.. 4:37

Zdroj textu:  TU

Téma piesne bola inšpirovaná slovami Dávida v Žalmoch a Ježiša v Matúšovom evanjeliu:

  • Ž 32,8: „Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach.“
  • Mt 6,26: „Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony?“
  • Mt 10,29–31: „Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“
  • Lk 12,6: „Či nepredávajú päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabúda.“

Text piesne napísala v roku 1905 textárka Civilla D. Martinová. K  napísaniu ju inšpirovala táto udalosť:

Začiatkom jari 1905 sme sa s manželom zdržiavali v Elmire v štáte New York. Veľmi sme sa spriatelili s manželmi Doolittlovcami – sú to skutoční Boží svätí. Pani Doolittlová bola pripútaná na lôžko už takmer dvadsať rokov. Jej manžel bol nevyliečiteľný mrzák, ktorý sa musel do svojej firmy a z nej prepravovať na invalidnom vozíku. Napriek svojim postihnutiam žili šťastným kresťanským životom, boli inšpiráciou a útechou pre všetkých, čo ich poznali. Jedného dňa, keď sme boli u nich na návšteve, môj manžel okomentoval ich žiarivý optimizmus a spýtal sa ich, v čom spočíva jeho tajomstvo. Pani Doolittlová odvetila jednoducho: „Niekedy sa ma zmocní malomyseľnosť. Ale keď pomyslím na to, že Boh bdie nad každým vrabcom, viem, že sa stará i o mňa.“ Krása tohto jednoduchého vyjadrenia bezhraničnej viery ma chytila za srdce a roznietila moju predstavivosť.

Výsledkom tej skúsenosti bol text piesne „Jeho oko bdie nad vrabcom“ („His Eye Is on the Sparrow“). Poslala ho Charlesovi Gabrielovi, známemu skladateľovi tej doby. Pieseň sa rozletela do sveta.

Prečo si Boh vybral na ilustrovanie tejto hlbokej pravdy takého obyčajného vtáčika? Lebo všetko, čo Boh stvoril, je dôležité.

Lucy Neeley Adamsová vyrozprávala príbeh svojho priateľa Richarda Ryana, ktorý sa stal kresťanom. Opisuje jeho skúsenosť, keď plakal spolu s vrabcom:

Bol zatvorený v mrazivo studenej cele a bál sa, že zamrzne. Bol november a oprava pece bola v nedohľadne. Cez okno fučalo a triasol sa od zimy. Ležal, premýšľal o svojom živote a cítil sa mizerne a načisto sám – bez kontaktu s rodinou a priateľmi. A Boh? Vyhýbal sa mu aj ten? Začal o ňom pochybovať, či existuje a či ho vôbec má rád. Odpoveďou bola len para z úst a studený sendvič pri príležitosti vďakyvzdania. Rozplakal sa v tej zime. Prosil Boha o znamenie, že mu na ňom záleží. Mátali ho hrozné rozhodnutia z minulosti, ale tým dobrým bolo to, že požiadal Boha, aby bol jeho Pánom a Spasiteľom. V tento hrozný deň však o tom pochyboval.

Vtom si všimol vrabčeka, ktorý sa krčil v kúte zasneženého okna. Bolo mu ho ľúto. Zdalo sa mu, že ho pozoruje celé hodiny. Myslel na Ježišove slová, že živí vrabcov. Kládol si otázku, prečo Boh dovoľuje, aby to malé stvorenie trpelo tak ako on v tej mrazivej cele. V nahlas vyslovenom „Prečo?“ sa skrývali tisíce jeho otázok.

Odrazu celu zalialo slnečné svetlo. Vrabček sa otriasol a začal si na slnku naťahovať krídelká. Ohrieval sa a teplo mu dodávalo nových síl. Richarda sa zmocnil úžas a počuteľne vydýchol, keď zazrel tieň vtáčika na stene: zjavila sa tam postava anjela. Keď sa pohol vrabček, pohol sa i anjel. To bolo to znamenie, o ktoré prosil a potvrdenie, že nie je sám, ale Bohu na ňom naozaj záleží. Vstal, striasol zo seba sebaľútosť a napísal túto báseň:

ROZHOVOR S VRABCOM

Poď ku mne, vrabček,
Preč od bubnujúceho dažďa;
Povedz mi o tvojich smútkoch
a ja ti poviem o svojej bolesti.

Poď, sadni sa na moje okno,
daj odpočinúť unaveným krídelkám;
A prezraď mi zmysel
tvojej úžasnej piesne.

Uč ma, ako mám byť šťastný
za týmito betónovými stenami;
Nože mi povedz dôvod
tvojho spevu zavčas rána.

Ako rád by som vyletel k nebesám
A tak slobodne tam lietal!
No som tu vo väzení,
A tak vzlietneš za mňa.

To Boh ťa naučil spievať,
A dal ti krídla pre let;
To Boh poslal svojho drahého Syna
Pre hriešnikov ako som ja.

A tak choď, malý vrabček,
von do bubnujúceho dažďa.
Vezmi so sebou všetky moje smútky
odnes na krídlach všetku moju bolesť.

Odleť, malý vrabček,
No skoro sa ku mne vráť;
Lebo keď ťa sledujem, ako sa vznášaš na nebi,
zisťujem, že i ja sám som slobodný.

Boh mi dovolil plakať s vrabcom,
aby som sa naučil vznášať s orlami
.
(Richard Ryan)

Nech je to čokoľvek,
sebaľútosť to nevyrieši.

⇒ Mohlo by Vás zaujímať: Podobenstvo o sebahodnote