(1 Mojžišova 1,1)

My ľudia sme sa stali takými sebestačnými, že sme úplne zabudli, odkiaľ pochádzame. Máme teórie na všetko, dokonca aj na to, ako sa začal vesmír. Jedna veľmi rozšírená a vyučovaná teória hovorí, že všetko, čo vidíme okolo nás, a aj to ďaleké vo vesmíre, čo nevidíme, je číra náhoda. Ale nezdá sa, že táto filozofia – teória je v súlade s dôkazmi, ktoré máme.

Vedci hovoria, že existuje okolo 60 kritérií potrebných na to, aby mohol existovať život na tejto zemi. Povedzme si len zopár z nich:

  • keby bola rotácia našej zeme rýchlejšia alebo pomalšia.
  • keby bola naša planéta o 2% bližšie alebo ďalej od slnka.
  • keby sa zmenilo slnečné svetlo len o 1 %.
  • keby bola zem o niečo väčšia alebo menšia.
  • keby sme mali viac než jeden mesiac.
  • keby bola zemská kôra hrubšia alebo tenšia.
  • keby bol pomer kyslíka a dusíka väčší alebo menší alebo
  • keby bola ozónova vrstva hustejšia alebo redšia,

tak by život na zemi nebol možný.

Z toho môžeme vidieť, že naša Zem alebo tento vesmír nemohli v žiadnom prípade začať existovať len tak čírou náhodou. Ale ako sa to teda udialo? Pozrime sa na jednu z najznámejších pasáží v Písme, ktorá hovorí o tom, ako všetko začalo existovať.

Genezis 1,1: „Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.“

Tu vidíme obsah toho, čo bude neskôr zaznamenané vo zvyšku 1. a 2. kapitoly knihy Genezis. Je to tiež základ všetkého iného, čo sa potom odohráva v Písme. Pozrime sa na to slovo po slove.

 

Na počiatku

Písmo jasne hovorí, že vesmír má svoj začiatok. Ukazuje, že život nie je nekonečný cyklus. Že všetko sa začalo v určitom bode v minulosti. Sú ľudia, dokonca kresťania, ktorí sa pozerajú na opis stvorenia ako na mýtus, ako na obraz. Ako na niečo, čo vymysleli starovekí ľudia, aby nám zjednodušene povedali, ako sa odohrala evolúcia. Lenže hebrejské slovo „bereshit“ hovorí, že tento začiatok bol skutočný. Kedy k nemu došlo? Niektorí hovoria, že pred miliónmi rokov. Iní tvrdia, že pred desaťtisícmi rokov a ďalší zase, že len pred niekoľko tisíckami rokov. Anglikánsky biskup z Írska, James Ussher, dospel v roku 1650 pri štúdiu biblickej chronológie k dátumu 4004 BC. V 19. storočí sa dostal tento dátum takmer do všetkých Biblií vytlačených v angličtine. Dnes vieme, že Ussher urobil niektoré mylné kalkulácie a tak to podľa jeho výpočtov celkom nesedí. Avšak jeho prínos môžeme vidieť v tom, že nám pomohol zistiť, že tento svet nie je milióny, ani desaťtisíce rokov starý.

To jediné, čo nám biblický záznam dáva je – na počiatku. To nám tiež hovorí, že tento svet, vrátane ľudí, nie je náhoda. V určitom bode v histórii mala Nekonečná Bytosť zámer stvoriť tento svet. Tento svet, vy a ja nie sme náhoda. Sme stvorení so zámerom.

Tieto slová nám tiež pripomínajú, že človek má svoj počiatok. Jedine Boh, ktorý je zvrchovaný vládca času, nemá počiatok ani koniec. Teda úvodné slová Písma robia nápadný kontrast medzi tým, čo je ľudské, dočasné, konečné a tým, čo je božské, nadčasové a nekonečné. Týmto veršom si pripomíname svoje obmedzenia, ale zároveň je nám poukázané na Boha, ktorý je ten istý a ktorého roky nemajú koniec. Múdrosť, pravda, láska a všetky dobré veci majú svoj počiatok v Bohu. A ak sa máme podobať svojmu Stvoriteľovi, náš život, naše plány musia mať svoj počiatok v Ňom.

Boh

Pozrime sa na ďalšie slovo. Boh. Pre slovo Boh je v hebrejčine použité slovo Elohim, čo je veľmi dôležité slovo v Biblii. V SZ sú pre Boha použité dve hlavné slová:

  • azda najznámejšie je pre nás meno Jahve. Je to osobné Božie meno.
  • To druhé meno, ktoré je použité v tejto pasáži, je Elohim.

