Pamätám si, ako sa ma pred niekoľkými rokmi jeden kresťan opýtal: „Máš istotu spasenia?“ Zneistel som. Pýtal som sa samého seba:

Keby Pán Ježiš prišiel dnes, bol by som zachránený?“

Vtedy som si uvedomil, že nie som dokonalý. Nerobím veci, ktoré by sa iným ľuďom páčili. Nerobím veci, ktoré sa aj mne páčia. Možno ste si aj vy kládli túto otázku a prišli ste k nejakému záveru. Môžete porovnať ten svoj záver s mojím. Možno ste tu niektorí, ktorí ste nedospeli k žiadnemu záveru, alebo ste si túto otázku ešte nepoložili. Ako adventisti veľa hovoríme o nádeji, ale už nie tak často o istote. Moja neistota a možno aj vaša pramenila z uvedomenia si, že nerobím veci, ktoré by som mal robiť. Dobre som si uvedomoval problémy, ktoré som mal a stále mám. Sú veci, nad ktorými som zvíťazil, ale sú stále veci, s ktorými zápasím. Myslel som si, že keď zvíťazím nad tým alebo oným pokušením, budem mať väčšiu istotu spasenia. A keď sa mi s Božou pomocou podarilo zvíťaziť nad nejakým problémom, zistil som, že spomínaná istota neprichádza. Človek má toľko chýb. Chyba na chybe. Potom som sa stretol s učením o dokonalosti a dokonalej poslednej generácie, a to vám spôsobí ešte väčšiu traumu. Možno ráno keď sa prebudíme a čítame si Božie zasľúbenia, cítime sa istejší s naším spasením. Ale večer, keď kľačíme na modlitbe a Pán nám ukáže, koľko sebectva sme počas dňa prechovávali, hoci som sa vôbec nerozčúlil a nezvýšil hlas. Niektorí majú možno pocit neistoty už hneď ráno, pretože nevstali vtedy, kedy mali vstať. Ale dnes chcem hovoriť o tom, ako môžeme mať istotu spasenia, ako žiť životom viery v Božieho Syna. Biblia zjavuje, že hoci nemusíme cítiť istotu spasenia, môžeme ju mať. Ak máme pocit, že teraz sme spasení, ak si zakladáme na dňoch, kedy prežívame duchovnú extázu, a hovoríme si: „Teraz prežívam skutočnú istotu spasenia,“ klameme sa. Božie Slovo hovorí, že môžem vedieť a nie nevyhnutne cítiť, že mám istotu spasenia. Ale to, že nemáme toto uvedomenie si istoty spasenia, je kvôli tomu, že máme nesprávne predstavy, názory, alebo koncept, čo je hriech. Biblia hovorí, že odplatou za hriech je smrť. A tak hriešny život vedie k smrti.

Ale čo je to hriech, hriešny život? Ako Biblia definuje hriech?

1.Jánova 3,4: „Hriech je prestúpením zákona.“ Nuž a keď hovoríme o zákone, pod povrchom sa nám vynorí Desatoro. Prestupovanie Desatora. Keď premýšľame o prestupovaní Desatora, myslíme na správanie. Zlé správanie sa rovná porušovaniu zákona. Toto je ľudské chápanie zákona.

Ale ako Ježiš definoval zákon? Ako ho zhrnul?

Mt 22,37-40 hovorí, že Ježiš sa pozeral na zákon veľmi zaujímavým spôsobom. Zákon môže byť zhrnutý do dvoch prikázaní – Miluj svojho Boha z celého svojho srdca, duše a mysle a svojho blížneho ako seba samého. Všetok zákon a všetci proroci visia na týchto dvoch prikázaniach. Z toho vyplýva, že naplnenie zákona je milovanie, láska. Je láska vzťah alebo správanie? Poviete – obidva. Áno, súhlasím. Ale predsa by som chcel zdôrazniť, že láska je viac o vzťahu ako o správaní. Je pravdou, že ak človek miluje niekoho, jeho správanie k tomuto človeku je milé, láskavé. No na druhej strane, človek sa dokáže správať milo, láskavo, úctivo aj k tým, ktorých nemiluje. Dokáže zachovávať etiketu, normy, zákony, aj keď s nimi nie je stotožnený. A toto bol prípad farizejov. Navonok sa im nič nedalo vytknúť, no vo vnútri nemali vzťah k Bohu ani k blížnym. Správanie nie je / nemusí byť nutne vzťah. Preto Ježiš vnímal zákon ako lásku.

