V sobotu 28.1.2017 nás po prvýkrát navštívil br. kaz. Milenko Vučetič aj s manželkou Vericou (po našom Vierkou). Podľa svojho zvyku sa s nami pozdravil „Maranatha“ a po slabšej odozve skonštatoval, že sme asi všetci neraňajkovali :-). Vopred sa ospravedlnil za svoju 250 rokov starú slovenčinu a gramatiku. Je totiž srbský Slovák – alebo slovenský Srb? Jeho mama je Slovenka, stará mama evanjelička. Odmalička miloval hudbu, v evanjelickom kostole počúval organ.

V roku 1991 vypukla v Juhoslávii vojna – a štát sa rozpadol. Aj jeho odvelili na vojnu. Po 45 dňoch sa z nej vrátil živý a zdravý – pritom 70 zabili a 250 sa vrátilo zmrzačených… Začal si klásť otázku zmyslu života a čítať Bibliu. Navštívil ho strýko a keď ho našiel ho s otvorenou Bibliou na stole, spýtal sa: „A ktorý deň máme chodiť do kostola? Ak je v tej Biblii niečo iné ako sobota, je to zlá Biblia.“ A tak začal viac dbať na to, čo číta. Hľadal kresťanov, ktorí sa  stretávajú v sobotu. Bolo to 90-tisícové mesto a našiel v ňom adventistov. Mal vyše 30 rokov, bol profesionálny muzikant, hrával na zábavách. Prvé dva razy, keď prišiel v sobotu k modlitebni, podvolil sa hlasu, ktorý mu vravel, že čo tam vlastne hľadá a čo chce vlastne dosiahnuť – a odišiel. Na tretíkrát bol pevne odhodlaný, že pôjde dnu, aby zistil, o čo ide a či má život zmysel. Vošiel – a tam samí starí ľudia. Na sobotnej škole preberali čistú a nečistú stravu. Pomyslel si: „Čo je toto za skupinu? Nevedia, čo je dobré, nejedia bravčovinu.“ No doma ako tí z Berey študoval a povedal si, že tú poslednú bravčovú salámu z chladničky ešte zje a potom s bravčovým skončí. No aj tú dal nakoniec psovi. Pred kázňou si to rovno k nemu zamieril starší brat. Čakal prednášku o vieroučných bodoch alebo niečo podobné, namiesto toho mu ten starý adventista povedal: „Nepozeraj sa na nás, aj my sme len ľudia ako ty, ale na Krista.“ A odišiel na svoje miesto. Odvtedy mu táto veta veľakrát pomohla. My ľudia robíme hlúposti, Boh nie. Byť adventista znamená hovoriť o Ježišovi. Do zboru prišiel vo februári 1993, v júni bol pokrstený aj s manželkou Vericou. Sklamal sa, že ľudia neprijímajú jeho svedectvo. Kázal, hovoril skúsenosti, navštevoval záujemcov. Pokrstiť sa dala celá kapela. V nasledujúcich 5-6 rokoch odohrali viac ako 270 evanjelizačných koncertov.

Od roku 1994 robil až do roku 2011 prerušovane ako biblický pracovník. Bojoval s finančnými problémami. Pôsobil v meste Kovačica, ktoré je známe vďaka insitným maliarom – najznámejšia je Zuzana Chalupová). V roku 1994 bol veľmi sklamaný, že nemôže študovať teológiu. Ale v roku 2011 sa zapísal na Teologický seminár na Sázave, ktorý skončil v roku 2016. 17 rokov musel čakať, musel sa niečo naučiť. Aj Mojžiš bol 40 rokov na púšti, Pavol 3,5 roka, Ján Krstiteľ tiež. Aj my potrebujeme Bohu dovoliť, aby nás niečo naučil. Brat Vučetič momentálne pôsobí ako kazateľ v zboroch Nitra, Zlaté Moravce a Nové Zámky.

Kázeň (neúplný zápis): Zjavenie 12,1-6:

A ukázal sa veľký div na nebi: žena, odiata slnkom, a mesiac bol pod jej nohami, a na jej hlave koruna dvanástich hviezd. 2 A súc tehotná kričala v pôrodných bolestiach a trápila sa majúc porodiť. 3 A ukázal sa aj iný div na nebi. A hľa, veľký drak červený, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na svojich hlavách mal sedem diadémov, 4 a jeho chvost vliekol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala porodiť, aby keď porodí, hneď zožral jej dieťa. 5 A porodila syna, chlapca, ktorý bude pásť všetky národy železným prútom, a jej dieťa bolo vytrhnuté k Bohu a k jeho trónu. 6 A žena utiekla na púšť, kde má miesto, pripravené od Boha, aby ju tam živili tisíc dvesto šesťdesiat dní.

  • žena = Boží ľud, cirkev
  • dieťa = Ježiš Kristus,
  • drak = diabol

Vo vzťahoch sa stretávame s troma vecami:

  • komunikáciou,
  • manipuláciou alebo
  • izoláciou.

Diabol je ten, kto manipuluje a izoluje. A čo sa týka sveta, môžeme tu mať

  • demokraciu (vládu ľudu),
  • teokraciu (Božiu vládu) alebo
  • toleranciu.

Boh nám dal večný život. Nemôžem si ho zaslúžiť, môžem len patriť Bohu. Ten, kto má Syna Božieho, má život. Čo to znamená „mať Božieho Syna“? Mať s ním vzťah založený na láske. Mám ho? Sklamal nás Ježiš Kristus niekedy? Stáva sa, že pri konflikte v zbore neopustíme vinníka, ale Boha. Možno aj preto máme napísané: „Neopúšťajte svoje zhromaždenie.“ Ako budem so Synom, keď nebudem s jeho ľudom? I my sme povinní klásť duše za bratov. Pozrieť si v sobotu internetové kázanie nestačí. Boh chce, aby sme boli spolu. Do zboru nechodíme brať, ale dávať. Poslúžiť. Sestry pre kázňou zaspievali – a spev je tiež povzbudením.

