Začatie prác na rekonštrukcii budovy

So starším zboru br. Vladislavom Kabom sme povolenie na rekonštrukciu budovy vybavili a br. Hroboň v novembri 1988 prišiel už aj s peniazmi a s prísľubom financovania celej akcie. Bolo to však podmienené tým, že pomocné práce (aj odborné, ktoré si dokážeme urobiť) odpracujeme dobrovoľne sami. Celý zbor s tým nadšenie súhlasil a hneď 1.12.1988 sme sa pustili do práce. Vedeli sme, že to nebude jednoduché, že je to náročná práca aj po odbornej stránke (statika budovy bola narušená) a že nás čaká veľa práce. Vedeli sme, že budú aj prekážky, neprajníci i problémy, ale nespoliehali sme sa len na svoje rozumy a fyzické sily, ale počas celej rekonštrukcie sme v modlitbách prosili nášho Pána, aby nám pomáhal, dal nám síl, a aby svojím Duchom Svätým premáhal aj tých, čo by nám kládli prekážky. Jeho pomoc sme veľmi potrebovali, lebo sme vtedy boli ešte malé „stádočko“ (mali sme 26 členov). Potrebovali sme nielen duchovnú posilu, aby sme v práci vytrvali, ale tiež aby naše údy a ruky „nezomdlievali“ od námahy.

Rekonštrukcia trvala celých 11 mesiacov (okrem sobôt sme pracovali takmer každý deň po zamestnaní). Dovedna sme aj s pomocou bratov z iných zborov odpracovali takmer osem tisíc hodín. Vykonali sme veľké dielo a Pán bol uprostred nás. Bola to pre nás doba ako pre Izrael za doby Nehemiáša. Niektorí sa podieľali na prácach viac, niektorí menej, niektorí robili náročné odborné práce, iní len pomocné, tak ako kto mohol, vedel a vládal. Nechceme uvádzať mená (sú v pracovnom denníku u pokladníka zboru), koľko a čo kto robil. Všetkých nás spájal jeden cieľ a slúžili sme jednému Pánovi, aby sme mu pripravili dôstojný stánok, kde mu budeme svätoslúžiť. Pán pomohol a dielo sme dokončili. Pre budúce generácie adventistov v Trnave uvádzame aspoň priebeh prác a počet odpracovnaých hodín v jednotlivých mesiacoch. Nech to slúži ako príklad Božej milosti. S jeho pomocou zdoláme aj tie najťažšie bremená.

Ale keď sa navrátite ku mne a budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť, keby boli niektorí z vás zahnaní až na konci nebies, aj odtiaľ ich zhromaždím a dovediem ich na miesto, ktoré som si vyvolil na to, aby tam prebývalo moje meno. – Nehemiáš 1,9

Priebeh prác počas rekonštrukcie

Ako sme už spomenuli, s prácami na rekonštrukcii budovy sme začali 1.12.1988 do 27.10.1989 sa v jednotlivých mesiacoch vykonali nasledujúce práce a odpracoval sa uvedený počet hodín:

12/1988

Vyčistili sme priestory pod vstupnou bránou a inde a pripravili budovu na rekonštrukciu a kontrolu statiky. To predpokladalo vyčistenie všetkých povál, odnesenie odpadu dole do kontajnerov. Tieto práce trvali až do 10.12., lebo smetiam nebolo konca-kraja. Potom sme začali odstraňovať z miestností staré drevené podlahy a parkety, lebo boli napoly zhnité, napadnuté hubou a plesňou. Všetko to bolo treba opäť poodnášať do veľkých kontajnerov a zabezpečiť odvoz. V polovici mesiaca sme už začali búrať nevhodné priečky a otĺkať odutú omietku, ktorej bolo veľa. Po vyčistení sme všetky miestnosti dokonale vydezinfikovali, aby sme zničili pleseň a hubu. Vyčistili sme aj pivnice a zrekonštruovali železné dvere. Museli sme urobiť aj nové časti a zo starých sme použili len vonkajšie ozdoby, aby sme zachovali starý ráz budovy. V decembri sa odpracovalo spolu 696 hodín.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1/1989

Vymurovali sme nové priečky, vymenili odpadové potrubie a prebúrali jedno ďalšie okno na vetranie pivnice. Na 1. poschodí pokračovali práce na otĺkaní stien a stropo

v, čo robili ženy a mládež. Chlapi dali do poriadku krytinu na streche, lebo bola veľmi poškodená časom (počasie nám to umožnilo). Začali sme tiež s odkrývaním základov a muriva, aby sa mohli urobiť statické skúšky. Okrem toho sme robili rad iných prác a odpracovali sme celkom 1 010 hodín.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2/1989

Urobili sme stavebný výťah na 1. poschodie, aby sme uľahčili znášanie rumoviska a vynášanie nového materiálu. Materiál sme museli prevážať z ulice do dvora, lebo nákladné auto nemohlo prejsť cez klenbovú bránu. Odpracovali sme 240 hodín.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3/1989

Pracovali sme na príprave betónovania podlahy v budúcej modlitebni. Bolo potrebné zhotoviť oceľový rošt, vybetónovať spojovacie preklady pod oblúkom na zviazanie múrov v strede a od ulice, lebo spojovací drevený trám bol narušený. Odpracovali sme 182 hodín.