  • Rim 13,10: „Láska nerobí blížnemu zlého, a tedy plnosťou zákona je láska. Pavol tu píše, že láska je naplnením zákona: „Chcete naplniť Boží zákon?“ hovorí Pavol, „milujte.“ Normálne by som očakával takéto vyhlásenie od Jána, pretože on bol apoštol lásky. Ale toto je Pavol, bývalý farizej. Pavla vnímame, ako takého, ktorý predstavuje prísne pravidlá. Ale tu Pavol píše: „Chcete žiť podľa Božích prikázaní? Milujte.“
  • Ježiš povedal: „Ľudia poznajú, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku medzi sebou (Ján 13,35). Ľudia budú poznať, že ste strávili veľa času so mnou, pretože budete milovať Božou láskou agapé.
  • A Ján to na mnohých miestach zdôrazňuje: „Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Ak človek trávi čas s Bohom, a keďže Boh je láska, láska sa na neho prilepí. Boh rovná sa láska, Boh rovná sa zákon, a tak z toho vychádza, že láska sa rovná zákon. Zákon vyjadruje Boží charakter, to, kým je Boh. Takže hriech je bezzákonnosť alebo môžeme tiež povedať bezbožnosť. Žiť bez zákona je žiť bez Boha. Hriech je vo svojej podstate narušený vzťah s Bohom. My máme tendenciu definovať alebo pozerať sa na hriech ako na skutky, ktoré tu a tam robíme. Ale neuvedomujeme si, že tieto skutky sú už symptómy a dôsledky hlbšieho problému. A keď sa zameriame na ne, nikde nás to neposunie.

Je to ako by ste išli na exotickú dovolenku a tam by vás popŕhlila nejaká jedovatá rastlina. Vyhodili by sa vám červené svrbivé škvrny na pokožke  a vy by ste sa ich chceli zbaviť. Čo urobíte? Zoberiete šmirgeľ a začnete si brúsiť pokožku? Nikto so zdravým rozumom by to neurobil. Chceli by ste sa dostať na koreň choroby. Problém hriechu je narušený vzťah s Bohom, tak prečo sa sústreďujeme na vonkajšie veci? Hriech je život mimo, nezávisle na Bohu. Áno, následky sa odrazia na zlom správaní, ale zlé správanie nie je podstatou hriechu. Hriech je, keď si myslíte, že to zvládnete bez Boha.

Ako začal hriech? Začal hriech v sekunde, kedy si Lucifer zapálil cigaretu? Nie. Hriech začal v okamihu, keď chcel veriť, že môže byť taký veľký a mocný ako Boh. Hriech začal v jeho srdci, keď sa láska k Bohu začala vytrácať. To isté aj v záhrade Eden. Bolo to odtrhnutie ovocia? Spočíval hriech v tom, že Bohu chýbalo jedno ovocie? Nie. To bol už následok hriechu. Hriech začal, keď naši prarodičia prestali dôverovať Bohu. Pri strome poznania sa narušil vzťah s Bohom. A od tej chvíle sme dedičmi tohto narušeného vzťahu. No a bez Boha toto narušenie ešte posilňujeme vo svojom živote.

