„Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik.“ Žalm 127,1

Modlitebňa na Kubáňovej ulici bola v asanačnom pásme a už nepostačovala, preto sa bratia a sestry trnavského zboru rozhodli, že vyhliadnu miesto, kde by sa mohla zriadiť nová. Pán toto úsilie požehnal a v r. 1988 našiel br. Pavol Čergeľ vhodný objekt v tichom prostredí na Kapitulskej ulici.

Výbor Slovenského združenia túto iniciatívu podporil a finančne prispel, aby sa zriadenie modlitebne mohlo uskutočniť. Je však potrebné zdôrazniť, že budova i celý objekt terajšej modlitebne boli v dezolátnom stave a vyžiadalo si to rozsiahlu rekonštrukciu.

↑ Pohľad na budovu modlitebne z ulice (trhlina na múre vpravo)

Zaviedli sa pravidelné modlitebné hodiny, na ktorých bratia a sestry v zbore i doma prosili Pána, aby im pomohol pri zriadení modlitebne. Pán žehnal toto úsilie a pomohol dokončiť pre neho stánok, v ktorom sa bude zvestovať jeho Slovo.

POĎAKOVANIE patrí nadriadeným úradom a podniku, ktorí nám vyšli v ústrety a dali objekt do prenájmu, aby sa rekonštrukcia mohla uskutočniť. Ďakujeme aj Slovenskému združeniu CASD v Bratislava za finančné prostriedky a všetkým, ktorí na rekonštrukcii pracovali.

Vyhliadnutie objektu na modlitebňu

(podľa poznámok a spomienok br. Pavla Čergeľa)

„Počet členov narastal, preto sme v zbore cítili potrebu zriadiť si väčšiu vlastnú modlitebňu. Asi v júni 1988 som sa rozprával so sochárom p. Jurčom z Kapitulskej ulice o objekte pre ňu. Napadlo nás, že práve v budove, kde má v prízemí ateliér, by boli na 1. poschodí na to vhodné priestory, lenže boli veľmi zdevastované. Stálo by však za to, dôkladne si ich pozrieť a podať si žiadosť na Bytový podnik v Trnave, ak si na rekonštrukciu „trúfneme“.

Prehliadol som si ich. Boli v hroznom stave, ale v duchu som už videl, ako ich s Božou pomocou opravíme a kde si čo urobíme. Pôvodne to boli pekné miestnosti, no ako som zistil, dielo skazy zapríčinilo pokazené vodovodné potrubie. Bolo vedené po povale, mráz ho narušil a voda zdevastovala celý objekt. Avšak túžba po vlastnej modlitebni a predstava, aké priestory z toho môžeme získať zatienila pohľad na hrôzu a skazu, čo som videl a na to, čo nás pri rekonštrukcii čaká.

Oboznámil som s tým nášho kazateľa br. Muráňa a staršieho zboru br. Vladislava Kabu. Spoločne sme objekt ešte raz dôkladne obzreli. Priamo na mieste sme si vysvetlili, ako urobiť rekonštrukciu a kde aké priestory v budove získame. Aj ich to veľmi zaujalo a pevne sa rozhodli, že to je miesto, kde bude naša vlastná modlitebňa. Neskôr priviedli aj predsedu Slovenského združenia CASD br. Hroboňa. T en sa po prehliadke za náš návrh pevne postavil a vyzval nás, aby sme na úradoch podnikli kroky s cieľom získania objektu.“

Radujte sa v Pánovi vždycky. Opakujem: radujte sa! Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a mysle v Kristu Ježišovi.“

(Z kroniky trnavského zboru CASD, zapísal br. Pavol Čomaj)