Rozdiel v používaní týchto dvoch slov môžeme nájsť už v prvých dvoch kapitolách knihy Genezis:

  • Prvá kapitola používa pre Boha výlučne slovo Elohim. Hovorí o Bohu, ktorý prehovoril a bolo svetlo. Hovorí o Bohu, ktorý povedal a bolo slnko, mesiac a hviezdy. Predstavuje nám Boha, ktorý prehovoril a objavili sa zvieratá na našej zemi. Dokonca hovorí, že Boh stvoril človeka, no nehovorí, ako ho stvoril. A tak meno Elohim je meno mocného Boha, ktorý hovorí a veci sa začnú diať.
  • A potom sa dostávame k  kapitole. Tam sa meno pre Boha mení z Elohim na Jahve. Odrazu vidíme osobnejšieho Boha. Boha, ktorý sa skláňa do prachu a tvorí človeka. Vidíme Boha, ktorý stvoril záhradu Eden pre človeka, aby v nej žil, a ktorý stvoril muža a ženu, nie len aby pracovali a plodili sa, ale aby sa dokázali milovať, prejavovať si nežnosť, dvoriť, hladkať atď. Premýšľali ste niekedy, prečo nás Pán Boh stvoril tak, že je nám to príjemné, keď sa nás niekto dotýka alebo hladká? Keď sa dospelý muž dokáže skloniť k dieťaťu a prihovára sa mu zmeneným jemným hlasom? Prečo sa nám páči a schvaľujeme a dokážeme oceniť a vyzdvihnúť to, keď sa niekto zastane slabšieho? V tomto všetko môžeme vidieť Boha YHWH, osobného Boha, ktorý nás stvoril na svoj obraz.

Biblia nám teda neodpovedá na otázky kedy, ako a kde Boh stvoril svet, ale prečo, za akým účelom ho stvoril. Stvoril nás z lásky a pre lásku. Stvoril nás, lebo sme boli Ním milovaní a aby sme milovali.

A tak už prvé dve kapitoly Písma vrhajú pochybnosti

  • na ateizmus, ktorý tvrdí, že Boh neexistuje, že hmota alebo energia je večná; vrhajú tiež pochybnosti
  • na panteizmus, ktorý hovorí, že Boh je vo všetkom roztrúsený po celom vesmíre, alebo
  • na deizmus, ktorý má za to, že Boh to všetko uviedol do činnosti, ale viac sa už nestará.

Žiadne iné vyhlásenie nemôže byť trefnejšie, než úvodné slová Písma. Na samom začiatku je čitateľovi predstavená všemohúca Bytosť, ktorá má vlastnosti osobnosti, ktorá má vôľu a svoj zámer, ktorá existuje pred všetkým ostatným. Prvé riadky Biblie sú takpovediac rodným listom našej zeme a každého z nás. Máme tu napísané o našom narodení, kto je naším legitímnym rodičom a kde spočíva náš počiatok. Je to úžasné v porovnaní s myšlienkou, ktorej veria ateisti, že sme ponechaní napospas neživému, chladnému, nevyspytateľnému vesmíru, s neistou budúcnosťou a koncom. Už tieto prvé slová Biblie nás napĺňajú bázňou a obdivom k nášmu Tvorcovi.

Stvoril

Poďme sa pozrieť na ďalšie slovo stvoril. Slovo bara v hebrejčine je veľavravné. Používa sa len v spojení s Bohom, čo znamená, že len Boh dokáže niečo stvoriť. Len Boh dokáže tvoriť? A čo tie úžasné umelecké diela a megalománske stavby? Vari neboli vytvorené umelcami a dizajnérmi? A chutné kulinárske pochúťky? Nevytvorili ich tí, ktorí ich prinesú na naše agapé? A čo rodičia? Nestvorili deti, ktoré nazývajú svojimi vlastnými? Veľakrát používame slová stvoriťvytvoriť alebo vyrobiť zameniteľne. No v skutočnosti, teda aspoň v Biblii, nie sú zameniteľné. Biblia jasne rozlišuje, že len Boh môže „bara“ = stvoriť. Lenže aký je rozdiel? Všimli ste si, čo Boh urobil? Stvoril niečo z ničoho – ex nihilo. Prehovoril a bolo svetlo. Nešiel do obchodu kúpiť kábel, aby ho napojil na nejaký obrovský generátor na oblohe, aby sme mali svetlo. Nie, stvoril svetlo tam, kde nebolo žiadne. Prehovoril a obloha sa naplnila nebeskými vtákmi a moria rybami.

Na rozdiel od Boha, my ľudia dokážeme veci vytvoriť a nie stvoriť. Dokážeme vytvoriť rôzne veci, ale len z materiálov, ktoré už existujú. Nedokážeme však vytvoriť niečo z ničoho, ako to dokáže Boh. Čo nám to hovorí o Bohu? Hovorí mi to, že náš Všemocný a Osobný Boh si zaslúži, aby sme si Ho ctili, ako nášho Stvoriteľa, ako nášho Otca. Mimochodom, o tomto je sobota, o uctievaní Boha a vzdávaní mu chvály. Stávame sa podobnými vedcom, ktorí si myslia, že môžu žiť bez Boha. Že Boha už viac nepotrebujeme.

