1. Tretieho roku kraľovania Jehojakima, judského kráľa, prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, k Jeruzalemu a obľahol ho. 2. A Pán vydal do jeho ruky Jehojakima, judského kráľa, i čiastku nádob domu Božieho, a dopravil ich do zeme Sineára, do domu svojho boha, a nádoby dopravil do domu pokladu svojho boha. 3. A kráľ povedal Ašpenázovi, náčelníkovi svojich dvoranínov, aby doviedol mládencov zo synov Izraelových, ako z kráľovského semena, tak aj z iných popredných 4 mládencov, na ktorých vraj nieto nijakej vady, ktorí sú pekného vzozrenia a dôvtipní v každej múdrosti, vyznajúci sa vo vede a rozumejúci umeniu, a v ktorých by bola sila stáť v paláci kráľovom, a aby ich vyučili písomníctvu a jazyku Chaldejov. (Daniel 1,1-4)

Nabuchodonozor – kráľ Babylona

Práve zvíťazil nad Jeruzalemom a odviedol si domov mnoho cenného, mnoho ľudí, aj mladých židovských šľachticov. Dal im vzdelanie, dobré spôsoby, stravu a nové mená, aby boli kádrami v jeho plánoch na udržanie dobyté územia. Mal svoje plány, ako vybudovať mocnú ríšu. Boli premyslené do posledného detailu a mal pred sebou víziu šťastnej budúcnosti. Cítil sa mocný, múdry a vo forme. Babylonskému kráľovi sa darilo, plány vychádzali a dobýval jedno územie za druhým. Ríša sa rozrastala, bohatstvo sa zväčšovalo. Mladí šľachtici z rôznych národov boli vyučovaní všetkému, čo budú potrebovať pre svoju prácu na kráľovskom dvore.

Je to fajn, keď nám vychádzajú plány: škola, práca, životný partner, šťastné manželstvo, deti, pracovný postup, dovolenka, bežné povinnosti a radosti patriace k životu, neskôr vnúčence, slušný dôchodok… Ráta sa samozrejme s chorobou, aj s tým, že občas niečo nevyjde na 100, ale človek má svoje plány a predstavy o živote a všetko v podstate vychádza. Ako inak by to malo byť? Bezcieľny život zo dňa na deň je premrhaný život.

Nabuchodonozor nebol zlý kráľ. V jeho krajine sa ľuďom žilo celkom dobre. Neraz počas príjemných letných nocí premýšľa nad tým, že keď mu tieto jeho snahy vychádzajú, ako dlho bude trvať jeho mocná ríša a ako to bude potom, keď ho opustia sily. Bol by rád, keby jeho ríša trvala večne.

Každý z nás sa občas pristihne (aj keď sa mu darí), že uvažuje nad tým ako to bude potom. Ako to bude, až raz zostarne, zoslabne, zomrie? Čo sa stane s výsledkami jeho snažení a úspechov? Každý by bol rád, keby sa našiel niekto, kto vstúpi do jeho práce a snáh, prevezme žezlo a bude pokračovať v začatom úsilí a zveľaďovať to doterajšie.

Nabuchodonozorov sen: Socha

1. A v druhom roku kraľovania Nabuchodonozorovho snívali sa Nabuchodonozorovi sny, pre ktoré sa desil jeho duch, a jeho spánok utekal od neho. 2. Vtedy rozkázal kráľ povolať učencov, hvezdárov, čarodejníkov a Chaldejov, aby oznámili kráľovi jeho sny. A tak prišli a postavili sa pred kráľom. 3. A kráľ im povedal: Sníval sa mi sen a môj duch je hnaný nepokojom zvedieť ho. 4. A Chaldeji hovorili kráľovi aramejsky: Kráľu, ži na veky! Povedz svojim služobníkom sen, a my povieme výklad. 5. A kráľ odpovedal a riekol Chaldejom: Slovo vyšlo odo mňa. Ak mi neoznámite sna a jeho výkladu, budete rozsekaní na kusy a vaše domy budú obrátené na hnojisko. 6. A keď mi poviete sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, bohatú odmenu a veľkú česť. Preto mi povedzte sen i jeho výklad. (Daniel 2, 1-6)

Jednej noci sa kráľovi prisnilo niečo výnimočné a zároveň veľmi silné, čo v ňom zanechalo silný dojem. Významu sna nerozumel. Sen považoval za znamenie od bohov a tak chcel mať istotu, že mu ho vyloží niekto, kto má s bohmi spojenie. Zavolal si všetkých kompetentných a pod hrozbou trestu aj s prísľubom bohatstva im dal za úlohu, aby mu povedali výklad sna. Aby si bol načistom, že sen bude vyložený správne, žiadal od nich, aby mu rozpovedali aj sen samotný. Tým si zabezpečil, aby nikto nemohol švindľovať. Nabuchodonozor chce ísť na istotu. To, čo sa mu práve snívalo je veľmi dôležité a nechce nič zanedbať. Čo ak je to hrozba a bude potrebné sa jej včas vyvarovať?