A čo sobotná škola? Nie je na presadzovanie mojej vôle, ale na zmenu môjho myslenia. Najväčší sluha, ale tiež Pán a Kráľ je Boh. Nech nám Boh pomáha slúžiť. Pripravujeme sa na veľký deň nášho Boha.

Zj 12,7-12:

7 A povstal boj na nebi: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; a bojoval i drak a jeho anjeli. 8 Ale nezvládali, ani ich miesto sa viac nenašlo na nebi. 9 A zvrhnutý bol veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satanáš, ktorý zvádza celý svet; zvrhnutý bol na zem, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním. 10 A počul som veľký hlas na nebi, ktorý hovoril: Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľovstvo spasením, mocou a kráľovstvom nášho Boha a vláda vládou jeho Krista, lebo je zvrhnutý žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou. 11 A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva a nemilovali svojej duše až do smrti. 12 Preto sa veseľte, nebesia, a ktorí stánite v nich! Beda tým, ktorí bývajú na zemi a na mori, lebo zostúpil k vám diabol, ktorý má veľký hnev, lebo vie, že má krátky čas.

Na nebi povstal boj – v pôvodine máme slovo POLEMOS. Polemika medzi drakom (diablom) a Michalom. Aj tu na zemi máme polemos. U Mt 4,1-11 máme trojaké pokúšanie Ježiša na púšti:

1 Vtedy bol Ježiš zavedený hore na púšť od Ducha, aby bol pokúšaný od diabla. 2 A keď sa bol postil štyridsať dní a štyridsať nocí, napokon zlačnel. 3 A pristúpiac k nemu pokušiteľ riekol mu: Ak si Syn Boží, povedz, aby sa tieto kamene stali chlebami. 4 A on odpovedajúc riekol: Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie. 5 Vtedy ho pojal diabol do svätého mesta a postavil ho na vrch na krídlo chrámu 6 a povedal mu: Ak si Syn Boží, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, že svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si neudrel svojej nohy o kameň. 7 A Ježiš mu riekol: Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 8 Opäť ho pojal diabol na vrch, veľmi vysoký, a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9 a povedal mu: Toto všetko ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi. 10 Vtedy mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť! 11 Vtedy ho opustil diabol, a hľa, anjeli pristúpili a posluhovali mu.

Duch Svätý zaviedol Ježiša Krista na púšť, aby sa stretol s diablom. Po 40 dňoch hladovky (pokušenie chuti, strava, telesno) sa mu zjavil satan v podobe anjela svetla. Satan vždy chce, aby sme konali na základe toho, čo vidíme, nie toho, čo vieme. Ježiš reagoval: „Je napísané…“ Použil to, čo vedel. Vyhral v oveľa horších podmienkach, aby sa nám dostalo oveľa lepších podmienok. Aj satan citoval písmo. MT 4,5: „Skoč z chrámu. AK si Syn Boží.“ Reakcie: musíš brať do úvahy celé Písmo, nielen niektoré verše, ktoré ti vyhovujú. Aj my často vytrhávame verše z kontextu – napr. verše Ellen G. Whiteovej – komu potom slúžime? Aby sme nedopadli takto:

Jeden človek sa ráno spýtal Boha: „Čo chceš, aby som dnes urobil?“ A otvoril Bibliu na mieste, kde stálo: „A Judáš odišiel a obesil sa.“ To sa mu nezdalo, tak otvoril znovu: „Choď a ty čin tak isto.“ A na tretí pokus: „Čo činíš, čiň rýchlejšie.“

V Biblii môže byť lev z kmeňa Júdovho (Ježiš), ale tiež obchádzajúci revúci lev (diabol). Ako používame Písmo a Ducha prorockého? Nikdy nevytrhávajme verše z kontextu podľa toho, čo nám vyhovuje. Takže:

  1. Berme Písmo do úvahy. Konajme na základe toho, čo vieme, nie toho, čo vidíme. Jedzme nielen pozemský, ale aj nebeský chlieb – Písmo.
  2. Berme do úvahy CELÉ Písmo. Neberme len činenie ako základ spasenia a nezabúdajme na milosť a vieru. Milosť je daná všetkým ľuďom, no spasený bude len ten, kto verí.

Diabol vzal Ježiša na vysoký vrch – čo nám to pripomína? Babylon, vežu siahajúcu do neba – a ukáže mu kráľovstvá sveta. Stavali vežu, lenže potom nevideli ani len dolu a povedali: Zostúpme, čo tam vlastne robia. Filozofia Babylonu: nič nerobiť a mať veľa peňazí. Cieľom satana je zožrať dieťa a potom ženu. „Toto všetko ti dám, ak sa mi pokloníš.“ Ježiš povie: „Odíď, satane!“ Znovu používa Písmo. Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať. Neberme si z Písma len to, čo sa nám páči.

3. Na základe Písma sa klaňať a slúžiť tomu, ktorý všetko stvoril.

Štvrté prikázanie z Desatora je o sobote. 7. deň je moja sobota, ty prídeš ku mne. Sobota je verejný prejav viery, že Boh je Stvoriteľ. Iní veriaci Bibliou dokazujú, že nemusia dodržiavať Písmo, lebo ho neprijímajú celé.

Pavel povedal Timotejovi: „Ja viem, komu som uveril“ (2 Tim 1,12). Vieš, komu veríš? Poznáš celé Písmo?

Foto: D. a M. Dubovskí