(kázeň sestry J. Vančovej odznela v našom zbore 31. 10. 2015
– na motívy knihy Joea Crewsa: Kto seje vietor, zožne búrku)

Milí bratia, sestry, deti a priatelia!

Pre tento čas prosím prítomnosť a požehnanie svätého Boha, Pána Ježiša a Ducha Svätého na našich mysliach a srdci, múdrosť pre nás, deti Laodicee, ducha precitnutia tých, ktorí túžia po Božom kráľovstve,pre uši, ktoré chcú počuť, ruky tých, čo chcú z rúk Pána Ježiša vziať to kollýrium, lebo pochopili, že dobre nevidia a silne pociťujú strach zo slepoty – vedia, že tá masť uzdraví ich oči.

Lovci mikróbov

Veľmi dávno som čítala jednu knihu. Vydali ju Mladé letá v roku 1958 a volala sa Lovci mikróbov. Autor Paul de Kruif v nej približoval o osudy mužov, ktorí objavili to, čo iní nepostrehli – a pritom boli tiež blízko poznaniu. Prvý z nich sa volal Leeuwenhoek. Pracoval ako vrátnik a mal zvláštnu záľubu: z čistého skla brúsil zväčšovacie šošovky, ktoré neboli väčšie ako hrášok. Keď pod toto vybrúsené sklíčko vložil krídelko muchy, nadobudlo neskutočne zväčšené rozmery. Raz pod sklíčko umiestnil niekoľko kvapiek dažďovej vody. To, čo uzrel, mu vyrazilo dych. Zo svojej zostrojenej primitívnej lupy, či neskoršie mikroskopu, z ktorého sa všetci smiali, sa v tých pár kvapkách dažďovej vody preháňali tvory menšie ako makové zrniečka, vrteli sa, zvíjali ako malé háďatka, chvíľu stáli, potom vyrážali vpred. Po tomto objave v r. 1673 sa celý svet zmenil. Tento muž ovplyvnil kvalitu života a zdravia všetkých budúcich generácií. A to sú len generácie v čase. Tá naša laodicejská ústi do večnosti. On objavil to, čo už dávno bolo, pomohol ľudstvu. Nám je ponúknuté to, čo na našu myseľ nedokáže ani len vstúpiť. Svet väčšinou svojim objaviteľom moc vďaky ani úcty nepreukáže, ich objavy sú často nedocenené. Boh nám, svojim deťom žijúcim v tomto svete, ponúka lásku bezbrehú. Dáva rady, ktoré sa ako hojivý balzam naviažu na každú krvinku, bunku tvojho tela. V tom veľkom množstve ľudí boli mnohí, ktorí zatúžili tieto rady vo svojom živote zrealizovať.

Izraelskí králi

Zatúžila som priblížiť sa identite týchto mužov. Tak som vošla do SZ a po jednom som čítala o živote Izraelských kráľov po rozdelení kráľovstva. V spoločnom kráľovstve sa z 3 mužov – kráľov našiel spravodlivý len Dávid a jeho syn Šalamún, ktorý sa vo svojom zrelom veku od svojho Boha odklonil, ale nakoniec sa vrátil, aby znova chodil po všetkých Božích cestách.

Potom, v r. 932 p. n. l., sa Izrael rozdelil na 2 kráľovstvá, judské a izraelské.

1) Izraelské kráľovstvo posadilo od svojho vzniku až po zánik v r. 722, čiže počas 210 rokov svojho trvania, na svoj trón 20 kráľov. Našiel sa však iba jeden princ, budúci nástupca Jereboáma, syn Abiáš, ktorý na rozdiel od svojho otca miloval Hospodina. Nad jeho predčasnou smrťou žialil celý Izrael. Je napísané, že Boh posielal svojich prorokov ráno i popoludní, na každý deň. Vchádzali do kráľovských palácov, mnohí doplatili za ponuku Božej záchrany životom. Pre neveru Izraela Boh ukončil svoju trpezlivosť a stiahol ochrannú ruku. Vpád asýrskeho vojska spôsobil rozptýlenie Izraela po celom Blízkom Východe.