Zoberme si príklad Dávida a Batšeby. Je to príbeh, ktorý by sme mali radšej preskočiť, keď čítame z Biblie našim deťom. To, čo urobil, bolo hrozné. Ale keďže bol ochotný pokračovať v budovaní vzťahu s Bohom, Boh o ňom hovorí ako o človeku, ktorý neurobil nič zlé v Božích očiach. Hriech je narušený vzťah s Bohom. Ak sa pustíte do naprávania tohto vzťahu, ak túžite byť Božím priateľom, potom už nežijete v hriechu.

Vráťme sa k 1.Jánovej 3,4: „Hriech je prestúpením zákona.“ To je už ale parafráza. Pôvodný grécky text hovorí, že hriech je bezzákonnosť.  Človek sa nestáva hriešnym vtedy, keď urobí niečo hriešne. Čo je treba urobiť na to, aby sa človek stal hriešnikom? Narodiť sa. Aby som sa stal hriešnikom, nemusím robiť nič. Hriech nie je niečo, čo robím, ale čo som – je to stav myslenia, postoj odlúčenosti od Boha. Len sme si nejako zvykli, že hriech sa týka predovšetkým správania alebo väčšinou správania. A tak sa vo svojom živote sústreďujeme na odstránenie symptómov, a nie samotnej choroby. Preto sa veľmi sústreďujeme na správanie a snažíme sa vyzerať čisto zvonku. Niektorým sa to trošičku darí, ale všetci si uvedomujeme, že hoci sa môžeme zdať čistí navonok, vo vnútri sme chorí a nezdraví. Kde sa pozerá Boh? Biblia hovorí, že Boh sa pozerá do srdca. V skutočnosti jediné miesto, na ktorom Bohu záleží, je miesto, s ktorým nedokážeme nič urobiť. A to je frustrujúce. Nemôžeme si zmeniť srdce, ako černoch si nedokáže zmeniť svoju pokožku a leopard svoje škvrny. Inými slovami, nedokážeme zmeniť samých seba bez ohľadu na to, ako tvrdo na sebe makáme. Nemôžeme sa sami zmeniť, aby sme boli prijateľní nebu. Nebo nás už prijalo v Ježišovi Kristovi a my to môžeme len opätovať a tešiť sa z toho. Ak sa máme meniť, je to len preto, že Boh nás prijal takých, akí sme, spasil nás a chce nás zmeniť. Ak bojujeme len so symptómami, bojujeme na nesprávnom fronte a nikdy nedosiahneme víťazstvo. Niekto povie: „Musím pracovať na svojom hneve.“ Pokiaľ budeme pracovať na svojom hneve, nikdy nad ním nezvíťazíme. Musíme sa sústrediť na náš vzťah s Ježišom Kristom a On ten hnev, ak mu ho každý deň odovzdáme, vypudí z nášho života. Ak si urobíte zoznam svojich zlých zvykov a začnete na nich pracovať, len sa znásobia. Pretože pred očami budete mať vaše zlé zvyky, a nie Ježiša Krista. Sústreďte sa na budovanie vzťahu s Kristom a oni, ak ich dennodenne odovzdáte Kristovi, postupne odídu. Zabúdame na to, že keď je Ježiš v našom srdci, nič iné sa tam k nemu nezmestí. On je ten, ktorý robí poriadok, ak mu to umožníme a dovolíme. Našou starosťou je zostávať v Jeho rukách (v Ňom), bezvýhradne Mu dôverovať a dennodenne sa Mu celý odovzdať. Našou úlohou nie je ani tak bojovať proti hriechu, ale bojovať pre JK. Definícia hriechu je o vzťahu a nie o správaní. Ak budeme hriech takto definovať, potom všetky texty Písma nám budú dávať zmysel.

