… alebo ako sa denne a prakticky pripravovať na 2. Kristov príchod.

Boli ste už niekedy stratení? Vedeli ste sa sami vrátiť domov alebo vám v tom niekto alebo niečo pomohlo? Častokrát nám pomôže mapa, kompas alebo mobil. Koľko krokov navyše musí človek urobiť, kým sa vráti naspäť domov?

(Lukáš 15:11-24)

Najprv bol syn so svojim otcom a bolo mu veľmi dobre. No syn si to neuvedomoval. Nevedel oceniť a vážiť si spoločný život so svojim otcom. Neuvedomoval si, ako ho otec nesmierne miluje a že je pre neho ochotný urobiť čokoľvek. Vzbúril sa. Chcel žiť nezávisle od svojho otca.

My sa tiež búrime a odchádzame od svojho nebeského Otca. Tiež si neuvedomujeme, že s našim nebeským Otcom nám bude stále najlepšie. Izaiáš píše: „My všetci sme zblúdili ako ovce; každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu…“ (Izaiáš 53:6)

Syn chce odísť a jeho otec musí jeho rozhodnutie so smútkom rešpektovať. Dáva mu slobodnú vôľu. Do ničoho svojho syna nenúti. (Luk 15:12,13) Hoci syn žiada svoj majetok neprávom (majetky sa totiž prideľovali až po smrti otca), otec mu ho srdečne a zhovievavo odovzdáva. Hovorí to o otcovom dobrosrdečnom charaktere.

Náš nebeský Otec nás taktiež rešpektuje a dáva nám slobodnú vôľu. Do ničoho nás nenúti. Láska sa totiž nedá prinútiť.

Syn síce od otca odišiel, no otec naďalej miluje svojho syna rovnako ako keď bol s ním. Otcova láska k jeho dieťaťu sa vôbec nezmenila, ani neoslabla. Otec naďalej myslí na svojho syna, kým bude žiť. Tak isto aj náš nebeský Otec.

1. Syn je teda stratený. Kto robí prvý krok pri našom návrate k Bohu? Skôr než sa stratený syn vráti k svojmu otcovi, otec na neho neustále myslí. Otec na neho prvý čaká. Otec ho vyhľadáva a vyčkáva. (Lukáš 15:20) Otec robí prvý krok.

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že prvý krok nerobíme my, ale sám Pán Boh. Náš nebeský Otec urobil, robí a bude stále robiť prvý krok, aby sme sa k nemu navrátili. (1 Ján 4:10) Skôr než povieme Bohu svoje áno, Pán Ježiš stojí pri dverách a klope. (Zjavenie 3:20) V evanjeliu podľa Jána čítame, že „bolo tu pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.“ (Ján 1:9) Tým svetlom je Ježiš Kristus. Apoštol Ján píše, že „Duch Svätý usvedčuje svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde.“ (Ján 16:8) Skôr ako urobíme akékoľvek rozhodnutie vo vzťahu k Bohu, Duch Svätý neustále pôsobí na naše srdce. Oslovuje nás. Usvedčuje nás najprv o našom hriechu. Duch Svätý usvedčuje človeka o tom, že je hriešnik, že jeho srdce je zlé a že si zaslúži jedine smrť. Duch Svätý obviňuje človeka z jeho hriešnosti, nespravodlivosti a bezmocnosti.

Duch Svätý nás usvedčuje nielen o našej hriešnosti a bezmocnosti, ale aj o spravodlivosti.  Pukazuje a upriamuje našu pozornosť na Spasiteľa sveta, Ježiša Krista, ktorý sníma všetky ľudské hriechy. Boží Duch nás vedie ku Kristovi ako k našej jedinej nádeji. Pomáha človeku uveriť a prijať Ježiša Krista. Vedie nás k modlitbe. Duch Svätý nám pomáha otvárať Božie Slovo, kde je Boh najviac zjavený. Vďaka Duchu Svätému si začíname viac uvedomovať svoju hriešnosť a Božiu svätosť. Začíname viac chápať, že zachránení môžeme byť len vďaka Kristovi a jeho obeti na kríži. Toto je prvý krok na ceste k Bohu. Je to Boží krok. Boží hlas, ktorý nás dennodenne oslovuje. Tento hlas Ducha Svätého pôsobil aj na svedomie strateného márnotratného syna z nášho príbehu. Počúvajme tichý Boží hlas, hlas Ducha Svätého a nezatvrdzujme si svoje srdcia. Biblia hovorí, že ak otvoríš dvere svojho srdca, Kristus vojde k tebe a bude s tebou večerať. (Zj 3:20)