2) Aj na trón judského kráľovstva zasadlo 20 kráľov. Opäť to bola nevera, pre ktorú Boh ukončil ich vládnutie, ktoré trvalo 346 rokov – o 136 rokov dlhšie ako v Izraeli. Boli snáď lepší, keď ich vláda trvala dlhšie? Možno aj áno. Lebo tu sa našlo 5 kráľov, o ktorých Biblia takto hovorí: „Činili to, čo bolo spravodlivé v očiach Božích, celým svojim srdcom.“ A o ďalších dvoch je napísané, že síce činili, čo je spravodlivé v očiach Božích, ale nie tak ako Dávid.“ Tak som sa rozhodla, že Vám tých 5 kráľov postupne priblížim. Sú to hrdinovia viery, vodcovia reformácie, plní Ducha Svätého milosti, otvorených očí a počujúcich uší.

V minulosti som už hovorila o kráľovi Joziášovi. On bol posledným z tých vynikajúcich mužov, nikto jeho kvalít nedosiahol on chodil spravodlivý pred svojím Bohom. Dnes by som vám chcela priblížiť historicky prvého kráľa, vlastne tretieho v poradí v rozdelenom Judskom kráľovstve, ktorý chodil po Božích cestách. Je ním Aza.

Aza – Rodinné pozadie

Aza vládol 41 rokov (917 -673 p. n. l.) v Jeruzaleme. Jeho dom bol blízko Domu Hospodinovho, ktorého krása ešte nestihla povädnúť, hoci dedo Rechabeám počas 5 rokov svojej vlády vymenil zlaté štíty za medené a egyptský kráľ Šišak ukoristil aj všetky chrámové poklady. Biblia o Rechabeámovi hovorí, že činil podľa všetkých ohavností pohanov, ktorých vyhnal Hospodin spred tváre Izraelitov. Azov otec Abijam vládol iba 3 roky a robil všetko tak ako jeho otec Rechabeám. O oboch je napísané, že ich srdce nebolo cele s Hospodinom. A div sa svete, po takomto dedovi a otcovi prichádza kráľ, ktorý akoby si prišiel nakúpiť všetok tovar ponúknutý Laodicei. Bolo to, akoby konečne roztvoril dvere svojho srdca dokorán Spasiteľovi, ktorý trpezlivo stál pred dverami on počul – napriek tomu, že jeho otec a dedo boli hluchí a nezačuli to tiché, ale nepretržité klopanie na dvere srdca. To, čo počul a videl Aza, to nepočul ani jeho otec, ani dedo. Chrám Hospodinov mali pritom na dohľad obidvaja.

Konanie

Vždy bolo tak, že keď slepý prehliadol, uši začali načúvať, mysľou hnané ruky začali konať. Aza odstraňuje zo zeme ukydané modly, stĺpy zasvätené smilstvu, nahromadené za 20 rokov vlády svojich predchodcov. Nebál sa siahnuť ani na vysokú pozíciu kráľovnej matky, ktorá zastávala politickú funkciu už viac rokov. Muselo to byť niečo ako palácová revolúcia, keď jej odňal všetky práva, vzal jej modlu, spálil ju a jej popol vysypal do potoka Kedron.

Čo spôsobilo, že sa Aza tak rozhodol a vzápätí tak rozhorlil? Nepochybujte o tom, že by jeho dedo a otec do chrámu v sobotu nechodili. Nezdá sa vám táto podivuhodná zmes tela a ducha podobná Laodicei? V čom sa Aza od nich tak líšil? On sa rozhodol, hovorí Písmo.