Sk 17,28 sa píše, že v Bohu sa hýbeme, žijeme a sme. Toto je o vzťahu a nie o správaní. Ak sme v Bohu, máme život. Ak hriech je narušenie vzťahu s Bohom a vedie k smrti, potom večný život je obnovenie vzťahu s Bohom a znamená život vo vzťahu s Ním. Preto Pán Boh hovorí: „Nikto, kto zostáva v Ňom, nehreší.“ (1 Ján 3,6) Toto je verš, ktorý spôsobuje kresťanom vrásky, pretože si myslia, že nežijú v Kristovi, keďže dennodenne hrešia. Myslia si, že tento text hovorí o dokonalom živote, ktorý musia dosiahnuť a nikdy to nefunguje. Tento text však nehovorí, že ak žijete v Kristovi, všetko, úplne všetko je vo vašom vnútri upratané. Tento text hovorí, že ak ste v Kristovi, nehrešíte. Výraz „zostáva“ je použité na opísanie vzťahu, a nie správania. Nezáleží na tom, že slušne vyzeráme, že sa slušne správame, ak nezostávame s Kristom, ak s Ním nemáme vzťah, žijeme v hriechu. Hriech neznamená nesprávať sa podľa noriem. Viete, koľko slušných ľudí žije na tomto svete? Hriech je žiť nezávisle na Bohu. Samozrejme, že nechcem povedať, že nezáleží na tom, čo robíme, čo hovoríme a kým sme. Chcem tým povedať, že naše skutky sú už prirodzeným dôsledkom nášho vzťahu s Kristom.

Už sme si povedali, čo je treba urobiť na to, aby sa človek stal hriešnikom. Narodiť sa. Aby som sa stal hriešnikom, nemusím robiť nič. Čo musím ale robiť, aby som sa stal spaseným? Tak to musíš robiť, plniť, toho sa vyhýbať, tamto nejesť…

  • Rim 5,12askrze jedného človeka prišiel hriech na svet. Ja nemám nič s tým, čo Adam urobil. To nie je spravodlivé, že sme sa narodili v hriechu. Nikto z nás sa na svet nepýtal. Adam nám zavaril a my sa v tom všetci vezieme.
  • Rim 5,12bspasenie prišlo skrze jedného človeka a my s tým taktiež nič nemáme, pretože Boh je spravodlivý.

Boh nie je zodpovedný za to, že je hriech na tomto svete. Boh ale berie na seba morálnu zodpovednosť za vyriešenie problému hriechu (zla). Všetko, čo ja môžem pre svoje spasenie urobiť, je povedať áno, prijať ponuku spasenie. Spasenie je niečo, čo urobil Pán Boh objektívne – pre nás, za nás a bez nás pred 2000 rokmi na kríži. Spasenie je obnovenie vzťahu s Bohom, je to byť vo vzťahu s Bohom, a preto jediné, čo môžem urobiť, je tento vzťah prijať alebo odmietnuť. 

Ján 17 kap. to krásne a jasne vysvetľuje. Chcete vedieť, ako môžete získať večný život? „A večný život je, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Večný život spočíva v poznaní, v intímnom a najužšom vzťahu s Bohom.

Spasenie nie je výsledkom toho, že my ideme za Bohom, ale že Boh ide za človekom. Spasenie nie je založené a nie je výsledkom toho, čo ja robím, ale toho, čo Pán Boh vykonal. Spasenie nie je odmena za to, čo konáme my, ale dar Boží pre každého zadarmo a z milosti. Všetko, čo môžem urobiť ja, je povedať áno alebo nie; môžem tento dar prijať alebo odmietnuť.

Nikto na svete nezomrie kvôli svojim hriechom; nikto nezomrie preto, aký bol hriešny. Ak niekto zomrie, zomrie preto, že odmietol Božiu milosť. V angličtine by sme mohli povedať, že to nie „a sin question“, ale „a Son question“ – to nie je otázka hriechu, to je otázka vzťahu k Synovi. Kto má Syna, má večný život. (1 Ján 5) Z toho vyplýva, že moje dobré skutky mi spasenie nezaručia. Boh ma nebude milovať viac za to, že konám niečo dobré. Rovnako platí aj to, že Boh ma nebude milovať menej za moje hriešne skutky. Ak za svoje dobré skutky spasenie nezískam, z toho potom vyplýva, že za svoje hriešne skutky spasenie nestratím. Prečo? Pretože moje spasenie nie je založené na tom, čo konám ja, ale čo vykonal Ježiš Kristus na kríži a čo koná vo mne.