2. Ak sa nechám usvedčiť Duchom Svätým o svojej hriešnosti a Božej svätosti, potom prichádza druhý krok. Aj k tomu druhému kroku nás vedie náš nebeský Pán. Duch Svätý nás vedie pokániu. Je napísané: „Božia dobrota ťa vedie k pokániu.“ (Rimanom 2:4) Ani kajať sa nedokážeme sami od seba. Je to práca Ducha Svätého na našom srdci. No my sa môžeme rozhodnúť, že tento Boží hlas počúvneme. Stratený syn vstupuje do seba a kajá sa. (Luk 15:17-19) Uvedomuje si svoj hriešny a biedny stav a to, že sám si nijako nedokáže pomôcť a že skôr či neskôr zahynie. Spolu s apoštolom Pavlom musel vykríknuť tieto slová: „Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rimanom 7:24) Apoštol Peter nám v Skutkoch apoštolských odkazuje (Skutky 3:19). Čo je vlastne to spomínané pokánie? Pod vplyvom Ducha Svätého sa prebúdza hriešnikovo svedomie. Čím viac si uvedomuje Božiu svätú povahu, Kristovu lásku prejavenú na golgotskom kríži a svoju hriešnosť, tým viac túži po obnove, odpustení a očistení. Hriešnik úprimne ľutuje svoje hriechy a chce sa ich zrieknuť. Pokánie je teda úprimný zármutok nad hriechom a odvrátenie sa od neho. Pokánie v biblickom význame znamená obrátenie od hriechu k Bohu. Je to obrátenie o 180 stupňov. Hriešnik si plne uvedomuje, že potrebuje Boha a Ježiša Krista.

Ako už bolo povedané, Boh, Duch Svätý je ten, ktorý dennodenne pracuje na tvojom i mojom svedomí, vedie nás na kolená, k pokániu. No už je len na tebe a na mne, či otvoríme Bohu svoje srdce alebo nie. Rozhodnúť sa musí človek sám. Samotné rozhodnutie je len na človeku, pretože je slobodný tvor.

3. Syn nakoniec prichádza k svojmu otcovi (Luk 15:20) a vyznáva mu svoje previnenie. Hovorí svojmu otcovi všetko, čo ho ťaží a čo mu robí výčitky svedomia. (Luk 15:21) Mimochodom, stihol vôbec syn vyznať svoje previnenie? Nie. Čo tomu predchádzalo? Otcovo radostné pribehnutie k navrátenému synovi a otcovo objatie syna.

Aj my musíme prísť k svojmu nebeskému Otcovi. Musíme prísť k Ježišovi Kristovi vo svojich modlitbách a vyznať mu svoje hriechy a previnenia. To je tretí krok (1 Ján 1:9) Predlož mu všetko, čo ťa ťaží na srdci, i tie najskrytejšie hriechy. Nezatajuj mu vypočítavo a vedome žiaden hriech.

Márnotratný syn prichádza k svojmu otcovi. Za kým prichádzajú všetci hriešni a chorí ľudia v Biblii? Čo urobil malomocný pre to, aby bol uzdravený? V ev. podľa Matúša čítame, že „prišiel k Ježišovi.“ Čo urobil stotník pre to, aby bol jeho sluha uzdravený? V tej istej 8. kapitole čítame, že „prišiel k Ježišovi.“ Čo urobil Jairus, keď jeho dcéra skonala? V 9. kapitole v ev. podľa Matúša čítame, že „prišiel k Ježišovi.“ Za kým išli slepci? „Išli za Ježišom.“ I my milé sestry a bratia musíme sa rozhodnúť prísť k Ježišovi, musíme sa kajať a vyznať mu svoje hriechy, aby nám bolo odpustené a aby sme boli uzdravení.

4. krokom bolo to, že syn bol ochotný sa vzdať a zanechať všetky svoje hriechy z lásky k svojmu otcovi. Všetko odovzdal otcovi. Odovzdal mu seba samého.