Laodicea

Je známa tým, že hriech nemieni pomenovať jeho pravým menom. A pritom na svete nenájdeme lepších ľudí ako sú v tejto poslednej cirkvi posledných dní. Laodicei sa nežiada rozpoznať pravú povahu svojho ľahostajného stavu. Aza, ten to zbadal – a rúcal modly svojho národa, svojich otcov. Nikomu nedovolil, aby reformy zastavil, či spomalil, pred hriechmi svojich najbližších nemá ani úctu, ani bázeň. Vždy je úžasne vidieť a stretnúť mužov a ženy, ktorí sa  neboja nikoho a ničoho, iba svojho Boha.

Dnes máme recepty proti mikróbom, ktoré by nás chceli rozložiť zvnútra a privádzať do akejsi letargie. V záhlaví každého je príkaz Rp = recipe, čiže vezmi. Na recepte pre Laodiceu stojí (Zj 3,18):

  • zlato prečistené v ohni, aby si zbohatol a
  • biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty a
  • kollýrium pomazať oči, aby si videl.

Ty teda nemusíš ako vtáčik naletieť do satanovej siete, ktorú pre teba prichystal. Písmo ti hovorí:

Rozhorli sa a čiň pokánie.
(v. 19)

Ako sa rozhorlil Aza, koľko modiel spálil? Koľko modiel sme ešte my neodstránili zo svojich myslí?

Boh laodicejskú cirkev miluje. Preto tak naliehavo prosí, aby sa obrátila a prijala riešenie:

Čiň pokánie, otvor mi dvere, aby som mohol vstúpiť do tvojho srdca.“
(v. 20)

To posolstvo teda volá po pokání. Ibaže Laodičan sa pýta: Prečo by sme sa mali kajať? On aj slovo hriech vytlačil zo svojho slovníka, nechce vidieť svoj zúfalo stratený stav…

A nevieš, že si ty biedny, i mizerný na poľutovanie, i chudobný, i slepý, i nahý?
(v. 17)

Ona skutočne nedokáže vidieť. Je pohodlná a spokojná so svojím stavom. Tá povrchnosť a zovšeobecnené frázy sa valia okolo uší Laodičanov bez najmenšieho účinku či vplyvu. Joe Crews, autor brožúry Kto rozsieva vietor, zožne búrku, píše, že pri množstve kníh, ktoré z našich vydavateľstiev vyšli, žiadna sa nezamerala na to, čo má vlastne tá Laodicea ľutovať, preto žiadna reakcia. Lebo neurčité výrazy ako hriech sa neberú vážne. To isté hovoria i spisy Ducha prorockého. Zrazu pochopil, že Boh je v čase posledných skúšok odkázaný na strážnych, teda kazateľov, od ktorých sa očakáva jasný a výstražný hlas. Ten musí byť taký mocný, že toto posolstvo nesmie prepočuť ani spiaci a slepý Laodičan. Sami to dobre poznáte, že keď ľudia napoly spia, je ťažké ich prebudiť.

Spiaca Laodicea

Spomínam si, ako moja mama zažila jeden ťažký psychický otras. Jej organizmus naň reagoval tak, že mama začala spať. Spala doobeda, poobede, v noci – a to niekoľko týždňov. V anamnéze našej rodiny sa žiadna psychóza nevyskytla a ja som na psychiatrii nikdy nepracovala. Káva a zvýšený hlas veľa efektu neprinášal. Neostávalo mi iné, iba ísť za psychiatrom, popísať mu toto spanie ako akciu na reakciu a za pomoci liekov a nás, čo sme ju obklopovali, pomaly precitala so svojho smrteľného spánku. Vtedy som na vlastné oči videla, ako ťažko sa človek z takéhoto chorobného spánku prebúdza. Bol to stav, ktorý som už nikdy viac nemusela zažiť a niečo také choré ma v sebe i Laodicea. Sestra Whiteová hovorí, že toto posolstvo musí viesť k hlbokej ľútosti a všetci, ktorí ho úprimne prijmú, budú podľa neho konať a dosiahnu očistenie.

Dajú sa použiť ešte silnejšie slová ako opakovaná výzva:

Volaj z plného hrdla, bez zábran a nazvi hriech pravým menom“?