Do života kráľa, ktorému všetko vychádza vstupuje medzník – obmedzenie. Obmedzenia – medzníky v živote sú situácie, ktoré vám určujú hranice, čo sa dá a čo sa nedá. Medzník je situácia, ktorá človeka zrazu zastaví a núti ho premýšľať. Ešte včera išli veci svojím smerom, ale dnes, dnes je to už niečo úplne iné. Aj do tých najskvelejších plánov môžu vstúpiť a často aj vstupujú neočakávané udalosti. Niekoho postretne ešte väčší úspech, povýšenie, dobré výsledky, ale aj nezamestnanosť, choroba, úraz, staroba, samota, či osamelosť, neúspech, kríza v manželstve, v cirkvi, sklamanie zo seba, z druhých, otázniky vo viere a vo vzťahu k Pánu Bohu… Týchto medzníkov je veľmi veľa.

Ľudia riešia svoje zastavenie rôznym spôsobom. Prežívajú nepokoj, utiahnu sa do seba, opijú sa, plačú, kričia, robia okolo seba rozruch, aby cez tento úsek svojho života nejako prešli. Musia ho prejsť, nedá sa inak. Každý si ním musí prejsť. Každý ním prejde aj napriek tomu, že má obavy z neznámeho, čo ho práve postretlo. Človek sa zmobilizuje, aby čelil novým skutočnostiam a napriek tomu aby to, čo si v živote naplánoval pokračovalo ďalej.

Čo robí babylonský kráľ? Ako sa vyrovnáva so situáciou nezvyčajnou, no dôležitou? Zvolá všetko, čo má ruky a nohy a hľadá riešenie. On vlastne tým krikom a náhlym rozkazom volá o pomoc: „Poraďte mi! Pomôžte mi, lebo sa bojím toho čo sa udialo a toho, čo mi to možno veští.“ A že strach je veľký, aj tlak je veľký. Tresty smrti alebo veľká odmena. Človek by dal niekedy čokoľvek, keby mu niekto pomohol a dal odpovede na jeho otázky. Keď prechádzame zložitými udalosťami života, uvedomujeme si, že nemáme odpovede na svoje otázky. Plačeme, mlčíme, rozprávame sa, alebo sme nesústredení a nervózni, intenzívnejšie sa modlíme, lebo veci zrazu nemáme pod kontrolou. Do nášho života vstupuje problém a my s ním nevieme pohnúť, nevieme si dať rady. Čo mi prinesie nepredvídaná okolnosť? Mám sa jej báť? Má ma posunúť dopredu? Je to začiatok konca? Čo sa to deje?

Zisťujeme, že keď stojíme zoči-voči nepredvídateľným problémom, bojíme sa rovnako ako pohanský kráľ Nabuchodonozor. Niekto si myslí, že ľudia dnes sú iní ako voľakedy. Určite v mnohom áno, ale v tom podstatnom zostávame rovnakí: prežívame radosť, bolesť, strach, žiaľ. Je nám zima, teplo, potrebujeme občas pohladiť a občas dostať zaucho. Potrebujeme vedieť, že niekam patríme a že nás má niekto na tomto svete rád, že niekomu na nás záleží… Sme jednoducho všetci stvorenia Božie aj so svojimi predstavami, ambíciami a plánmi.

Výklad sna

Tie plány sa teraz Nabuchodonozorovi zmenili. Mladý muž zo židovských zajatcov sa postavil pred neho, pred veľkého kráľa, ktorý sa správal bohorovne a povedal mu, že existuje niekto s veľkým „N“, ktorý je viac ako kráľ. Je to Pán Boh – Stvoriteľ neba a zeme. S jeho rozhodnutiami síce nemusí súhlasiť, no napriek tomu má ten Pán Boh čo hovoriť do kráľovho života. Tento Stvoriteľ dáva odpovede na kráľove otázky a kráľ, ktorý určoval, čo sa bude diať, akoby bol Bohom, sa zrazu musí zmieriť s tým, že sám musí prijímať rozhodnutia niekoho vyššieho než je on. Nepáči sa mu to, ale musí uznať, že Pán Boh má navrch a že Pán Boh vie.