4/1989

Pokračovali sme v betónovaní podlahy vo všetkých miestnostiach na 1. poschodí. Odpracovali sme pri tom 654 hodín.

5/1989

Urobili sme elektroinštalačné práce, hasili vápno a kopali základy pre statické zabezpečenie budovy. Museli sme zhotoviť 5 kusov oblúkov z ocele i pre podporu klenby, v podchode pod hlavným múrom a vstupnou halou. Okrem toho i ďalšie práce na zabezpečenie statiky budovy. Odpracovali sme celkom 928 hodín.

6/1989

Začali s omietkami na 1. poschodí. Dokončili sme tiež záverečné zváračské práce na zhotovenie a osadenie podpier pod oblúk hlavného múru od dvora a pod vstupnou halou. Museli sme vyhotoviť aj lešenie na vstupnom schodišti a pre opravu stropov. Odpracovali sme pri tom 806 hodín.

7/1989

V tomto mesiaci sme opaľovaním odstraňovali staré nátery na oknách a dverách a ženy vyčistili mosadzné kovania na nich. Vyčistili sme aj zábradlia, kamenné rámy a stĺpy na schodisku a na 1. poschodí. Niektoré okná do dvora sme museli vybúrať a osadiť nové. Odpracovalo sa cca 800 hodín.

8-9/1989

V auguste a septembri sme robili na záverečných murárskych, maliarskych a natieračských prácach. Odpracovali sme 1600 hodín.

10/1989

Október bol mesiacom záverečných práce na interiéri a zariadení modlitebne a ostatných miestností na 1. poschodí a prízemí. Dokončili sme natieranie okien, zasklenie okien a dverí, urobili nátery na vstupnej bráni z ulice. Vybetónovali sme tiež podlahu pod vstupnou bránou až k dvoru a bazén pre krsty v záhrade. Ďalšia skupina zhotovovala lavice do modlitebne, natierala ich lakom a tapetovala. Osadili sme vodovodné armatúry, WC, koberce a svietidlá. Po celej budove sme urobili kvetinovú výzdobu a všetko sme dôkladne vyčistili. Často sme robili dlho do noci, len aby sme všetko dobre pripravili na slávnostné otvorenie a vysvätenie modlitebne. Termín bol pevne stanovený na 28.10.1989. V návale práce a starostí sme počet hodín ani nezachytili. Bolo ich však určite vyše tisíc.

Skúsenosti s Pánom počas prác

Teraz, keď si to predstavíme, čo všetko sme počas rekonštrukcie zdolali a prekonali, sme presvedčení že bez Božej pomoci by sme to neboli zvládli. Bohu Otcu, Synovi i Duchu Svätému patrí vďaka, česť a sláva za tú veľkú lásku, ktorú nám dokončením rekonštrukcie modlitebne preukázal. Všetko sme zdolali s Jeho pomocou, všetko prekonali a sľub dodržali, lebo nám pomáhal a žehnal. Najmä vtedy, keď náš vplyv a sila slova bola slabá, keď sme na Mestskom výbore o priestory takmer prišli. K ich prideleniu nám sa priklonili aj tí, u ktorých sme to nepredpokladali. Bola to Božia vôľa, aby objekt slúžil modlitebni a všetci to museli rešpektovať.

Pomoc prisľúbil aj vtedajší cirkevný tajomník p. Harmala z ONV Trnava, keď sme ho navštívili a to aj dodržal. Dôkazom toho je Dohoda, ktorú za Slovenské združenie CASD podpísal  br. Hroboň so zástupcami Bytového podniku. Veľkú pomoc nám poskytli aj bratia z Banskej Bystric, Trenčína (br. kazateľ Oravec), Liptova (br. kazateľ Kern) a sochár p. Jurčo. Ponúkol sa, že nám zhotoví sochu Krista. Taktne sme mu vysvetlili, že my podľa Desatora sochy božských osôb neuctievame. Aby sme ho neurazili, požiadali sme ho o zhotovenie symbolu trojanjelského posolstva, čo aj urobil.

V súvislosti s umiestnením asi 200 kg ťažkého sádrového odliatku na stenu sa nám stala nehoda. Odliatok sa pošmykol a trčiaci drôt p. Jurčovi doslova odrezal palec na ruke. Ihneď sme ho zaviezli do nemocnice, kde mu najlepší chirurg nemocnice palec po 45-minútovej operácii úspešne prišil. Modlili sme sa k Pánovi, aby pomohol a on naše prosby vyslyšal. Palec na ruke slúžil p. Jurčovi  naďalej.

(z kroniky Trnavského zboru CASD, zapísal br. Pavol Čomaj)