Sestra Whiteová hovorí, že aj v čase jej pôsobenia bolo skutočne málo takých kazateľov. Niektorí sa proti takému svedectvu budú stavať, čo napokon vyvolá triebenie (prečisťovanie) medzi ľudom Božím. Vzoprime sa tomu, kazatelia musia označiť pravými menami cudzoložstvo, lož a prestúpenie soboty za hriech.

Myslíte, že pre Azu bolo ľahké vzoprieť sa tomu, na čo si národ za 20 rokov zvykol? Boh v najväčšej skúške, keď na hraniciach krajiny stoji miliónové vojsko Etiópčana Zaracha, posiela odkaz cez svojho proroka Azariáša. Aza nemešká, modlí sa:

„Jahve, ty môžeš pomôcť v boji proti silným aj bezmocným. Si naša opora, si náš Boh. Nech sa ti smrteľník nestavia na odpor.“
(2 Par 14,11 – Jeruzalemský preklad)

Prorok Zachariáš prichádza s odkazom v 2 Par 15,1:

„Počujte ma, Aza i celý Júda. Jahve je s vami, kým ste vy s Ním. Ak ho však opustíte, opustí vás. Keď ho budete hľadať, dá sa vám nájsť. Buďte pevní, nech vám ruky neochabujú, lebo príde odmena za všetky skutky.“

V 12. verši sa celý národ i s kráľom zaviazal, že bude Hospodinovi slúžiť celým srdcom i celou dušou. Za zvuku trúb a rohov sa všetci radovali, lebo prisahali celým srdcom. Roháčkov preklad tieto slová prekladá priam úžasne, hovorí o

hľadaní Boha s celou svojou chuťou.

Preto sa im Jahve dal nájsť a doprial im pokoj zo všetkých strán. Keď som toto čítala, bola som presvedčená, že kráľ Aza so svojim ľudom užili úplne všetky lieky, ponúknuté Laodicei. Užívali ich v akejsi veľkej sile svojej horlivosti, t. j. s celou svojou vôľou alebo s celou svojou chuťou. To bol ten dôvod, prečo sa im Boh dal nájsť, keď jeho pomoc práve veľmi potrebovali. A v 19. verši Písmo dodáva:

A nebolo vojny až do tridsiateho a piateho roku kráľovstva Azovho.“

Viete, čo z toho vyplýva pre nás? Božie slovo je pre človeka chlieb, ktorý za celé tisícročia nestvrdol, nepokazil sa. Stále je úžasne voňavý, čerstvý a žiadostivý. „Na Laodicei je úžasná jej priamosť,“ hovorí autor knihy Joe Crews. Netreba sa preto pýtať, čo máme robiť. Svedectvo laodicejského posolstva spočíva v tom, že hriech nielen definuje, ale dáva ho do priamej súvislosti s tými, ktorí sa ho dopúšťajú. Bolo to ukázané sestre Whiteovej už vtedy a my tým žijeme dnes. Ona hovorí do našich radov toto:

„Chceme počuť príjemné slová. Keď je reč o nesprávnom konaní členov, sťažujú sa na prísnosť a sympatizujú s tými, ktorí páchajú zlo. Nechajte pravdu pôsobiť aj keď rozdeľuje. Bolo mi ukázané, že kazatelia nemajú úspech, lebo majú strach zo zranenia citov a obávajú sa, aby nevyzerali ako nezdvorilí. Tým znižujú meradlo pravdy. Ak členovia nenapravia tieto nešváry, ktoré vzbudzujú Božiu neľúbosť, zodpovednosť ponesie celá cirkev. Chceš hľadať Boha so všetkou pokorou? Tlmočiť laodicejské posolstvo jasnou a zrozumiteľnou rečou? Kde sú Boží strážni, ktorí tieto nebezpečenstvá vidia, podávajú výstrahu? Volaj ty z plného hrdla a bez zábran…“

Ján Krstiteľ sa postavil proti hriechu verejným karhaním ľudí nízkeho pôvodu aj vyšších tried. Hlásal pravdu pred kráľmi a šľachtou,  či už ho počúvali alebo nie. Hovoril osobne a cielene. Karhal farizejov z veľrady, lebo ich náboženstvo ustrnulo na zvyklostiach a tradícii. Herodesovi Antipasovi hovoril, že je nesprávne, keď si vzal Herodiadu za manželku. Karhal kráľov za ich nespravodlivosť.

