Škót sa vyberie na túru a rozpráva sa s prírodou. Zrazu sa ocitne na okraji príkreho zrázu, pošmykne sa, padá, ale v poslednej chvíli sa zachytí a ostane visieť za konár malého stromu. Pod ním je hlboká priepasť. Kričí o pomoc, ale celkom zbytočne. V mysli sa mu premieta celý jeho doterajší život. Nakoniec celý zúfalý volá k oblohe:

Je tam hore niekto?

Zaduní mohutný hlas: „To som ja, tvoj Boh, Som ktorý Som.

„Pomôž mi,“ volá Škót.

„Pomôžem ti. Pusť sa konára.“

„Čože?“

„Dôveruj mi. Pusť sa konára a zachránim ťa.“

Škót chvíľu rozmýšľa a potom volá k oblohe: „Je tam hore ešte niekto iný?

Ako často sa správame aj my podobne. Prosíme Pána Boha, aby nám pomohol, pretože sme bezradní, ale pritom si vôbec nenecháme poradiť. Ak chceš, aby ti Pán Boh pomohol, musíš byť pripravený prijať z jeho ruky aj celkom nevšedné, možno niekedy aj iné riešenie, než si si ty predstavoval.

Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš oslavovať! – Ž 50,15

Odpovedať na Božiu výzvu je vždy krok do neznáma, ale Boh za tento krok stojí. – Otto Knoch

Foto: www.pixabay.com