Ani nám, keď sme v koncoch so svojimi vlastnými silami a možnosťami sa nepáči, že svoje veci nemáme vo svojich rukách a nič sa s tým nedá robiť. Nepáči sa nám, že je tu niečo, čo nás presahuje, čo nemôžeme kontrolovať, čo má moc vstupovať do nášho života a obmedzovať nás. My vieme, že Nabuchodonozor má šťastie, lebo ten, kto ho obmedzuje, znepokojuje a dráždi je Pán vesmíru. Nie je nič lepšie, než keď nás na našich cestách zastavuje Pán Boh. Keď nás on zastavuje, prekvapuje a znepokojuje, znamená to, že má na to dôvod a že má dobrý plán s nami, s naším životom. Má v úmysle viesť nás tak, aby sme nakoniec boli spokojní.

Daniel 2: 27. Daniel odpovedal pred kráľom a riekol: Tajomstvo, ktoré žiada kráľ zvedieť, nemôžu povedať kráľovi mudrci, ani hvezdári, ani iní učenci alebo veštci. 28. Avšak je Boh na nebesiach, ktorý zjavuje tajomstvá, a oznámi tiež i kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa stane v potomných dňoch. Tvoj sen a videnia tvojej hlavy na tvojom ležišti sú toto: 29. Tebe, ó, kráľu, prichádzali na rozum tvoje myšlienky na tvojom ležišti o tom, čo bude po tomto čase. A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ti oznámil, čo bude. 30. A mne nebolo zjavené toto tajomstvo pre múdrosť, ktorá by asi bola vo mne, väčšia od múdrosti všetkých živých, ale preto, aby oznámili kráľovi žiadaný výklad, a aby si zvedel myšlienky svojho srdca. … 37. Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretože ti Boh nebies dal to kráľovstvo i tú moc i silu i slávu, 38. a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou. 39. A po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie ako je tvoje.

Pán Boh kráľovi oznamuje, že on – kráľ je zlatou hlavou na soche dejín, ktorá tu má svoje pevné miesto. To kráľovej samoľúbosti imponuje. Byť zlatou hlavou je skvelé. No ako nad tým uvažuje dlhšie, nepáči sa mu, že nejaký Boh mu ide určovať, čo bude v budúcnosti. A už vôbec sa nechce zmieriť s tým, že príde čas, keď jeho ríšu vystrieda iná ríša. On nechce, aby jeho ríša skončila. Chce, aby trvala večne. Nabuchodonozor sa vzbúri a tvrdohlavo dá postaviť sochu, ktorá je celá zo zlata, aby ukázal, že to bude inak, než ako povedal nejaký židovský Boh. On na to má, on to zvládne a zariadi.

A tak vidíme obrovské zhromaždenie rôznych ľudí, ktorému chcel kráľ dokázať, že budúcnosť ovláda sám a že jemu nebude nikto nič určovať. Dokonca hodí do ohnivej pece troch židovských mužov (Daniel 3). Tých však Pán Boh zachraňuje, čím dáva najavo kráľovi, že jeho vzbura je zbytočná. A kráľ musí znova uznať Božiu zvrchovanosť.

Neviem, či ste sa niekedy zamysleli nad tým, ako trpezlivo Pán Boh pracuje s kráľom. Napriek jeho vzbure, napriek jeho nesúhlasu to Pán Boh s babylonským kráľom nevzdáva, lebo Pán Boh vie to, čo iní nevidia. Že Nabuchodonozor patrí do Božieho kráľovstva. My sa na veci a ľudí pozeráme inak ako Pán Boh. Napadlo vás, keď ste sa dozvedeli o premiérovi Ficovi alebo predsedovi parlamentu Dankovi, že sú v nemocnici so závažným ochorením, aby ste sa modlili za ich záchranu? Je skvelé a úžasné, že máme takéhoto Pána Boha. Je to láskavý a starostlivý Otec, ktorý to nevzdáva, keď vidí, že čo len jedno z jeho detí by malo skončiť v záhube. Pán Boh sa svojím tlakom na babylonského kráľa nehrá s ním ako mačka s myšou, práve naopak: pracuje s ním ako s inteligentným človekom, ktorý pod váhou všetkých vecí, ktoré sa dejú v jeho živote pochopí, o čo tu vlastne ide. No toto kráľovo poznanie sa rodilo pomaly, trvalo to roky a Pán Boh vždy kráčal po jeho boku, aby ho doviedol ku skutočnej nesmrteľnosti, po ktorej kráľ tak túžil, bude súčasťou ríše, ktorá bude naozaj trvať naveky. No bola pred ním ešte jedna veľká lekcia.