Niet pochýb, že niektorí sa budú sťažovať, ale nikto nikdy nepovedal, že laodicejské posolstvo je príjemné. Keby bolo možné zjemniť ho natoľko, aby sa všetkým páčilo, nebolo by to už posolstvo pre Laodiceu.

Rozkol

Proroctvo výslovne hovorí, že niektorí sa postavia proti nemu. To znamená, že pravé Božie posolstvo vyvolá rozkol. Jeho účinok vskutku zapríčiní rozkol. Prináša so sebou prečisťovanie Božieho ľudu. Prenikavé svedectvo (stále citujem Ducha prorockého) oddelí od Izraela tých, ktorí bojovali nástrojmi, ktoré určil Boh, aby odstránil z cirkvi porušenie. Je nutné nazvať zlo zlom a ťažké hriechy musia byť pomenované pravým menom.

Je tu dilema: Môže niekto so smelosťou hovoriť o určitých hriechoch cirkvi bez toho, aby nebol obvinený, že napáda cirkev? Vonku i vo vnútri je mnoho tých, ktorí trávia čas odsudzovaním bratov a kritizovaním vedenia spoločenstva. Pravé posolstvo Laodicee sa musí hlásať vo vnútri cirkvi, nie mimo nej. Nikomu sa nepáči, keď je upozornený na svoje chyby. Zbory i členovia sú citliví na osobnú výčitku. Ale posolstvo sa hlásať musí, pravdaže s láskou a pokorou. Čo je teda základným problémom laodicejskej cirkvi? Nie je ani úplne zosvetáčtená – lebo vtedy by bola studená –, ani úplne oddaná Kristovi – to by bola horúca. Je to polovičná zmes, ktorá tvorí atmosféru otupenosti a ľahostajnosti (Zj 3,15-16). Treba si uvedomovať, že spoločenstvo je celok a čokoľvek postihne jednu z jeho častí, uškodí aj iným. Po druhé sa treba pozerať na jednu časť Laodicee ako na jednu časť satanovho veľkého svetového programu na podkopanie cirkvi ostatkov.

Tvoja a moja cirkev nie je len jednou z denominácií. Je prorockým hnutím, je určená na to, aby v priebehu generácii opäť pozdvihla „pravdu zvrhnutú na zem“, ktorá nemôže stroskotať. Hoci sa bude zdať, že sa zrúti, predsa nepadne. Ona prežije – a s ňou všetci, ktorí v prečisťujúcej skúsenosti plnej skúšok zostanú verní, budú triumfovať s ňou.

Rozhodne sa to rozpoznať dá! Pýtate sa, ako?

Riešenie

Ak sa nebudete prispôsobovať svetu, rozpoznáte to. Spoznáte, čo je klam a čo je pravda. Lebo schopnosť rozpoznávania medzi napodobeninou a pravosťou závisí od nášho oddelenia sa od sveta. Predsa ten, kto je Písmak je i znalec, a ten rozozná falzifikát od originálu. Pavlovi to bolo jasné, keď necháva odkaz v Rim 12,2:

Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením mysle, aby ste skúšali. čo je vôľa Božia, to, čo je dobré, ľúbe a dokonalé.“

V 1 Kor 2,12 ďalej ozrejmuje:

My sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha.“

Vidíš, čo ti Pavol odkazuje? Nemôžeme porozumieť Božím veciam, pokiaľ prijímame ducha sveta. Tieto dva svety sa zlúčiť nedajú.

