia pri zemi, ale nad oblakmi žiari Božie svetlo. Na krídlach viery sa môžeme dostať do slnečnej žiary jeho prítomnosti. (Ellen Gould Whiteová)

stiahnite si ako .pdf

Foto: www.pixabay.com