..

Zobudila som sa na mačacie mňaukanie. Náš posledný mačací prírastok mal problém so zubami, tak som sa išla pozrieť, čo robí. Nehybne ležala, smutno sa na mňa pozrela – a zvonku sa ozvala silná rana. Akoby jedno auto vrazilo do druhého. Išla som sa pozrieť, čo sa stalo. Na parkovisku bolo všetko v poriadku, zato na blízkom kontajnerovom stojisku šľahali plamene z plastového kontajnera a blížili sa aj k autám parkujúcim nablízku. Chvíľu som na to rozospato a neveriacky hľadela. Už zase ten pyroman… Vytočila som hasičov. Prišli rýchlo a zo smetiakov stúpal k oblohe dym a para, keď sa na ne liala voda z hadice. Bola ešte tma, päť hodín v nedeľu ráno, a všetci navôkol spali. A hasiči zachraňovali, čo sa dalo…  Ešte chvíľu počkali, či sa oheň znovu nerozhorí, a potom odišli. Bezmenní hrdinovia, ktorých nikto nevidel, nikto sa im nepoďakoval, ba ani nevedel, že tam boli – lebo spali. Zostali tam len obhorené zvyšky plastového kontajnera a ďalší napoly zničený kontajner na sklo zvalený nabok… Pohroma zažehnaná, znovu zavládlo bezpečie, tma a ticho. A spalo sa ďalej…

Kapela Casting Crowns spieva vo svojej piesni „Kým ste spali“ (While You Were Sleeping) o dvoch mestách – Betleheme a Jeruzaleme – a o USA.

A tak premýšľam:
čo keby sme tam doplnili
Trnavu, Bratislavu a Slovensko?
Nehrozí aj nám, že niečo zmeškáme, kým spíme?
Že nespoznáme čas svojho navštívenia?

 Prečítajte si aj príbeh Večer, keď som mal veľa práce

Foto: www.pixabay.com