Odovzdanie je štvrtým krokom na ceste ku Kristovi. Keď sme Pánu Ježišovi vyznali svoje hriechy, musíme byť ochotní sa týchto hriechov aj zriecť. Musíme sa slobodne rozhodnúť, že všetky naše zlozvyky a neprávosti navždy zanecháme. Sprotivili sme si hriech, pretože si uvedomujeme, že tieto naše hriechy priviedli nášho Spasiteľa na kríž. Z lásky ku Kristovi už v týchto neprávostiach nebudeme chcieť žiť a rozhodneme sa ich zriecť. Bohu potrebujeme odovzdať celé hriechom poškvrnené srdce. Musíme sa mu bezvýhradne celý odovzdať a podriadiť sa jeho vôli. V knihe Cesta ku Kristovi je napísané, že ak chceme patriť Bohu, musíme sa vzdať všetkého, čo by nás mohlo od neho oddeľovať. Preto Spasiteľ hovorí: „Nikto z vás nemôže byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ (Lukáš 14:33) Musíme si znevádieť a dobrovoľne sa zriecť každého hriechu či zlozvyku, ktorý odvracia naše srdce od Boha a vytvára prekážku medzi mnou a Bohom. Tým hriechom či prekážkou môže byť láska k peniazom, túžba po svetskej sláve, telesné žiadosti či moje brucho. Všetky tieto a iné otrocké putá treba však zlomiť. Nemôžeme napoli patriť Pánovi a napoli sebe alebo svetu. Božími deťmi sme len vtedy, keď sme nimi úplne.

Čo sa ale skrýva pod odovzdaním? Znamená to sa stať úplne dokonalým a bezhriešnym? Treba si uvedomiť jednu veľmi dôležitú skutočnosť. Svoje hriešne srdce si nedokážeme zmeniť sami. Sami vo vlastnej sile nedokážeme zvíťaziť nad žiadnym hriechom, či zlozvykom, ktorý nás zotročuje. Jediné, čo môžeme urobiť, je správne uplatniť svoju vôľu a rozhodnúť sa, že chceme dobrovoľne s hriechom skoncovať. Takéto rozhodnutie nestačí urobiť raz a na celý život, ale každé ráno, keď sa prebudíme; nepretržite počas celého života. Môžeme Bohu  odovzdať svoju vôľu a podriadiť sa Božej vôli. Môžeme svoju slabosť spojiť s Kristovou mocou. Môžeme svoju trasúcu a slabú ruku vložiť do nežnej a mocnej Kristovej ruky. Takto sa rozhodneme a spojíme s našim Stvoriteľom a Spasiteľom. Keď budeme takto rozhodnutí ísť s Kristom, prosme ho o pomoc, aby nám pomohol zvíťaziť nad akýmkoľvek hriechom. Spoľahnime sa len na Kristovu pomoc. Keď sa staneme úplne závislí a odkázaní na Kristovu moc a milosť, on potom bude pôsobiť na naše chcenie i konanie. Získame silu zhora, ktorou bude náš charakter formovaný a zdokonaľovaný. Tento proces je známy pod názvom posväcovanie a charakterový rast.

Rozhodnime sa milí bratia a sestry priniesť Kristovi naše hriechom poznačené srdce aj dnes. Rozhodnime sa v tejto chvíli odovzdať Bohu všetko, čo nás od neho oddeľuje. Odovzdávajme mu seba každý deň, každú hodinu, každú chvíľu. Bohu nemáme čo dať, pretože pred ním máme prázdne ruky. Jediné, čo mu môžeme odovzdať je seba samého so všetkými svojimi hriechmi. Takto sa svojmu otcovi odovzdal aj stratený a márnotratný syn z nášho biblického príbehu.

Čo nás ale motivuje k tomu, že sa kajáme, ľutujeme svoje hriechy, vyznávame ich a nakoniec ich ochotne odovzdáme Kristovi? Jedinou motiváciou je Ježiš a jeho láska, akú nám prejavil a stále prejavuje. Iba Božia podmanivá láska nás motivuje k tomu, aby sme pre neho urobili čokoľvek. Nič nerobíme z povinnosti alebo preto, že to musíme, ale dobrovoľne, z vďačnosti a z čistej lásky k Stvoriteľovi, Spasiteľovi a Utešiteľovi.

5. krokom je odpustenie hriechov. Otec videl v srdci svojho syna túžbu po odpustení hriechov. Otec odpúšťa svojmu synovi a s láskou ho naspäť prijíma. Otec ho dokonca vyhľadával a vyčkával ako sme si už povedali. (Luk 15:20)

Ak sme teda oľutovali svoje hriechy, vyznali ich a boli ochotní sa ich zriecť a odovzdať Pánu Ježišovi, poďme nakoniec k nemu a prosme ho, aby zmyl a odpustil naše hriechy. Tak, ako si nemôžeme sami vo vlastnej sile zmeniť naše srdce a zvíťaziť nad hriechmi, tak nemôžeme ani odčiniť svoje už spáchané hriechy. No Kristus nám sľubuje, že je nám ochotný odpustiť. „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí od každej neprávosti.“ (1 Ján 1:9) Toto odpustenie nám ponúka ako dar. Keď prosíme Krista, aby nám odpustil hriechy, musíme mu zároveň veriť, že nám ich odpustí. Vo chvíli keď veríme Božiemu sľubu, keď vierou prijímame Božie zasľúbenie, sme očistení od hriechu a zmierení s Bohom. Sledujme tento princíp na príbehu o ochrnutom v ev. podľa Lukáša 5 kap., 24. a 25. verš. Pán Ježiš povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ (v.24) V knihe Cesta lásky čítame, že tento chorý uveril Kristovmu slovu. Veril, že je uzdravený a v tom okamihu sa aj pohol. Čítame o ňom, že sa pred ľuďmi „postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov.“ (v. 25)