Môžeme ale vedieť, že máme s niekým vzťah? Je pravdou, že my ľudia sme experti na oklamanie samých seba a samozrejme druhých. Niekedy si nahovárame, že máme s niekým vzťah a on o tom ani nevie. Jeden môj priateľ mi raz povedal:

Poznám sa s kráľovnou Alžbetou II. Keď som bol v Londýne, pozrela sa z limuzíny na nás okolostojacich a usmiala sa.

Ako vieme, že máme vzťah s Pánom Ježišom? Ak ho hľadáme každý deň, ak túžime po Jeho prítomnosti a vedení podľa Jeho vôle, potom vieme, že s Ním máme vzťah. A ako to chodí vo vzťahoch medzi ľuďmi, ak sa s niekým dobre cítite, chcete ísť v tomto vzťahu hlbšie. Preto je v Biblii toľko obrazov o vzťahu medzi manželmi. Neexistuje intímnejší vzťah, ako keď sa dvaja ľudia, neznámi ľudia úplne odovzdajú jeden druhému. Potom máme v Písme ďalší obraz vzťahu Boha a človeka. A to je vzťah rodič a dieťa. Po manželstve je to zrejme druhý najintímnejší vzťah, aký zažívame. Toto sú obrazy vzaté z našej skúsenosti tu na zemi. A čo je ešte úžasnejšie, sú aplikovateľné na vzťah Boha a človeka. Ak naša predstava budovania vzťahu s Ježišom Kristom je prísť do zboru, do zhromaždenia a vydržať nezaspať počas kázne, nie je to budovanie vzťahu s Bohom. Je to ako keby ste sa stretli s vaším partnerom raz do týždňa a zaspali počas rozhovoru. Ak máte s niekým hlboký vzťah, koľko času trávite s týmto človekom? Toľko, koľko je možné. Shakespeare raz povedal: „Čas ide podľa toho, s kým sme.“ 1 Ján 5, 11-13:A toto je to svedectvo, že nám Boh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho.“ Tu je vyjadrené to najjednoduchšie evanjelium, alebo evanjelium v kocke. Ak niekedy niekto príde k vám a povie vám, že musíte robiť to alebo ono, aby ste mali večný život, nezabudnite na túto pasáž. Toto je evanjelium. Ak ste závislí na Kristovi, ak ho milujete, potom môžete vedieť, že máte večný život. Na druhej strane, nezáleží na tom, koľko kázní sme si vypočuli, koľko duchovných kníh prečítali. Ak nemáme vzťah s Ježišom Kristom, nemáme večný život. Preto Ján v 13. verši nepíše, že môžete dúfať, veriť alebo mať nádej, že máte večný život, ani tam nie je napísané, že si môžete myslieť, že máte večný život. Tu sa však píše, že my môžeme vedieť, že máme večný život. Môžeme to vedieť. A môžeme to vedieť nie preto, že by náš život bol už dokonalý, ale pretože milujeme Ježiša. Je pre nás nemožné stratiť večnosť, keď sa držíme Ježiša. Martin Luther povedal:

Keď sa dívam na seba, netuším, ako by som mohol byť spasený. Keď sa však dívam na Ježiša Krista, neviem, ako by som mohol byť zatratený.“

Preto nemusíme mať obavy o naše spasenie, ak máme s Bohom vzťah.

