1. Úvod. O čom ešte treba kázať, čo tu nezaznelo? Na čo treba položiť dôraz? Na čom naozaj záleží? Rim 13,11-14.

2. Čo nám pomôže takto žiť. Čo nás k tomu bude motivovať. Ako na to? Tit 2,11-15

a) Historicko-kultúrne pozadie: Titus je na Kréte. Spolu s ním je tam aj apoštol Pavol. Pavol sa s Titom lúči a pripomína mu základné, ale kľúčové pravdy. Ono posolstvo si nemal nechať iba pre seba, ale mal o ňom (základnom kresťanskom učení) hovoriť mladým kresťanom ako i okolitým pohanom na Kréte. Čo im mal teda pripomínať; aké základné pravdy, aké základné učenie? O milosti.

b) Spásna Božia milosť: „Zjavila sa Božia milosť“. Ide o nadprirodzený jav a o Božiu iniciatívu. Aká je tá Božia milosť? Čo robí Božia milosť? Je spásna/ zachraňujúca. Chce tým azda Pavol povedať, že budú všetci ľudia automaticky zachránení? Je tu reč o univerzalizme? Určite nie. Pavol pripomína, že kľúčovou podmienkou spásy je viera (Tit 1,1).

  • V čom, resp. v kom má milosť svoj pôvod. Kto sa skrýva za onou milosťou, ktorá chce zachrániť? Je to konkrétna osoba. Ide o stelesnenú milosť. (Tit 2,14) Je povšimnutiahodné, že Ježiš Kristus nikdy nepoužil výraz „milosť“, a predsa sa stal stelesnenou milosťou. Ježiš nás chce, resp. túži predovšetkým zachrániť.
  • Mimochodom viete, čo odlišuje kresťanstvo od iných svetových náboženstiev? Existuje jeden rozmer, princíp, ktorý líši kresťanstvo od ostatných svetových náboženstiev. Je to práve milosť. Žiadne svetové kresťanstvo nepozná vo svojom živote rozmer milosti. Dokonca aj Židia mali v pochopení Božej milosti veľmi veľké rezervy. Kresťanstvo je v tom jedinou výnimkou.

c) Vychovávajúca Božia milosť: Čo robí zároveň tá zachraňujúca milosť? Ona vychováva. K čomu nás vychováva?
K trom zásadám:

  1. aby sme sa zriekli /odmietli/ zavrhli
  2. aby sme žili
  3. aby sme niečo očakávali. Čo? Čo je tou blaženou nádejou? Je to Kristov príchod a vzkriesenie. Zjavila sa Božia milosť pri prvom príchode Ježiša Krista, no my očakávame ďalšie zjavenie, tento krát druhý príchod Ježiša Krista.

K týmto trom zásadám nás vychováva Božia milosť, sám Ježiš Kristus.

d) Vyvážený vzťah medzi spasením a poslušnosťou: V 14. verši čítame: „On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky.“

  • Ježiš Kristus je ten, kto nás najprv zachraňuje, vyslobodzuje, vykupuje. (verš 14) Kristus nás taktiež vychováva a očisťuje (verš 14) a vedie k poslušnosti.
  • Tým, že sa necháme Ježišom vychovávať a očisťovať; tým, že ho poslúchame si nezabezpečíme naše spasenie. Poslušnosťou ale dosvedčujeme, že sme spasení. Dosvedčujeme tým moc Božej milosti. Ježišova smrť na kríži, ktorá nám priniesla dar večného života a dar milosti, je pre nás motiváciou, pozvaním a záväzkom žiť v súlade s Božím zákonom. Podľa apoštola Pavla má Božia milosť zmocniť veriaceho, aby žil v poslušnosti.
  • V 14. verši čítame, že Boží ľud sa „horlivo usiluje o dobré skutky“. Prečo? Čo, resp. kto je príčinou (motiváciou) tohto horlenia? Jedine Ježiš Kristus. „Dobré skutky“ pramenia (vychádzajú) zo spasenia, ale nevedú k nemu. Funguje to len v smere šípok.
  • Apoštol Pavol takto ponúka vyvážené posolstvo a Boží plán spásy v kocke. Nabáda Tita, aby podľa tohto posolstva žil, ale taktiež, aby si ho nenechal iba pre seba. Mal o tomto posolstve (kľúčovom kresťanskom učení) hovoriť mladým kresťanom ako i okolitým pohanom na Kréte.

3. Aplikácia. Ako prežívame túto zjavenú Božiu milosť my? Prežívame a zakúšame denne onú zachraňujúcu a zároveň vychovávajúcu milosť? Poslúchame Boha v každej životnej oblasti? Chodíme s ním dennodenne? Ježiš Kristus nám dáva silu, moc byť tak zachránený ako aj poslušný.

* Vrátim sa k svojej úvodnej otázke? O čom ešte treba kázať, čo tu nezaznelo? Na čo treba položiť dôraz? Na čom naozaj záleží? Rim 13,11-14. To kľúčové aj v tomto roku 2017 je spolu s Enochom dennodenne chodiť s Bohom. Každý deň s Ním budovať osobný a dôverný vzťah prostredníctvom jeho Slova, modlitby či prírody.

4. Výzva. Prajem nám všetkým, aby sme denne v tomto roku prežívali zachraňujúcu (spásnu) milosť, ale taktiež vychovávajúcu milosť. Kiež sa necháme vychovávať tou milosťou, t.j. kiež budeme ochotní sa zriekať, žiť a očakávať. No nie preto, aby sme si niečo zaslúžili, ale preto, že Ježiš Kristus už dávno dal sám seba za nás; preto, lebo ho milujeme a sme zachránení. Máme istotu Jeho spasenia.

* Keď túto Božiu milosť denne zakúšame a žijeme, nenechajme si ju len pre seba. Ani nemôžeme a nedá sa nechať si ju len pre seba. Lež hovorme o nej našim blížnym; povzbudzujme, napomínajme a usvedčujme o tom ľudí v našom bezprostrednom okolí. Využime s Božou pomocou i v tomto roku všetkých 365 dní. Využime každú príležitosť na vydávanie dobrého svedectva o Božej zachraňujúcej a zároveň vychovávajúcej milosti. Veď Božia milosť v Ježišovi Kristovi chce viesť k pokániu a zachrániť (spasiť) všetkých ľudí bez rozdielu.

Amen.