Jeden môj známy sa šiel pozrieť na výstavu s názvom „Noc výskumníkov“. Prednášal tam astronóm, ich dobrý známy, tak sa rozhodol tam ísť, že sa s ním stretne. Prednáška mala názov Hnedí trpaslíci, exoplanéty a iné „exo“-tické objekty. Povedal, že to bola veľmi zaujímavá prednáška o vesmíre, podaná humorným, ale zároveň odborným spôsobom, no ani raz sa v nej nevyskytlo meno Boh alebo nejaký náznak, že by sa s Veľkým Dizajnérom vesmíru nejako počítalo. Ten astronóm hovoril o vzniku planét, hviezd, rôznych trpaslíkov a hovoril o zániku našej slnečnej sústavy asi tak, ako keď my hovoríme o tom, že zajtra nám bude pršať.

Škoda, že títo ľudia ani netušia, že za zdanlivo chladným, pre nás nekonečným vesmírom je Niekto veľmi blízky, kto len čaká na príležitosť, aby sme mu dali šancu. Nie je to zarážajúce? Stvoriteľ vesmíru čaká a túži po tom, aby mu bytosť vytvorená z prachu dala šancu. Každý siedmy deň je nám pripomínané, aby sme sa porozhliadli dookola a uvedomili si, že nie sme stvoritelia, ale Boh na nebesiach je Stvoriteľ, ktorý si zaslúži byť uctievaný.

Nebesia a zem

Videli sme, že vesmír nie je nekonečný cyklus a tento svet nie je náhoda. Pozrime sa na posledné slová – Na počiatku Boh stvoril nebesia a zem. V náboženských kruhoch sa veľa diskutuje o tom, či sa tieto slová vzťahujú na celý vesmír alebo len na našu planétu. Nechcem sa teraz púšťať do tejto debaty, lebo to už skúmali mnohí bádatelia a nedospeli k jednoznačnému záveru. No nech sa tie slová týkajú jedného alebo druhého, tento text nám veľmi jasne hovorí, že Boh je zodpovedný za všetko, čo existuje. A On dal nám ľuďom i mne správcovstvo nad tým, čo stvoril. A tak si myslím, že je dôležité, že keď sa tešíme svetu, ktorý Boh stvoril, aby sme pamätali aj na to, že Boh je ten, kto nám dal zodpovednosť starať sa o to, čo stvoril. Všetko bolo dokonalé. Na konci stvorenia na 6. deň, keď sa Boh pripravoval odpočívať, povedal: „Je to veľmi dobré.“

Stvoril všetko, dokonca aj muža a ženu, s ktorými túžil mať osobný vzťah. Ale niečo sa pokazilo. Niekde na ceste muž a žena zhrešili a kvôli hriechu Jeho stvorenie bolo zmarené. Odrazu prišla smrť a veci, ktoré stvoril, začali umierať, dokonca i ľudia. Ale Boh to nenechal len tak. Uskutočnil plán, ktorý vytvoril ešte predtým, než začal tvoriť. Sám veľký a jedinečný Boh Stvoriteľ, o ktorom sme doteraz hovorili, osobne prišiel na túto zem a zachránil ľudstvo svojou smrťou. Bolo to veľké riziko, ale Boh bol ochotný zaplatiť túto cenu, aby hriech a smrť nevládli naveky a hlavne, aby zachránil človeka. Apoštol Ján to opisuje týmito slovami:

Ján 1, 1-4.10.14:Na počiatku bolo Slovo, ktoré bolo Stvoriteľom. Stelesneným Slovom sa stal Ježiš Kristus.“

Vieme však, že ešte nie je koniec a Božie stvorenie je stále marené hriechom, ale jedného dňa sa všetko zmení. Ten istý apoštol Ján, ktorý opísal Ježiša na začiatku svojho evanjelia ako Stvoriteľa, píše v knihe Zjavenia slová, ktoré odrážajú prvé slová Biblie – Zj 22, 12-13. Keďže Ježiš prišiel na našu zem a zvíťazil nad hriechom a smrťou, môže taktiež sľúbiť, že jedného dňa to všetko skončí. Jedného dňa táto zem bude pretvorená a Ján to opisuje týmito slovami:

 Zj 21, 1-5: A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boly pominuly, a mora už nebolo. A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom. A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly. A ten ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové. A riekol mi: Píš, pretože tieto slová sú verné a pravdivé.

Možno že sme ohromení krásou, ktorú vidíme dnes okolo nás. Práve zajtra sa chystáme navštíviť viedenskú botanickú záhradu a už sa na to opäť teším. No dobre vieme, že nás čaká ešte niečo oveľa krajšie. Som presvedčený, že si nedokážeme ani len predstaviť, aké to bude krásne.

Chcem nás všetkých pozvať, aby sme už dnes plánovali byť súčasťou tejto obnovenej zeme. Vyznajme nášmu Stvoriteľovi a zároveň Spasiteľovi, že plánujeme byť súčasťou Jeho kráľovstva. Kráľovstva, kde smrť, hriech a utrpenie už viac nebudú mať svoje miesto. Ale hlavne, kde

„náš osobný Boh Stvoriteľ a Spasiteľ bude s nami prebývať a my budeme jeho ľudom; kde on sám, náš Boh bude osobne s nami“ (Zj 21,3).

Veď je to ten istý osobný Boh YHWH, Jahve, z ktorého rúk sme vyšli na počiatku a v ktorého náručí môžeme spočinúť po celú večnosť.

Foto: www.pixabay.com