Tiež som pochopil, že každý má svoj spôsob, ako udržuje priateľstvo s Ježišom Kristom. Boh nežiada od nás, aby sme robili tie isté veci, aby sme išli tými istými cestami. Jediný, kto dokáže posúdiť, či som poslušný Bohu, je samotný Boh. Žiadny člen zboru vám nepovie, či ste poslušný Bohu, alebo nie, pretože oni nevedia, čo Boh od vás žiada. Ak chceme vedieť, čo chce Boh, aby sme robili, choďme k Bohu a nie k človeku. Padnime na kolená a pýtajme sa Boha, aký má s nami plán. Môže sa stať, že nám Boh ukáže cez ľudí, čo máme robiť. Ale ideme najskôr k Bohu, a nie k človeku. Až príliš dlho sme sa sústredili na naše chyby a ako by sme ich mohli odstrániť. No málo času vkladáme do budovania vzťahu s Ježišom Kristom. Ak nemáme vzťah s Ježišom Kristom, potom nezáleží na tom, akí sme dobrí, nemáme večný život. Otázka je – prečo nie sme si istí naším spasením? Pretože sa stále vraciame k našim hriechom, pretože neustále pochybujeme a nedôverujeme Bohu. Pretože sme poslúchli diablov zvod, ktorý definuje hriech ako správanie. Hriech vidíme z hľadiska, čo robíme. Namiesto toho, aby sme ho videli z hľadiska vzťahov.Je to ako muž, ktorý vstúpi do výťahu a neisto sa pýta: „Naozaj ma tento výťah vyvezie až na najvyššie poschodie tohto mrakodrapu?“ Muž obsluhujúci výťah mu odpovedá: „Áno, pokiaľ ostanete vo vnútri.“ Je to ako keby ste sa opýtali Pána Ježiša: „Naozaj ma vzťah s Tebou privedie do večného života?“ Ježiš odpovedá: „Pokiaľ sa ma budeš pridŕžať.“

To zvláštne v kresťanstve je, že človek môže byť v Božej prítomnosti, a predsa nemusí mať vzťah s Ježišom Kristom. V podobenstve o márnotratnom synovi starší syn nikdy neopustil otca fyzicky, ale v srdci bol ďaleko od neho. Len náš vzťah s Kristom robí poslušnosť, vernosť a nasledovanie Boha niečím radostným. Potom robíme všetky veci nie preto, aby sme boli spasení, ale preto, že sme spasení a máme istotu spasenia; preto, lebo milujeme Ježiša Krista.

Ak máme strach a obavy, či vytrváme v budovaní tohto vzťahu, aj tieto obavy nám Boh pomáha rozptýliť. Filipanom 1,6. Ježiš začal toto dielo v nás, a nie my. Dovoľme, aby ho dokončil. Niesť Kristov charakter je Jeho dar pre nás a je to následok/dôsledok toho, že s Ním trávime čas. Chcete byť podobní Kristovi? Nie je to v prvom rade o našom tvrdom makaní na sebe a našom intelektuálnom alebo citovom quociente. Kristovi sa čoraz viac podobáme, pretože s Ním trávime veľa času. Na čo sa pozeráme, na to sa meníme. Spomínate si na text, kde Ježiš hovorí o vínnom kmeni a ratolestiach? My nie sme tí, ktorí vyprodukujú toto ovocie sami od seba. Ak zostaneme v Ňom, budeme niesť ovocie. Našou úlohou je zostať napojení na Krista. Našou úlohou je Mu bezpodmienečne dôverovať. Keď sa ráno prebudíme a povieme si – dnes chcem začať s Tebou, Pane, nechcem opakovať to alebo ono zlé v mojom živote, potom sa v prvom rade musíte zamerať na Ježiša. Nezameriavajte sa na tieto hriechy. Viete, čo sa nám nakoniec stane? Problém, ktorý nás dlho sužoval, po nejakom čase prestane a bude to bez toho, aby ste používali rôzne techniky alebo urobili niečo špeciálne vo svojom živote. Viem, o čom hovorím, pretože sám som to prežil a prežívam.