Koľkokoľvek ráz prosíme Pána Ježiša o odpustenie a zároveň veríme, že nám naozaj odpustí, naša prosba sa stane skutočnosťou. Hriechy budú z nás zakaždým zmyté. Pán Ježiš nás zmieri so svojim nebeským Otcom a sme nakoniec prijatí. Sme naspäť doma. Po každom takomto odpustení a prijatí sa môžeme radovať z toho, že sme v Kristovi spasení, presne tak, ako je nájdený a zachránený márnotratný syn z podobenstva.

Ježiš nám nechce len odpustiť naše poklesky a zlyhania, ale chce nás nakoniec definitívne uzdraviť a oslobodiť od všetkých nerestí, hriešnych zlozvykov a závislostí. (Jak 5:16; Ján 8:31-36)

6. Vedomie odpustenia, prijatia a spasenia nás nemôže nechať nečinnými a pasívnymi, ale vedie nás to k ochotnej službe druhým ľuďom, zvestovaniu evanjelia a k praktickej sebaobetavej službe. (Ján 4). Šiesty krok – služba – bude prirodzeným dôsledkom istoty spasenia.

7. Posledným siedmym krokom na ceste domov je otcova radosť. Keď sa stratený syn vrátil, jeho otec sa nesmierne raduje. Veľmi sa teší. Víta ho s otvorenou náručou a dáva mu to najlepšie, čo mu môže dať. (Luk 15:22-24;10)

Aj z nášho návratu sa raduje a teší celé nebo: náš Boh i všetci anjeli. Boh si praje, aby sme sa zo svojho návratu domov tešili a radovali i my sami. Vrátime sa už (resp. aj) dnes domov k svojmu nebeskému Otcovi? Rozhodnutie je len na Tebe.

Zhrnutie

Zhrňme si stručne spomínaných 7 krokov pre stratených na ceste domov, ktoré sme si doteraz povedali:

  1. Boh robí prvý krok. Duch Svätý nás neustále oslovuje a usvedčuje. Najprv teda počúvajme. Počúvajme tichý Boží hlas, hlas Ducha Svätého. Pán Boh nás chce osloviť cez rôznych ľudí, skrze prírodu, ale predovšetkým skrze Bibliu.
  2. Duch Svätý nás vedie k pokániu. Dajme sa teda usvedčiť z našich hriechov a priznajme si, že je to s nami naozaj zlé. Uvedomme si, že vážne potrebujeme Krista. Vstúpme do seba. Úprimne oľutujme svoje hriechy. Kajajme sa.
  3. Príďme ku Kristovi a vyznávajme Kristovi svoje hriechy v modlitbách.
  4. Rozhodnime sa vzdať a zanechať všetky svoje hriechy. Z lásky a z vďačnosti sa rozhodnime odovzdať Bohu všetko, čo narúša náš vzťah s ním. Ide o proces posväcovania.
  5. Takto odovzdaní poprosme Ježiša Krista, aby nám odpustil všetky naše hriechy, no vopred verme, že to Kristus aj vykoná. Takto nakoniec budeme môcť dennodenne prijať nebeské odpustenie, pokoj, Božie prijatie a zmierenie. Budeme sa môcť každý deň tešiť zo spasenia, ktoré máme v Ježišovi Kristovi. Každý deň budeme mať istotu spasenia.

Ježiš nám sľubuje nielen jednorazové odpustenie, ale dokonca aj definitívne uzdravenie a oslobodenie od všetkých nerestí či závislostí.

6. Vedomie odpustenia, prijatia, oslobodzovania, uzdravovania a spasenia nás pudí k praktickej službe.

7. Buďme si vedomí obrovskej nebeskej radosti, keď činíme pokánie a sme rozhodnutí sa vrátiť k Bohu. Tešme a radujme sa z toho i my sami.

Nech nám Pán všetkým pomáha v tom, aby sme sa každý deň rozhodli vrátiť naspäť domov k nášmu Spasiteľovi.

Foto: www.pixabay.com, www.pexels.com