Prečo tak neskoro!
Prečo tak neskoro robíme to,
k čomu sme boli stvorení.
Nad hrobom,
v liečebni,
vo väzení hľadáme odpoveď.
Prečo až tam?
Keď stačí tak málo.

Dnes sa dotknúť, pohladiť.
Povedať – mám ťa rád.
Dnes sa pozrieť do očí a usmiať sa.
Povedať – je mi s tebou dobre.
Dnes natiahnuť ruku
a povedať – záleží mi na tebe.
Dnes vložiť do dlane dlaň a stisnúť.
A povedať – neboj sa, zvládneme to spolu.
Dnes povedať – Ľúbim ťa.
Nemusíš byť sám, som s tebou, som tu pre teba.

Láska je štítom proti samote a nepochopeniu.
Láska je hrádzou proti rieke alkoholu.
Láska je skafandrom chrániacim proti drogám.
Láska je rozpúšťadlom zúfalstva a beznádeje.
Láska – je dar.
dar, ktorého cenu nemožno určiť,
dar, ktorého dosah nemožno zmerať,
dar, ktorého veľkosť nemožno postihnúť.
.

Boli sme stvorení Láskou.
A boli sme stvorení pre lásku.
Túžime po nej a neprosíme o ňu.
Je nám ponúkaná a neberieme.
Vieme o potrebách iných a nedávame.
A potom sa naplní čas
a my stojíme a pýtame sa prečo.
Prečo sme to neurobili skôr.
Prečo sme milovali tak málo.
Prečo sme nemilovali vôbec.
Dnes možno … dnes ešte nie je neskoro.

Povedať:
Mám ťa rád…
Ľúbim ťa…
Potrebu jem…

Ľúbim Vás.

(zverejnené s povolením autorky)