Ďalší Nabuchodonozorov sen: Veľký strom

Sníval sa mu ďalší sen, ktorý mu opäť vyložil Daniel. Kráľ, ktorý je vládcom kráľovstiev, bude mať duševnú poruchu a bude jesť trávu ako poľné zvieratá. Bude to trvať celých sedem rokov. Až potom mu dôjde, že súperiť s Pánom Bohom o to, kto je mocnejší je zbytočné, pretože je oveľa rozumnejšie a výhodnejšie sa mu podriadiť. Spôsob, akým sa to kráľ dozvedel nebol nutný. Kráľ dostáva od Daniela poučenie o tom, že existuje jednoduchšia cesta k poučeniu, že Pán Boh je skutočne vládcom celého sveta, a síce poučiť sa z predchádzajúcich skúseností a podriadiť sa Mu. No Pán Boh ukazuje, že vie, akou poslednou lekciou kráľ prejde. Keď sa vyplní čas, vyjde kráľ na hradby a srdce sa mu kochá nad tým, čo sám dosiahol. Sebaisto sa hrdí tým, čo sám dokázal. „Toto je dielo mojich rúk.“ Vtedy je pokorený, utrpí duševnú poruchu, je všetkým na výstrahu. Prechádza svojím najvážnejším obmedzením v živote, svojím najbolestnejším míľnikom, ktorý mu však nakoniec zachráni večný život. Stal sa naozaj vyhnaným spomedzi ľudí a bol ako zviera, na ktoré padala nebeská rosa a jedol poľnú bylinu ako zviera.

Čo sa stalo, keď sa skončil tento stav? Celé kráľovstvo sa mu neporušené vrátilo naspäť. Sa mu? Nie. Pán Boh mu ho vrátil naspäť.

Kým bol kráľ ako zviera, nikto neurobil revolúciu, ani prevrat. Žiadny nepriateľ nevyužil príležitosť zaútočiť na babylonské kráľovstvo. Ale Pán Boh mu chránil jeho kráľovstvo a po skončení šialenstva vracia kráľovi jeho postavenie. Keď som písal túto časť, tak som si povedal: „ Tak to je sila.“ A kráľ si toto všetko uvedomil. A viete čo urobil? Napísal svedectvo, ktoré máme zapísané na konci 3. a v 4. kapitole knihy proroka Daniela:

31. Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývajú na celej zemi: Nech sa vám rozmnoží váš pokoj! 32. Vidí sa mi byť slušným, aby som rozprával znamenia a divy, ktoré učinil pri mne Najvyšší Boh. 33. Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné jeho divy! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom a jeho panstvo trvá z pokolenia na pokolenie.

Z pohanského kráľa, ktorý bol na začiatku pyšným a sebaistým vládcom sa postupne stáva človek, ktorému je dané ľudské srdce a prijíma Pána Boha za rešpektovanú autoritu svojho života. Keď sa lúčime s kráľom Nabuchodonozorom v knihe Daniel, tak práve rozpráva svoje svedectvo o tom, čo sa o Pánu Bohu naučil.

Cieľ kázne

Prečo som písal toto kázanie? Myslel som si, že má za cieľ, aby sme sa v zložitostiach života s dôverou primkli k Pánu Bohu. No ak mám byť úprimný, nie je to celkom o tejto téme. Hoci je veľkou pravdou, že Pán Boh chce, aby sme sa k Nemu s dôverou primkli, lebo On je stále svojim deťom nablízku, Nabuchodonozorov príbeh hovorí o inom:

Pán Boh pracuje s ľuďmi o ktorých by sme to nikdy nepovedali. Pracuje spôsobmi, ktoré by sme nevymysleli. Takto pracuje Pán aj s každým z nás. Obmedzenia a míľniky bývajú súčasťou tejto práce. Aj my, hoci sme veriaci, potrebujeme prejsť úskaliami svojej povahy, kde Pánu Bohu nedávame prvé miesto. Nebyť zložitých situácií, nikdy si ich nevšimneme a budeme žiť v sebaklame, že všetko je v poriadku. Ešte budú situácie boľavé, ešte si poplačeme a bude to ťažké. Ale ja som dnes nehovoril príbeh o kráľovi, aby som hovoril o kráľovi. V Nabuchodonozorovi môžeme vidieť samých seba a našu akútnu potrebu prijímať Boha za vládcu nad svojím životom. Podriaďovať mu svoje ja a učiť sa žiť život s Bohom dnes a denne. V príbehu o Nabuchodonozorovi išiel Pán Boh nielen s ním, ale aj s nami. Verne a trpezlivo sleduje naše dobro a našu nekončiacu radosť. Nedopraje si oddychu, kým existuje šanca dostať nás do svojho kráľovstva. Túto výsadu chce dopriať aj ľuďom okolo nás, na ktorých myslí, o ktorých sa stará, kým my sme ešte slepí a plní predsudkov. Takéhoto Boha máme. Takýto Boh nás miluje. Takýto Boh sa žiadneho z nás nevzdá. Amen

→ Popoludňajšiu kázeň „Človek s uschnutou rukou“ si môžete prečítať TU.

Foto: G. Kollárová, www.pixabay.com