Tvoj Majster trvá na tom tak, ako to bolo za čias judského kráľa Azu. Maród sa odovzdal Bohu s celou vôľou svojho srdca a duše (podľa Roháčkovho prekladu s celou svojou chuťou). Presne tak isto to musí spraviť aj Laodicea, s celou svojou vôľou srdca nenávidieť hriech a s celou svojou chuťou túžiť po slove svojho Boha.

Bola totalita a ja som prvý raz z úst kazateľa Žúreka počula slová, že nastane delenie medzi ľudom Božím. „Bude to imaginárna deliaca čiara, kde Boh oddelí ľud svoj, svoju Laodiceu na tých, ktorí budú dávať vo svojom živote prvé miesto Bohu, a tých, ktorí namiesto Boha budú dávať do popredia vlastné skrášľovanie vlastných výhovoriek, nadľahčovať ich, vzťahovo zdôvodňovať a manipulovať aj jasným Božím príkazom.“ Ja som vtedy neporozumela. Sobotu, čo sobotu sme sa s schádzali tí, čo milovali Boha, ich miesta prázdne nikdy neboli, nik z tej cirkvi ostatkov nechýbal ani v sobotnej škole, ani popoludní. Naopak bolo pravdou, že takmer vždy niekto z bratov na niektorej stoličke žialil, bolo mu treba zotrieť slzy, lebo vyhrážky zamestnávateľov boli tvrdé. Ten môj brat alebo sestra sa riadili slovami učeníkov, že lepšie je počúvať Boha ako ľudí. Modlili sme sa, postili, volali k Bohu a spoločne sa radovali, lebo On ukázal východiská. Sobota bola oázou pre smädného i hladného, veselého i trpiaceho. Sobota bola proste rozkošou.

Autor knihy sa pýta: Kde sú strážni, kazatelia?? Tiež musím povedať, že niektorí zbadali, že to takto nemá byť a rozhodli sa svoje priestupky nezopakovať.

Nikto nemôže prehliadnuť skutočnosť, že Ján stotožňuje toho, kto činí Božiu vôľu s tým, kto nemiluje svet. Pán Ježiš zas hovorí, že to je jediný spôsob, ako môžeme rozpoznať pravé učenie. Tento silný vzťah medzi príčinou a následkom opisuje sestra Whiteová takto:

Rozum mnohých je taký zatemnený a zmätený svetskými zvykmi, spôsobmi konania a vplyvmi, že schopnosť rozlišovať medzi svetlom a temnotou, pravdou a bludom sa takmer vytratila.

Predstavte si, žeby sa tu teraz pred nami zjavil Aza, ten kráľ dávnoveku, a uchopil tú tvoju postavenú imaginárnu modlu z tvojich mozgových závitov a roztrieskal ju na prach tu, pred každým z nás. Ver, ten šok by ti prinavrátil zrak a jeho ozvena aj s tým mračnom prachu by ti nedala spať. A keby ti tak podrazil nohy tou tebou vybudovanou teológiou, ktorú si čítaš v aplikácii sveta, ako to robila kráľovná matka, kým ju kráľ nezahnal, ver, tak to otriaslo politickou scénou života paláca, že dnes by to zrejme tiež pootvorilo tvoje srdce a ty by si zbadal Svojho Spasiteľa, hneď by si spoznal, čo všetko si navláčil do toho svojho chrámu srdca, dal by si sa do upratovania, lebo ešte máš k dispozícii čas. Veď prečo inak by si zostúpil do toho vodného hrobu, ak nie preto, aby to, čo je zo sveta, tam v tom hrobe zostalo, aby si si zastal pred svojím Spasiteľom čistý a bezúhonný, túžiaci prijať to skvejúce sa rúcho Božej spravodlivosti?

Amen.

Úvodné foto: G. Kollárová, ostatné: www.pixabay.com

Kázeň o Laodicei si môžete prečítať aj TU.