Prečo sa Peter začal topiť, keď kráčal po rozbúrenom mori? Pretože sa prestal pozerať na Ježiša. Nebolo to preto, že by voda prestala byť hustejšia. Dokázal kráčať po vode, pokiaľ bol spojený s Kristom. A tu prichádza životne dôležitá otázka:

  • Sme závislí na Kristovi?
  • Zostávame v Ňom dennodenne?
  • Dôverujeme Mu v každej oblasti?

alebo Ježiš je len malá časť nášho života, ktorú vtesnáme do jedného dňa v týždni. Nechcem sa pýtať, či trávite viac času na internete, tablete, mobile či televízii, pretože nejde o kvantitu. Osem hodín a viac sme v práci, čo je viac, než čas, ktorý venujeme Bohu. Osem hodín spíme, čo je viac, než čas, ktorý venujeme Kristovi. Preto sa nepýtam, koľko času. Ale skôr –

  • čo mi prináša radosť, keď si nájdem chvíľu času?
  • Čo považujem za prioritné, keď sa mi podarí odkrojiť si zo svojho preplneného rozvrhu?

Ako môžem vedieť, či mám vzťah s Ježišom Kristom? Či si to len nenahováram? Hĺbka vzťahu závisí od toho, ako sa v živote dokážem na Neho spoľahnúť. Ako Mu dôverujem pri riešení problémov v mojom živote. Nakoniec ak ste čestní sami pred sebou, tak za 2 sekundy ste schopní urobiť inventúru vzťahu a vedieť, ako to s vaším vzťahom k blízkej osobe alebo k Bohu je.

           Keď som povedal „A“, je potrebné povedať aj „B“. Znamená to, že na mojich skutkoch nezáleží? Nie, ale moje skutky nie sú primárnym, rozhodujúcim faktorom môjho spasenia. Na mojich skutkoch záleží, ale nemajú priamy súvis s mojim spasením.

Prečo záleží na mojich skutkoch?

  1. Skutky sú prirodzeným dôsledkom môjho vzťahu s Bohom. Sú ovocím môjho chodenia s Ježišom Kristom.
  2. Skutky majú do činenia s kvalitou môjho života.
  3. Moje skutky spätne vplývajú na moje myslenie a moje myslenie ovplyvňuje môj vzťah.

Ak budem ľahostajný k skutkom, ktoré konám, tak sa stanem postupne ľahostajný voči Ježišovi Kristovi. Až jedného dňa od Neho odídem a budem k Nemu chrbtom. A potom som stratený. Kvôli čomu? Kvôli mojim skutkom? Nie, kvôli tomu, že som sa postavil k Ježišovi chrbtom. Takže skutky nie sú primárnou príčinou, podmienkou a ani základom môjho spasenia. Moje spasenie je založené na mojom vzťahu s Pánom Bohom. Ak je spasenie založené na tom, že treba zvážiť všetky dobré a zlé skutky, tak nikdy neviete, ako ten váš účet presne vyzerá. Ale ak je to vzťah a ste čestní sami pred sebou, tak za 2 sekundy ste schopní urobiť inventúru vzťahu a vedieť, ako to s vaším vzťahom k blízkej osobe alebo k Bohu je.

         Môžeme teda mať istotu spasenia v Ježišovi Kristovi? Spýtam sa vás: „Si ženatý?“ Ako mi odpoviete? „Hm, snáď, možno, snažím sa, vlastne ani neviem, až sa skončí vyšetrujúci súd a zvážia sa všetky moje dobré a zlé skutky, uvidí sa.“

Mal Pavol istotu spasenia? Pozrime si 2 Tim 4,6-8:

Lebo ja som už po kuse obetovaný liatou obeťou a čas môjho odchodu sa už dostanovil. Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, vieru som zachoval. Za týmto už mi je odložená koruna spravedlivosti, ktorú mi dá Pán odplatou v ten deň, on, ten spravedlivý sudca, a nie len mne, ale aj všetkým, ktorí milujú jeho príchod.“

Foto: www.pixabay.com